Úvodná stránka / Main page
2020
Aktuality

08. 08. 2012: Espen Melbø na Slovensku

Na Slovensko pricestoval druhý, z nami prezentovanej dvojice ambicióznych mladých organistov Lichtscheidel - Melbø.  Espen Melbø pochádza z Lillehameru a vysokoškolské vzdelanie absolvoval v triede Prof. Boysena v Oslo. Teraz je postgraduálnym štipendistom na Vysokej škole hudby a divadla v Lipsku, v triede vynikajúceho profesora Engelsa. Melbø  je v Lipsku nesmierne aktívny, okrem kantorskej funkcie veľa koncertuje a prezentuje vysoký status organového umenia svojej krajiny. Aj v Kremnici bude hrať náročné opusy J. G. Rheinbergera ( Sonatu-fantasiu H dur), M. Regera ( Symfonickú fantáziu a fugu) a populárnu transkripciu predohry opery Majstri speváci z Norimbergu R. Wagnera.
 
 
Espen Melbø sprevádzaný partnerkou pricestoval na Slovensko priamo z Lipska, jeho recitál je rovnako prísľubom ako to bolo v prípade excelentného W. Lichtscheidela.

06. 08. 2012: Lichtscheidel - excelentný suverén

Písať o koncerte Winfrieda Lichtscheidela je svojim spôsobom príjemné. Na začiatok totiž možno napísať, že hral nie dobre, ale veľmi dobre. Festival je živý organizmus,  a preto počas mesiacov umeleckej prípravy festivalu, počas rozhovorov, diskusií, náštev koncertov a štúdia iných hudobných produkcii sme si vytvorili predpoklad, že tento koncert má šancu aby dopadol dobre, aby jeho umelecká hodnota bola blízka tomu najlepšiemu, čo sme v Kremnici na festivale počuli.. Po skutočnom, reálnom absolvovaní koncertu naše tvrdenie poopravíme tým, že koncert Winfrieda Lichtscheidela považujeme za prekvapivý, vynikajúci. Naviac, plne trváme na tvrdení, aj keď v prenesenom význame, že na kremnický festival prišli mladé organové tigre, ktoré si s plnou vervou strážia nadobudnuté  majstrovstvo z vysokej školy, zveľaďujú ho a prinášajú nové, vlastné umelecké pohľady na organovú interpretáciu.
 
 
Naozaj, Lichtscheidel zúročuje svoje pôsobenie v Sendenhorste, kde ma k dispozícii výborný nástroj, možnosti umeleckej realizácie a rastu. Winfried Lichtscheidel dozrel ako víno a prekvapil osobitosťou, detailne vypracovanou organovou hrou, precíznosťou a obdivuhodnou registrovou fantáziou, z nášho pohľadu obzvlášť v mimoriadne  delikátnych 4 skizzách R. Schumanna a monumentálnej 10. symfónii Ch.-M. Widora. Ako organista je dnes Lichtscheidel suverénny umelec, ktorý má brány do umeleckého sveta otvorené. My mu prajeme, aby jeho meno a interpretácie poznali vo vyspelom organovom prostredí a sme radi, že v jeho 32 rokoch sme mali možnosť počuť excelentné majstrovstvo a predstaviť ho nadšenému festivalovému publiku.

02. 08. 2012: Pricestujú organové tigre - Lichtscheidel, Melbö

Nasledujúce dve nedele budú hrať na festivale dvaja mladí, výrazne profilovaní mladí umelci Winfried Lichtscheidel z Nemecka a Espen Melbö z Nórska. Môžeme použiť  v ich prípade prirovnanie uvedené v nadpise? V prenesenom význame a s istým nadsadením určite áno, veď toto prirovnanie sa používa aj v bežnom živote. Aké charakteristiky spájajú teda týchto umelcov? Pôjde o niekoľko prvkov, pričom za najdôležitejšie považujeme veľký talent, ctižiadostivosť, ochotu pracovať, cestovať a poznávať nové. Obaja majú excelentné vzdelanie, Lichtscheidel Vysokú školu v Stuttgarte a hviezdnych profesorov Haasa a Lohmanna, Melbö Vysokú školu v Oslo a Lipsku a rovnako vynikajúcich profesorov Boysena a Engelsa.
 
Lichtscheidel po absolvovaní vysokej školy sa zaujímal o post hudobného riaditeľa. Získal ho, a to v severonemeckom meste Sendenhorst, čo je mesto vzdialené 20 km od intelektuálne ladeného vysokoškolského mesta Münster. Pôsobí v dvoch chrámoch a  v tamojšom farskom kostole nevykonáva len bežné organové povinnosti, ale pripravuje cirkevný zbor, pozýva excelentných organových hostí a prezentuje svoje interpretačné majstrovstvo. Ako organista disponuje bravúrnou prstovou a pedálovou technikou, má obrovský repertoár a prehľad v literatúre. Vo svojom domovskom chráme pripravil cyklus prevedení všetkých Viernových symfónií, pripravuje organové interpretácie k významným výročiam, buduje si kariéru, aby sa o jeho mene vedelo, aby jeho budúce pôsobisko bolo ešte významnejšie.
 
 
Vedľa seba má vynikajúcu organistku Agatu Augustyn, teraz Agatu Lichtscheidel, rovnako absolventku stuttgartskej školy. Do Kremnice pricestovali spolu, Winfried bude hrať a Agata bude asistovať a registrovať. Len organisti vedia oceniť, čo znamená mať pri sebe spoľahlivého registrátora, v tomto prípade aj veľkého kritika, no aj najbližšieho partnera. Podobne ako tandem Thomas a Corine Nipp aj naši najbližší hostia Winfried a Agata Lichtscheidel sú prísľubom veľmi hodnotného umeleckého večera.

30. 07. 2012: Kto počul recitál Prof. Nippa je spokojný, kto nie, môže ľutovať

Prof. Thomas Nipp je organista, ktorého si autori festivalu Kremnický hradný organ nesmierne vážia. Nie preto, že by koncertoval vo všetkých kútoch sveta, koniec-koncov, ani to nie je tá najsprávnejšia mierka ako hodnotiť umelca. Možno istým kritériom by mohol byť farský kostol v Balzers, kde Thomas Nipp pôsobí. Možno, lenže autorom festivalu je skôr blízka precíznosť a umelecká hodnota Nippových interpretácií.
 
 
Asi najdôležitejšie by bolo nájsť jedno slovo, ktoré by charakterizovalo jeho hru. Podľa nás je to slovo vážnosť, pretože od tohto sa odvíjajú všetky ďalšie charakteristiky. Vážnosť možno pozorovať už pri programovej koncepcii. Hoci jej výsledný tvar vzniká za priamej učasti autorov festivalu, Nipp v každom prípade zaraďuje do programu dielo svojho rodáka, Josepha Gabriela Rheinbergera. Festivaloví návštevníci už počuli viacero interpretácií, nadovšetko výborných, tohto skladateľa a vždy, keď Nipp hral Rheinbergera, vždy sme sa presvedčili ako špecializovane vedel Rheinberger komponovať pre organ a akú vážnosť dodal Nipp dielu Rheinbergera. Aj terajšej, tohtoročnej interpretácii 9. sonáty, čo je vlastne veľká, trojčasťová symfónia pre organ. Nedá nám konštatovať, Thomas Nipp je jedným z najvýraznejších propagátorov a fundovaným interpretom tvorby J. G. Rheinbergera. Píšeme to preto, aby keď bude tieto riadky čítať niekto zo zodpovedných kultúrnych osobností Lichtenštajnska, aby vedel, že v Balzers majú organistu európskeho formátu. Spomínanú 9. sonátu, meditatívnu, s množstvom hudobných myšlienok a nálad hral Nipp tak, že pre všetkých môže byť jeho hra poučením. Vážnosť programu Thomasa Nippa znásobuje skutočnosť, že hral nie jedno, ale hneď dve cyklické diela, teda skladby, do ktorých vkladá autor všetky svoje kompozičné schopnosti, diela, ktoré sú najrozmernejšie a najobsažnejšie. Aj druhé cyklické dielo, 5. sonáta F.- A. Guilmanta je veľká symfonická skladba pre organ, zahrňujúca štyri, navzájom naväzujúce kontrastné časti. Naplno naplnila naše avízo z 23. júla o bohatej invenčnosti, melodike i bohatom zvuku. Naozaj, dielo bolo plné krásnych uzavretých melodických línií, prekvapivých, ale logických harmonických modulácií i špecifických zvukovo-farebných prechodov. Guilmantova 5. sonáta je jedno z najvýznamnejších diel organovej literatúry, a túto vážnosť Nipp do svojej interpretácie vložil. Hral rozvážne, technicky spoľahlivo, aby v čo najväčšej miere vystihol vnútorné kontrasty diela, jeho bohatú formovú rôznorodosť a záverečnú gradáciu. Nipp nezaváhal ani na jednom mieste, vážnosť a precíznosť prípravy interpretácie naplno zúročoval v každom momente diela. Predeľom dvoch grandióznych sonát bola drobnejšia, na farebnosti založená skladba Salve Regina Naji Hakima. Súčasťou programu bol aj prídavok, ktorý je vopred pripravený spolu s autormi festivalu. Možno bude pre čitateľov zaujímavé, že Thomas Nipp hral efektné, virtuózne dielo Eugene Gigout Toccata.
 
 
Čo napísať na záver? Asi to, že nie ku každému programu si nájdu autori festivalu taký subjektívny, blízky vzťah ako je to v prípade programov Thomasa Nippa. Vážnosť programu a interpretácie Th. Nippa je blízka vážnosti, s akou autori pripravujú festival Kremnický hradný organ. Vážnosť, rozvážnosť, precíznosť a majstrovstvo nemajú nič spoločné s akýmkoľvek experimentovaním a hľadaním kompromisov na pôde umenia. V koncerte Thomasa Nippa dominovala umelecká vážnosť a všetky jej atribúty. A preto sme napísali v nadpise, že kto nepočul koncert Prof. Nippa, môže ľutovať. Máme totiž za sebou množstvo festivalových koncertov a koncertov, ktoré sme navštívili po celej Európe, a môžeme jednoznačne napísať, že nippovských koncertov nebýva veľa, treba ich hľadať, je ich ako šafránu. 

25. 07. 2012: Prof. Thomas Nipp na Slovensku

Dnes pricestoval na Slovensko Prof. Thomas Nipp, sólista nedeľňajšieho koncertu. Th. Nippa poznáme ako nesmierne precízneho, umelecky fundovaného a nadovšetko disciplinovaného organistu. Hrať bude náročný, no pôsobivý program, veľké cyklické opusy J. G. Rheinbergera a F.- A. Guilmanta. Sprevádza ho jeho manželka Corine, švajčiarska zbormajsterka a organistka. Počas koncertu mu bude jeho pravou rukou,  bude mu asistovať a registrovať.

23. 07. 2012: Ako to vlastne je

Na festivale Kremnický hradný organ koncertovali organisti naozaj zvučných mien, John Scott z Veľkej Británie, Lionel Rogg zo Švajčiarska, Kent Tritle z USA, Peter Planyavsky z Rakúska a mnohí iní, v podstate by sme ani nemali menovať jednotlivých umelecov, pretože každý jeden svojim dielom prispel k dobrému menu festivalu a obohatil umelecké poznanie návštevníkov. Je samozrejmé, že každý koncert nemôže byť obsadený takýmito hviezdnymi osobnosťami a že ostatné podujatia pripravujú umelci, ktorí raz prevezmú alebo aspoň majú ambíciu prevziať posty po tých najväčších a najznámejších.
 
 
Aj Peter Frisée je jeden z tých, ktorý bude chcieť byť lepší ako jeho profesori na Viedenskej univerzite. Nateraz, niekoľko málo rokov po promócií hrá brilantne, s umeleckým nadhľadom. Pre kremnický festival si vybral nadmieru náročný program, ktorý bol skúškou ohňom publika i samotného interpreta. Na programe boli totiž obsahovo náročné diela francúzskej literatúry, ktoré prezentovali najvyšší status tohto umenia vo Francúzsku, diela, ktoré otvárali vnútorný svet svojich tvorcov, predstavovali psychiku, filozofiu a životnú skúsenosť. Friséeho program nebol prechádzka ružovou záhradou, bol to ťažky a komplikovaný román, ktorý priniesol nejednému poslucháčovi myšlienkový boj, konfrontáciu nálad i pocitov. Verme, že na konci tohto nie ľahkého vnímania videl každý nejaké pozitívum. Ak by to bolo konštatovanie majstrovstva a umeleckej hodnoty, potom koncert svojim zameraním splnil svoje poslanie. A nehodno zabudnúť, že Duprého Symfonické pašie sa nehrajú hocikde, hocikým a hocikedy. Friséeho program bola určite perla, ktorá v modernom názvosloví vyznieva ako imidžovka, a tú by  mnohí brali všetkými desiatimi.
 
Nasledujúci koncert Prof. Thomasa Nippa, organistu najväčšieho cirkevného chrámu Lichtenštajnska, v Balzers, prinesie vrcholné diela romantizmu. Diela melodicky a harmonicky nesmierne bohaté, s krásnym jemným, ale aj mohutným zvukom kremnického organu. Hoci ani tu asi nebude možné hovoriť o ružovej záhrade, romantická duša poslucháča si týmto programom príde určite na svoje. 

18. 07. 2012: Organista Peter Frisée - náš rakúsky objav

Tretí festivalový koncert ponúkne návštevníkom lahôdky organovej literatúry, diela velikánov francúzskeho organového umenia Duruflé, Alaina a Dupré. Všetci traja boli umelcami, ktorí sa zapísali do dejín organového umenia, boli slávnymi organistami, profesormi, skladateľmi. Duruflé bol asistentom v Notre-Dame a titulárnym organistom v St. Étienne-du-Mont, Dupré pôsobil v St. Sulpice a Alain napriek krátkemu životu vo viacerých významných pozíciách. Všetci traja patria k tým francúzskym organovým umelcom, ktorí vytvorili zo svojej krajiny veľmoc organového umenia. Boli to, v prenesenom slova-zmysle, beethovenovsko-mozartovské typy umelcov, teda také, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývin organového umenia v 20. storočí.
 
Interpretom francúzskeho programu bude mladý rakúsky organista Peter Frisée, absolvent viedenskej Hudobnej univerzity.
 
 
Tohto mladého organistu sme náhodou objavili na jednom z jeho koncertov v Linzi a hneď prvý dojem z jeho hry bol impulzom, aby sa stal našim festivalovým hosťom. To sa stalo minulý rok a jeho suverénny umelecký výkon bol dôvodom pre jeho opätovné pozvanie. Medzi tým bol pozvaný aj na mladý ambiciózny festival Bachtribute do Banskej Štiavnice, a tak slovenské kultúrne prostredie sa stalo pre tohto umelca jedným z dôležitých. Súčasné rakúske interpretačné umenie má v tomto organistovi skvelého reprezentanta a náš kremnický festival záruku umeleckého prínosu.

16. 07. 2012: Pôsobivý zborovo-organový koncert

Nateraz zrejme len to najdôležitejšie - správa ku koncertu 15. júla 2012:
autori festivalu vyjadrujú obdiv a vysoko hodnotia umeleckú hodnotu koncertu duchovnej hudby. Interpretačný tým - zbor Adoremus so sólistkou Miriam Garajovou, organista Marek Vrábel a zbormajster Dušan Bill pripravili interpretácie, ktoré svojim charakterom je potrebné zaradiť do radu medzinárodne akceptovateľných umeleckých artefaktov. Samotný festival nanovo umiestnili do prostredia, kde partnermi sú len najvyspelejšie umelecké projekty podobného hudobného zamerania. Atmosféra tvorivého prostredia, sústredenosť publika a samotný ohlas naznačujú, že zborovo-organový festivalový koncert slovenských interpretov bude nadlho rezonovať v pamäti zúčastnených.

 
Niekoľko poznámok ku zborovo-organovému koncertu:
 
Kritický, či sumarizačný pohľad alebo hodnotenie nemožno vyjadriť nikdy okamžite. Možno pripustiť alternatívu, že prvý dojem alebo prvé pocity bývajú vždy najdôležitejšie alebo najpôsobivejšie. Objektívnejšie zhrnutie by však malo vylúčiť príliš subjektívny pohľad na umeleckú tvorbu, preto v hierarchii dôležitosti kladieme na prvé miesto kompaktné a homogenné vyznenie programu. Dramaturgický tvar, ktorý pripravil zbormajster Dušan Bill nepoukazoval na výraznejšie pôsobenie toho-ktorého diela, dokonca aj relatívne populárnejšie ladené dielo Ave Maria J. L. Bellu stálo veľmi kultivovane v zostave vážnych duchovných opusov ako Stabat Mater, Requiem či Te Deum. Aj jediná predstaviteľka absolútnej hudby Sonáta-fantázia d mol svojou tóninovou, charakterovou a výrazovou príbuznosťou stála disciplinovane v dramaturgicky kompaktnom celku, ktorý nevykazoval silné ani slabé miesta, nepreferoval populárne alebo menej populárne dielo, nevykazoval ani znaky gradácie, čo v tomto prípade nebolo na škodu veci. Výsledný dramaturgický tvar jednoznačne prekvapil svojou suverénnosťou.
 
Interpretačné výkony naväzovali na vyrovnané kompozičné tvary. Zbor Adoremus pripravil všetky opusy duchovnej hudby s najväčšou zodpovednosťou. Obdivuhodne vedel eliminovať akustické špecifiká kremnického chrámového prostredia, keď niektoré diela spieval z predoktárneho priestoru a niektoré z priestoru chóru. Z pohľadu publika tak pripravil nové zvukové tvary, keď súznenie zboru a organu pred publikom a nad publikom vykazovalo zaujímavo rozdielne hodnoty, pričom za najdôležitejšie treba považovať zisk zvukovej bohatosti a kontrastu. Organista Marek Vrábel sa citlivo zúčastňoval spolusúhry s vokálnym telesom a v celkovom pohľade bol vyrovnaným partnerom. Podobne možno hovoriť o sólovej interpretácii Bellovej Sonáty-fantázie, keď náš terajší pohľad naväzuje na naše poznanie Vrábelových interpretácii v minulosti. Vrábel dostal úlohu hrať Bellovu Sonátu aj preto, aby na najlepšom slovenskom koncertnom organe zvýraznil gradačné línie, farebné odtiene a dynamické stupne Bellovho diela v novej akustickej pôsobivosti.
 
Prekvapením koncertu bol kultivovaný výkon speváčky Miriam Garajovej v sólových partoch Requiem J. L. Bellu. Dynamická bohatosť jej vokálneho prejavu, frázová suverénnosť a osobnostný umelecký vklad boli tými hodnotami, ktoré sme síce očakávali, ale nevedeli, že zarezonujú v takej dokonalosti. V budúcnosti nebude preto pre nás prekvapením, keď po tomto kremnickom medzinárodnom fóre Garajová prekvapí aj na podobných fórach v zahraničí.
 
Hlavného tvorcu koncertu Prof. Dušana Billa charakterizujeme ako najrozhľadenejšieho znalca cirkevnej hudobnej interpretácie na Slovensku. Aj po jeho kremnickom koncerte toto konštatovanie musíme zopakovať. Vo vzťahu ku zboru Adoremus stojí dominantne v popredí jeho umelecký a pedagogický vklad. Obdivuhodne pôsobila vzájomná motivácia členov zboru so zbormajstrom, citlivé intonovanie a frázovanie a dôsledná charakterizácia kontrastných častí diel. Ak aj v budúcnosti bude spolupráca Adorema a Billa pokračovať, tak potom ich interpretačné výkony treba hodnotiť len umelecky profesionálnymi parametrami. Kremnický koncert týchto umelcov musíme preto  označiť za taký, ktorý možno bez obáv zasadiť do vyspelého západoeurópskeho kultúrneho prostredia.
 
 
 
 
           Autentický pohľad na festivalové publikum 15. júla 2012



 © 1997-2019 Ars Consulting Bratislava