05. 08. 2013: Viedenskí organisti v Kremnici

Viedenskí organisti Roman Hauser a Peter Frisée sú najbližší umeleckí spolupracovníci. V minulých týždňoch dokončili a na viacerých koncertoch v Rakúsku a Nemecku uviedli vlastnú transkripciu 4. symfónie Antona Brucknera pre 4 ruky a 4 nohy, teda pre dvoch organistov. Svoju transkripciu hrali dokonca v slávnom kláštornom komplexe vo St. Florian pri Linzi, dlhoročnom pôsobisku A. Brucknera. Tu vyslovujeme naozaj úctu. Frisée v Kremnici už hral, teraz mal hrať Roman Hauser, lenže kvôli zraneniu ruky nemohol hrať. Pricestovali teda obaja, Roman Hauser registroval, Peter Frisée hral. Spolupráca aká má byť.

A teraz ku samotným kremnickým interpretáciám, k spätnej reflexii. Lenže kde začať, čo spomenúť prvé ? Pravdepodobne najvýraznejšie pôsobí charakteristika, že Frisée je umelec suverén. Jeho suverenitu organovej hry tvoria manuálne zručnosti, bravúrna prstová a pedálová technika. Druhou výraznou charakteristikou je, že vo svojom repertoári má len najhodnotnejšie diela organovej literatúry, ktoré je pripravený kdekoľvek a kedykoľvek zahrať. Aj v Kremnici hral známu Bachovu Fúgu BWV 548, Lisztovo B-A-C-H, k tomu nie je čo dodať a Widorovu fenomenálnu 6. symfóniu. Program od A do Z perfektný, pôsobivý, so zaručenou pozitívnou reakciou publika. A k tomu super známy prídavok Toccatu z 5. symfónie Ch.-M. Widora. Predpoklady úspešnosti koncertu teda takmer stopercentné. A teraz k samotnej umeleckej realizácii. Frisée sa spolieha, že ho jeho organová technika nesklame, využíva teda temperamentné, svižné tempá, s veľkou registráciou, spolieha sa rovnako na to, že diela už mnoho krát hral a je teda výrazne nad nimi. Popri suverenite však prináša takýto prístup isté riziká, prísny profesor organovej hry by mu určite povedal svoje. Ale o tom sa na verejnosti nepíše. Spomíname to len preto, že chceme dôsledne ustrážiť umeleckú kvalitu kremnického festivalu. S určitosťou možno ale napísať, že Frisée prináša vždy akýsi pozitívny náhľad na organové umenie, jeho organová hra vždy očarí a prináša uspokojenie návštevníkom. A to je zrejme to najdôležitejšie, odchádzať z koncertu umelecky emotívne naladený, s vedomím, že organové umenie žije a má svojich oddaných, naozaj kvalitných pokračovateľov.

31. 07. 2013: Mag. Roman Hauser / Mag. Peter Frisée – osobnosť rakúskeho organového umenia

Už niekoľko krát sme na tomto mieste, ale aj na živo v Kremnici prezentovali, že prebieha veľká generačná výmena organistov, ktorí vytvárali umelecký profil organových interpretácií 20. storočia. Viaceré, naozaj veľké osobnosti sme privítali aj v Kremnici, na ich miesto musia však postupne nastúpiť mladí organisti. No nie len tak, ale vrátane všetkých umeleckých konzekvencií. Generačná výmena nastáva aj vo Viedni a do popredia sa dostávajú organisti s pozíciou v Dóme sv. Štefana, v ostatných významných chrámoch a tiež umelci s profesorskými povinnosťami. Jednou z významných úloh erudovaného organistu je vedieť nahradiť svojho kolegu, nielen počas bohoslužobných organových hier, ale aj v rámci kontrahovaných koncertných výkonov. U nás programovaný rakúsky organista Mag. Roman Hauser žiaľ utrpel zranenie ruky a náročný koncert nemôže odohrať.

Jeho miesto promptne zastúpi Mag. Peter Frisée. Kremnický koncert prebral v piatok 26. júla a my sme sa s ním stretli vo Viedni hneď 27. júla, aby sme pripravili program, ktorý najviac vyhovuje jeho naturelu. Koncepcia Bach – Liszt - Widor znamená plnohodnotné naplnenie základnej festivalovej štruktúry a pre nás znamená tiež povinnosť vyjadriť skutočnosť, že Mag. Peter Frisée je v súčasnosti jednou z najvýznamnejších osobností viedenského koncertného života a rakúskeho organového umenia vôbec. Radi ho preto opätovne vítame v Kremnici.

29. 07. 2013: Prečo sme pozvali Istvána Nagya / Brilantný organový prejav slovenského umelca

Nasledujúcimi riadkami možno vstupujeme na trochu tenší ľad a vzbudíme polemiku, ale o tom nám aj ide. Základom je naše tvrdenie, že situácia s cirkevnými organistami pôsobiacimi na Slovensku nie je ružová. Možno istotne stanoviť množstvo kritérií ako na hráčsku úroveň nazerať, ale na začiatku prichádzame s iniciatívou my. Predpokladáme, že hlavným kritériom by nemala byť len schopnosť odohrať bohoslužbu, pretože z umeleckého hľadiska tu vstupuje do popredia viacero subjektívnych činiteľov, teda okrem organistu, a toto kritérium hoc mimoriadne dôležité nechceme postaviť na prvé miesto. Možno iným kritériom by mohlo byť vzdelanie, ale ani tu si nie sme celkom istí výsledkom, pretože štúdium organovej hry u nás bez primeraného nástroja je prinajmenšom problematické. Pretože hľadáme vyšší stupeň prezentovania organového umenia v našich kostoloch zvolili sme subjektívne, naše kritérium, a to schopnosť odohrať recitál so závažným programom. Podčiarkujeme výraz závažný, pretože akékoľvek spájanie organu so zborom, inštrumentálnym nástrojom alebo len spevákom posúva väčšinou danú organovú hru do pozície sprievodného nástroja. A to je predsa len trochu iný pohľad, keď my dávame na prvé miesto schopnosť odohrať koncert s virtuóznymi prvkami, primeraným rozsahom a obsahom. Predpokladáme, že v programe je zahrnutá veľká bachovská fúga, veľké nemecké alebo francúzske dielo sonátového cyklu a prípadne drobnosť výrazového zamerania. A tu začalo naše hľadanie, pretože jednou z našich priorít je dať priestor slovenským organistom, ale takým, ktorí by sa aspoň čiastočne svojou hrou priblížili veľkým menám, ktoré k nám prichádzajú z celého sveta. Možno by bolo vhodné pripomenúť, že takmer 95 percent zahraničných festivalových organistov má svoje aktivity aj v chrámoch, katolíckych i evanjelických. Počas 16 realizovaných festivalov Kremnický hradný organ dostali príležitosť mnohí slovenskí, takmer dvadsiati, viacerí opakovane. Napriek tomu prevláda situácia, že odohrať významný program dokážu nie mnohí, a to rešpektujeme prirodzenú generačnú výmenu. Hľadali sme preto mimo Bratislavy, mimo väčších miest i na vidieku. V juhoslovenskom meste Kolárovo sme objavili učiteľa základnej umeleckej školy a organistu miestneho kostola Istvána Nagya. Nehrdí sa veľkými akademickými titulmi, ale vysokoškolské vzdelanie má. Nás zaujal, pretože brilantne hrá Lisztovo Ad nos, ad salutarem undam, Regera i Bacha. A čo sme ocenili najviac, má ambíciu študovať, pripraviť program podľa našich predstáv a doplniť ho tak, aby mohol odznieť na medzinárodnom fóre. Toto všetko magister Nagy naplnil, program nám niekoľko krát predviedol, a tak sme ho do festivalového programu zaradili. Dovolíme si tvrdiť, že Mgr. Nagy je v súčasnosti jedným z najlepších organistov, ktorí pôsobia v slovenských kostoloch. Preto ho predstavujeme a bude nás tešiť, keď dostane príležitosť aj v iných mestách, či v zahraničí. Pretože stále platí, akých organistov si vychováme, aké im dáme podmienky koncertnej realizácie, také bude aj slovenské organové interpretačné umenie. Festival Kremnický hradný organ chce ísť vzorom.

P.S.

Predchádzajúce riadky vznikli ešte pred samotným koncertom. Každá nominácia na kremnický festival prináša množstvo reakcií a aj keď na všetky nemožno reagovať, predchádzajúci text nech je aspoň inšpiráciou alebo dôvodom k zamysleniu.

Je pre nás zadosťučinením, že niekoľkoročné pozorovanie talentu I. Nagya a približne ročná príprava na festivalovú premiéru našla nesmierne pozitívny odraz u publika. Nielen skutočnosťou, že si vyžiadalo dva prídavky, ale hlavne preto, že intelektuálne náročný program detailne analyzovalo a aj tam, kde by to laik očakával najmenej, svojim prejavom súhlasu ocenilo interpreta. Na mysli máme predovšetkým Regerovo dielo, ktoré ani v najmenšom nenesie črty povrchného výrazu či bezobsažnosti. Práve naopak, Fantázia pre organ na chorál "Wachet auf, ruft uns die Stimme" je dielo hĺbavé, častokrát plné pochmúrnych farieb, melanchólie a priam negativistických nálad, a to všetko na pôdoryse nesmiernej virtuóznej náročnosti, pretože ako vieme, autor Max Reger patril k najväčším znalcom a tvorcom organovej hudby. Vnímanie Regerovho opusu bolo skúškou rovnako pre publikum ako aj pre organistu, aj keď pre neho akosi náročnejšie. Bachova Fúga bola prechodom ku Franzovi Lisztovi, k obľúbenej, no pre mnohých organistov nedostižnej Fantázii a fúge na chorál "Ad nos, ad salutarem undam". Tento opus má István Nagy v repertoári už dlhšie a bol jasnou gradáciou programu. Samotný organovo-interpretačný prejav Istvána Nagya je v základe položený na excelentnej prstovej a pedálovej technike. Tieto zručnosti sú pre neho akoby vstupnou bránou k vnímaniu obsahu, registrového koloritu a hlavne impulzom na formulovanie umeleckého tvaru. Je pravdepodobné, že niektoré zvukovo-farebné formulácie bude Nagy v budúcnosti možno korigovať, to je koniec-koncov správne, hľadanie umelecké prejavu je permanentný proces a bolo by zlé, keby tento bol už teraz zastavený. Pre nás je najdôležitejšie konštatovať, že Nagyove interpretácie tvorili kompaktný, ucelený a umelecky hodnotný tvar. Plne ho akceptujeme s poznámkou, že predpokladáme ďalšie interpretačné dozrievanie, kultivovanie a osobnostné profilovanie. V takom prípade má svoje miesto aj v budúcnosti na kremnickom festivalom fóre.

Pred záverom nám nedá nespomenúť spoluprácu organistu Istvána Nagya so svojim asistentom, registrátorom Jozefom Gallom. Absolvent budapeštianskej organárskej školy patrí k najväčším znalcom výrazových možností a technických detailov kremnického organu Rieger-Kloss. Asistoval už mnohým festivalovým organistom a mnohí mu môžu ďakovať za jeho rady a tiež tak dôležitú psychickú podporu. Terajšia jeho spolupráca bola rovnako ukážková, prispel vlastnými skúsenosťami, samotným uľahčením organovej hry a umeleckým dotvorením registrového, farebného výrazu. Subjektívne vyslovujeme názor, že v prípade diel Maxa Regera, Franza Liszta a pridaného Louisa Vierna išlo na viacerých miestach o najvýraznejšie a najpôsobivejšie formulovanie organového zvuku v histórii festivalu.

Festivalový debut Mgr. Istvána Nagya bol jednoznačne úspešný. Ak sme na začiatku uviedli, že na začiatku bolo naše hľadanie výraznej interpretačnej osobnosti z pomedzi slovenských cirkevných organistov, tak na záver možno konštatovať, že náš cieľ sa vrchovato naplnil.

23. 07. 2013: István Nagy hrá atraktívny program: Bach, Reger, Liszt

Ambiciózny slovenský organista Mgr. István Nagy pripravil pre svoje festivalové vystúpenie výsostne atraktívny program. Zahŕňa Regerovu Fantáziu pre organ na chorál "Wachet auf, ruft uns die Stimme", Bachovu Fúgu G dur a Lisztovo reprezentatívne dielo Fantázia a fúga na chorál "Ad nos, ad salutarem undam", program teda non plus ultra. Znalci organového umenia vedia, že sú v ňom náročné prvky virtuozity, harmonicko-akordickej bohatosti a organovej výrazovosti. Kremnický organ Rieger-Kloss a akustické prostredie kostola sv. Kataríny si prídu na svoje pri tlmočení vrcholných diel organovej literatúry. István Nagy je tohto roku jediný slovenský reprezentant a verme, že bude prekvapením. Nielen programom, interpretáciami, ale aj slávnymi prídavkami. Hoci o nich vieme, vopred o nich nehovoríme. Nech zostanú v rovine skutočného očakávania.

Pozývame Vás cez Severnú bránu

Na nedeľu hlásia meteorologické správy vysoké teploty ovzdušia, a to aj v Kremnici. V tejto situácii považujeme za užitočné pripomenúť, že najšetrnejší, najpohodlnejší a v podstate bez jediného schoda je príchod na hrad cez Severnú bránu. Na Štefánikovom námestí vedľa Mestského úradu popod bránu a v priebehu niekoľkých chvíľ, popri hradnom múre je v dosahu Severná brána. V extrémnom letnom počasí môže byť takýto príchod na festivalový koncert naozaj príjemný. Brána je otvorená od 17.30 hod.

22. 07. 2013: Prof. Cavalli nadviazal na kremnické interpretácie najlepších talianskych organistov

Pri spätnom pohľade na festivalový koncert Prof. Corrada Cavalliho z Torina bude zrejme potrebné brať do úvahy dva aspekty. Aspekt laický, ktorý pravdepodobne poukáže na istú časovú predimenzovanosť koncertu a aspekt umelecko-profesionálny, ktorý jednoznačne poukáže na excelentný organový výkon, zvládnutie obsahu dvoch monumentálnych diel a hodnotný osobnostný vklad. S laickým názorom možno do určitej miery súhlasiť, hoci vážnou námietkou môže byť tvrdenie, že ani Shakespearove diela netrvajú 20 a ani 50 minút. Cavalli hral naozaj dva veľké symfonické opusy, ktoré svojou závažnosťou plne korešpondujú so základnou koncepciou festivalu. Je pravda, že vnímať Tri prelúdiá a fúgy C. Saint-Saënsa a potom päť časťovú 2. symfóniu L. Vierna vyžaduje nemalú sústredenosť, istý umelecký rozhľad a aj poslucháčsku fantáziu, kremnický organový festival je však projekt, ktorý predstavuje najzávažnejšie kompozičné výkony a na ne nadväzujúce adekvátne interpretácie. Prof. Cavalli je podľa nášho názoru vynikajúci znalec farieb organových registrov a znalec štýlotvorných špecifík, svojim výkonom zasadil kremnický festival do prostredia najlepších stredoeurópskych koncertných cyklov. Znamenité jemné francúzske registrovanie bolo tým fenoménom, na základe ktorého môžeme tvrdiť, áno, Corrado Cavalli je skutočný Maestro.

Koncert Prof. Corrada Cavalliho návštívil aj zástupca riaditeľky Talianskeho kultúrneho inštitútu pán Marco Gerbi s manželkou. Študujúc komplikovaný notový zápis sa zaujímal o detaily interpretovaných diel a ďalšie koncertné aktivity umelca.

19. 07. 2013: Prof. Corrado Cavalli pricestoval

Taliansky organista Prof. Corrado Cavalli patrí k nesmierne sólisticky vyťaženým umelcom. V minulých týždňoch dokončoval svoje profilové CD a my sme s ním naposledy hovorili včera, pred jeho odletom z Varšavy do Milána, v Polsku bol tiež na koncertnej ceste. Dnes skoro ráno letel znovu z Milána do Viedne a potom tradične autobusom do Kremnice. Veríme, že nadviaže na naozaj neobyčajný úspech svojho krajana Gianluca Libertucciho, hoci si uvedomujeme, že ovácie po koncerte vatikánskeho organistu boli nie každodenné.

Prof. Cavalliho sme privítali v Bratislave. Do nedele sa bude pripravovať na svoj koncert v Kremnici, hrať bude výlučne francúzsky program.

15. 07. 2013: Poznámky ku koncertu - G. Libertucci

Hľadať paralely, ktoré by priblížili umelecký prínos Gianluca Libertucciho do tohtoročného festivalu si vyžaduje diferencovaný pohľad na miesto odkiaľ prichádza umelec, kde pôsobí, jeho umelecký naturel i znalosť kremnického hradného organu. G. Libertucci je organista, ktorý svoj talianský, v mnohom dramatický naturel nezaprie. Hoci momentálne pôsobí vo Vatikáne a v Benátkach, nie tak dávno pôsobil dlhodobejšie aj v Catanii na Sicílii a niektorých mestách neďaleko Ríma. Pohybuje sa teda v prostredí, kde rímske a vatikánske artefakty na neho dennodenne pôsobia a autentické rímske klenby s mnohými drobnými detailami vytvárajú v ňom predpoklady k monumentálnym architektonickým kompozíciám. Najviac sa to prejavovalo v 2. a 3. chorále C. Francka, kde dominantné postavenie mala formová výstavba dynamického oblúku, nadovšetko v sýtych farbách, z pozadia dynamizovaná stále prítomným temperamentom. Týmto sa dostávame k jadru Libertucciho franckovských interpretácií, kde jemné, farebné nuansy parížskeho prostredia nestáli na prvom mieste, ale hlavné miesto určil palete sýtych farieb. Preto s obľubou využíval španielske trúbky a mnohoregistrovú faktúru, aby zvýraznil vnútorný nepokoj, silu napredovania a gradácie. Je zaujímavé, že Libertucci nepoužíval nijako výrazne rýchle tempá, napätie vytváral sústredenou prácou s registrami, a tak neustále pútal pozornosť poslucháča. Môžeme predpokladať, že vyhranený francúzsky organista by preferoval iný prístup ku Franckovi. Lenže Libertucci zostal Talianom a tak nám aj francúzskeho velikána interpretoval. Zrejme najdôležitejšie bude pripomenúť, že publikum tieto interpretácie plne akceptovalo.

V podobnom duchu sa niesla aj interpretácia Bachovej Toccaty a fúry „Dórskej“. Ak by niekto očakával strnulú polyfóniu, tak v tejto interpretácii by asi nenašiel to čo očakáva. Libertucci totiž permanentne vyhľadával motívy, ktoré mohol preniesť do popredia, pohrať sa s nimi, vymodelovať ich a predstaviť ich ako najhlavnejšie. Nezáležalo, či boli z sopránového alebo basovo-pedálového prostredia. Libertucciho Bach bol bohato pulzujúci, vnútorne živý ako sicílska Etna. Gianluca Liberucci hral aj G. Liberta Psallam Tibi. Málokto vie, že Liberto (1943), tiež rodák zo sicílského Palerma je vatikánsky duchovný, dirigent a skladateľ, emeritný dirigent vatikánskeho zboru Capela Sistina. V prípade kremnického uvedenia diela išlo o svetovú premiéru.

Koncert Gianluca Libertucciho bol jednoznačne prvotriednou udalosťou, umeleckou i spoločenskou, prítomnosťou prominentných hostí a početným publikom. Libertucci zreteľne predstavil kvality kremnického organu, kde nesmierne dokonalá súhra akustiky a organových tónov prinášala obdivuhodne jasnú artikuláciu každého tónu a frázy a rovnako aj každého farebného registra, čo v organovom svete vôbec nie je samozrejmosťou. Azda aspoň na záver treba doplniť, že ovácie, ktoré publikum venovalo Libertuccimu boli nevšedné, dojemné, no zaslúžené.

Gianluca Libertucci sa po svojom koncerte a chamber after-concert party vrátil do Ríma. V priebehu letných mesiacov bude ešte koncertovať vo Švajčiarsku, Nemecku a Japonsku.

12. 07. 2013: Organista z Vatikánu pricestoval do Kremnice

Vatikánsky organista Prof. Gianluca Libertucci pricestoval na Slovensko.

Stretli sme sa s ním v Bratislave, keď prestupoval na autobus do Kremnice. Ide o jednu z najvýznamnejších osobností súčasného talianskeho organového umenia, popri poste vatikánskeho organistu je profesorom na renomovanom benátskom Konzervatóriu „Benedetto Marcello“, čo je druhá najvýznamnejšia talianska vysoká hudobná škola, hneď po rímskom Konzervatóriu „Santa Cecília“. Samozrejme, že koncertuje permanentne v mnohých krajinách Európy a USA a rovnako často je pozývaný do porôt organových a zborových súťaží. Pre festival Kremnický hradný organ je jeho koncert naplnením zámeru predstavovať organistov najvýznamnejších katedrál a profesorov významných škôl. V prípade Prof. Libertucciho sa oba ciele spájajú do jedného. Profesor Libertucci dobre pozná kremnický organ, atmosféru festivalu a náročné, no objektívne publikum. Komplikovaná cesta z Ríma dopadla dobre, a tak verme, že G. Libertucci bude hrať v pohode. Očakáva to aj množstvo záujemcov o tento koncert, ktorí avizovali svoju účasť a prípadne rezervovali si už v predstihu vstupenky.