Úvodná stránka / Main page
2024
Aktuality

30. 07. 2017: Nagy s Wagnerovym Tristanom

Hľadať a nachádzať optimálnu programovú štruktúru, aspoň relatívne, festivalových organových koncertov je nesmierne náročné. Organová literatúra je bohatá, s množstvom krásnych diel, vyžaduje však kritický pohľad, pretože množstvo diel bolo vytvorených na bohoslužobné účely, ich koncertné využitie je problematické, iné, častokrát veľké symfónie pochádzajú z tvorby veľkých katedrálnych organistov, veľa takýchto diel nesie v sebe absenciu výrazných invencií, vrátane miery proporcionality. Svojím dielom problematiky prispieva akustické prostredie danej interpretácie a prirodzene umelecký naturel organistu. Tento veľký komplex dramaturgických pohľadov sme riešili pri tvorbe tohto festivalového ročníka a ako základ týchto snáh sme zvolili transkripciu Wagnerovho Tristana a Isolda. Je zrejmé, že ide o vrchol romantickej tvorby, do maxima dovedeného obsahového fenoménu kompozície, Wagner je tu neprehliadnuteľný vo vnútorných pohyboch a harmonických konštrukciách. Ak si autori transkripcií, v histórii ich nie je veľa, vybrali vhodné fragmenty z Wagnerovej tvorby, nemohli urobiť nič lepšie. Organová literatúra týmto získala také obohatenie, že množstvo dovtedajších diel bolo odsunutých do pozadia, pretože organové znenie Wagnerovho Tristana je neprekonateľné. Nie náhodou sa tomuto opusu venovali aj veľkí americkí organisti na ich najväčších a najvyspelejších organoch, veľmi dobre vedeli, že hodnota umeleckej invencie diela je to najcennejšie čím sa môžu prezentovať.
 
 
 
 
 
A práve v porovnaní s týmito interpretáciami sme dospeli do štádia napätia a očakávania ako bude Wagner znieť v kremnickom kostole sv. Kataríny. Interpretáciu sme pripravovali približne jeden rok, no výsledné znenie prekročilo všetky naše očakávania, podmienené akustické charakteristiky chrámu ( vnútorná veľkosť a členenie priestoru ) spolu parametrami organu ( veľkosť nástroja, množstvo píšťal, registrov, možnosti dynamiky, valec, kombinácie registrov ) vytvorili takú kombináciu, že Wagnerove harmonické chvenie a rast alebo úpadok dynamiky si nemohli priať lepšie prostredie. Nagyova interpretácia otvorila dvere novým podobným interpretačným snahám a ak môžeme niečo jednoznačne konštatovať, jeho interpretačný výkon je prenesiteľný do akéhokoľvek vyspelého organového prostredia v Nemecku, Francúzsku, či Veľkej Británii, zaslúži si uznanie a verejné prezentovanie. Nagy hral okrem Wagnera Gotickú suitu a Ad nos, salutarem undam, tu sme však na jeho excelentnosť zvyknutí, prekvapením bola práve kombinácia Gotická suita – Ad nos – Tristan. Samotný interpretačný prístup Istvána Nagy sa niesol vždy ruka v ruke s precíznosťou, vypracovaním detailov, analýzou možných registrových kombinácií, s naozaj koncepčnou umeleckou tvorbou. Jeho interpretácie naviac niesli vzácnu charakteristiku, publikum priviedol do sústredenosti, pokoja, tichého vnímania, poslucháči nie že by nedýchali, dýchali, ale spolu s jeho frázovaním a  tempovým (agogickým) kolísaním. Je to dar, ak niekto má takúto schopnosť.  Publiku sa ťažko odchádzalo zo svätokatarínskeho chrámu, Nagy niektorým, tým najviac očareným  zahral Tristana ešte raz, lebo toto dielo hrať vie, hrá sa s ním, modeluje ho, vytvára vždy nový artefakt. Poslední festivaloví návštevníci odchádzali z chrámu už za tmy a  určite pre väčšinu bola atmosféra tohto večera nezabudnuteľná.

24. 07. 2017: Organista István Nagy – umelec, ktorý priťahuje publikum

Organistu Istvána Nagya sprevádza zvláštny jav, priťahuje obecenstvo, je akoby magnetom pre publikum.
 
 
Je pravda, že ho zaraďujeme medzi najlepších slovenských cirkevných organistov, hoci nevyhlasujeme, že poznáme všetkých slovenských, no podľa nášho subjektívneho názoru je najlepší. Písali sme o tom už v minulosti a na tomto názore zotrvávame aj teraz. Ak sme pred pár dňami písali o úlohe a postavení cirkevného hudobníka, platí to aj pre I. Nagya s tým,  že má veľmi intenzívne sólistické ambície, neustále študuje nový repertoár, koncertuje, učí, je jednoducho ozajstný hudobník. Je tomu už niekoľko rokov dozadu, keď sme ho spoznali v Kremnici, vtedy bol pomáhať registrátorovi Jozefovi Gallovi. Vtedy,  počas prestávky využil voľný organ a hral, vtedy sme spoznali jeho muzikálnosť a dobré umelecké cítenie. Niekoľko rokov sme ho nechali dozrieť a potom sme ho pozvali do Kremnice. Bolo to v roku 2013 a bol prekvapením festivalu. Je pravda, že aj teraz počas roka sme sa veľa krát stretávali v Kolárove, kde Nagy pôsobí, analyzovali sme skladby, študovali repertoár, hľadali sme to najoptimálnejšie, čo by organovému umeniu v Kremnici prispelo. Je tiež pravda, že Nagy nikdy nepovedal, že danú skladbu hrať nebude alebo daný detail bude hrať inak. Nagy nikdy neodmietol rady, vždy sa prejavuje nekonečnou snahou umelecky rásť. Kremnické festivalové publikum je veľmi citlivé, neomylne spoznáva skutočné talenty, dobrých umelcov, dobré interpretácie. A možno to je dôvod, prečo Nagy poslucháčov priťahuje. Hrá výborný repertoár, technicky excelentne. A preto bude hrať pred festivalovým publikom už po štvrtý raz. Áno, dobrých umelcov radi privítame aj opakovane, keď sú zárukou umeleckých zážitkov. Mgr. István Nagy bude hrať Gotickú suitu L. Boëllmanna, toto štvorčasťové, poslucháčsky známe dielo istotne predstavovať nemusíme, v strede bude virtuózne Lisztovo Ad nos, ad salutarem undam a na záver výnimočná ukážka organovej transkripcie Wagnerovho Tristana a Isolda. Aj keď sme to doteraz nikdy nepísali, odporúčame vypočuť si tieto diela už pred koncertom, z CD alebo internetu. Pôjde o interpretáciu veľmi závažných diel a príprava na ne môže byť len užitočná.

23. 07. 2017: Mag. Stefan Donner (Viedeň) - po kremnickom debute

So študentmi alebo absolventmi viedenskej Hudobnej univerzity má náš festival čulé kontakty, dlhé roky, predovšetkým  z tried profesorov Radulesca, Planyavského  i Summeredera. Hlavným dôvodom sú vysoko nastavené umelecké požiadavky tejto školy, viedenskí univerzitní organisti prinášali vždy veľmi dobré umenie, skvelý hráčsky profesionalizmus a ako základ všetkých interpretácií akademizmus, na ktorom sa dalo vždy úspešne stavať. Nejednalo sa vždy o rakúskych organistov, svoje zastúpenie mali adepti organového umenia z Talianska, Španielska, Srbska, zo Slovenska, no prirodzene najviac ich bolo z Rakúska.
 
 
Medzi týchto zaraďujeme aj nášho tohoročného hosťa Stefana Donnera, organistu vybaveného spoľahlivou hráčskou technikou, registrovou fantáziou a pre nás dôležitým moderným dramaturgickým cítením, študuje diela, ktoré obohacujú programovú mozaiku, vytvárajú kontrast k tradičným organovým tvorcom počnúc Bachom končiac Messiaenom. Môže sa tak zaradiť do nášho aktuálneho rámca predstavovania vydarených organových transkripcií. Donner hral dve, Griegovu suitu Peer Gynt, nás však najviac zaujala transkripcia Beethovenovej 2. časti z jeho 7. symfónie ( autor transkripcie A. M. Trovato ). Dielo ako celok neprináša mimoriadne technické nároky, skôr vypracovanie množstva vnútorných protihlasov a hlavne klasickú prehľadnosť a jasnosť v tempovom, akordickom a dynamickom výraze. Náročnejší je transkripčný pohľad, kde bohatstvo zmien nástrojových farieb, prenesených do organového znenia určite nie je jednoduché. Farby všetkých nástrojov beethovenosovskej partitúry zneli naozaj dobre, Donner veľmi citlivo narábal s registrami a zaslúžil sa o veľmi úspešné zaradenie tohto diela do našej festivalovej knižnice, v Kremnici znelo po prvý raz. Znaky výrazného profesionalizmu a spomínaného akademizmu niesli interpretácie Regerovej Toccaty a fugy a mol a predovšetkým Guilmantovej Sonáty ( symfónie ) pre organ č.1. Práve tomu, organistami často a nie vždy presvedčivo uvádzanému dielu vrátil Donner presnosť, tempovú vyhranenosť a výraznú registrovú charakterizáciu jednotlivých častí. Mnohí organisti, a nie len oni, veľa hudobníkov, akoby nechcelo rešpektovať, že romantizmus neznamená voľný štýl vo všetkých interpretačných zložkách, ale predovšetkým disciplínu vo výraze a cielenú invenčnosť. Donnerov Guilmant sa príjemne počúval, hral ho s prehľadom, so zrelosťou, kultivovane s jasne špecifikovanými kontrastmi troch častí sonáty, a ak by sme mohli voľne citovať jednu z festivalových návštevničok z Martina, ktorá si priala  počuť niečo na pohladenie duše, tak v Donnerovom kremnickom debute našla istotne správne diela a správneho interpreta.    

17. 07. 2017: Mag. Stefan Donner (Viedeň) s reprezentatívnym programom

Vystúpenie rakúskeho organistu Mag. Stefana Donnera bude plne korešpondovať s hlavným ideovým zámerom tohoročného festivalu uvádzať slávne organové transkripcie. Hrať bude transkripciu 2. časti Beethovenovej 7. symfónie, veľmi známu časť založenú na ostinátnom variačnom či chaconnovom  princípe spracovania hlavnej myšlienky. Druhou trankripciou bude možno ešte známejšia organová úprava suity Peer Gynt E. H. Griega. Okrem týchto organových  transkripcií bude hrať veľkú klasiku – Regerovu Toccatu a fugu a mol, opus 80 a Guilmantovu Sonátu č. 1, aj v tomto prípade s mimoriadne známou záverečnou časťou, častokrát hrávanou ako prídavok.
 
 
 
Stefan Donner je absolventom viedenskej Hudobnej univerzity v triede aj u nás známeho Prof. P. Planyavského ( KHO 1999, 2006 ), bývalého organistu Dómu sv. Štefana. Okrem viedenských štúdií Donner absolvoval ročné štipendium Fulbrightovej nadácie v americkom Rochesteri. Ak k tomu pridáme jeho 3. cenu na prestížnej organovej súťaži v Dubline jeho umelecká vizitka bude viac ako pútavá. Mag. Donner bude hrať reprezentatívny program, prináležiaci organistovi koncertného zamerania. Práve takýto pozdvihli náš festival na najvyššiu interpretačnú úroveň a zaradili ho medzi umelecky najhodnotnejšie, predovšetkým v európskom kontexte.

16. 07. 2017: Prof. Rostetter - hudobník s úprimnou výpoveďou a srdcom

Zdá sa nám, akoby  spoločnosť nedoceňovala alebo nedávala primeranú vážnosť postaveniu či pozícii cirkevného hudobníka. Pritom akiste ani nevie, čo všetko funkcia cirkevného hudobníka obnáša, aké povinnosti a úlohy má plniť. Nazerajúc nielen z historického hľadiska, ale aj súčasného, cirkevný hudobník by mal byť organista, prípadne aj klavírista, zbormajster, pretože by mal viesť zbor, detský, ale aj dospelých spevákov, mal by byť dirigent, aby orchester pod  jeho vedením mohol interpretovať omšové orchestrálne  diela. A mal by byť aj učiteľ, aby učil prinajmenšom hudobnú výchovu. Povinností je neúrekom a zdá sa nám, že sa nedajú ani zvládnuť. Ale musíme priznať, že zvládnuť sa dajú, len takýto hudobník musí robiť svoju prácu s nesmiernym nasadením a hlavne so srdcom. Pracuje s ľuďmi a keď do svojej práce nevloží lásku a srdce, svojich žiakov či spolutvorcov, takisto zanietených hudobníkov nepresvedčí. Nedá im argumenty, že ich práca je užitočná, cenná, seba a okolie obohacuje, že je duchovne bohatá. Takýchto cirkevných hudobníkov, akých sme popísali treba hľadať. Nie  je ich veľa, svoje poslanie akoby si prinášali z doby možno bachovskej. My sme takého našli, profesora Szilvesztra Rostettera z Veszprému.
 
 
Je organistom v tamojšom farskom kostole, vedie zbor detí i dospelých, komponuje, koncertuje a učí. Z jeho hry vyžaruje láska, úprimnosť a srdce. Krásna zvukovosť, výborná zostava diel, zvukové momenty, na aké sa nezabúda. Hra cirkevného hudobníka je na míle vzdialená hre koncertného organistu. Cirkevný hudobník možno nevloží do hry toľko technickej excelentnosti, a naopak koncertný organista  častokrát nevloží do hry toľko úprimnosti a srdca, jeho hra je síce plná virtuóznych nuans, ale neraz bez citu a jemnosti záchvevov ľudského srdca. Skúsený umelec veľmi rýchlo spozná koho počúva, kto hrá a aká je jeho umelecká výpoveď. Sme radi, že sme takého citlivého umelca, akým je profesor Rostetter mohli predstaviť, aj takí patria na medzinárodnú umeleckú scénu, prinášajú nesmierne podnetnú náladu, cit pre krásu a umelecké uspokojenie. A to je to najúžasnejšie. 
 

PS.: Len kvôli úplnosti: počuli sme dve mimoriadne poeticky stvárnené Konzolácie F. Liszta, doteraz najpôsobivejšie na našom festivale, plnokrvne hraného Bacha – Toccatu a fugu BWV 565 ako aj Air a s obrovskými dávkami temperamentu a dramatickosti interpretované B-A-C-H a Ad nos.

11. 07. 2017: Hrať bude organista z Veszprému - Prof. Sz. Rostetter

Maďarské organové interpretačné umenie patrí k najvyspelejším v Európe, preto nie je náhoda, že v Kremnici sme už predstavili 11 maďarských organistov, niektorých opakovane. Podrobné mapovanie maďarského organového umenia má viacero dôvodov, má nesmierne progresívne školstvo, kde predovšetkým Akadémia F. Liszta má medzinárodné renomé, organoví adepti majú náročnú výučbu klavírnej hry, musia hrať spamäti, pravidelne  sa pripravujú na svetové súťaže. Väčšina organistov, ktorí hrali na našom festivale pôsobí v Budapešti, Prof. Palúr, jeho nástupca Fassang, ale aj Deák, Szabó, Virágh sú organisti európskeho formátu. Chrámy v Budapešti, ale aj v ostatných maďarských mestách disponujú kvalitnými organmi, a preto sme pozvali organistov aj z týchto miest. Medzi týmito dominuje jednoznačne Prof. István Baróti, bývalý hlavný organista baziliky v Ostrihome. Aj tentoraz sa chceme zamerať na mimobudapeštianskych organistov, hrať bude Prof. Szilveszter Rostetter, organista hlavného farského kostola vo Veszpréme.
 
 
Považujeme ho za excelentného cirkevného hudobníka s množstvom bohoslužobných i koncertných aktivít, vo svojom domácom chráme ako aj v Budapešti. Maďarskí organisti nemajú problém s hráčskou technikou či poznaním  literatúry, Prof. Rostetter sa už zaradí medzi našich interpretov transkripcií, hrať bude pôsobivé Konzolácie F. Liszta. Koncertno-virtuózny fenomén bude prezentovať prostredníctvom Fantázie a fugy Ad nos, ad salutarem undam, monumentálneho diela F. Liszta, ktoré je našim poslucháčom dôverne známe. Maďarskí organisti mali vždy v Kremnici úspech, predpokladáme preto, že Prof. Rostetter na túto tradíciu nadviaže.

09. 07. 2017: Pavol Valášek – naozaj sľubný talent zo Slovenska

Najprv fakty, ktoré treba priznať: Valášek hral veľmi náročný program, technicky i výrazovo, v podstate  tri diela, ktoré sú určené ako vrchol koncertu. Valášek ich zaradil vedľa seba a tak aj hral. Tento fakt si zaslúži obdiv.
 
 
Organista Valášek je typ organistu s dobre vycibrenou manuálnou technikou, pre iných neprekonateľné technicko-manuálne ťažkosti Valášek zvládal bravúrne. Týkalo sa to hlavne Reubkeho Sonaty na 94. žalm, ktorá skrýva v sebe nekončiaci rad technických nárokov, prstovej i pedálovej techniky. Samozrejme, nemožno obísť výrazovú stránku interpretácie, množstvo pochmúrnych nálad, gradácií a vrcholov vyžaduje nielen sústredenosť, ale jasný, vyhranený a hlavne invenčný pohľad na interpretované dielo. V porovnaní s touto Sonatou Suita, opus 5 M. Duruflé je ešte viac výrazovejšia, hoci virtuózna bravúra v nej nájde dostatočné uplatnenie. Valášek ju hral dobre, my však dávame prednosť Reubkemu, túto Sonatu má Valášek viac uležanú, hrá ju  s nadhľadom, suverénne. Prvé dva festivalové koncerty sme venovali slovenským organistom a aj dostali podtitul "Prestavujeme slovenských organistov". Druhú časť svojho festivalu ale Valášek elegantne preklopil do hlavného motta tohoročného festivalu „Svet organovej transkripcie“, keď hral organovú verziu Les préludes F. Liszta. Je to dielo známe predovšekým z orchestrálnej literatúry a hlavne dirigenti by vedeli hovoriť o kryštálovo čistej štruktúre diela s množstvom sólových vstupov, dychových drevených, ale aj plechových nástrojov a prirodzene v symbióze so sláčikovou sekciou. Les prelúdes je dielo s trvalým miestom na najvýznamnejších svetových pódiách svetových orchestrov. Teraz tento skvost znel v interpretácii jedného umelca – organistu. Máloktoré organové dielo vyžaduje toľko registrácií a farebných difenciácií ako práve Les préludes, práve z dôvodu bohatej mozaiky nástrojových farieb teraz prenesených do kremnického organu. Teraz priznáme ďalší fakt, obdivovali sme jemne, vyslovene detailne vyšperkovanú prácu s registrami. Valášek hľadal čo najoptimálnejší výraz orchestrálneho zvuku. Hľadal a porovnával registre, dával ich do súvisu s reálnym orchestrálnym znením. Valášek vytvoril pôsobivý obraz, ozajstný vrchol festivalového podujatia. Je obdivuhodné, čo bakalár vysokej školy dokázal.
 
 
Nakoniec dva posledné fakty: na naozaj peknom koncerte bolo o niečo menej návštevníkov než na úvodnom koncerte, Valáškov  bol však s o to väčším potleskom. Veľmi cenným potleskom, pretože oceňoval náročné interpretácie a skvelé organové umenie organistu. Celkom posledný fakt: sľubný talent zo Slovenska, odchádza do sveta, ale verme, že o ňom budeme ešte počuť.  

08. 07. 2017: Aktuálne počasie v Kremnici

 
                                 
 
Aj keď podobné horúce počasie aké panuje na Slovensku teraz sme už v Kremnici zažili, napríklad keď mala pricestovať maďarská organistka Monika Kecskés prestali premávať vlaky z dôvodu deformácie koľajníc, napriek tomu chceme našich návštevníkov ubezpečiť, že aj pri týchto vysokých teplotách vzduchu bude o nich postarané a v prípade nevoľnosti bude pre nich pripravená chladená voda, prípadne minerálka. Na druhej strane chceme našich návštevníkov požiadať, aby si na cestu na hrad vyhradili dostatočný čas. Bolo by naozaj škoda počúvať klenot organovej hudby, úvodnú Reubkeho Sonatu na 94. žalm v nevoľnosti. O 18.40 budeme mať asi 15 minútový úvod k dramaturgii a nomináciám a o 19.00 začneme veľkou sonátou, ktorá trvá cca 25 minút.Celý koncert potrvá ako zvyčajne probližne hodinu a štvrť.




 © 1997-2024 Ars Consulting Bratislava