Úvodná stránka / Main page
2020
Aktuality

27. 09. 2020: Ohlas návštevníka

Aj teraz, s odstupom času dostávame (26.9.) ohlasy na tohoročný festival Kremnický hradný organ 2020. Z jedného, od Dr. Vladimíra M. (presnú adresu máme vo festivalovej korešpondencii) budeme citovať. My len dodáme, že festival sa uskutočnil tak ako bol pôvodne pripravený, jediná zmena spočívala v zámene organistu zo severného Talianska za titulárneho organistu Dómu sv. Štefana vo Viedni.

„Chcel som ...len poďakovať za (opäť) perfektne zorganizovaný festival a krásny zážitok. Musím uznať, že za... aj za divákmi museli tento rok naozaj stáť všetci svätí. :-) Celý festival padol práve do obdobia útlmu koronavírusu a ak by sa konal predtým alebo neskôr v septembri, boli by komplikácie a možno aj zrušenie (ako teraz BHS).
Želám...darilo aj v budúcnosti zabezpečiť taký atraktívny program, a verím, že sa budem môcť vždy aspoň na jednom koncerte zúčastniť.“ 

04. 09. 2020: Festivalové postlúdium – každému návštevníkovi ruža

Že tohoročný festival vznikal a konal sa za mimoriadne zvláštnych okolností, s tým sme sa museli zmieriť, dôvody a príčiny sú každému jasné. Že ale za tejto situácie festivalové publikum bolo úžasné, to si nemôžeme nechať pre seba, to je treba dať týmto na známosť. Každý návštevník prichádzal do areálu hradu a kostola sv. Kataríny s rúškom, pri vchode mnohí používali pripravený dezinfekčný prostriedok na ruky, no a v samotnom kostole celkom prirodzene všetci vytvárali rozostupy, aby pri sebe sedeli len rodiny, prípadne spoluprichádzajúci jednotlivci. Predpisy boli pre každého samozrejmosťou, rezervné rúška, ktoré sme mali pripravené boli za celých sedem týždňov použité len v jedinom prípade. To sa naozaj môže stať, tobôž v situácii, keď festival tohto roku ani vplyvom epidemiologickej krízy nezaznamenal zníženú návštevnosť. Že naše publikum je kritické, umelecky skúsené, sústredené, a to aj v prípade malých školákov a dokonca trojročných detí, to tvrdíme už niekoľko rokov. Že ale naše publikum bolo tohto roku disciplinované proti nástrahám korony, to si zaslúži ozajstné uznanie. Úprimne a s vďakou preto krásnu ružu venujeme každému návštevníkovi.
 

 

Krásne momenty vznikali pri záverečných potleskoch, boli nie len úprimné a oceňujúce umelecké výkony, ale v prípade druhého koncertu Istvána Nagya zvláštne. Jeho druhý program sa konal bez potlesku, cielene, charakter jeho programu si to vyžadoval. Pred kostolom, na nádvorí hradu však návštevníci opakovane zatlieskali umelcovi a poďakovali sa za mimoriadne hodnotný festivalový večer, za umelecké zážitky ozaj výnimočné. Bolo to dojemné, kultúrne, mimoriadne inteligentné. Naopak, tri nádeje organového umenia Richard Šimek, Ján Bulla a František Beer dostali pôsobivý potlesk priamo v kostole, bola  to nielen vďaka za interpretácie, ale aj pripomenutie skutočného cieľa ich predstavenia, ktorým na prvom mieste bolo povzbudenie k umeleckému rastu a ďalšiemu štúdiu. Naše tri nádeje boli neskrývane prekvapené, atmosféra veľkého medzinárodného festivalu bude pre nich mementom pri budovaní si svojej umeleckej kariéry.

16. 08. 2020: Naše organové nádeje – vízia perspektívy

Predstavovať mladých organistov má možno väčší význam, než samotné konkrétne meno toho ktorého. Organisti sú väčšinou aktívni ako cirkevní hudobníci, pôsobia v mieste svojho bydliska, prípadne štúdia, vždy podľa okolností. Všetkých z nich, ktorí prichádzajú do Kremnice nabádame, aby počas bohoslužieb boli tvoriví, aby hrali improvizácie, aby sa ich postupne učili modelovať, aby v záverečnom postlúdiu hrali vždy jednu časť z nejakej sonáty, symfónie, suity, aby tak zdokonaľovali sami seba a aby súčasne a postupne vzdelávali účastníkov bohoslužieb. Vravievame im, že majú nezastupiteľnú úlohu, sú spolutvorcami cirkevného obradu, harmonicky a intonačne sprevádzajú kňaza, vedú zborový spev cirkevníkov. Málokto si uvedomuje, že hovoríme o jednej z najstarších profesií v kultúrnej histórii, o cirkevnom organistovi, keď popri miestnom starostovi, farárovi a lekárovi k najznámejším patril miestny učiteľ, ktorý bol súčasne organistom v miestnom kostole. Postupne s rozvojom organu, s rastom organovej literatúry a zdokonaľovaním hráčskych schopností organistu  sa jeho úloha zviditeľňovala, zväčšovala, dostávala význam.
 
Možno ide len o formálnu stránku, ale špičkoví organisti na vrcholných cirkevných pozíciách v hudobnej sfére majú svoje tituly, katedrálny, dómsky organista, či organista baziliky. V slovenčine podobné slovné spojenia nie sú bežné, ale v nemčine si špičkoví organisti dávajú pred meno titul Domorganist, prípadne titul spojený priamo s chrámom pôsobenia Thomaskircheorganist v Lipsku. Netreba hovoriť len o formálnosti, ale je potrebné myslieť v historickej súvislosti, ktorá dôležitosť cirkevného organistu verifikuje. Preto to vždy vysvetľujeme a pripomíname našim mladým organistom. I keď naopak jeden skvelý organista z malého mesta nám povedal, viete, moju hru si tu v kostole nikto neváži, nikto nevie, že vôbec hrám, mnohí si myslia, že hrá nejaký cd prehrávač. Zlom nastal, keď v danom kostole sa pokazil organ a farár musel obstarať náhradný, elektrický. Ten umiestnili blízo oltára, vtedy si cirkevníci uvedomili, že za organom sedí hudobník, s ktorým sa dá komunikovať a spolutvoriť bohoslužba. Toto sú stručné dôvody, prečo aj na záverečnom festivalovom koncerte hrali organista baziliky ( v nemčine  Basilikaorganist ) Richard Šimek alebo kantor František Beer či magister Ján Bulla. Ak sa nám aspoň trochu podarilo zviditeľniť úlohu a význam cirkevného organistu, festivalový koncert splnil svoj význam., poukázať na víziu perspektívy v organovom umení. Iste, každý z organistov má svoje bežné povolanie, učiteľské, profesorské, prípadne podobné, nahradiť však konkrétnu prax v kostole ale nie je možné. Mať k dispozícii riadny organ, byť súčasťou prostredia, akustiky a spoluzodpovednosti za cirkevný obrad sú fenomény jedinečné a nenahraditeľné, dôležitosť čo len jedného z nich si uvedomíme, keď čo len jeden stratíme. Naše nádeje, ktoré sme na záverečnom festivalovom koncerte predstavili sú na začiatku náročnej hudobníckej praxe v chráme. Odohrali síce stovky bohoslužieb a   nateraz majú ozajstné skúsenosti byť aktívnou súčasťou bohoslužby. Vízia perspektívy ale znamená zdokonaľovať sa a študovať, byť stále lepší.
 
 
Iste, naši traja nestoja na rovnakej štartovacej čiare, František Beer má nemecké vzdelanie, Ján Bulla je absolventom VŠMU, Richard Šimek stále študuje. Samozrejme, F. Beer má najväčšie skúsenosti, priniesol si ich nie len z Nemecka, ale aj z koncertov tu na Slovensku. Ján Bulla, je detailista, pozná možnosti organu a svoje predstavy o registrovej koncepcii priam profesionálne vkladá do svojich interpretácií. Asistoval už množstvu špičkových organistov, pozná štýly a spôsoby registrovania, svojimi vedomosťami vie byť užitočný a nápomocný nielen druhým, ale teraz aj sebe. Richarda Šimeka by sme nedávali na posledné miesto, naopak svojou húževnatosťou urobil za posledný rok čo sme ho pripravovali kusisko práce. No a interpretačný kurz u Istvána Nagya v ňom zanechal evidentné stopy, nadhľad nad interpretovaným dielom, fantázia ale aj disciplína v registrovaní získali na umeleckej kvalite. Jednoznačne je to cesta ako by mal pokračovať.
 
 
 
 
Koncert troch nádejí nášho organového umenia našiel ohlas u publika, reakcie boli spontánne, vyjadrovali sympatie k predvedeným umeleckým výkonom. Rozhodne tento koncert bol dôstojnou bodkou za 24. festivalom Kremnický hradný organ, načrtol víziu perspektívy, ale bol aj výzvou mladým, aby umelecky rástli, aby nezabúdali, že vtedy bude o ich umenie záujem.

11. 08. 2020: Šimek, Bulla, Beer - tri nádeje slovenského organového umenia

Po minulotýždňovom skvelom koncerte s Istvánom Nagyom prichádza záverečný koncert festivalu, ktorý je svojim spôsobom tiež jedinečný, dáva príležitosť trom mladým slovenským organistom, ktorí by mali rozvíjať tradíciu organovej hudby na Slovensku.
 
František Beer má exkluzívne vzdelanie, je absolventom v triede prof. Danksagmüllera na Vysokej škole v Lübecku, inak hosťa nášho festivalu v roku 2007. Pôsobí v kostole sv. Bartolomeja v Košiciach a je pozývaný hrávať do košického Dómu.
 
 
 
 
Mgr.art. Ján Bulla je hlavným registrátorom nášho festivalu, má neoceniteľné vedomosti o kremnickom organe, operatívne musel riešiť poruchu nášho organu počas posledného vystúpenia I. Nagya.
 
 
Richard Šimek je napriek svojmu mladému veku organistom Baziliky v Šaštíne a kostola sv. Jána Bosca. Kariéru organistu s tak významnými postami má pred sebou a bude na ňom záležať ako sa na ňu pripraví a ako bude reprezentovať slovenské organové umenie. Festival Kremnický hradný organ vždy predstavoval organistov mladej generácie, poväčšine to boli laureáti významných súťaží. Tohoročné predstavenie bude patriť výlučne slovenským umelcom, aby dostali šancu prezentovať sa na medzinárodnom fóre. Organové interpretačné umenie sa prostredníctvom mladej generácie rozvíja vo svete neskutočným tempom, Kremnický hradný organ 2020 predstavil rovnako mladých, no už etablovaných umelcov ( Ch. Gross, L. Hummel, E. Wally ), náš festival chce preto svojim dielom prispieť k rozvoju organového umenia u nás tak ako sa to deje prinajmenšom v Európe.

08. 08. 2020: Krásny dar hviezdnym deťom

István, Majstre, ďakujeme za umelecký zážitok, krásny dar hviezdnym deťom. Deťom, ktoré už nie sú medzi nami.

Predovšetkým, a na  prvom mieste by sme sa chceli ospravedlniť všetkým tým festivalovým návštevníkom, ktorým program „Na pamiatku hviezdnych detí“ interpretovaný Istvánom Nagyom spôsobil clivú náladu, hlboké spomienky a úctu k jedinej spravodlivosti. Áno, počas koncertu I. Nagya bol počuť drobný plač viacerých, po koncerte sme zhliadli slzy v očiach nie jedného návštevníka. A je to správne, sila emócie v hudobnom umení a osobitne v organovom je úžasná. Program poukázal na jednu z ťažôb, ktorá môže postihnúť každého z nás a reakcia nedala na seba dlho čakať, spomenuté nálady clivoty, spomienok a bolesti sa prejavili u nejednej mamy, otca, deda, babky či súrodenca, ktorí v danom momente boli v kostole sv. Kataríny. Tento festivalový program bol naozaj silný, emotívny, výsostne kultivovanou mierou atakoval ľudskú psychiku. Toto všetko sa dialo na pôdoryse majstrovského výkonu Istvána Nagya, organistu, ktorý dozrel do štádia vyspelého majstrovstva, do štádia nutnej akceptácie a uznania, či sa to konkurencii páči alebo nie. Aj pre nás už István Nagy nie je  objavom, hoci pred rokmi tomu tak bolo, touto etapou sme už museli prejsť, aj pre nás je tento organista osobnosťou, hodná najvyššieho rešpektu. Ak sme spomenuli pojem konkurencia, tak to nebola náhoda ani nedorozumenie, ale skutočný úmysel a výzva, nech sa ktorýkoľvek slovenský organista postaví tvárou k umeniu I. Nagya a nech interpretuje veľký program „Na pamiatku hviezdnych detí“. Obrovský gradačný oblúk od jednoduchých melodických línií Čajkovského programovej hudby, cez Lacrymosu, architektúru frankovského 2. chorálu až ku neskutočnej studnici invencií a obsahovej bohatosti wagnerovskej trilógie transkripcií opernej hudby a záverečnému finále Aasina smrť, je to jednoducho výzva, ktorá nepotrebuje slová, ale tvorivú prácu excelentného umelca. István Nagy nám ponúkol majstrovský výkon a keď sme ho v prvej reakcii oslovili Majstre, určite to nebola náhoda.

04. 08. 2020: Na pamiatku hviezdnych detí

Nadchádzajúci festivalový koncert, napriek tomu, že všetky sú nám rovnako blízke, považujeme za vrchol festivalu, pre jeho programovú a interpretačnú náročnosť a skrytú symboliku. Festival dostal motto „Sila emócie – fenomén organového umenia“ a osobitne tento koncert „Na pamiatku hviezdnych detí“.
 
 
A práve programová štruktúra tohto koncertu napĺňa zameranie spomenutého motta. O obsahovej náplni koncertu sa nám ťažko píše, snáď tí, ktorí poznajú význam motta „Na pamiatku hviezdnych detí“ budú najlepšie vedieť, o aké nálady, pocity, o akú atmosféru tu ide. Silou hudobných prostriedkov chceme vyjadriť rozpoloženia, do akých sa každý z nás môže dostať. Interpret István Nagy prebral neľahkú úlohu tlmočiť spomienky a trúchlivosť, nech sú akokoľvek pochmúrne. Prináležia k životu, pre umelca však musia byť rovnako blízke ako neskrotná radosť. Stredná časť programu zahrnie jeho vrcholný interpretačný počin tetralógiu wagnerovských transkripcií. Obsahovo zaraďujeme tento festivalový program k najvýraznejším nielen v tomto ročníku, ale v retrospektívnom pohľade medzi všetky doterajšie. Vzhľadom na hlbokú symboliku veríme, že návštevníci prijmú prosbu autorov festivalu vypočuť si a vhĺbiť sa do interpretovaných diel na tomto koncerte bez potlesku. 
 
Organista István Nagy patrí k najvýraznejším osobnostiam organového umenia na Slovensku súčasnosti, mnohí ho dávajú na prvé miesto, a k tomuto názoru sa prikláňame aj my.
 
 
Je objavom nášho festivalu, v Kremnici sme ho predstavili, formovali, pre náš festival pripravil rad vynikajúcich programov, s ktorými preniká na zahraničné pódiá.  Patrí medzi umelcov, ktorí pútajú pozornosť publika a svojimi interpretáciami zanecháva vždy uspokojenie u festivalového publika.

02. 08. 2020: L. Hummel a Ch. Gross dali festivalu cenný umelecký kredit

Ako sme už v minulej reflexii uviedli, jedným z hlavných očakávaní z vystúpenia Lisy Hummel a Christiana Grossa je prezentácia vyspelého nemeckého organového umenia. Iste, súčasné organové umenie nie je jednoduché a ani lacné, vyspelé, moderné organy s množstvom registrov, systémom ovládacích možností a zložitou elektronikou sú prístupne organistom len v ekonomicky silných krajinách. Sú predpokladom špičkových interpretácií, máloktorý nástroj doznal toľko vývojových zmien, vrátane interpretačných pohľadov ako práve organ. Umelecká fantázia a zručnosti organistov sú preto motivované práve týmito faktormi, interpretácie sú čoraz pôsobivejšie, farebnejšie, zvukovo bohatšie a v porovnaní s inými inštrumentami naozaj jedinečné. Z tohto prostredia, nemeckej tradície i progresu prišli Lisa Hummel a Christian Gross.
 
 
Ich program ponúkol štyri mimoriadne špecifické organové alternatívy, bachovskú tradíciu, modernú improvizáciu, štvorručnú transkripciu a virtuózny sólový výstup. Tieto štyri, síce nie kontrastné, ale výrazovo veľmi odlišné organové prejavy boli stelesnené v štyroch dielach, veľmi výrazných, uvedené sú tu na programovej podstránke. Očakáva sa, že by sme mali vytvoriť alebo načrtnúť reflexiu nášho pohľadu či názoru formovaného dlhoročnou skúsenosťou alebo jednoducho dojmom. Aby sme nenechali nikoho na pochybách, všetky diela niesli v sebe prvky vysokej umeleckej náročnosti, nie bežnej organovej hry. Čo bolo teda pre nás najväčším prekvapením ? Jednoznačne improvizačný výstup Christiana Grossa, laureáta veľkej organovej súťaže. Práve nedávno sme tu spomínali problematiku organových interpretácií, ako sa dajú v dnešnej dobe rozdeliť z hľadiska zamerania organistov a prečo k nim na našom festivale pristupujeme tak obozretne a opatrne. Obrovská väčšina z nich ostáva v polohe pokusu o umelecké dielo, prezentuje sa na úrovni hľadania, čo-to vlastného, čo-to motivovaného literatúrou, vyjadruje technické a harmonické zručnosti organistu, kam ho vlastný level možností dovedie. Christian Gross bol absolútne iný prípad, jeho improvizácia bola hotovým umeleckým dielom, ktoré akceptujeme, nespochybňujeme, vysoko hodnotíme, bola prezentáciou naozaj obrovských organových zručnosti Ch. Grossa. Má prehľad v literatúre, harmonicky sa vie prekľučkovať k rôznym štýlom, náladám a motivickým detailom. Vieme, že sme nároční, Kremnický hradný organ už iný nebude, ale Grossovu improvizáciu priraďujeme k trom najlepším, ktoré na festivale v 24-ročnej histórii odzneli, k improvizáciam  profesorov Danksagmullera a Planyavského. Oni koncertovali v Kremnici ako hotoví umelci, Christian Gross ako organista, ktorého čaká absolutórium na lipskej univerzite. Toto sú dôvody, prečo kladieme Grossa na prvé miesto. Lisa Hummel je excelentná organistka, takže virtuózne nároky v Romeovi neboli pre ňu problémom, rovnako ani bachovská passacaglia. Prišla z prostredia Bachovho života, tradície, od výborného profesora, dobrého Bacha sme preto právom očakávali. Zvukovým prekvapením bola 4-ručná transkripcia Peer Gynta, vyznela úplne inak, než bežné sólové transkripcie, priblížila sa orchestrálnemu zvuku, plnosti a nástrojovým špecifikám. Čo boli teda hlavné charakteristiky koncertu nemeckých organistov ? Na prvom mieste určite jedinečná improvizácia, na druhom zvukovo prekvapivý Grieg, na treťom virtuózny Čajkovskij a na štvrtom tradičný Bach.
 
 
Úprimne, úroveň tohto koncertu sme očakávali, Hummel a Gross vytvorili významný hodnotový kredit nášho festivalu, zanechali stopu, ktorú budeme sledovať, zrejme tak, že Grossa privítame o rok na samostatnom recitáli.        

28. 07. 2020: L. Hummel a Ch. Gross budú prezentovať slávne nemecké organové umenie

Nemecké organové umenie má stáročnú tradíciu, vyvíja sa rozvojom technických možností organu a súčasne rozvojom interpretačného majstrovstva. Ak v minulosti medzi centrá organového umenia patrili sídla cirkevných ustanovizní, v súčasnosti už takmer každé väčšie nemecké mesto disponuje kvalitným, aj na koncertné účely určeným organom. K tomu sa priraďujú vysoké školy, ktoré majú vo svojom majetku rad organov, diferencovaných podľa historicko-štýlových období. Ak jednotlivé vysoké školy naprieč celou krajinou angažujú skvelých profesorov, o rozvoj organového umenia a zachovanie spomenutej tradície nemôže byť pochýb. Organisti sobotňajšieho koncertu prichádzajú z Lipska, Lisa Hummel a rovnako Christian Gross sú absolventmi lipskej vysokej školy, Lisa koncertovala na našom festivale už minulý rok, excelovala nersmierne pôsobivou transkripciou fantázie P. I. Čajkovského Romeo a Júlia. Sprevádzať ju bude Christian Gross, špecialista na organové improvizácie, víťaz prestížnej súťaže v St. Albans práve v tomto odbore. Nemeckí organisti, ktorí koncertovali na festivale Kremnický hradný organ priniesli vždy kvalitu, či to bol Ludwig Ruckedeschel z Passau, Winfried Lichtscheidel zo Senderhorstu alebo Johannes Rauh z Ansbachu, vždy išlo o vysokoškolsky vzdelaných organistov s najväčšou mierou umeleckej kompetentnosti. Práve preto očakávame s napätím vystúpenie Lisy Hummel a Christiana Grossa, pretože práve nemeckí organisti nastavujú latku umeleckých hodnôt veľmi vysoko.
 
 
Obaja organisti pricestovali do Kremnice vo štvrtok autom z Nemecka, z Rottweilu,  nového pôsobiska Lisy Hummel. Ako vždy. nesmierne ústretoví, ochotní, z pohľadu organistov to napríklad znamenajú otázky, ako dlho má trvať improvizácia, či si neprajeme tému, ktorá by bola spracovaná, či platí dohodnutý prídavok a množstvo podobných otázok, aké dávajú alebo chcú vedieť dobrí umelci, v podstate ale skromní, pretože tí s vysokým levelom ako sú títo, sú zvyčajne takí...




 © 1997-2020 Ars Consulting Bratislava