Úvodná stránka / Main page
2020
Aktuality

08. 08. 2020: Krásny dar hviezdnym deťom

István, Majstre, ďakujeme za umelecký zážitok, krásny dar hviezdnym deťom. Deťom, ktoré už nie sú medzi nami.

04. 08. 2020: Na pamiatku hviezdnych detí

Nadchádzajúci festivalový koncert, napriek tomu, že všetky sú nám rovnako blízke, považujeme za vrchol festivalu, pre jeho programovú a interpretačnú náročnosť a skrytú symboliku. Festival dostal motto „Sila emócie – fenomén organového umenia“ a osobitne tento koncert „Na pamiatku hviezdnych detí“.
 
 
A práve programová štruktúra tohto koncertu napĺňa zameranie spomenutého motta. O obsahovej náplni koncertu sa nám ťažko píše, snáď tí, ktorí poznajú význam motta „Na pamiatku hviezdnych detí“ budú najlepšie vedieť, o aké nálady, pocity, o akú atmosféru tu ide. Silou hudobných prostriedkov chceme vyjadriť rozpoloženia, do akých sa každý z nás môže dostať. Interpret István Nagy prebral neľahkú úlohu tlmočiť spomienky a trúchlivosť, nech sú akokoľvek pochmúrne. Prináležia k životu, pre umelca však musia byť rovnako blízke ako neskrotná radosť. Stredná časť programu zahrnie jeho vrcholný interpretačný počin tetralógiu wagnerovských transkripcií. Obsahovo zaraďujeme tento festivalový program k najvýraznejším nielen v tomto ročníku, ale v retrospektívnom pohľade medzi všetky doterajšie. Vzhľadom na hlbokú symboliku veríme, že návštevníci prijmú prosbu autorov festivalu vypočuť si a vhĺbiť sa do interpretovaných diel na tomto koncerte bez potlesku. 
 
Organista István Nagy patrí k najvýraznejším osobnostiam organového umenia na Slovensku súčasnosti, mnohí ho dávajú na prvé miesto, a k tomuto názoru sa prikláňame aj my.
 
 
Je objavom nášho festivalu, v Kremnici sme ho predstavili, formovali, pre náš festival pripravil rad vynikajúcich programov, s ktorými preniká na zahraničné pódiá.  Patrí medzi umelcov, ktorí pútajú pozornosť publika a svojimi interpretáciami zanecháva vždy uspokojenie u festivalového publika.

02. 08. 2020: L. Hummel a Ch. Gross dali festivalu cenný umelecký kredit

Ako sme už v minulej reflexii uviedli, jedným z hlavných očakávaní z vystúpenia Lisy Hummel a Christiana Grossa je prezentácia vyspelého nemeckého organového umenia. Iste, súčasné organové umenie nie je jednoduché a ani lacné, vyspelé, moderné organy s množstvom registrov, systémom ovládacích možností a zložitou elektronikou sú prístupne organistom len v ekonomicky silných krajinách. Sú predpokladom špičkových interpretácií, máloktorý nástroj doznal toľko vývojových zmien, vrátane interpretačných pohľadov ako práve organ. Umelecká fantázia a zručnosti organistov sú preto motivované práve týmito faktormi, interpretácie sú čoraz pôsobivejšie, farebnejšie, zvukovo bohatšie a v porovnaní s inými inštrumentami naozaj jedinečné. Z tohto prostredia, nemeckej tradície i progresu prišli Lisa Hummel a Christian Gross.
 
 
Ich program ponúkol štyri mimoriadne špecifické organové alternatívy, bachovskú tradíciu, modernú improvizáciu, štvorručnú transkripciu a virtuózny sólový výstup. Tieto štyri, síce nie kontrastné, ale výrazovo veľmi odlišné organové prejavy boli stelesnené v štyroch dielach, veľmi výrazných, uvedené sú tu na programovej podstránke. Očakáva sa, že by sme mali vytvoriť alebo načrtnúť reflexiu nášho pohľadu či názoru formovaného dlhoročnou skúsenosťou alebo jednoducho dojmom. Aby sme nenechali nikoho na pochybách, všetky diela niesli v sebe prvky vysokej umeleckej náročnosti, nie bežnej organovej hry. Čo bolo teda pre nás najväčším prekvapením ? Jednoznačne improvizačný výstup Christiana Grossa, laureáta veľkej organovej súťaže. Práve nedávno sme tu spomínali problematiku organových interpretácií, ako sa dajú v dnešnej dobe rozdeliť z hľadiska zamerania organistov a prečo k nim na našom festivale pristupujeme tak obozretne a opatrne. Obrovská väčšina z nich ostáva v polohe pokusu o umelecké dielo, prezentuje sa na úrovni hľadania, čo-to vlastného, čo-to motivovaného literatúrou, vyjadruje technické a harmonické zručnosti organistu, kam ho vlastný level možností dovedie. Christian Gross bol absolútne iný prípad, jeho improvizácia bola hotovým umeleckým dielom, ktoré akceptujeme, nespochybňujeme, vysoko hodnotíme, bola prezentáciou naozaj obrovských organových zručnosti Ch. Grossa. Má prehľad v literatúre, harmonicky sa vie prekľučkovať k rôznym štýlom, náladám a motivickým detailom. Vieme, že sme nároční, Kremnický hradný organ už iný nebude, ale Grossovu improvizáciu priraďujeme k trom najlepším, ktoré na festivale v 24-ročnej histórii odzneli, k improvizáciam  profesorov Danksagmullera a Planyavského. Oni koncertovali v Kremnici ako hotoví umelci, Christian Gross ako organista, ktorého čaká absolutórium na lipskej univerzite. Toto sú dôvody, prečo kladieme Grossa na prvé miesto. Lisa Hummel je excelentná organistka, takže virtuózne nároky v Romeovi neboli pre ňu problémom, rovnako ani bachovská passacaglia. Prišla z prostredia Bachovho života, tradície, od výborného profesora, dobrého Bacha sme preto právom očakávali. Zvukovým prekvapením bola 4-ručná transkripcia Peer Gynta, vyznela úplne inak, než bežné sólové transkripcie, priblížila sa orchestrálnemu zvuku, plnosti a nástrojovým špecifikám. Čo boli teda hlavné charakteristiky koncertu nemeckých organistov ? Na prvom mieste určite jedinečná improvizácia, na druhom zvukovo prekvapivý Grieg, na treťom virtuózny Čajkovskij a na štvrtom tradičný Bach.
 
 
Úprimne, úroveň tohto koncertu sme očakávali, Hummel a Gross vytvorili významný hodnotový kredit nášho festivalu, zanechali stopu, ktorú budeme sledovať, zrejme tak, že Grossa privítame o rok na samostatnom recitáli.        

28. 07. 2020: L. Hummel a Ch. Gross budú prezentovať slávne nemecké organové umenie

Nemecké organové umenie má stáročnú tradíciu, vyvíja sa rozvojom technických možností organu a súčasne rozvojom interpretačného majstrovstva. Ak v minulosti medzi centrá organového umenia patrili sídla cirkevných ustanovizní, v súčasnosti už takmer každé väčšie nemecké mesto disponuje kvalitným, aj na koncertné účely určeným organom. K tomu sa priraďujú vysoké školy, ktoré majú vo svojom majetku rad organov, diferencovaných podľa historicko-štýlových období. Ak jednotlivé vysoké školy naprieč celou krajinou angažujú skvelých profesorov, o rozvoj organového umenia a zachovanie spomenutej tradície nemôže byť pochýb. Organisti sobotňajšieho koncertu prichádzajú z Lipska, Lisa Hummel a rovnako Christian Gross sú absolventmi lipskej vysokej školy, Lisa koncertovala na našom festivale už minulý rok, excelovala nersmierne pôsobivou transkripciou fantázie P. I. Čajkovského Romeo a Júlia. Sprevádzať ju bude Christian Gross, špecialista na organové improvizácie, víťaz prestížnej súťaže v St. Albans práve v tomto odbore. Nemeckí organisti, ktorí koncertovali na festivale Kremnický hradný organ priniesli vždy kvalitu, či to bol Ludwig Ruckedeschel z Passau, Winfried Lichtscheidel zo Senderhorstu alebo Johannes Rauh z Ansbachu, vždy išlo o vysokoškolsky vzdelaných organistov s najväčšou mierou umeleckej kompetentnosti. Práve preto očakávame s napätím vystúpenie Lisy Hummel a Christiana Grossa, pretože práve nemeckí organisti nastavujú latku umeleckých hodnôt veľmi vysoko.
 
 
Obaja organisti pricestovali do Kremnice vo štvrtok autom z Nemecka, z Rottweilu,  nového pôsobiska Lisy Hummel. Ako vždy. nesmierne ústretoví, ochotní, z pohľadu organistov to napríklad znamenajú otázky, ako dlho má trvať improvizácia, či si neprajeme tému, ktorá by bola spracovaná, či platí dohodnutý prídavok a množstvo podobných otázok, aké dávajú alebo chcú vedieť dobrí umelci, v podstate ale skromní, pretože tí s vysokým levelom ako sú títo, sú zvyčajne takí...

26. 07. 2020: E. Wally, viedenský dómsky organista - priateľ nášho festivalu

Ešte prv, než uzrela svetlo sveta táto reflexia na interpretačné aspekty dvojice Wallyho koncertov dostali sa nám do pozornosti poslucháčske dojmy,  oceňujúce predovšetkým improvizácie Ernsta Wallyho. Wally je talentovaný organista, kompozícii venoval rok štúdia vo Francúzsku, pretože vopred vedel, že cirkevný hudobník sa bez základov kompozície nezaobíde. Iste, dnes je už je nenávratne preč doba, keď organisti vedeli prezentovať kontrapunktické myslenie a v rámci vlastnej improvizácie vytvoriť fúgu, vrátane všetkých zákonitostí vedenia duxu a comesu, keď vedeli fúgu rozdeliť do troch dielov a záver vygradovať do fantázie prezentujúcej vlastnú virtuozitu a potenciál organu, dnes len doznieva doba, keď jeden organista má invenčnosť na motivickú prácu, druhý na harmonické postupy a spájanie akordov, málokedy sa nájde organista, ktorý by obsiahol kvalitne aspoň tieto dve zložky. V minulosti sme mali na festivale dvoch velikánov improvizácií, profesorov Planyavského a Danksagnullera. Obaja boli veľkí majstri, toho prvého sme chodievali počúvať na bohoslužby do Štefansdómu vo Viedni, kde  do organových vstupov vkladal svoje improvizácie, ten druhý exceloval u nás v Kremnici, keď vlastnú improvizáciu musel nadšenému publiku zopakovať. Možno sa nájdu ešte návštevníci, ktorí týchto umelcov na našom festivale počuli. Ernst Wally je zo skupiny improvizátorov, u ktorých dominantnou prácou je tvorba motívu, jeho varírovanie, dynamická a tempová gradácia alebo degradácia, v tomto sa prejavuje najviac jeho improvizačná zručnosť. Na druhom koncerte predviedol skôr akordicky koncipovanú improvizáciu, pohyboval sa na pôdoryse harmonického myslenia a ani v tomto prípade mu nemožno uprieť pôsobivosť.  Jeho improvizácie sú teda kreatívne, prekvapivé, iste aj s primeranou dávkou napätia. Prikláňame sa preto  k názoru, že dominantným prvkom Wallyho koncertov bola kultivovanosť, registrová striedmosť a historická štýlovosť. Wally nemá problém s technikou organovej hry, tam je ozajstný suverén, tempá však volí poväčšine mierne až pomalé, pretože v kostole na bohoslužbe sa nezvykne hrať rýchlo, nebodaj vivo či presto,  jeho umelecký prejav je  striedmy.   Ako teda zosumarizovať dvojicu Wallyho koncertov ? Ten druhý bol špičkový, vyprovokoval sústredenosť publika, bol optimálne časovo i gradačne naprogramovaný. V detailoch treba  určite spomenúť krásne, širokým štetcom nakoncipovanú grandióznu Dórsku fúgu J. S. Bacha, v pozadí sme cítili radulescovský rukopis registrov, predsa len, Wally mal excelentného profesora. Spomenúť treba Wallyho obľúbenca, rakúskeho, menej známeho skladateľa Rudolfa Bibla, v jeho Sonáte e mol bol Wally suverén, no a na záver najväčšie očakávanie, trankripcia Vivaldiho Leta zo Štyroch ročných období, tu sa preukázala sila Wallyho sústredenia, kedy pomalšie, tiahle úseky vedel pôsobivo spájať s kontrastnými, rýchlymi a dynamicky protipólnymi úsekmi.  Sústredenosť publika bola jednoznačným dôkazom, že Wally publikum zaujal a presvedčil ho o svojom majstrovstve.
 
 
Pre autorov festivalu je ale dôležitým konštatovanie, že Wallyho profesionálny post titulárneho dómskeho organistu je hodnota, ktorá má svoju cenu, je zárukou, že tak ako viedenský Štefansdóm je obdivovaný turistami z celého sveta, rovnako Wally je obdivovaný ako naozaj dobrý organista. Pre nás je Ernst Wally prototyp výborného cirkevného organistu, s tak trochu konzervatívnym zmýšľaním, avšak s nesmiernou disciplínou, precíznosťou a hráčskou dokonalosťou.
 
 
Ak k tomu dodáme, že publikum bolo po jeho vystúpení nadšené a že je priateľom nášho festivalu, tak všetko najdôležitejšie sme povedali.

22. 07. 2020: Wally bude hrať Vivaldiho Štyri ročné obdobia (Leto)

Titulárny organista Dómu sv. Štefana vo Viedni Ernst Wally bude na svojom druhom vystúpení hrať čiastočne obmenený program. K veľkej bachovskej Dórskej fúge a k menej známemu rakúskemu skladateľovi Rudolfovi Biblovi pridal naopak známu a u poslucháčov veľmi obľúbenú tretiu časť Leto zo Štyroch ročných období Antonia Vivaldiho. Jedná sa pôvodne o husľové koncerty s mimohudobným programom, a teda o programovú hudbu, ktorá sa v období baroka  inšpirovala väčšinou výtvarnými dielami alebo dejinnými udalosťami.
 
 
Ernst Wally bude hrať Vivaldiho v organovej transkripcii a nadviaže tak na svoje prvé, nesmierne kultivované a vážne vystúpenie, hodné povesti viedenského dómskeho organistu.

19. 07. 2020: Po debute

Je užitočné, poučné a akiste aj milé sledovať kontinuitu rozvoja organového umenia, tentoraz v prípade nášho posledného hosťa, v sfére maďarskej kultúry. Zsolta Mészárosa predchádzali v Kremnici renomovaní profesori, ktorí sa zaslúžili práve o jeho absolventský diplom, ale aj ďalší skvelí organisti, docenti a katedrálni hráči. Mónika Kecskés, László Deák, András Virágh, ale aj nestor maďarských organistov ptrofesor István Baróti boli tiež tými umelcami, ktorí vytvorili v Kremnici neskutočne silné základy kvalitného umenia, ktoré nadlho slúži ako muster aj pre organistov prichádzajúcich z iných krajín. Zsolt-Máté Mészáros patrí k mladším absolventom Lisztovej akadémie v Budapešti a už len absolutórium z tejto školy je istým predpokladom kvality. Mészáros je ambiciózny umelec, ktorý ovláda základnú abecedu vyspelého umenia, chce sa však posúvať ďalej, pripravuje interpretácie štandardných diel, hľadá transkripcie, vytvára ich aj sám, rozmýšľa ako ich prispôsobiť našim organom, je snaživý a púta ochotou byť prístupný ďalšiemu rastu.
 
 
Oceňujeme, že hral dve štýlovo nesmierne náročné diela, transkripciu Beethovenovho Egmonta a Wagnerovho Smútočného pochodu, obe tieto diela si žijú svoj dlhý život od svojho zrodu, pretože vynikajú jedinečnosťou, napätím i umeleckou príťažlivosťou, na našom festivale odzneli po prvý raz. Debut Zsolta Mészárosa v Kremnici znamená, že naďalej budeme sledovať jeho rast, umelecké dozrievanie a nadobúdanie skúsenosti. Zaraďujeme ho do mozaiky tých koncertov, ktoré majú obojstranný efekt, v istom zmysle obohatil náš festival a naopak náš festival dal šancu mladému umelcovi predstaviť sa na významnom medzinárodnom fóre.   

15. 07. 2020: Kremnický debut Zsolt-Máté Mészárosa

Maďarskí organisti patria k európskej špičke, majú vynikajúce školstvo, vyhrávajú súťaže, koncertujú po celom svete. Zsolt-Máté Meszáros patrí k mladšej generácii organistov a jeho vystúpenie by sa dalo nazvať ako odovzdávanie koncertných postov mladému pokoleniu. Jeho profesormi boli totiž všetko excelentní organisti, ktorí koncertovali aj u nás v Kremnici – János Pálúr, István Ruppert a László Fassang, a teraz akoby symbolicky svoje koncertné miesta odovzdávali svojmu žiakovi. Zsolt Mészáros bude hrať veľmi pekný program, z ktorého určite treba spomenúť dve transkripcie – Beethovenovej predohry Egmont a Wagnerovho Smútočného pochodu. Programový profil doplnia štandardné opusy Buxtehudeho, Bacha a Francka. Hoci všetky naše programy musia vždy niesť punc jedinečnosti, tento program je naozaj zaujímavý, na náš festival prinesie diela, ktoré v Kremnici ešte nezneli.
 
 
Zsolt-Máté Mészáros pricestuje do Kremnice vo štvrtok autobusom z Budapešti.




 © 1997-2020 Ars Consulting Bratislava