Úvodná stránka / Main page
2020
Aktuality

26. 06. 2019: Festivalové bulletiny sú pripravené

24. 05. 2019: Záštita prezidenta republiky

Záštitu nad 23. európskym organovým festivalom Kremnický hradný organ 2019 prevzal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska.

19. 05. 2019: Kremnica 18.5.2019

 
Takto krásne nasvietený kremnický Hrad sme videli v túto sobotu, keď sme v Kremnici konzultovali s pracovníkmi Informačného strediska. Budú inštalovať veľké bannery na hradby
 
 
 
 
a na Mestskú bránu,
 
 
 
 
aby všetci videli, že sedem letných sobôt bude Kremnica patriť špičkovému organovému umeniu. Okrem toho je v príprave festivalový bulletin, ktorý bude obsahovať životopisy a podrobné programy organistov. Festival je už v poslednom štádiu príprav a neklamný znak začiatku je záujem návštevníkov festivalu, ktorí nás kontaktujú.
 

30. 04. 2019: Notre-Dame - pred opravou

V minulom príspevku sme spomenuli nešťastie,  ktoré postihlo parížsky chrám Notre-Dame. Celý svet ostal prekvapený, čo sa stalo a hoci svetové médiá uvádzajú, že veľký, najznámejší organ zostal nepoškodený, písal o tom aj tamojší organista Vincent Dubois (KHO 2004), remeselníci až teraz prikývajú strechu a pripravujú chrám, na v podstate generálnu opravu. Ťažko posúdiť, aký je skutočný stav tamojšieho organu, náš expert a hlavný registrátor festivalu Mgr.art. Ján Bulla sa však vyjadril jednoznačne: pri tak závažných stavebných zásahoch, aké sa očakávajú v Notre-Dame sa zvykne organ demontovať a uložiť na bezpečnom mieste. V ideálnom prípade sa zvykne organ zmontovať v provizórnom priestore a odskúšať, hlavne všetky jeho technické parametre. A až skončia všetky stavebné práce, až potom sa organ nanovo inštaluje v chráme a skúšajú sa akustistické náväznosti na reštaurovaný priestor chrámu. Potom sa zistí ako neočakávané nešťastie chrámu Notre-Dame poznačilo stav organu, jeho jedinečný zvuk, ktorý bol a verme, že zostane jedným zo vzorových prejavov organového umenia, tak ako doteraz, po dlhé desaťročia.

15. 04. 2019: Umelecký svet v turbulenciách

Len veľmi ťažko sa nám nachádzajú čo len čiastočné vysvetlenia na udalosti, ktoré v týchto dňoch vnímame mimoriadne citlivo. Na jednej strane s pocitom uspokojenia prezentujeme program, ktorý odznie na tohoročnom Kremnickom hradnom organe. Chápeme ho ako drobné kvapky nových vedomostí, ktoré v podstate všetky organové opusy reprezentujú. Rôzne zamerania, rôzna obsahovosť, rôzna náročnosť, všetky čiastočky umeleckých fenoménov považujeme za dôležité a tak ich ponúkame nášmu publiku. Určite tak ich vnímajú naši návštevníci, niektoré prijímajú s nadšením, temer živelne, niektoré rezervovanejšie, niektoré ako umelecké osvieženie. Je to presne tak ako aj my  vnímame rôzne umelecké výzvy, niektoré bežne, niektoré informatívne, niektoré až s úžasom, ako teraz, keď sa zamýšľame nad virtuozitou a majstrovstvom hercov pantomimického divadla Slava Polunina v slávnej „Slavovej snehovej show“,
 
 
v ktorej najprv sám účinkoval a ktorú teraz venoval svojim pantomimickým hercom. Skvelú umeleckú inšpiráciu sme videli v Budapešti, keď pred tým prešla naozaj skoro všetky svetadiely. Nanovo sme sa zamýšľali nad umeleckou podstatou, nad umením, ktoré je len presvedčivé alebo nepresvedčivé, vynikajúce alebo zlé, pretože priemerné nepovažujeme za partnerské. Len ťažko sa nám rozdýchavali emócie, ktorými nás obdarovali svetoznámi mími, hoci ako profesionáli sme sa snažili stáť a vnímať umenie v odstupe, s nadhľadom, nie vždy sa dali emócie potlačiť, neobyčajné výrazové pohybové majstrovstvo hercov čarovalo s vnímaním publika. A po návrate správa o tragédii parížskeho chrámu Notre-Dame, ktorá určite poznamenala jednu historickú etapu organového umenia. Organ, hoc najväčší z hudobných nástrojov je nesmierne citlivý na okolitú teplotu a len čas ukáže, či extrémne podmienky v chráme nezanechali trvalé stopy na zvuku a technike nástroja. Nie inak ako turbulencie možno nazvať dianie v umeleckom svete,  popri krásnej klaunovskej pantomíme musíme byť svedkami neočakávaných nešťastí.

05. 04. 2019: Festivalový repertoár, transkripcie, interpreti

Jesto kopa organových diel, ktoré prešli skúškou zrelosti a dokonalosti, v historickom i interpretačnom význame. Na prvý pohľad ich je veľa, doba od barokového Bacha prešla naozaj veľkými etapami, no v skutočnosti až tak veľa dokonalých organových diel nejestvuje. Keď ich porovnávame s kategóriou orchestrálnych symfónií, klavírnych sonát alebo napríklad sólových husľových opusov, najväčším problémom sa zdá byť komplikovanosť organu, práca rúk, obsluha pedálového manuálu, no a hlavne myslenie v dimenziách dotvorenia diela registrami, prostriedkami farebných zvukových kombinácií. Organ totiž nie je klavír s veľkou pedálovou sústavou, je to nástroj úplne iný, zvukovo jedinečný, ako jeden z mála hudobných nástrojov vo veľkom technickom vývoji. Možno preto nie všetci skladatelia písali organovú hudbu, hlavne tí kritickejší a k veľkým organovým opusom sa odhodlali skladatelia duchovne orientovaní a organisti s kompozičnými ambíciami. Takýchto bolo najviac, hlavne vo Francúzsku, no invenčné parametre boli neraz problematické. Kompozičná tvorba predsa len vyžaduje osobité myslenie, vedomosti z hudobnej harmónie, foriem a skúsenosti z kompozičného rastu. Etapa stagnácie organovej tvorby nastala koncom 19. storočia a interpreti cítili deficit invenčne bohatej tvorby, diel, ktoré obsahovo uspokoja organistu i publikum. Východiskom sa preto neraz stali transkripcie, kde organu znalí umelci našli v hudobnej literatúre, väčšinou orchestrálnej, diela potencionálne dobre znejúce aj v organovom zvuku. Aj náš festival predstavil rad transkripcií, niektoré vznikli priamo pre náš festival a s odstupom času môžeme úvahy o nich sumarizovať a úmysel predstaviť rôzne transkripcie považovať za šťastný. Niekedy nastali síce polemiky, ktorých autorov predstaviť, no náš festival uvádzal vždy len diela historicky overené a hlavne kontinuálne interpretované na celom svete. Azda najviac poznámok sme počuli na transkripcie diel Richarda Wagnera, hoci jeho filozoficko-myšlienkové názory sú dnes už dávno prekonané, stoja v úzadí a ako hudobno-umelecký fenomén je dnes Wagner uvádzaný všade, na celom svete. V Metropolitnej opere v New Yorku, v Bayreuthe, Berlíne, Viedni, vyspelé hudobné ustanovizne tohto tvorcu neobchádzajú. A práve preto vznikol aj na kremnickom organovom festivale trojročný projekt interpretácii Wagnerových trankripcií. Okrem obrovského obohatenia festivalového repertoáru prinášajú diela tohto tvorcu poznanie, že uvádzame skladateľa, ktorý znamená významný míľnik vo vývine hudobného umenia. A takýchto hýbateľov histórie naozaj nie je veľa, popri množstve skladateľoch akoby včelých robotníkoch je géniov formátu Richarda Wagnera minimum. Sme patrične hrdí, že István Nagy naštudoval pre Kremnický hradný organ wagnerovskú trilógiu, ktorá sa tohto roku zavŕši. Veľa času sme venovali konzultáciám s I. Nagyom, zamýšľali sme sa nad výberom diel a hlavne sme diskutovali o interpretáciách.
 
 
 
Možno aj naše diskusné názory prispeli k úspešnej akceptácii prvých dvoch dielov trilógie, v každom prípade sa náš festival šírkou originálneho organového repertoáru a zbierkou transkripcií, aj wagnerovských, zaradil medzi najzvučnejšie podujatia. Záujem organistov o Kremnicu neutícha a ponuky prichádzajú prakticky z celého sveta. A to napriek vopred zverejnenému programu, ktorý upozorňuje na obrovské nároky na interpreta. Tohtoročná festivalová štruktúra je  rôznorodá, v mnohom virtuózna,  invenčne obsažná, publiku prináša to najhodnotnejšie, čo v organovom umení sa dá dnes počuť.      

27. 03. 2019: Festival je pripravený

Status nášho festivalu sa zmenil, všetky programové štruktúry si dokončené, odkonzultované s interpretmi, prispôsobené nášmu organu a festivalovým zvyklostiam. Na prvom mieste stojí naša priorita, predstavovať veľké, kompaktné organové diela, kde hlavné miesto majú organové symfónie, variácie, fantázie alebo podobné diela v sonátovéj forme. Tentoraz to budú veľké opusy A. Guilmanta, L. Vierna, F. Liszta, M. Regera, chorály C. Francka, ale aj veľké bachovské passacaglie a fúgy. Ozdobou nášho festivalu sú interpretácie transkripcií, dokončíme tetralógiu organových transkripcií z diel Richarda Wagnera, novo odznie trankripcia fantázie Romeo a Júlia P. I. Čajkovského. Éra veľkých organových osobností formátu J. Scotta, P. Planyavského, L. Rogga, H. Fagiusa a ďalších velikánov, ktorí na našom festivale koncertovali sa pomaly končí a na ich miesto nastupuje mladá generácia víťazov najvýznamnejších súťaží, ktorá si podmaňuje organové metropoly na celom svete. Najvýznamnejší z nich sú Johannes Zeinler, aktuálny víťaz Veľkej ceny Chartres a Thomas Gaynor, víťaz súťaže v St. Albans, svetobežník, ktorého výpočet koncertných destinácií je priam obdivuhodný. Predstaví sa aj budúci profesor Vysokej školy v Stuttgarte Gabriele Marinoni, milánsky katedrálny organista Matteo Riboldi, profesorka Bednarik, doktorandka lipskej Vysokej školy Lisa Hummel a náš István Nagy. Okrem veľkého Francka bude hrať spomínanú wagnerovskú tetralógiu, ktorá je interpretačným počinom európskych rozmerov.

Festival Kremnický hradný organ 2019 je pripravený tak, aby si každý priaznivec organového umenia našiel svojho umelca alebo obľúbené diela. Tradične náš festival preferuje skladby tzv. symfonického zamerania a virtuóznych interpretov, ktorí hrajú celé opusy, nielen vybrané časti bez technického ohraničenia. Samozrejme, najdominantnejším znakom festivalu je umelecký fenomén, rovnocenne interpretačný a programový. Šírka programového záberu má porovnateľných partnerov len v parížskych chrámoch alebo veľkých nemeckých festivaloch a jej umelecký dosah, exkluzivitu a hodnotu interpretácií budeme vždy so cťou obhajovať.  

22. 12. 2018: Prelúdium II - víťaz Chartres 2018 J. Zeinler potvrdil účasť

Tak a teraz to už začína byť s našim festivalom Kremnický hradný organ 2019 naozaj vážne, svoju účasť potvrdil aktuálny víťaz Veľkej ceny Chartres 2018 Johannes Zeinler. Stretli sme sa ním krátko pred Vianocami na viedenskom letisku, ponajprv sme mu osobne gratulovali k víťazstvu v súťaži, popriali všetko dobré k nadchádzajúcim sviatkom a krátko sme pohovorili o jeho terajších aktivitách. Johannes priletel z Hamburgu, kde absolvuje majstrovskú triedu na tamojšej veľmi prestížnej vysokej škole. V podstate len navršuje informácie o umeleckých aspektoch organovej interpretácie, študuje nové diela a absorbuje skúsenosti svojich profesorov. Johannes Zeinler je už dnes veľkým umelcom, víťazom súťaže v Chartres nemôže byť hocikto, svojimi terajšími štúdiami len presviedča, že sme v kontakte s mimoriadne perspektívnym umelcom, akého Rakúsko už dávno nemalo.
 
 
A teraz civilnejšie: Johannes je stále ten skromný chalan, ktorého sme  spoznali pred šiestimi rokmi na Univerzite vo Viedni a hoci odvtedy si dokončil vysokú školu, rôzne postgraduálne štúdiá a pochodil kus sveta, stále na nás nezabudol, pamätal si, že v Kremnici sa v roku 2014 dobre cítil. Hneď po prvom e-maili nám termín prisľúbil a súhlasil s terajším viedenským stretnutím. No a teraz, definitívne sme termín potvrdili, dohodli rámcové zameranie programu, pohovorili o organovom dianí v severnom Nemecku,  no a hlavne sme sa zvítali ako ozajstní umeleckí partneri. Ako predvianočný darček si nemôžeme priať nič viac, víťaza Chartres 2018, ktorý zavŕši Kremnický hradný organ 2019.



 © 1997-2019 Ars Consulting Bratislava