Úvodná stránka / Main page
2024
Aktuality

18. 07. 2021: Svetoví L. Deák a M. Kecskés

Istotne neprezradíme tajomstvo z kuchyne tvorcov festivalu, keď uvedieme,  že László Deák a Mónika Kecskés z Maďarska boli prví, ktorých sme ako zahraničných hostí jubilejného festivalu oslovili. Hlavne preto, že ich považujeme za etalón kvality vo sfére organového interpretačného umenia, minimálne v európskych dimenziách, v prípade L. Deáka svetových.
 
 
V reflexii na koncert týchto umelcov spomenieme dve dominantné diela, Bachov Brandenburgský koncert č.3 a Widorovu 6. symfóniu. V Bachovej tvorbe sa cizeluje koncertantný princíp, a teda predstavenie sólistu či nástrojovej skupiny virtuóznymi alebo výrazovými prostriedkami. V dobe baroka sa síce takýto druh hudby len vyvíja, ale už vtedy bolo jednoznačné, že interpretmi musia byť skvelí hudobníci, ktorých muzikalita bude najväčšou devízou interpretácie. V minulosti sa toto dielo uvádzalo v rôznom nástrojovom obsadení, postupom času sa však dostalo aj do organovej literatúry v transkripčnej podobe pre dvoch organistov štvorručne. Aj tu ale musí platiť, že interpretmi musia byť skvelí hudobníci, ktorí medzi sebou nielen súťažia, ale v mnohom sa dopĺňajú, aby Bachovu predstavu predobrazu koncertu definovali vlastnou invenciou, osobnostným vkladom a skutočným oživovaním notového zápisu. Mónika Kecskés a László Deák boli znamenitým partnerským duom, ktoré sa nielen vzájomne inšpirovalo, vnútorne udržiavalo charakteristickú tempovú pulzáciu skladby a zvýrazňovalo basovú líniu, ale hlavne vytváralo podklad k modelovaniu témy a jej vzájomnému odovzdávaniu, ako základ koncertantného princípu v tomto diele v bachovskom ponímaní.
 
 
Obaja organisti na nás pôsobili ako vynikajúci hudobníci, ktorí zaujali úžasným muzicírovaním, keď všetok svoj intelekt vložili do spoločnej tvorby a zrodu nového interpretačného artefaktu. Widorova 6. symfónia pôvodne nemala odznieť, L. Deák argumentoval, že v Kremnici ju už hral. Áno, hral ju pred rokmi a zanechal hlboký dojem. Práve preto sme trvali na jej opätovnom uvedení, nielen z dramaturgického dôvodu, skôr preto, aby sme počuli ako táto Šiesta symfónia v Deákovi dozrela. Widorova 6. symfónia má dnes zhruba 140 rokov a patrí k najvýraznejším dielam organovej literatúry. Postihol ju síce zlozvyk organistov, že častokrát hrávajú len jej prvú časť Allegro. V prípade L. Deáka musíme ale spomenúť aj iné fenomény. Predovšetkým ju hral celú, všetkých 5 častí a tie neskutočným spôsobom postavil do kontrastov, takže každá tvorila samostatný, svojbytný obraz. Jednotlivé časti v Deákovi tak dozreli, že detaily interpretoval suverénne, presvedčivo, citlivo a tvorivo, s primeranou dávkou agogiky a dynamiky. László Deák toto 140 ročné dielo oživil, jeho interpretácia dýchala, prinášala jeho invencie, prekvapenia, zážitky. Táto Deákova interpretácia Widorovej 6. symfónie mala svetové parametre, do Kremnice priniesla kus Salzburgu, Passau, Lipska, Paríža, New Yorku i Los Angeles, všade tam možno počuť najhodnotnejšie interpretácie i tohto Widora, možno niekedy na lepších nástrojoch, ale interpretačne prinajmenšom tak ako hral L. Deák. S profesorom  Deákom sme sa tiež zhodli, že  kremnické prostredie je  akusticky porovnateľné s uvedenými mestami, kremnický svätokatarínsky chrám nie je len miesto bohoslužieb, ale aj hodnotná koncertná sieň. Treba jednoznačne a bez okolkov povedať, že L. Deák venoval jubilejnému festivalu interpretáciu najvyšších umeleckých hodnôt, podľa nášho umeleckého cítenia jednu z najlepších, akú sme počuli a akú možno live počuť. Vôbec sme preto neboli prekvapení reakciami niektorých návštevníkov, že počuli vynikajúci koncert, doteraz najlepší, vyslovene excelentný.
 
 
Na druhej strane musíme spomenúť reakciu prof. Deáka, že v Kremnici sa zišlo vyberané publikum, skúsené, sústredené, v reakcii spontánne. Pravdupovediac, aj nás prekvapilo ako v profesorovi Deákovi táto symfónia dozrela, ako v interpretácii zdôrazňoval logiku vnútorných kompozičných postupov, farebného        registrovania, ako premyslel členenie farieb podľa častí, ako vypracoval gradácie, ritardandá, pauzy, ako mal všetko premyslené a všetkému dal čas. Počuli sme interpretáciu naozaj svetových parametrov, ktorá sa určite vryje do pamäti našich poslucháčov. Objektívne, bez ohľadu na čas, dielo a interpreta, počuli sme jednu z najlepších interpretácií v histórii festivalu Kremnický hradný organ.

12. 07. 2021: L. Deák a M. Kecskés - stálice v organovom umení

László Deák a Mónika Kecskés sú stálicami v maďarskom organovom umení. Popri vysokých školách, na ktorých učia sú organistami vo Františkánskom kostole v Budapešti, doc. Kecskés je hudobnou riaditeľkou tohto chrámu a naviac na vysokej profesionálnej úrovni vedie zbor. Obaja už v Kremnici na našom festivale koncertovali, ako manželia si navzájom interpretácie registrovali, tentoraz budú hrať aj štvorručne. Pamätná je Deákova kremnická interpretácia Widorovej 6. symfónie, úvodnú časť Allegro majú viacerí naši návštevníci práve v Deákovej interpretácii vo svojich mobiloch ako vyzváňaciu melódiu. Naozaj,  je to už akýsi vyšší level, keď umenie našich festivalových organistov takto zasahuje do bežného života. Práve preto sme v terajšom jubilejnom ročníku opätovne zaradili Widorovu Šestku, nielen preto, aby sme si pripomenuli toto pôsobivé dielo, ale hlavne preto, aby sme zažili Deákove čarovanie s registrami, aby sme boli svedkami zrodu pestrofarebnej virtuóznej hudobnej mozaiky, ktorá sa počuť len tak hocikde nedá. Profesor Deák študoval v Paríži a vyhral tamojšiu súťaž, francúzskej hudbe bytostne rozumie a je jedným z najkompetentnejších, kto francúzsku hudbu má u nás hrať. Manželia László Deák a Mónika Kecskés majú aj iné hlbšie väzby na náš festival, o tých ale až na začiatku koncertu. Tieto riadky sú samozrejme úprimnou pozvánkou na koncert maďarských umelcov, organistov, ktorí patria ku špičkám vo svojom odbore.  

11. 07. 2021: Michal Hanuš a jeho výborná 3. symfónia L. Vierna

Hosť druhého festivalového večera pricestoval z Českej republiky, z Kutnej Hory. Magister Michal Hanuš istý čas pôsobil ako organista v kutnohorskom monumentálnom Chráme sv. Barbory, no nás naviac zaujal svojim študijnými pobytmi na Vysokej škole v Stuttgarte a v Oslo. Hudobno-cirkevná prax, tobôž v chráme katedrálno-dómskych rozmerov je pre nás dôležitá, skúsenosti z veľkých akustických priestorov a tomu priliehajúcich organov sú predpokladom úspešnosti cirkevného organistu,  a nie náhodou tento parameter máme v propozíciách nominácií na náš festival. Nás však zaujali kariérne dôležité etapy umeleckého profilu Michala Hanuša, a to,  že popri pražskej AMU sa vybral zbierať nové poznatky v organovej hre do Stuttgartu a Osla. V minulom príspevku sme spomenuli, že z triedy profesora Lohmanna vychádzajú takmer len dobrí študenti, priamy dôkaz sme mali v druhej časti programu, kde Hanuš hral 3. symfóniu L. Vierna a ako prídavok Carillon de Westminster toho istého autora. Bolo evidentné a na prvé počutie jasné, že prof. Lohmann naučil Hanuša hrať suverénne, technicky spoľahlivo a registračne tak, aby interpretácia zodpovedala zvyklostiam interpretácií daného autora a diela. Táto, navonok jednoduchá veta je v organovej hre nesmierne náročná, spoznať štýlové špecifiká autora a následne konkrétnej danej skladby a preniesť tieto poznatky na daný konkrétny organ je úloha, ktorú organista buď nesplní alebo keď ju splní, stáva sa umelcom s vytríbeným zmyslom pre historický štýl. Toto sa v prípade prof. Lohmanna a Michala Hanuša podarilo, z Hanuša sa stal  organista schopný hrať koncertný program kdekoľvek, s parametrami medzinárodnej akceptácie. Toto poznanie o Hanušovej hre znásobuje aj jeho pobyt na vysokej škole v nórskom Oslo, ktorá, čo nie je celkom známe, disponuje vynikajúcimi organovými profesormi, viacerými výbornými organmi, a teda cennou tradíciou v organovom umení.

Dnes je Michal Hanuš profesorom na pardubickom Konzervatóriu a má najlepšie predpoklady odovzdávať svoje skúsenosti adeptom organovej hry. Pre nás je ale dôležité, aby k nám z Českej republiky prichádzali organisti rovnako vzdelaní a koncertne skúsení, ako bol tentoraz Michal Hanuš.     

09. 07. 2021: Debut Mag. M. Hanuša z Kutnej Hory

Len málokedy sa vyskytne taká zhoda či náhoda, že do Kremnice pricestuje koncertovať umelec z družobného mesta Kremnice.
 
 
Mag. Michal Hanuš pricestoval z Kutnej Hory, mesta s podobnou historiou akou sa hrdí Kremnica. Hral v slávnom kutnohorskom chráme sv. Barbory, spolupracoval s rôznymi zborovými telesami, no a predovšetkým absolvoval Vysoku školu v Stuttgarte u prof.dr. Lohmanna, profesora,  z ktorého triedy vychádzajú takpovediac len dobrí absolventi. Do debutového vystúpenia Mag. Hanuša sme zaradili Bachovo Prelúdium a fúgu G dur, jeho vlastnú Suitu pre organ a napokon  veľkú 3. symfóniu L. Vierna. Koncepcia tohto festivalového koncertu tak bude napĺňať tradičné hlavné znaky festivalu Kremnický hradný organ, a to, že hrať má organista veľkej katedrály a program musí obsahovať kompletné cyklické dielo s časťou v sonátovej forme. Magister Hanuš pricestoval vo štvrtok z Kutnej Hory, v piatok si pripravuje registrovú koncepciu interpretácií, v sobotu bude mať skúšku s našim hlavným registrátorom.

04. 07. 2021: István Nagy otvoril jubilejný festival

Dve zo základných diel hudobnej literatúry – Ad nos, ad salutarem undam a Obrázky  z výstavy boli ťažiskovými dielami otváracieho koncertu, ktorý tento raz hral István Nagy. Veľmi dlho sme premýšľali nad koncepciou práve tohto koncertu, aby pri príležitosti otvorenia jubilejného koncertu priniesol organovú klasiku a niečo nové, ktoré sa do organovej literatúry dostalo dodatočné, no má v nej pevné miesto. Ad nos je dnes dielo tradičné, poznáme veľký počet jeho živých interpretácií i nahrávok, do nášho programu bolo zaradené preto, pretože tvorí trvalú súčasť Nagyovho repertoáru. Po odznení terajšej sme si vytvorili jasný verdikt, predovšetkým v tom, že I, Nagy je zrelý umelec, ktorý interpretáciu vytvára v najvyššej možnej miere starostlivosti a pozornosti, v Ad nos sa priam s lekárenskými váhami hral s detailami, nielen motivickými, ale aj farebnými, hľadal nové kombinácie registrov, ktoré vytvárali jeho interpretáciu osobitou. Samozrejmosťou bola formová kultivovanosť, vzájomné tempové miery,  kontrasty a gradácie k záveru. Až sme mali dojem, že po tejto vrchovato kultivovanej a fantazijne bohatej interpretácii nemôže prísť nič. No ale prišlo. Kartinky sme hrali na festivale pred mnohými rokmi raz, nedávno odznela len záverečná Veľká brána kyjevská ako prídavok. Terajšia Nagyova interpretácia priniesla aj nám nové poznanie o možnostiach kremnického organu. Jeho farebno-registrové možnosti sú tak rozsiahle, že ešte aj po 25 rokoch nás tento kremnický inštrument dokáže prekvapiť. Samozrejme, za hracím stolom musí sedieť majstrovský organista, s kvantom diel v repertoári, s množsvom odohraných koncertov a hlavne snahou, priniesť vždy niečo nové. Slovami sa ťažko dá opísať atmosféra interpretácie Kartiniek, snáď slzy na očiach návštevníkov môžu ilustrovať umelecký status koncertu. Naviac môžeme pripojiť reakciu našej dlhoročnej návštevníčky, keď sa chcela podeliť s nami s bezprostrednými dojmami:
 
„Koncert bol užasný ! Kartinky v Ravelovej úprave sú jedno z mojich TOP klasickych diel, v Redute nevynechám žiadnu možnosť si ich vypočuť. V časti Kyjevska brana a v závere mávam vždy husiu kozu až po korienky vlasov. V organovej úprave som dielo počula včera po prvý krát a bol to BRUTÁL. Bola aj husia koza ! “ 
 
 
Pre nás ako autorov festivalu mal tento Nagyov koncert jeden zásadný rezultát: István Nagy sa definitívne vyčlenil zo slovenskej organovej komunity a zaradil sa do komunity medzinárodnej, je to umelec európskeho formátu, ktorého s radosťou označíme ako rezidenčného organistu festivalu. Po všetkých týchto myšlienkach chceme vysloviť presvedčenie, že tento koncert si budeme môcť čoskoro vypočuť v Kremnici opakovane.

02. 07. 2021: Pozvánka

Je nám cťou, že otvárací koncert jubilejného 25. ročníka festivalu Kremnický hradný organ bude hrať István Nagy. Organista, ktorý vystúpil na našom festivale už niekoľko raz a pripravil mimoriadne hodnotné festivalové koncerty. Rad monumentálnych organových diel naštudoval na objednávku festivalu a umenie organovej hry predstavil v tom najvýraznejšom svetle. Skúsené festivalové publikum veľmi skoro vypozorovalo bohatú umeleckú invenciu jeho interpretácií a jeho koncerty sa tak stali mimoriadne obľúbené.  Práve preto je nám cťou pozvať vás na otvárací koncert festivalu s organistom magistrom Istvánom Nagyom.
 
V súvislosti s aktuálnou pandemickou situáciou chceme požiadať festivalových návštevníkov, aby do Kostola sv. Kataríny vstupovali s nasadeným rúškom a aby v chrámových laviciach dodržali rozostupy. Pri vchode do kostola bude pripravený dezinfekčný prostriedok na ruky a formulár, kde každý, aspoň jeden zástupca rodiny zapíše svoje meno, telefonický a mailový kontakt. Takýto zoznam musíme uchovávať dva týždne pre prípadné trasovanie.
 
Festival je pripravený, o niekoľko hodín začne fragmentami jemnej, clivej Čajkovského hudby, autentickou lisztovskou Fantáziou a fúgou na chorál Ad nos, ad salutarem undam a monumentálnou suitou Obrázky z výstavy Modesta Petroviča Musorgského. Program hodný vyspelého organového festivalu a rovnako hodný excelentného organistu, za akého Istvána Nagya považujeme. Prijmite preto naše pozvanie, radi vás privítame v kostole sv. Kataríny.  

28. 06. 2021: Posledné prípravy

V centre mesta sa dnes uskutočnili posledné prípravy pred sobotňajšou premiérou jubilejného festivalu Kremnický hradný organ.
 
 
 
Pracovníci s plošinou namontovali pôsobivý pútač, ktorý naozaj naznačuje, že od 3. júla do 14. augusta bude Kremnica centrom organového umenia na Slovensku. Znalci organovej hry aj teraz vyslovili názor, že taký výber organových diel, aký odznie u nás je naozaj výnimočný, organisti, ktorí budú interpretmi budú patriť medzi tých, ktorým patrí označenie špičkoví organoví sólisti.
 
 
Pribudli aj smerovky, ktoré budú navigovať k Severnej bráne hradu, cez Továrenskú ulicu. Príchod cez Severnú bránu odporúčame aj ostatným návštevníkom, je to cesta bez schodov, po kvalitných chodníkoch. Poslednou fázou prípravy bude tohtotýždňové kompletné preladenie chrámového organu, aby znel intonačne bezchybne.

26. 06. 2021: O niečo viac než týždeň

Problematika chrámovej akustiky býva u organových festivalov mimoriadne dôležitá, iné charakteristiky prináša malý chrám, rozdielne charakteristiky sú vo veľkách chrámoch, katedrálach či dómoch. V malých kostoloch býva frekvencia akustických kmitov veľmi sporná, zvuk sa nemá od čoho odrážať a malé organy ani nemajú dostatok sily akustické kmity aktivovať. U veľkých chrámov bývame svedkami opačných fenoménov, prirodzená akustika prechádza častokrát do zvukovo-hučavých javov, kedy kvalita tónu organového registra býva deformovaná a množstvo dozvukov neumožňuje napriek pozornosti a sústredeniu vnímanie drobných artikulácií, hlavne v rýchlych a technicky jemných detailoch. Spomenuli sme dva extrémy, kremnický festivalový chrám je skôr stredný v zmysle akustických dimenzií, zvukovo dobre disponovaný organ dokáže v tunajšom priestore spoľahlivo tlmočiť koncertnú literatúru všetkých historických období. Organ Rieger-Kloss má vyrovnané farebné registre, takže kooperácia organu s možnosťami chrámovej akustiky je veľmi priaznivá. Počas trvania festivalu sme zaznamenali malý útlm akustiky len v prípade návštevnosti nad 350–400 ľudí, keď sa zmenilo znenie organu, jednotlivé registre sa do seba prirodzene nezlievali a každý tón znel akoby samostatne. Festival Kremnický hradný organ umožňuje návštevníkom voľný výber sedadiel, rešpektujeme skutočnosť, že niekto rád  vníma vnútornú chrámovú architektúru,  niekto je v kúte zahĺbený do seba a niekto hľadá optimálne vyznenie nástroja. Podľa našej skúsenosti, nástroj znie najlepšie v prednej časti chrámu, kto preferuje basové tóny organu, ten by mal sedieť v pravej časti chrámu pri pohľade na oltár, ľavá časť prináša skôr diskantové znenie. V každom prípade výber sedadla zásadne nechávame na výbere návštevníka, preto aj tí skalní prichádzajú ako prví, aby mali možnosť výberu. Vstup na hrad býva otvorený vždy 30 minút pred začiatkom festivalového podujatia a vstup do chrámu zhruba 10 minút pred začiatkom. Aj to má svoje zdôvodnenie, veľkým nepriateľom optimálneho intonačného naladenia organu sú teplotné výkyvy v chráme, a preto sa snažíme, aby dvere do kostola nezostávali príliš dlho otvorené. Príkladom sú terajšie horúce dni, keď vnútorná vyrovnaná temperatúra ostro kontrastovala s teplotou vo vonkajšom prostredí. Jubilejný 25. ročník festivalu prinesie naozaj špičkové organové diela, a práve preto sme spomenuli aspoň v základoch problematiku akustiky, aby Kartinky, Widorova Šiesta, Ad nos či Chačaturjanovo Adagio vyzneli pre každého návštevníka čo najoptimálnejšie.




 © 1997-2024 Ars Consulting Bratislava