Úvodná stránka / Main page
2019
Aktuality

19. 05. 2019: Kremnica 18.5.2019

 
Takto krásne nasvietený kremnický Hrad sme videli v túto sobotu, keď sme v Kremnici konzultovali s pracovníkmi Informačného strediska. Budú inštalovať veľké bannery na hradby a na Mestskú bránu, aby všetci videli, že sedem letných sobôt bude Kremnica patriť špičkovému organovému umeniu. Okrem toho je v príprave festivalový bulletin, ktorý bude obsahovať životopisy a podrobné programy organistov. Festival je už v poslednom štádiu príprav a neklamný znak začiatku je záujem návštevníkov festivalu, ktorí nás kontaktujú.

30. 04. 2019: Notre-Dame - pred opravou

V minulom príspevku sme spomenuli nešťastie,  ktoré postihlo parížsky chrám Notre-Dame. Celý svet ostal prekvapený, čo sa stalo a hoci svetové médiá uvádzajú, že veľký, najznámejší organ zostal nepoškodený, písal o tom aj tamojší organista Vincent Dubois (KHO 2004), remeselníci až teraz prikývajú strechu a pripravujú chrám, na v podstate generálnu opravu. Ťažko posúdiť, aký je skutočný stav tamojšieho organu, náš expert a hlavný registrátor festivalu Mgr.art. Ján Bulla sa však vyjadril jednoznačne: pri tak závažných stavebných zásahoch, aké sa očakávajú v Notre-Dame sa zvykne organ demontovať a uložiť na bezpečnom mieste. V ideálnom prípade sa zvykne organ zmontovať v provizórnom priestore a odskúšať, hlavne všetky jeho technické parametre. A až skončia všetky stavebné práce, až potom sa organ nanovo inštaluje v chráme a skúšajú sa akustistické náväznosti na reštaurovaný priestor chrámu. Potom sa zistí ako neočakávané nešťastie chrámu Notre-Dame poznačilo stav organu, jeho jedinečný zvuk, ktorý bol a verme, že zostane jedným zo vzorových prejavov organového umenia, tak ako doteraz, po dlhé desaťročia.

15. 04. 2019: Umelecký svet v turbulenciách

Len veľmi ťažko sa nám nachádzajú čo len čiastočné vysvetlenia na udalosti, ktoré v týchto dňoch vnímame mimoriadne citlivo. Na jednej strane s pocitom uspokojenia prezentujeme program, ktorý odznie na tohoročnom Kremnickom hradnom organe. Chápeme ho ako drobné kvapky nových vedomostí, ktoré v podstate všetky organové opusy reprezentujú. Rôzne zamerania, rôzna obsahovosť, rôzna náročnosť, všetky čiastočky umeleckých fenoménov považujeme za dôležité a tak ich ponúkame nášmu publiku. Určite tak ich vnímajú naši návštevníci, niektoré prijímajú s nadšením, temer živelne, niektoré rezervovanejšie, niektoré ako umelecké osvieženie. Je to presne tak ako aj my  vnímame rôzne umelecké výzvy, niektoré bežne, niektoré informatívne, niektoré až s úžasom, ako teraz, keď sa zamýšľame nad virtuozitou a majstrovstvom hercov pantomimického divadla Slava Polunina v slávnej „Slavovej snehovej show“,
 
 
v ktorej najprv sám účinkoval a ktorú teraz venoval svojim pantomimickým hercom. Skvelú umeleckú inšpiráciu sme videli v Budapešti, keď pred tým prešla naozaj skoro všetky svetadiely. Nanovo sme sa zamýšľali nad umeleckou podstatou, nad umením, ktoré je len presvedčivé alebo nepresvedčivé, vynikajúce alebo zlé, pretože priemerné nepovažujeme za partnerské. Len ťažko sa nám rozdýchavali emócie, ktorými nás obdarovali svetoznámi mími, hoci ako profesionáli sme sa snažili stáť a vnímať umenie v odstupe, s nadhľadom, nie vždy sa dali emócie potlačiť, neobyčajné výrazové pohybové majstrovstvo hercov čarovalo s vnímaním publika. A po návrate správa o tragédii parížskeho chrámu Notre-Dame, ktorá určite poznamenala jednu historickú etapu organového umenia. Organ, hoc najväčší z hudobných nástrojov je nesmierne citlivý na okolitú teplotu a len čas ukáže, či extrémne podmienky v chráme nezanechali trvalé stopy na zvuku a technike nástroja. Nie inak ako turbulencie možno nazvať dianie v umeleckom svete,  popri krásnej klaunovskej pantomíme musíme byť svedkami neočakávaných nešťastí.

05. 04. 2019: Festivalový repertoár, transkripcie, interpreti

Jesto kopa organových diel, ktoré prešli skúškou zrelosti a dokonalosti, v historickom i interpretačnom význame. Na prvý pohľad ich je veľa, doba od barokového Bacha prešla naozaj veľkými etapami, no v skutočnosti až tak veľa dokonalých organových diel nejestvuje. Keď ich porovnávame s kategóriou orchestrálnych symfónií, klavírnych sonát alebo napríklad sólových husľových opusov, najväčším problémom sa zdá byť komplikovanosť organu, práca rúk, obsluha pedálového manuálu, no a hlavne myslenie v dimenziách dotvorenia diela registrami, prostriedkami farebných zvukových kombinácií. Organ totiž nie je klavír s veľkou pedálovou sústavou, je to nástroj úplne iný, zvukovo jedinečný, ako jeden z mála hudobných nástrojov vo veľkom technickom vývoji. Možno preto nie všetci skladatelia písali organovú hudbu, hlavne tí kritickejší a k veľkým organovým opusom sa odhodlali skladatelia duchovne orientovaní a organisti s kompozičnými ambíciami. Takýchto bolo najviac, hlavne vo Francúzsku, no invenčné parametre boli neraz problematické. Kompozičná tvorba predsa len vyžaduje osobité myslenie, vedomosti z hudobnej harmónie, foriem a skúsenosti z kompozičného rastu. Etapa stagnácie organovej tvorby nastala koncom 19. storočia a interpreti cítili deficit invenčne bohatej tvorby, diel, ktoré obsahovo uspokoja organistu i publikum. Východiskom sa preto neraz stali transkripcie, kde organu znalí umelci našli v hudobnej literatúre, väčšinou orchestrálnej, diela potencionálne dobre znejúce aj v organovom zvuku. Aj náš festival predstavil rad transkripcií, niektoré vznikli priamo pre náš festival a s odstupom času môžeme úvahy o nich sumarizovať a úmysel predstaviť rôzne transkripcie považovať za šťastný. Niekedy nastali síce polemiky, ktorých autorov predstaviť, no náš festival uvádzal vždy len diela historicky overené a hlavne kontinuálne interpretované na celom svete. Azda najviac poznámok sme počuli na transkripcie diel Richarda Wagnera, hoci jeho filozoficko-myšlienkové názory sú dnes už dávno prekonané, stoja v úzadí a ako hudobno-umelecký fenomén je dnes Wagner uvádzaný všade, na celom svete. V Metropolitnej opere v New Yorku, v Bayreuthe, Berlíne, Viedni, vyspelé hudobné ustanovizne tohto tvorcu neobchádzajú. A práve preto vznikol aj na kremnickom organovom festivale trojročný projekt interpretácii Wagnerových trankripcií. Okrem obrovského obohatenia festivalového repertoáru prinášajú diela tohto tvorcu poznanie, že uvádzame skladateľa, ktorý znamená významný míľnik vo vývine hudobného umenia. A takýchto hýbateľov histórie naozaj nie je veľa, popri množstve skladateľoch akoby včelých robotníkoch je géniov formátu Richarda Wagnera minimum. Sme patrične hrdí, že István Nagy naštudoval pre Kremnický hradný organ wagnerovskú trilógiu, ktorá sa tohto roku zavŕši. Veľa času sme venovali konzultáciám s I. Nagyom, zamýšľali sme sa nad výberom diel a hlavne sme diskutovali o interpretáciách.
 
 
 
Možno aj naše diskusné názory prispeli k úspešnej akceptácii prvých dvoch dielov trilógie, v každom prípade sa náš festival šírkou originálneho organového repertoáru a zbierkou transkripcií, aj wagnerovských, zaradil medzi najzvučnejšie podujatia. Záujem organistov o Kremnicu neutícha a ponuky prichádzajú prakticky z celého sveta. A to napriek vopred zverejnenému programu, ktorý upozorňuje na obrovské nároky na interpreta. Tohtoročná festivalová štruktúra je  rôznorodá, v mnohom virtuózna,  invenčne obsažná, publiku prináša to najhodnotnejšie, čo v organovom umení sa dá dnes počuť.      

27. 03. 2019: Festival je pripravený

Status nášho festivalu sa zmenil, všetky programové štruktúry si dokončené, odkonzultované s interpretmi, prispôsobené nášmu organu a festivalovým zvyklostiam. Na prvom mieste stojí naša priorita, predstavovať veľké, kompaktné organové diela, kde hlavné miesto majú organové symfónie, variácie, fantázie alebo podobné diela v sonátovéj forme. Tentoraz to budú veľké opusy A. Guilmanta, L. Vierna, F. Liszta, M. Regera, chorály C. Francka, ale aj veľké bachovské passacaglie a fúgy. Ozdobou nášho festivalu sú interpretácie transkripcií, dokončíme tetralógiu organových transkripcií z diel Richarda Wagnera, novo odznie trankripcia fantázie Romeo a Júlia P. I. Čajkovského. Éra veľkých organových osobností formátu J. Scotta, P. Planyavského, L. Rogga, H. Fagiusa a ďalších velikánov, ktorí na našom festivale koncertovali sa pomaly končí a na ich miesto nastupuje mladá generácia víťazov najvýznamnejších súťaží, ktorá si podmaňuje organové metropoly na celom svete. Najvýznamnejší z nich sú Johannes Zeinler, aktuálny víťaz Veľkej ceny Chartres a Thomas Gaynor, víťaz súťaže v St. Albans, svetobežník, ktorého výpočet koncertných destinácií je priam obdivuhodný. Predstaví sa aj budúci profesor Vysokej školy v Stuttgarte Gabriele Marinoni, milánsky katedrálny organista Matteo Riboldi, profesorka Bednarik, doktorandka lipskej Vysokej školy Lisa Hummel a náš István Nagy. Okrem veľkého Francka bude hrať spomínanú wagnerovskú tetralógiu, ktorá je interpretačným počinom európskych rozmerov.

Festival Kremnický hradný organ 2019 je pripravený tak, aby si každý priaznivec organového umenia našiel svojho umelca alebo obľúbené diela. Tradične náš festival preferuje skladby tzv. symfonického zamerania a virtuóznych interpretov, ktorí hrajú celé opusy, nielen vybrané časti bez technického ohraničenia. Samozrejme, najdominantnejším znakom festivalu je umelecký fenomén, rovnocenne interpretačný a programový. Šírka programového záberu má porovnateľných partnerov len v parížskych chrámoch alebo veľkých nemeckých festivaloch a jej umelecký dosah, exkluzivitu a hodnotu interpretácií budeme vždy so cťou obhajovať.  

22. 12. 2018: Prelúdium II - víťaz Chartres 2018 J. Zeinler potvrdil účasť

Tak a teraz to už začína byť s našim festivalom Kremnický hradný organ 2019 naozaj vážne, svoju účasť potvrdil aktuálny víťaz Veľkej ceny Chartres 2018 Johannes Zeinler. Stretli sme sa ním krátko pred Vianocami na viedenskom letisku, ponajprv sme mu osobne gratulovali k víťazstvu v súťaži, popriali všetko dobré k nadchádzajúcim sviatkom a krátko sme pohovorili o jeho terajších aktivitách. Johannes priletel z Hamburgu, kde absolvuje majstrovskú triedu na tamojšej veľmi prestížnej vysokej škole. V podstate len navršuje informácie o umeleckých aspektoch organovej interpretácie, študuje nové diela a absorbuje skúsenosti svojich profesorov. Johannes Zeinler je už dnes veľkým umelcom, víťazom súťaže v Chartres nemôže byť hocikto, svojimi terajšími štúdiami len presviedča, že sme v kontakte s mimoriadne perspektívnym umelcom, akého Rakúsko už dávno nemalo.
 
 
A teraz civilnejšie: Johannes je stále ten skromný chalan, ktorého sme  spoznali pred šiestimi rokmi na Univerzite vo Viedni a hoci odvtedy si dokončil vysokú školu, rôzne postgraduálne štúdiá a pochodil kus sveta, stále na nás nezabudol, pamätal si, že v Kremnici sa v roku 2014 dobre cítil. Hneď po prvom e-maili nám termín prisľúbil a súhlasil s terajším viedenským stretnutím. No a teraz, definitívne sme termín potvrdili, dohodli rámcové zameranie programu, pohovorili o organovom dianí v severnom Nemecku,  no a hlavne sme sa zvítali ako ozajstní umeleckí partneri. Ako predvianočný darček si nemôžeme priať nič viac, víťaza Chartres 2018, ktorý zavŕši Kremnický hradný organ 2019.

05. 11. 2018: Prelúdium I - KHO 2019

Vážení priatelia festivalu Kremnický hradný organ !

Vítame Vás na domovskej stránke festivalu. Ako je už dlhoročnou festivalovou zvyklosťou, na týchto stránkach sa dozviete o pripravovaných podujatiach, organistoch a programe. Dozviete sa najnovšie aktuality.

Festival sa pripravuje od skončenia predchádzajúceho ročníka, v skutočnosti ale oveľa skôr, s mnohými umelcami začíname prípravu rok dva pred samotným vystúpením, wagnerovský projekt uvádzaný Istvánom Nagyom pripravujeme štyri roky. V týchto mesiacoch, keď sa začínajú krištalizovať definitívne kontúry KHO 2019 prežívajú aj autori festivalu umelecky bohaté obdobie, inšpirujúce, fantazíjne bohaté, obsahovo vrchovato invenčné. Okrem množstva návštev koncertov, stretnutí s umelcami, neustále poznávame nové organy, opakovane ich počúvame, aby sme si vytvárali predstavu aj keď nie o dokonalom organovom zvuku, tak prinajmenšom o vysoko hodnotnom organovom  prejave. Navštívili sme Lipsko, absolvovali sme koncerty  v oboch najhlavnejších chrámoch v Nikolaikirche a Thomaskirche. V Bachovom Tomášskom kostole zneli oba organy (oba sú v podstate nové), „Bachov organ“ a rovnako „Sauer organ“ znamenajú veľmi vysokú hodnotu v organárskej tvorbe a keď sme oba tieto nástroje porovnali
 
 
so zvukom veľkého organu v Nikolaikirche uvedomili sme si akú dôležitú úlohu hrá prostredie chrámu, keď samotný vnútorný priestor kostola tvorí akúsi ozvučnicu organu, tak ako telo huslí prenáša a tvorí skutočný zvuk strún huslí, alebo tak ako telo klavíra tvorí zvuk z chvenia strún jeho mohutnej mechaniky.
 
 
Hlavne v Thomaskirche sme veľmi spomínali na kremnický Svätokatarínsky kostol, vnútorné akustické dimenzie kremnického chrámu sú naozaj obdivuhodné. Veľmi intenzívne sme vnímali programovú skladbu, interpretácie organu i orchestra a spomínali sme na lekcie s našimi profesormi, ktorí nám veľmi prízvukovali, že správne založiť interpretáciu, teda kombináciu tempa a dynamiky vrátane ďalších interpretačných nuansí je to najcennejšie a najnáročnejšie v umeleckom remesle. Ani na Slovensku nebolo veľmi veľa umelcov, ktorí takéto najvyššie umelecké ideály s dielom napr. Antona Brucknera  vedeli dosiahnuť. Spomíname naozaj len na Prof. Rajtera alebo Prof. Praganta v podobných interpretáciách. Že dnes virtuozita je samozrejmý jav spomínať nemusíme, obdivovať ale musíme nesmierne dynamický prejav organistov z oboch kostolov ( Steffen Walther a Matthias Eisenberg),
 
 
no predovšetkým hráčov orchestrov Gewandhaus a MDR, ktorí sú ozajstnou svetovou špičkou. Na zážitky s ich tlmočením Brucknera sa nezabúda, spomína a porovnáva sa kdekoľvek, aj s inými druhmi a žánrami umenia. Boli viaceré, tanečné, operné i cirkusové. Hlavne tie posledné cirkusové kreácie Sergeja Nesterova v Budapešti nám pripomenuli Lipsko,
 
 
ich špičkovú umeleckú úroveň, spomínanú virtuozitu a fenomén, ktorý začína byť čoraz zreteľnejší, psychologické  pôsobenia umelca, na publikum i na svojich partnerov. Lipská a budapeštianska umelecká tvorba na nás veľmi zapôsobila, a ak by pripojené dokumentárne obrázky pôsobili nesúrodo, je to len zdanlivé, všetky znamenajú svetový kumšt, mimoriadne obdivuhodný.
 
Ak sme ale spomínali významné umelecké kreácie v iných krajinách, Kremnicu nikdy nenecháme bokom. Svojim naozaj svetovým umením nás v roku 2019 obohatí Johannes Zeinler, najnovší víťaz Chartres, Gabriele Marinoni, István Nagy, Lisa Hummel a možno aj Thomas Gaynor. Tak ako spomínané Lipsko a Budapešť sú svetové, tak aj kremnickí festivaloví organisti musia dosahovať takéto najvyššie méty.

11. 09. 2018: Johannes Zeinler - gratulácia !

Nie náhodou sa nášmu festivalu vraví „vyhľadávač talentov“, objavili sme nie jedného skvelého organistu, ktorý v nasledujúcich rokoch po kremnickom debute získal významné súťažné ocenenie alebo výrazný postup v profesonálnej kariére.
 
 
V roku 2014 hral na našom festival mladý rakúsky organista Johannes Zeinler, vtedy študent viedenskej Univerzity, dnes už absolvent a zanechal v nás presvedčenie, že je jedným z najväčších rakúskych talentov organového umenia za posledné roky. Naše presvedčenie sa napĺňa – pred pár dňami sa Johannes Zeinler stal absolútnym víťazom súťaže v Chartres, čo je najprestížnejšia organová súťaž v Európe a pravdepodobne rovnako závažná aj v celosvetovom kontexte.
 
Johannesovi gratulujeme, dúfame, že sa v Kremnici spolu stretneme !
 



 © 1997-2019 Ars Consulting Bratislava