Úvodná stránka / Main page
2020
Aktuality

29. 08. 2013: Mónika Kecskés a László Deák + Coda

Prvých šesť festivalových koncertov bolo mimoriadne kultivovaných, umelecky, hráčsky, programovo, no rôznych. Písanie reflexie na siedmy, záverečný koncert bolo treba preto oddialiť, aby bohatosti dojmov sa navzájom neprekrývali, aby sme vyslovili triezvy umelecký úsudok, hoc subjektívny, no neovplyvnený inými umeleckými veličinami.

Koncert Móniky Kecskés a László Deáka vnímame ako ich spoločný koncert. Nie ako koncert organistu a registrátora, ale organistu, ktorý využíva manuály a pedály a druhého organistu, ktorého poľom realizácie sú ovládače farebných registrov.

Obaja vložili do interpretácií svoj osobnostný vklad v podobe majstrovstva, fantázie a schopnosti spolupracovať s partnerom. V tomto bol koncert naozaj výnimočný, pretože charakter takejto spolupráce sme doteraz na festivale nemali. Už v predchádzajúcich textoch sme písali, že Mónika je veľmi zručná organistka a zbormajsterka a László renomovaný, medzinárodne oceňovaný umelec. Program, ktorý si pripravila Mónika bol zameraný na Césara Francka, bol teda monoautorský. To prinášalo isté riziká, ktorým sa iní organisti snažia vyhýbať a vkladajú preto do programov kontrastných autorov. V tomto prípade to nebolo nutné, pretože Mónika Kecskés veľmi solídne zvládla štýlotvorné, artikulačné a dynamické požiadavky franckovského programu a samotnú tvorbu registrových kombinácií, a teda farebnej mozaiky prenechala Lászlovi Deákovi. No a tu, na druhom leveli tvorby interpretácií bol vo svojom živle László. V jednej ruke mal paletu farieb a v druhej veľký štetec. Akoby učeň čarodej miešal raz jemné odtiene, inokedy sýte zvukomalebné, z času načas slávnostné, španielskotrumpetovské, jednoducho fantáziu uvoľnil skutočne naplno. A miešal veľmi intenzívne, že niekedy veľká paleta farieb Móniku rozkývala, samozrejme, že všetko v medziach únosnosti. Vznikla tak situácia,  ktorá v bežnej kremnickej organovej praxi je nezvyčajná, jeden organista zabezpečí interpretáciu notového textu, druhý registre, častokrát spontánne a improvizačne. V tomto vidíme jedinečnosť a výnimočnosť vystúpenia dvoch organových majstrov z Budapešti, umeleckých partnerov, manželov, ale aj veľkých priateľov a priaznivcov nášho festivalu.

Mónika Kecskés a László Deák výsostne umelecky a dôstojne uzavreli tohoročný festival, odprezentovali bohatú tradíciu maďarského organového umenia a odprezentovali seba, ako veľké umelecké osobnosti.

CODA
 
Európsky organový festival Kremnický hradný organ 2013, jeho 17. ročník sa skončil. Považujeme za potrebné hneď v úvode pripomenúť, že akákoľvek poznámka, pozitívna, či negatívna, je čisto subjektívna a týka sa špičkového organového umenia. Festival ako celok priniesol interpretácie vysokého medzinárodného štandardu a žiadna poznámka tento fakt nijako neovplyvní.
 
Štruktúra tvorby festivalu je veľmi komplikovaná a zahŕňa v sebe mnoho faktorov, koncepčných, umeleckých, organizačných, dopravných, finačných, ale aj zvláštnych a osobitých. Jednotlivé faktory sa navzájom prelínajú a za najdôležitejšie považujeme naplnenie koncepčného východiska, ktorým je prezentácia vyspelého, špičkového organového umenia, historicky overených skladieb, organistov veľkých katedrál, profesorov, mladých víťazov medzinárodných súťaží a slovenských organistov, medzinárodne konkurencie schopných. Tohto roku  sme k tomu pridali atribút vynikajúceho cirkevného hudobníka.
 
Zdá sa, že tohto roku sa koncepčné ciele podarilo naplniť, Prof. Libertucci – hral ako katedrálny vatikánsky organista, Prof. Rauh – vystúpil ako nemecký diecézny organista a kantor, ako mladí ambiciózni cirkevní organisti hrali Espen Melbø, Corrado Cavalli, Peter Frisée, k nim možno smelo priradiť slovenského cirkevného organistu Istvána Nagya. Osobité miesto majú Mónika Kecskés a László Deák, ktorí svojím umeleckým a ľudským vkladom nesmierne obohatili festival. Iný, umelecko charakterový pohľad má tiež svoju zdôvodniteľnú hodnotu, mladí, virtuózne zameraní umelci Melbø, Frisée, Cavalli i Nagy tvoria jednu skupinu, druhú, umelecky skúsení organisti Libertucci, Rauh a Keckés  Aj nároky organizačno-dopravného zabezpečenia majú svoj význam, takmer každý umelec prišiel z inej krajiny a potvrdilo sa, že nie vzdialená destinácia prináša komplikovanosť dopravného zapezpečenia, ale skôr relatívne blízka. Z nášho pohľadu to bol segment Ansbach – Kremnica, ktorý sa týkal Johannesa Rauha. Rovnako finančný faktor sa podarilo zvládnuť, vďaka sponzorským partnerom, ktorým patrí naša vďaka. Naša vďaka patrí aj Múzeu mincí a medailí a Mestskému úradu v Kremnici za excelentnú spoluprácu. To najdôležitejšie, garancia umeleckej kvality zostáva na autoroch projektu festivalu Kremnický hradný organ. Podpíšeme sa pod realizované festivalové podujatia, jeho priebeh a interpretácie ?
 
Citlivo vnímame reakcie publika, jeho umeleckú skúsenosť a sústredenosť. V tomto uhle pohľadu festival si našiel svojich adresátov. Vnímame aj kvantitu návštevnosti, a tu bez problémov vieme vysloviť názor, že festival ako umelecký projekt sa dostal do povedomia verejnosti a v korelácii so zahraničím dosahuje nadpriemernú návštevnosť, porovnávajúc významné centrá organového umenia ako sú St. Florian, Regensburg, Mníchov, Lübeck a podobné. Reflexie na samotné umelecké výkony sme popísali priamo po koncertoch, osobitne nás teší, že do radu medzinárodných osobností sme mohli priradiť slovenského organistu z Kolárova. V súhrne teda akceptujeme všetky umelecké výkony a bezchybný priebeh festivalu. Iste, posledné slovo má vždy návštevník, každému ďakujeme za partnerstvo, bez ktorého by umelecká tvorba nebola možná.
 
 
Festival Kremnický hradný organ sa skončil a určite naplnil víziu, že minimálne v mesiacoch júl a august je centrom organového umenia na Slovensku. Ak sa v budúcnosti podarí pripraviť podobný, bude to najdôstojnejšie rozvíjanie organovej tradície v Kremnici.   
 
 

Perličky:
 
Najkomplikovanejšia doprava – J. Rauh z Ansbachu do Kremnice:
bicykel, vlak, metro, lietadlo, autobus, taxi
 
Najkratší čas na zástup za zraneného organistu R. Hausera: 5 dní – Peter Frisée
 
Najväčšia návštevnosť: Gianluca Libertucci - Vatikán

 

15. 08. 2013: Záverečný festivalový koncert - – M. Kecskés a L. Deák - prominentní organisti z Budapešti - nedeľa o 18.oo

V piatok pricestuje do Kremnice z Budapešti prominentná dvojica organistov – Mónika Kecskés a László Deák. Obaja pôsobia vo Františkánskom kostole v Budapešti a okrem toho učia na vysokej škole. László je víťazom viacerých organových súťaží vo Francúzsku, Mónika sa venuje aj zbormajstrovským aktivitám, vo svojom kostole predviedla už viacero veľmi náročných programov stredovekej zborovej tvorby. Obaja už v Kremnici hrali a považujeme ich za mimoriadne silný osobnostný tandem, svojimi skúsenosťami sa navzájom dopĺňajú, sú vzájomnou kontrolou i inšpiráciou. Tentoraz bude hrať Mónika Kecskés a László Deák bude registrovať. Ideálnejšiu dvojicu na spoluprácu si ani nevieme predstaviť, naviac, keď Mónika bude hrať čisto franckovský program a László študoval istý čas v Paríži, takže dôverne pozná jemné nuansy ako pripraviť registrovú dispozíciu Francka. Vzhľadom na to, že obaja spomenutí organisti tvoria aj životnú dvojicu, pricestujú spolu autom, v priebehu piatka. Ešte poobede by si chceli obnoviť svoje spomienky na kremnický organ, aby v sobotu definitívne vložili do organových partov poznámky, ako majú interpretované diela Césara Francka znieť, v možnostiach kremnického hradného kostola a organu. Oboch organistov považujeme za jedných z najvýznamnejších, ktorí doposiaľ pricestovali nielen z Maďarska, ale aj v širšom európskom porovnaní.
 
 
P.S.: 16.8.2013 - 11.45:
Organisti záverečného festivalového koncert Mónika Kecskés a László Deák odcestovali z Budapešti. Padlo nám milo, že pri odchode nám poslali fotografiu. My sa tešíme na stretnutie a pôsobivý franckovský program. A samozrejme Widorovu Toccatu. Takže prajeme šťastnú cestu !

12. 08. 2013: Úžasný nemecký cirkevný organista – Prof. Johannes Rauh

Akosi nie veľmi dávno sme sa na týchto stránkach, ale aj v kostole sv. Kataríny snažili nájsť vzorový umelecký typ cirkevného organistu. Hľadali sme na Slovensku, pretože umelecký obraz tejto aktivity nie je u nás tak profilovaný, než v okolitých štátoch, predovšetkým západnej Európy. Našli sme talentovaného organistu zo slovenského vidieka, ale bol to len zlomok toho, čo hľadáme, očakávame, čo by mohlo byť základom skutočného rozvoja organového umenia u nás. A tu prišiel organista z nemeckého Ansbachu, ktorý má na starosti výchovu cirkevných organistov, sám koncertuje a ako vysokoškolsky  vzdelaný hudobník sa venuje aj kompozícii. Prof. Johannes Rauh, autentický cirkevný hudobník, je nesmierne pevnou tehličkou v monumente nemeckého organového umenia. Určite, takýchto majú v Nemecku viac, lenže všetkých nemôžeme poznať a ani pozvať. Keby ich nebolo naozaj viacero, nepretrvávala  by nemecká organová tradícia tak dlho, pevne a hlavne s tak silným umeleckým nábojom. Johannes Rauh ctí nemeckú tradíciu, preto hral Regera, pretože dobrý nemecký hudobník nikdy neobíde najcennejšie zdroje svojho umenia. Hral aj vlastnú tvorbu, aby ukázal, že dobre vzdelaný cirkevný hudobník nielen interpretuje už napísané, ale má toľko hudobno-teoretických vedomostí, že svoje invencie vie dať aj na papier. No a hral tiež Vierna, pretože nemecký hudobník sa pozerá aj za hranice a hrá to, čo by možno bez Bacha nevzniklo, ale išlo trochu inou cestou. Rauh tomu pridal nemecké videnie umenia, precíznosť, nesmierny zmysel pre architektonickú výstavbu interpretácie a skutočné hráčske majstrovstvo, všetko k úžitku a umeleckému zadosťučineniu festivalových návštevníkov, poslucháčov. Ale aby sme neobišli to najdôležitejšie, Johannes Rauh hral naozaj dobre, s nesmiernou kultúrou tónu, kultivovanosťou, štýlovosťou v registrovaní, v adekvátnych tempách. Nezvykneme robiť rebríčky interpretov, všetci hosťujúci organisti podávajú vynikajúce interpretačné výkony, aj keď každý v inom uhle pohľadu. V prípade Johannesa Rauha by sme ale neváhali udeliť zlatú medailu, predovšetkým za nesmierny umelecký prínos. Podobne by sa zrejme rozhodlo aj publikum, ktoré si Rauh jednoznačne získal. Istotne neočakával také sústredené, no aj vďačné a spontánne publikum. Koniec-koncov, najzreteľnejšie to dokumentujú priložené zábery.
 
 
 
Podobných koncertov ako bol práve popisovaný sú v Nemecku na desiatky. Určite nie vždy tak umelecky excelentných ako bol náš kremnický, ale znamenajú vždy dôkaz nespochybniteľného faktu, zjavný, výrazný a podnetný level umenia, kde partnermi sú majestátne chrámové prostredie, technicky vyspelý organ a umelec, ktorý manažuje zrod umeleckých hodnôt. Naši hostia z Nemecka Prof. Ruckdeschel z Passau, Prof. Danksagmüller pôsobiaci v Lübecku, Lichtscheidel zo Sendenhorstu, ale aj Espen Melbø pôsobiaci v Lipsku nás doteraz vždy presvedčili, že sledovať, ale aj nasledovať línie pôsobenia nemeckého organového umenia má zmysel. No a Prof. Johannes Rauh nám to tiež potvrdil. Akoby historická, v minulosti s nemeckými kruhmi toľko spätá Kremnica symbolicky ukazovala ako sa má budovať hodnotné organové umenie, s príkladmi na pôdoryse festivalu Kremnický hradný organ.

06. 08. 2013: Prof. Johannes Rauh - privítame reprezentanta slávneho nemeckého organového umenia - nedeľa 11.8. o 18.oo

Nemecká cirkev, v nasledujúcom prípade katolícka, veľmi dbá, aby vo svojich chrámoch slúžili pri bohoslužbách a šírili svoje umenie excelentní organisti. Samozrejme vrátane faktu, že vo svojich kostoloch majú inštalované moderné organy, často krát s najnovšou technológou akú stavba organov ponúka. Stáva sa tak prirodzeným, že tam, kde sú kvalitné organy vyrastajú vynikajúci organisti a tam, kde sú vynikajúci organisti nastáva rozmach organového umenia. Tieto jednoduché porovnania sú základom toho, že nemecké organové umenie tvorí dlhé desaťročia svetovú špičku.
 
 
Vlastne storočia, pretože J. S. Bach dal impulz k rastu a náročnosti organovej hry a organovej kompozície. A Nemci ako vyznávači tradície, a to predovšetkým nemeckej, bachovskú, pobachovskú i regerovskú tradíciu ctia a rozvíjajú. Vždy sa radi obraciame k týmto žriedlam organového umenia, pretože už v minulosti náš festival obohatili veľkí nemeckí organisti, Prof. Ruckdeschel z Dómu sv. Štefana v Passau, jeho asistentka B. Fruth, ale aj mladší, L. Stollhof, H. Rechenberg, no predovšetkým Winfried Lichtscheidel, ktorý úspešne nadviazal na svojich predchodcov a dnes už ako titulárny organista v Sendenhorste rozvíja slávu nemeckého organového umenia. Dosah nemeckého organového umenia je však omnoho väčší, prostredníctvom organového školstva hlavne v Stuttgarte a Lipsku sa šíria umelecké hodnoty a vedomosti takmer do celého sveta, pričom viacero našich hostí pricestovalo práve z miest týchto vysokých škôl. Spomenutou faktografiou chceme naznačiť, že aj festival Kremnický hradný organ ctí a prezentuje silu a umeleckú hodnotnu organového umenia Nemecka. Preto vítame každú príležitosť nadviazať na tieto umelecké tradície a využívame možnosť predstaviť organistu, ktorý svojou činnosťou nastavuje umelecké parametre, veličiny a hodnoty. Tento raz to bude organista Johannes Rauh z Ansbachu, kantor bambergskej diecézy, profesor a skladateľ, mimoriadne aktívny umelec, ktorý bezpochyby nadviaže na tie hodnoty, ktoré nemeckí umelci do Kremnice už priniesli. Pricestuje v piatok v obedňajších hodinách. Má pred sebou trochu komplikovanú cestu z Ansbachu do Kremnice, cez Norimberg, Viedeň, Bratislavu, Žiar nad Hronom,  ale keďže dobré umenie sa rodí ťažko, predpokladáme, že koncert Johannesa Rauha bude sviatkom organového umenia. Prof. Rauha privítame v Bratislave a o jeho príchode budeme informovať.   
 
 
Profesor Johannes Rauh pricestoval v piatok o pol desiatej do Bratislavy. Krátky rozhovor bol príležitosťou k objasneniu všetkých detailov ohľadne kremnického koncertu, ale napríklad sme tiež hovorili, že v Bavorsku sa len začiatkom augusta začali prázdniny, takže pedagogické povinnosti viazali doteraz Prof. Rauha na svojich študentov. Ale popri tom uskutočnil organový recitál, a tak si hráčsku kondíciu udržuje neustále na najvyššom stupni. Z rozhovoru sme vycítili veľkú skromnosť, ale aj rovnako veľkú zanietenosť do organového umenia. A to sú vždy sľubné znaky pred festivalovým vystúpením.

05. 08. 2013: Viedenskí organisti v Kremnici

Viedenskí organisti Roman Hauser a Peter Frisée sú najbližší umeleckí spolupracovníci. V minulých týždňoch dokončili a na viacerých koncertoch v Rakúsku a Nemecku uviedli vlastnú transkripciu 4. symfónie Antona Brucknera pre 4 ruky a 4 nohy, teda pre dvoch organistov. Svoju transkripciu hrali dokonca v slávnom kláštornom komplexe vo St. Florian pri Linzi, dlhoročnom pôsobisku A. Brucknera. Tu vyslovujeme naozaj úctu. Frisée v Kremnici už hral, teraz mal hrať Roman Hauser, lenže kvôli zraneniu ruky nemohol hrať. Pricestovali teda obaja, Roman Hauser registroval, Peter Frisée hral. Spolupráca aká má byť.
 
 
 
A teraz ku samotným kremnickým interpretáciám, k spätnej reflexii. Lenže kde začať, čo spomenúť prvé ? Pravdepodobne najvýraznejšie pôsobí charakteristika, že Frisée je umelec suverén. Jeho suverenitu organovej hry tvoria manuálne zručnosti, bravúrna prstová a pedálová technika. Druhou výraznou charakteristikou je, že vo svojom repertoári má len najhodnotnejšie diela organovej literatúry, ktoré je pripravený kdekoľvek a kedykoľvek zahrať. Aj  v Kremnici hral známu Bachovu Fúgu BWV 548, Lisztovo B-A-C-H, k tomu nie je čo dodať a Widorovu fenomenálnu 6. symfóniu. Program od A do Z perfektný, pôsobivý, so zaručenou pozitívnou reakciou publika. A k tomu super známy prídavok Toccatu z 5. symfónie Ch.-M. Widora. Predpoklady úspešnosti koncertu teda takmer stopercentné. A teraz k samotnej umeleckej realizácii. Frisée sa spolieha, že ho jeho organová technika nesklame, využíva teda temperamentné, svižné tempá, s veľkou registráciou, spolieha sa rovnako na to, že diela už mnoho krát hral a je teda výrazne nad nimi. Popri suverenite však prináša takýto prístup isté riziká, prísny profesor organovej hry by mu určite povedal svoje. Ale o tom sa na verejnosti nepíše. Spomíname to len preto, že chceme dôsledne ustrážiť umeleckú kvalitu kremnického festivalu. S určitosťou možno ale napísať, že Frisée prináša vždy akýsi pozitívny náhľad na organové umenie, jeho organová hra vždy očarí a prináša uspokojenie návštevníkom. A to je zrejme to najdôležitejšie, odchádzať z koncertu umelecky emotívne naladený, s vedomím, že organové umenie žije a má svojich oddaných, naozaj kvalitných pokračovateľov.

31. 07. 2013: Mag. Roman Hauser / Mag. Peter Frisée – osobnosť rakúskeho organového umenia

Už niekoľko krát sme na tomto mieste, ale aj na živo v Kremnici prezentovali, že prebieha veľká generačná výmena organistov, ktorí vytvárali umelecký profil organových interpretácií 20. storočia. Viaceré, naozaj veľké osobnosti sme privítali aj v Kremnici,  na ich miesto musia však postupne nastúpiť mladí organisti. No nie len tak, ale vrátane všetkých umeleckých konzekvencií. Generačná výmena nastáva aj vo Viedni a do popredia sa dostávajú organisti s pozíciou v Dóme sv. Štefana, v ostatných významných chrámoch a tiež umelci s profesorskými povinnosťami. Jednou z významných úloh erudovaného organistu je vedieť nahradiť svojho kolegu, nielen počas bohoslužobných organových  hier, ale aj v rámci kontrahovaných koncertných výkonov. U nás programovaný rakúsky organista Mag. Roman Hauser žiaľ utrpel zranenie ruky a náročný koncert nemôže odohrať.

 
Jeho miesto promptne zastúpi Mag. Peter Frisée. Kremnický koncert prebral v piatok 26. júla a my sme sa s ním stretli vo Viedni hneď 27. júla, aby sme pripravili program, ktorý najviac vyhovuje jeho naturelu. Koncepcia Bach – Liszt - Widor znamená plnohodnotné naplnenie základnej  festivalovej štruktúry a pre nás znamená tiež povinnosť vyjadriť skutočnosť, že Mag. Peter Frisée je v súčasnosti jednou z najvýznamnejších osobností viedenského koncertného života a rakúskeho organového umenia vôbec. Radi ho preto opätovne vítame v Kremnici.  

29. 07. 2013: Prečo sme pozvali Istvána Nagya / Brilantný organový prejav slovenského umelca

Nasledujúcimi riadkami možno vstupujeme na trochu tenší ľad a vzbudíme polemiku, ale o tom nám aj ide. Základom je naše tvrdenie, že situácia s cirkevnými organistami pôsobiacimi na Slovensku nie je ružová. Možno istotne stanoviť množstvo kritérií ako na hráčsku úroveň nazerať, ale na začiatku prichádzame s iniciatívou my. Predpokladáme, že hlavným kritériom by nemala byť len schopnosť odohrať bohoslužbu, pretože z umeleckého hľadiska tu vstupuje do popredia viacero subjektívnych činiteľov, teda okrem organistu, a toto kritérium hoc mimoriadne dôležité nechceme postaviť na prvé miesto. Možno iným kritériom by mohlo byť vzdelanie, ale ani tu si nie sme celkom istí výsledkom, pretože štúdium organovej hry u nás bez primeraného nástroja je prinajmenšom problematické. Pretože hľadáme vyšší stupeň prezentovania organového umenia v našich kostoloch zvolili sme subjektívne, naše kritérium, a to schopnosť odohrať recitál so závažným programom. Podčiarkujeme výraz závažný, pretože akékoľvek spájanie organu so zborom, inštrumentálnym nástrojom alebo len spevákom posúva väčšinou danú organovú hru do pozície sprievodného nástroja. A to je predsa len trochu iný pohľad, keď my dávame na prvé miesto schopnosť odohrať koncert s virtuóznymi prvkami, primeraným rozsahom a obsahom. Predpokladáme, že v programe je  zahrnutá veľká  bachovská fúga, veľké nemecké alebo francúzske dielo sonátového cyklu a prípadne drobnosť výrazového zamerania. A tu začalo naše hľadanie, pretože jednou z našich priorít je dať priestor slovenským organistom, ale takým, ktorí by sa aspoň čiastočne svojou hrou priblížili veľkým menám, ktoré k nám prichádzajú z celého sveta. Možno by bolo vhodné pripomenúť, že takmer 95 percent zahraničných festivalových organistov má svoje aktivity aj v chrámoch, katolíckych i evanjelických. Počas 16 realizovaných festivalov Kremnický hradný organ dostali príležitosť mnohí slovenskí, takmer dvadsiati, viacerí opakovane. Napriek tomu prevláda situácia, že odohrať významný program dokážu nie mnohí, a to rešpektujeme prirodzenú generačnú výmenu. Hľadali sme preto mimo Bratislavy, mimo väčších miest i na vidieku. V juhoslovenskom meste Kolárovo sme objavili učiteľa základnej umeleckej školy a organistu miestneho kostola Istvána Nagya. Nehrdí sa veľkými akademickými titulmi, ale vysokoškolské vzdelanie má. Nás zaujal, pretože brilantne hrá Lisztovo Ad nos, ad salutarem undam, Regera i Bacha. A čo sme ocenili najviac, má ambíciu študovať, pripraviť program podľa našich predstáv a doplniť ho tak, aby mohol odznieť na medzinárodnom fóre. Toto všetko magister Nagy naplnil, program nám niekoľko krát predviedol, a tak sme ho do festivalového programu zaradili. Dovolíme si tvrdiť, že Mgr. Nagy je v súčasnosti jedným z najlepších organistov, ktorí pôsobia v slovenských kostoloch. Preto ho predstavujeme a bude nás tešiť, keď dostane príležitosť aj v iných mestách, či v zahraničí. Pretože stále platí, akých organistov si vychováme, aké im dáme podmienky koncertnej realizácie, také bude aj slovenské organové interpretačné umenie. Festival Kremnický hradný organ chce ísť vzorom.   
 
P.S.
Predchádzajúce riadky vznikli ešte pred samotným koncertom. Každá nominácia na kremnický festival prináša množstvo reakcií a aj keď na všetky nemožno reagovať, predchádzajúci text nech je aspoň inšpiráciou alebo dôvodom k zamysleniu.
 
 
Je pre nás zadosťučinením, že niekoľkoročné pozorovanie talentu I. Nagya a približne ročná príprava na festivalovú premiéru našla nesmierne  pozitívny odraz u publika. Nielen skutočnosťou, že si vyžiadalo dva prídavky, ale hlavne preto, že intelektuálne náročný program detailne analyzovalo  a aj tam, kde by to laik očakával najmenej, svojim prejavom súhlasu ocenilo interpreta. Na mysli máme predovšetkým Regerovo dielo, ktoré ani v najmenšom nenesie črty povrchného výrazu či bezobsažnosti. Práve naopak, Fantázia pre organ na chorál "Wachet auf, ruft uns die Stimme" je dielo hĺbavé, častokrát plné pochmúrnych farieb, melanchólie a priam negativistických nálad, a to všetko na pôdoryse nesmiernej virtuóznej náročnosti, pretože ako vieme, autor Max Reger patril k najväčším znalcom a tvorcom organovej hudby. Vnímanie Regerovho opusu bolo skúškou rovnako pre publikum ako aj pre organistu, aj keď pre neho akosi náročnejšie. Bachova Fúga bola prechodom ku Franzovi Lisztovi, k obľúbenej, no pre mnohých organistov nedostižnej Fantázii a fúge na chorál "Ad nos, ad salutarem undam". Tento opus má István Nagy v repertoári už dlhšie a bol jasnou gradáciou programu. Samotný organovo-interpretačný prejav Istvána Nagya je v základe položený na excelentnej prstovej a pedálovej technike. Tieto zručnosti sú pre neho akoby vstupnou bránou k vnímaniu obsahu, registrového koloritu a hlavne impulzom na formulovanie umeleckého tvaru. Je pravdepodobné, že niektoré zvukovo-farebné formulácie bude Nagy v budúcnosti možno korigovať, to je koniec-koncov  správne, hľadanie umelecké prejavu je permanentný proces a bolo by  zlé, keby tento bol už teraz zastavený. Pre nás je najdôležitejšie konštatovať, že Nagyove interpretácie tvorili kompaktný, ucelený a umelecky hodnotný tvar. Plne ho akceptujeme s poznámkou, že predpokladáme ďalšie interpretačné dozrievanie, kultivovanie a osobnostné profilovanie. V takom prípade má svoje miesto aj v budúcnosti na kremnickom festivalom fóre.
 
 
Pred záverom nám nedá nespomenúť spoluprácu organistu Istvána Nagya so svojim asistentom, registrátorom Jozefom Gallom. Absolvent budapeštianskej organárskej školy patrí k najväčším znalcom výrazových možností a technických detailov kremnického organu Rieger-Kloss. Asistoval už mnohým festivalovým organistom a mnohí mu môžu ďakovať za jeho rady a tiež tak dôležitú psychickú podporu. Terajšia jeho spolupráca bola rovnako ukážková, prispel vlastnými skúsenosťami, samotným uľahčením organovej hry a umeleckým dotvorením registrového, farebného výrazu. Subjektívne vyslovujeme názor, že v prípade diel Maxa Regera, Franza Liszta a pridaného Louisa Vierna išlo na viacerých miestach o najvýraznejšie a najpôsobivejšie formulovanie organového zvuku v histórii festivalu.
 
Festivalový debut Mgr. Istvána Nagya bol jednoznačne úspešný. Ak sme na začiatku uviedli, že na začiatku bolo naše hľadanie výraznej interpretačnej osobnosti z pomedzi slovenských cirkevných organistov, tak na záver možno konštatovať, že náš cieľ sa vrchovato naplnil.

23. 07. 2013: István Nagy hrá atraktívny program: Bach, Reger, Liszt

Ambiciózny slovenský organista Mgr. István Nagy pripravil pre svoje festivalové vystúpenie výsostne atraktívny program. Zahŕňa Regerovu Fantáziu pre organ na chorál "Wachet auf, ruft uns die Stimme", Bachovu Fúgu G dur a Lisztovo reprezentatívne dielo Fantázia a fúga na chorál "Ad nos, ad salutarem undam", program teda non plus ultra. Znalci organového umenia vedia, že sú v ňom náročné prvky virtuozity, harmonicko-akordickej bohatosti a organovej výrazovosti. Kremnický organ Rieger-Kloss a akustické prostredie kostola sv. Kataríny si prídu na svoje pri tlmočení vrcholných diel organovej literatúry. István Nagy je tohto roku jediný slovenský reprezentant a verme, že bude prekvapením. Nielen programom, interpretáciami, ale aj slávnymi prídavkami. Hoci o nich vieme, vopred o nich nehovoríme. Nech zostanú v rovine skutočného očakávania.
 
Pozývame Vás cez Severnú bránu
 
 

Na nedeľu hlásia meteorologické správy vysoké teploty ovzdušia, a to aj v Kremnici. V tejto situácii považujeme za užitočné pripomenúť, že najšetrnejší, najpohodlnejší a v podstate bez jediného schoda je príchod na hrad cez Severnú bránu. Na Štefánikovom námestí vedľa Mestského úradu popod bránu a v priebehu niekoľkých chvíľ,  popri hradnom múre je v dosahu Severná brána. V extrémnom letnom počasí môže byť takýto príchod na festivalový koncert naozaj príjemný. Brána je otvorená od 17.30 hod.



 © 1997-2020 Ars Consulting Bratislava