19. 07. 2021: Mgr. Nagy s Ad nos, ad salutarem undam a Obrázkami z výstavy

Naši návštevníci, stáli či dlhoroční, alebo aj novoprichádzajúci si istotne všimli drobné detaily, ktoré vždy na začiatku festivalového večera v rámci tohto jubilejného ročníka spomíname. Medzi ne patrí napríklad fakt, že doterajších 24 ročníkov sa uskutočnilo vždy podľa plánu a ani jedno vystúpenie nemuselo byť z akejkoľvek príčiny odrieknuté. V umeleckom svete vždy prichádza k drobným zádrheľom, ale tie podstatné sa vždy vyriešili k všeobecnej spokojnosti. Nadchádzajúci festivalový koncert prináša podľa plánu meno mladého talianskeho organistu Daniele Mecchia, prísne pandemické opatrenia si ale vynútili zmenu, predpisy pri prechode hraníc nevedia tolerovať nezaočkovanosť akéhokoľvek cestujúceho. Pri našej poslednej návšteve Viedne a stretnutí s talianskym umelcom sme túto skutočnosť zistili a okamžite sme museli reagovať. Najbližšiu sobotu – 24. júla bude teda hrať Mgr. István Nagy úžasný program, Lisztovo Ad nos, ad salutarem undam a Musorgského Obrázky z výstavy. Ak iste je prirodzené, že aj autorov festivalu môže hriať pri srdci, keď minulú sobotu odznela vo všetkých interpretačných parametroch svetová interpretácia Widorovej 6. symfónie v podaní Lászloa Deáka a terajšiu sobotu odznie mimoriadne dobre prijatý program s Lisztom a Musorgskym. Magister Nagy bude mať tento týždeň koncert v Budapešti a odtiaľ pricestuje priamo do Kremnice.

18. 07. 2021: Svetoví L. Deák a M. Kecskés

Istotne neprezradíme tajomstvo z kuchyne tvorcov festivalu, keď uvedieme, že László Deák a Mónika Kecskés z Maďarska boli prví, ktorých sme ako zahraničných hostí jubilejného festivalu oslovili. Hlavne preto, že ich považujeme za etalón kvality vo sfére organového interpretačného umenia, minimálne v európskych dimenziách, v prípade L. Deáka svetových.

V reflexii na koncert týchto umelcov spomenieme dve dominantné diela, Bachov Brandenburgský koncert č.3 a Widorovu 6. symfóniu. V Bachovej tvorbe sa cizeluje koncertantný princíp, a teda predstavenie sólistu či nástrojovej skupiny virtuóznymi alebo výrazovými prostriedkami. V dobe baroka sa síce takýto druh hudby len vyvíja, ale už vtedy bolo jednoznačné, že interpretmi musia byť skvelí hudobníci, ktorých muzikalita bude najväčšou devízou interpretácie. V minulosti sa toto dielo uvádzalo v rôznom nástrojovom obsadení, postupom času sa však dostalo aj do organovej literatúry v transkripčnej podobe pre dvoch organistov štvorručne. Aj tu ale musí platiť, že interpretmi musia byť skvelí hudobníci, ktorí medzi sebou nielen súťažia, ale v mnohom sa dopĺňajú, aby Bachovu predstavu predobrazu koncertu definovali vlastnou invenciou, osobnostným vkladom a skutočným oživovaním notového zápisu. Mónika Kecskés a László Deák boli znamenitým partnerským duom, ktoré sa nielen vzájomne inšpirovalo, vnútorne udržiavalo charakteristickú tempovú pulzáciu skladby a zvýrazňovalo basovú líniu, ale hlavne vytváralo podklad k modelovaniu témy a jej vzájomnému odovzdávaniu, ako základ koncertantného princípu v tomto diele v bachovskom ponímaní.

Obaja organisti na nás pôsobili ako vynikajúci hudobníci, ktorí zaujali úžasným muzicírovaním, keď všetok svoj intelekt vložili do spoločnej tvorby a zrodu nového interpretačného artefaktu. Widorova 6. symfónia pôvodne nemala odznieť, L. Deák argumentoval, že v Kremnici ju už hral. Áno, hral ju pred rokmi a zanechal hlboký dojem. Práve preto sme trvali na jej opätovnom uvedení, nielen z dramaturgického dôvodu, skôr preto, aby sme počuli ako táto Šiesta symfónia v Deákovi dozrela. Widorova 6. symfónia má dnes zhruba 140 rokov a patrí k najvýraznejším dielam organovej literatúry. Postihol ju síce zlozvyk organistov, že častokrát hrávajú len jej prvú časť Allegro. V prípade L. Deáka musíme ale spomenúť aj iné fenomény. Predovšetkým ju hral celú, všetkých 5 častí a tie neskutočným spôsobom postavil do kontrastov, takže každá tvorila samostatný, svojbytný obraz. Jednotlivé časti v Deákovi tak dozreli, že detaily interpretoval suverénne, presvedčivo, citlivo a tvorivo, s primeranou dávkou agogiky a dynamiky. László Deák toto 140 ročné dielo oživil, jeho interpretácia dýchala, prinášala jeho invencie, prekvapenia, zážitky. Táto Deákova interpretácia Widorovej 6. symfónie mala svetové parametre, do Kremnice priniesla kus Salzburgu, Passau, Lipska, Paríža, New Yorku i Los Angeles, všade tam možno počuť najhodnotnejšie interpretácie i tohto Widora, možno niekedy na lepších nástrojoch, ale interpretačne prinajmenšom tak ako hral L. Deák. S profesorom Deákom sme sa tiež zhodli, že kremnické prostredie je akusticky porovnateľné s uvedenými mestami, kremnický svätokatarínsky chrám nie je len miesto bohoslužieb, ale aj hodnotná koncertná sieň. Treba jednoznačne a bez okolkov povedať, že L. Deák venoval jubilejnému festivalu interpretáciu najvyšších umeleckých hodnôt, podľa nášho umeleckého cítenia jednu z najlepších, akú sme počuli a akú možno live počuť. Vôbec sme preto neboli prekvapení reakciami niektorých návštevníkov, že počuli vynikajúci koncert, doteraz najlepší, vyslovene excelentný.

Na druhej strane musíme spomenúť reakciu prof. Deáka, že v Kremnici sa zišlo vyberané publikum, skúsené, sústredené, v reakcii spontánne. Pravdupovediac, aj nás prekvapilo ako v profesorovi Deákovi táto symfónia dozrela, ako v interpretácii zdôrazňoval logiku vnútorných kompozičných postupov, farebného registrovania, ako premyslel členenie farieb podľa častí, ako vypracoval gradácie, ritardandá, pauzy, ako mal všetko premyslené a všetkému dal čas. Počuli sme interpretáciu naozaj svetových parametrov, ktorá sa určite vryje do pamäti našich poslucháčov. Objektívne, bez ohľadu na čas, dielo a interpreta, počuli sme jednu z najlepších interpretácií v histórii festivalu Kremnický hradný organ.

12. 07. 2021: L. Deák a M. Kecskés - stálice v organovom umení

László Deák a Mónika Kecskés sú stálicami v maďarskom organovom umení. Popri vysokých školách, na ktorých učia sú organistami vo Františkánskom kostole v Budapešti, doc. Kecskés je hudobnou riaditeľkou tohto chrámu a naviac na vysokej profesionálnej úrovni vedie zbor. Obaja už v Kremnici na našom festivale koncertovali, ako manželia si navzájom interpretácie registrovali, tentoraz budú hrať aj štvorručne. Pamätná je Deákova kremnická interpretácia Widorovej 6. symfónie, úvodnú časť Allegro majú viacerí naši návštevníci práve v Deákovej interpretácii vo svojich mobiloch ako vyzváňaciu melódiu. Naozaj, je to už akýsi vyšší level, keď umenie našich festivalových organistov takto zasahuje do bežného života. Práve preto sme v terajšom jubilejnom ročníku opätovne zaradili Widorovu Šestku, nielen preto, aby sme si pripomenuli toto pôsobivé dielo, ale hlavne preto, aby sme zažili Deákove čarovanie s registrami, aby sme boli svedkami zrodu pestrofarebnej virtuóznej hudobnej mozaiky, ktorá sa počuť len tak hocikde nedá. Profesor Deák študoval v Paríži a vyhral tamojšiu súťaž, francúzskej hudbe bytostne rozumie a je jedným z najkompetentnejších, kto francúzsku hudbu má u nás hrať. Manželia László Deák a Mónika Kecskés majú aj iné hlbšie väzby na náš festival, o tých ale až na začiatku koncertu. Tieto riadky sú samozrejme úprimnou pozvánkou na koncert maďarských umelcov, organistov, ktorí patria ku špičkám vo svojom odbore.

11. 07. 2021: Michal Hanuš a jeho výborná 3. symfónia L. Vierna

Hosť druhého festivalového večera pricestoval z Českej republiky, z Kutnej Hory. Magister Michal Hanuš istý čas pôsobil ako organista v kutnohorskom monumentálnom Chráme sv. Barbory, no nás naviac zaujal svojim študijnými pobytmi na Vysokej škole v Stuttgarte a v Oslo. Hudobno-cirkevná prax, tobôž v chráme katedrálno-dómskych rozmerov je pre nás dôležitá, skúsenosti z veľkých akustických priestorov a tomu priliehajúcich organov sú predpokladom úspešnosti cirkevného organistu, a nie náhodou tento parameter máme v propozíciách nominácií na náš festival. Nás však zaujali kariérne dôležité etapy umeleckého profilu Michala Hanuša, a to, že popri pražskej AMU sa vybral zbierať nové poznatky v organovej hre do Stuttgartu a Osla. V minulom príspevku sme spomenuli, že z triedy profesora Lohmanna vychádzajú takmer len dobrí študenti, priamy dôkaz sme mali v druhej časti programu, kde Hanuš hral 3. symfóniu L. Vierna a ako prídavok Carillon de Westminster toho istého autora. Bolo evidentné a na prvé počutie jasné, že prof. Lohmann naučil Hanuša hrať suverénne, technicky spoľahlivo a registračne tak, aby interpretácia zodpovedala zvyklostiam interpretácií daného autora a diela. Táto, navonok jednoduchá veta je v organovej hre nesmierne náročná, spoznať štýlové špecifiká autora a následne konkrétnej danej skladby a preniesť tieto poznatky na daný konkrétny organ je úloha, ktorú organista buď nesplní alebo keď ju splní, stáva sa umelcom s vytríbeným zmyslom pre historický štýl. Toto sa v prípade prof. Lohmanna a Michala Hanuša podarilo, z Hanuša sa stal organista schopný hrať koncertný program kdekoľvek, s parametrami medzinárodnej akceptácie. Toto poznanie o Hanušovej hre znásobuje aj jeho pobyt na vysokej škole v nórskom Oslo, ktorá, čo nie je celkom známe, disponuje vynikajúcimi organovými profesormi, viacerými výbornými organmi, a teda cennou tradíciou v organovom umení.

Dnes je Michal Hanuš profesorom na pardubickom Konzervatóriu a má najlepšie predpoklady odovzdávať svoje skúsenosti adeptom organovej hry. Pre nás je ale dôležité, aby k nám z Českej republiky prichádzali organisti rovnako vzdelaní a koncertne skúsení, ako bol tentoraz Michal Hanuš.

09. 07. 2021: Debut Mag. M. Hanuša z Kutnej Hory

Len málokedy sa vyskytne taká zhoda či náhoda, že do Kremnice pricestuje koncertovať umelec z družobného mesta Kremnice.

Mag. Michal Hanuš pricestoval z Kutnej Hory, mesta s podobnou historiou akou sa hrdí Kremnica. Hral v slávnom kutnohorskom chráme sv. Barbory, spolupracoval s rôznymi zborovými telesami, no a predovšetkým absolvoval Vysoku školu v Stuttgarte u prof.dr. Lohmanna, profesora, z ktorého triedy vychádzajú takpovediac len dobrí absolventi. Do debutového vystúpenia Mag. Hanuša sme zaradili Bachovo Prelúdium a fúgu G dur, jeho vlastnú Suitu pre organ a napokon veľkú 3. symfóniu L. Vierna. Koncepcia tohto festivalového koncertu tak bude napĺňať tradičné hlavné znaky festivalu Kremnický hradný organ, a to, že hrať má organista veľkej katedrály a program musí obsahovať kompletné cyklické dielo s časťou v sonátovej forme. Magister Hanuš pricestoval vo štvrtok z Kutnej Hory, v piatok si pripravuje registrovú koncepciu interpretácií, v sobotu bude mať skúšku s našim hlavným registrátorom.

04. 07. 2021: István Nagy otvoril jubilejný festival

Dve zo základných diel hudobnej literatúry – Ad nos, ad salutarem undam a Obrázky z výstavy boli ťažiskovými dielami otváracieho koncertu, ktorý tento raz hral István Nagy. Veľmi dlho sme premýšľali nad koncepciou práve tohto koncertu, aby pri príležitosti otvorenia jubilejného koncertu priniesol organovú klasiku a niečo nové, ktoré sa do organovej literatúry dostalo dodatočné, no má v nej pevné miesto. Ad nos je dnes dielo tradičné, poznáme veľký počet jeho živých interpretácií i nahrávok, do nášho programu bolo zaradené preto, pretože tvorí trvalú súčasť Nagyovho repertoáru. Po odznení terajšej sme si vytvorili jasný verdikt, predovšetkým v tom, že I, Nagy je zrelý umelec, ktorý interpretáciu vytvára v najvyššej možnej miere starostlivosti a pozornosti, v Ad nos sa priam s lekárenskými váhami hral s detailami, nielen motivickými, ale aj farebnými, hľadal nové kombinácie registrov, ktoré vytvárali jeho interpretáciu osobitou. Samozrejmosťou bola formová kultivovanosť, vzájomné tempové miery, kontrasty a gradácie k záveru. Až sme mali dojem, že po tejto vrchovato kultivovanej a fantazijne bohatej interpretácii nemôže prísť nič. No ale prišlo. Kartinky sme hrali na festivale pred mnohými rokmi raz, nedávno odznela len záverečná Veľká brána kyjevská ako prídavok. Terajšia Nagyova interpretácia priniesla aj nám nové poznanie o možnostiach kremnického organu. Jeho farebno-registrové možnosti sú tak rozsiahle, že ešte aj po 25 rokoch nás tento kremnický inštrument dokáže prekvapiť. Samozrejme, za hracím stolom musí sedieť majstrovský organista, s kvantom diel v repertoári, s množsvom odohraných koncertov a hlavne snahou, priniesť vždy niečo nové. Slovami sa ťažko dá opísať atmosféra interpretácie Kartiniek, snáď slzy na očiach návštevníkov môžu ilustrovať umelecký status koncertu. Naviac môžeme pripojiť reakciu našej dlhoročnej návštevníčky, keď sa chcela podeliť s nami s bezprostrednými dojmami:

„Koncert bol užasný ! Kartinky v Ravelovej úprave sú jedno z mojich TOP klasickych diel, v Redute nevynechám žiadnu možnosť si ich vypočuť. V časti Kyjevska brana a v závere mávam vždy husiu kozu až po korienky vlasov. V organovej úprave som dielo počula včera po prvý krát a bol to BRUTÁL. Bola aj husia koza ! “

Pre nás ako autorov festivalu mal tento Nagyov koncert jeden zásadný rezultát: István Nagy sa definitívne vyčlenil zo slovenskej organovej komunity a zaradil sa do komunity medzinárodnej, je to umelec európskeho formátu, ktorého s radosťou označíme ako rezidenčného organistu festivalu. Po všetkých týchto myšlienkach chceme vysloviť presvedčenie, že tento koncert si budeme môcť čoskoro vypočuť v Kremnici opakovane.

02. 07. 2021: Pozvánka

Je nám cťou, že otvárací koncert jubilejného 25. ročníka festivalu Kremnický hradný organ bude hrať István Nagy. Organista, ktorý vystúpil na našom festivale už niekoľko raz a pripravil mimoriadne hodnotné festivalové koncerty. Rad monumentálnych organových diel naštudoval na objednávku festivalu a umenie organovej hry predstavil v tom najvýraznejšom svetle. Skúsené festivalové publikum veľmi skoro vypozorovalo bohatú umeleckú invenciu jeho interpretácií a jeho koncerty sa tak stali mimoriadne obľúbené. Práve preto je nám cťou pozvať vás na otvárací koncert festivalu s organistom magistrom Istvánom Nagyom.

V súvislosti s aktuálnou pandemickou situáciou chceme požiadať festivalových návštevníkov, aby do Kostola sv. Kataríny vstupovali s nasadeným rúškom a aby v chrámových laviciach dodržali rozostupy. Pri vchode do kostola bude pripravený dezinfekčný prostriedok na ruky a formulár, kde každý, aspoň jeden zástupca rodiny zapíše svoje meno, telefonický a mailový kontakt. Takýto zoznam musíme uchovávať dva týždne pre prípadné trasovanie.

Festival je pripravený, o niekoľko hodín začne fragmentami jemnej, clivej Čajkovského hudby, autentickou lisztovskou Fantáziou a fúgou na chorál Ad nos, ad salutarem undam a monumentálnou suitou Obrázky z výstavy Modesta Petroviča Musorgského. Program hodný vyspelého organového festivalu a rovnako hodný excelentného organistu, za akého Istvána Nagya považujeme. Prijmite preto naše pozvanie, radi vás privítame v kostole sv. Kataríny.

28. 06. 2021: Posledné prípravy

V centre mesta sa dnes uskutočnili posledné prípravy pred sobotňajšou premiérou jubilejného festivalu Kremnický hradný organ.

Pracovníci s plošinou namontovali pôsobivý pútač, ktorý naozaj naznačuje, že od 3. júla do 14. augusta bude Kremnica centrom organového umenia na Slovensku. Znalci organovej hry aj teraz vyslovili názor, že taký výber organových diel, aký odznie u nás je naozaj výnimočný, organisti, ktorí budú interpretmi budú patriť medzi tých, ktorým patrí označenie špičkoví organoví sólisti.

Pribudli aj smerovky, ktoré budú navigovať k Severnej bráne hradu, cez Továrenskú ulicu. Príchod cez Severnú bránu odporúčame aj ostatným návštevníkom, je to cesta bez schodov, po kvalitných chodníkoch. Poslednou fázou prípravy bude tohtotýždňové kompletné preladenie chrámového organu, aby znel intonačne bezchybne.