30. 06. 2019: G. Marinoni úvodom

Je bežnou praxou aj najvýznamnejších umeleckých ustanovizní, akými sú napríklad viedenský Musikverein, Carnegie Hall v New Yorku alebo lipský Gewandhaus, že opakovane pozývajú umelcov alebo umelecké telesá, aj niekoľko krát v sezóne, aby predviedli svoje umenie. Umeleckým intendantom nejde ani tak o nové interpretácie a nové diela, ide im skôr o nastavovanie umeleckých parametrov, aké podľa ich predpokladov by ich ustanovizeň mala prezentovať. Presne toto je prípad Gabriele Marinoniho, ktorého autori festivalu pozvali už štvrtý krát, pretože ho považujú za znamenitého organistu, s obrovským repertoárom, rozhľadom a skúsenosťami. Len takýto umelec dokáže byť vzorom pre ostatných alebo skôr vzorom pre publikum, ako má vystupovať umelec najvyššieho medzinárodného rangu. Už sme spomínali, že Marinoniho vystúpenia sú vždy starostlivo pripravené, s programovou štruktúrou, ktorá má v sebe historické súvislosti, dramaturgickú gradáciu a samozrejme stúpajúcu expozíciu hráčskej virtuozity. Gabriele Marinoni svojim úvodným vstupom nastavil umeleckú latku tohoročného festivalu nesmierne vysoko. V jeho monotematicky zameranom programe na motto „Hommage a J.S. Bach“ zneli rôzne diela, rôzne umelecké druhy, rôzne hudobné obrazy a nálady, dominovali však dve: Lisztovo B-A-C-H a Regerova Fantázia a fúga na B-A-C-H. Kým Marinoniho Liszt bol akoby trochu trochu strohejší, nadovšetko ale disciplinovaný a kompaktný, vyjadrujúci jeho nemecké vzdelanie, jeho virtuózny Reger bol doslova a nadovšetko bravúrny. Ak nechceme hľadať zvláštne slovné spojenia, tak napíšeme naozaj jednoducho, že sme mali radosť a tešili sme sa, že počujeme Marinoniho hrať Regera. Uvedomili sme si zároveň, že v žiadnej nemeckej, francúzskej alebo anglickej organovej destinácii nehrajú Regera lepšie, možno trochu inak, s iným osobnostným vkladom, ale v komplexe interpretačnej suverenity rovnako. Marinoni tak zaradil Kostol sv. Kataríny a tamojší festival medzi významné destinácie a významný organový festival, pretože práve tam možno počuť z organového umenia to najlepšie. Gabriele Marinoniho sme objavili v roku 2013 vo Vaduze na tamojšej organovej súťaži ako talentovaného, dobre erudovaného umelca, dnes je z neho výrazná osobnosť, zrelá, umelecky kultivovaná, s potenciálom byť vzorom pre iných.

Na vystúpenia G. Marinoniho návštevníci do Kremnice radi chodia, dokonca tak, že si vravia, že ideme na Marinoniho. Tento umelec tak svojim majstrovstvom ovplyvnil publikum, presvedčil ho, že moderná, vyspelá a virtuózna organová interpretácia je pútava, v spojení s čarovnou akustikou kremnického hradného kostola je zážitkom. Áno, jemné dozvuky organu boli úžasné, nešlo o bežnú kostolnú akustiku, zlievajúcu do seba tóny a akordy, všetky zvukové detaily kremnického organu boli teraz nadovšetko zreteľné, jasné a farebne diferencujúce sa. Samozrejme, publikum takéto umelecké prostredie ocenilo, Marinoniho hru, krásny organový zvuk i architektúru kostola. Prišlo nielen z Kremnice či blízkeho okolia, ale aj zo vzdialeného Liptova či Banskej Štiavnice. No to sa už ale pohybujeme v rovine vyspelých umeleckých podujatí európskych parametrov, kedy vzdialenosť nie je prekážkou a keď úvodné podujatie je prísľubom pre ostatné festivalové udalosti.

27. 06. 2019: Mag. Marinoni pricestoval

Prvým ranným letom zo Stuttgartu do Viedne a potom autobusom cez Bratislavu do Kremnice pricestoval Mag. Gabriele Marinoni. Tohto mladého talianskeho organistu pôsobiaceho v Stuttgarte zaraďujeme medzi najvýraznejšie umelecké zjavy, ktoré na festivale vystupovali. Jeho program je vždy starostlivo vypracovaný, vždy s pointou na nejaký umelecký druh alebo skladateľa, tentoraz to bude J. S. Bach. Magister Marinoni otvorí festival v sobotu o 19. hodine.

26. 06. 2019: Festivalové bulletiny sú pripravené

24. 05. 2019: Záštita prezidenta republiky

Záštitu nad 23. európskym organovým festivalom Kremnický hradný organ 2019 prevzal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska.

19. 05. 2019: Kremnica 18.5.2019

Takto krásne nasvietený kremnický Hrad sme videli v túto sobotu, keď sme v Kremnici konzultovali s pracovníkmi Informačného strediska. Budú inštalovať veľké bannery na hradby

a na Mestskú bránu,

aby všetci videli, že sedem letných sobôt bude Kremnica patriť špičkovému organovému umeniu. Okrem toho je v príprave festivalový bulletin, ktorý bude obsahovať životopisy a podrobné programy organistov. Festival je už v poslednom štádiu príprav a neklamný znak začiatku je záujem návštevníkov festivalu, ktorí nás kontaktujú.

30. 04. 2019: Notre-Dame - pred opravou

V minulom príspevku sme spomenuli nešťastie, ktoré postihlo parížsky chrám Notre-Dame. Celý svet ostal prekvapený, čo sa stalo a hoci svetové médiá uvádzajú, že veľký, najznámejší organ zostal nepoškodený, písal o tom aj tamojší organista Vincent Dubois (KHO 2004), remeselníci až teraz prikývajú strechu a pripravujú chrám, na v podstate generálnu opravu. Ťažko posúdiť, aký je skutočný stav tamojšieho organu, náš expert a hlavný registrátor festivalu Mgr.art. Ján Bulla sa však vyjadril jednoznačne: pri tak závažných stavebných zásahoch, aké sa očakávajú v Notre-Dame sa zvykne organ demontovať a uložiť na bezpečnom mieste. V ideálnom prípade sa zvykne organ zmontovať v provizórnom priestore a odskúšať, hlavne všetky jeho technické parametre. A až skončia všetky stavebné práce, až potom sa organ nanovo inštaluje v chráme a skúšajú sa akustistické náväznosti na reštaurovaný priestor chrámu. Potom sa zistí ako neočakávané nešťastie chrámu Notre-Dame poznačilo stav organu, jeho jedinečný zvuk, ktorý bol a verme, že zostane jedným zo vzorových prejavov organového umenia, tak ako doteraz, po dlhé desaťročia.

15. 04. 2019: Umelecký svet v turbulenciách

Len veľmi ťažko sa nám nachádzajú čo len čiastočné vysvetlenia na udalosti, ktoré v týchto dňoch vnímame mimoriadne citlivo. Na jednej strane s pocitom uspokojenia prezentujeme program, ktorý odznie na tohoročnom Kremnickom hradnom organe. Chápeme ho ako drobné kvapky nových vedomostí, ktoré v podstate všetky organové opusy reprezentujú. Rôzne zamerania, rôzna obsahovosť, rôzna náročnosť, všetky čiastočky umeleckých fenoménov považujeme za dôležité a tak ich ponúkame nášmu publiku. Určite tak ich vnímajú naši návštevníci, niektoré prijímajú s nadšením, temer živelne, niektoré rezervovanejšie, niektoré ako umelecké osvieženie. Je to presne tak ako aj my vnímame rôzne umelecké výzvy, niektoré bežne, niektoré informatívne, niektoré až s úžasom, ako teraz, keď sa zamýšľame nad virtuozitou a majstrovstvom hercov pantomimického divadla Slava Polunina v slávnej „Slavovej snehovej show“,

v ktorej najprv sám účinkoval a ktorú teraz venoval svojim pantomimickým hercom. Skvelú umeleckú inšpiráciu sme videli v Budapešti, keď pred tým prešla naozaj skoro všetky svetadiely. Nanovo sme sa zamýšľali nad umeleckou podstatou, nad umením, ktoré je len presvedčivé alebo nepresvedčivé, vynikajúce alebo zlé, pretože priemerné nepovažujeme za partnerské. Len ťažko sa nám rozdýchavali emócie, ktorými nás obdarovali svetoznámi mími, hoci ako profesionáli sme sa snažili stáť a vnímať umenie v odstupe, s nadhľadom, nie vždy sa dali emócie potlačiť, neobyčajné výrazové pohybové majstrovstvo hercov čarovalo s vnímaním publika. A po návrate správa o tragédii parížskeho chrámu Notre-Dame, ktorá určite poznamenala jednu historickú etapu organového umenia. Organ, hoc najväčší z hudobných nástrojov je nesmierne citlivý na okolitú teplotu a len čas ukáže, či extrémne podmienky v chráme nezanechali trvalé stopy na zvuku a technike nástroja. Nie inak ako turbulencie možno nazvať dianie v umeleckom svete, popri krásnej klaunovskej pantomíme musíme byť svedkami neočakávaných nešťastí.

05. 04. 2019: Festivalový repertoár, transkripcie, interpreti

Jesto kopa organových diel, ktoré prešli skúškou zrelosti a dokonalosti, v historickom i interpretačnom význame. Na prvý pohľad ich je veľa, doba od barokového Bacha prešla naozaj veľkými etapami, no v skutočnosti až tak veľa dokonalých organových diel nejestvuje. Keď ich porovnávame s kategóriou orchestrálnych symfónií, klavírnych sonát alebo napríklad sólových husľových opusov, najväčším problémom sa zdá byť komplikovanosť organu, práca rúk, obsluha pedálového manuálu, no a hlavne myslenie v dimenziách dotvorenia diela registrami, prostriedkami farebných zvukových kombinácií. Organ totiž nie je klavír s veľkou pedálovou sústavou, je to nástroj úplne iný, zvukovo jedinečný, ako jeden z mála hudobných nástrojov vo veľkom technickom vývoji. Možno preto nie všetci skladatelia písali organovú hudbu, hlavne tí kritickejší a k veľkým organovým opusom sa odhodlali skladatelia duchovne orientovaní a organisti s kompozičnými ambíciami. Takýchto bolo najviac, hlavne vo Francúzsku, no invenčné parametre boli neraz problematické. Kompozičná tvorba predsa len vyžaduje osobité myslenie, vedomosti z hudobnej harmónie, foriem a skúsenosti z kompozičného rastu. Etapa stagnácie organovej tvorby nastala koncom 19. storočia a interpreti cítili deficit invenčne bohatej tvorby, diel, ktoré obsahovo uspokoja organistu i publikum. Východiskom sa preto neraz stali transkripcie, kde organu znalí umelci našli v hudobnej literatúre, väčšinou orchestrálnej, diela potencionálne dobre znejúce aj v organovom zvuku. Aj náš festival predstavil rad transkripcií, niektoré vznikli priamo pre náš festival a s odstupom času môžeme úvahy o nich sumarizovať a úmysel predstaviť rôzne transkripcie považovať za šťastný. Niekedy nastali síce polemiky, ktorých autorov predstaviť, no náš festival uvádzal vždy len diela historicky overené a hlavne kontinuálne interpretované na celom svete. Azda najviac poznámok sme počuli na transkripcie diel Richarda Wagnera, hoci jeho filozoficko-myšlienkové názory sú dnes už dávno prekonané, stoja v úzadí a ako hudobno-umelecký fenomén je dnes Wagner uvádzaný všade, na celom svete. V Metropolitnej opere v New Yorku, v Bayreuthe, Berlíne, Viedni, vyspelé hudobné ustanovizne tohto tvorcu neobchádzajú. A práve preto vznikol aj na kremnickom organovom festivale trojročný projekt interpretácii Wagnerových trankripcií. Okrem obrovského obohatenia festivalového repertoáru prinášajú diela tohto tvorcu poznanie, že uvádzame skladateľa, ktorý znamená významný míľnik vo vývine hudobného umenia. A takýchto hýbateľov histórie naozaj nie je veľa, popri množstve skladateľoch akoby včelých robotníkoch je géniov formátu Richarda Wagnera minimum. Sme patrične hrdí, že István Nagy naštudoval pre Kremnický hradný organ wagnerovskú trilógiu, ktorá sa tohto roku zavŕši. Veľa času sme venovali konzultáciám s I. Nagyom, zamýšľali sme sa nad výberom diel a hlavne sme diskutovali o interpretáciách.

Možno aj naše diskusné názory prispeli k úspešnej akceptácii prvých dvoch dielov trilógie, v každom prípade sa náš festival šírkou originálneho organového repertoáru a zbierkou transkripcií, aj wagnerovských, zaradil medzi najzvučnejšie podujatia. Záujem organistov o Kremnicu neutícha a ponuky prichádzajú prakticky z celého sveta. A to napriek vopred zverejnenému programu, ktorý upozorňuje na obrovské nároky na interpreta. Tohtoročná festivalová štruktúra je rôznorodá, v mnohom virtuózna, invenčne obsažná, publiku prináša to najhodnotnejšie, čo v organovom umení sa dá dnes počuť.