Úvodná stránka / Main page
2019
Aktuality

05. 03. 2016: Marcové novinky I

Dôvera aká panuje medzi vatikánskym organistom Gianluca Libertuccim a autormi festivalu je excelentná. Stačilo napísať krátky mail, že kremnické publikum sa na neho v jubilejnom ročníku teší a Gianluca naše pozvanie prijal. Žartom dodal,  že po rokoch, kedy v Kremnici koncertoval by mohol byť čestným občanom mesta. My však bez žartu dodáme, že v Kremnici reprezentuje cirkevných organistov, pravdepodobne na najvyššej úrovni, pričom nemožno zabudnúť na jeho profesorské aktivity, momentálne učí na Vysokej škole  v Benátkach.
 

20. 02. 2016: Primátor Kremnice Ing. Mgr. Ferenčík prijal záštitu nad festivalom

V piatok 19. februára prijal záštitu nad jubilejným 20. ročníkom festivalu Kremnický hradný organ 2016 primátor Kremnice Ing. Mgr. Alexander Ferenčík. V historických priestoroch kremnickej Radnice sme pána primátora informovali o prípravách nadchádzajúceho festivalu a o hosťujúcich organistoch. Primátor Ferenčík prijal naše pozvanie a navštívi niektoré z festivalových podujatí.
 

01. 02. 2016: Spomienky autorov III

V polovici decembra sme dostali nasledovný mail, ktorého časť citujeme: “... S velkým zájmem sledujeme stránky Kremnický hradný organ 2016, jak se vyvíjí program. Výborné jsou Spomienky autorov – velice zajímavé čtení, jen tak dál! Těšíme se na naše letní setkání v Kremnici. Prožijte prosím svátky v radosti a pohodě….“ Písal ho dlhoročný návštevník festivalu a radi mu vyhovujeme.

Profesor Milan Čič bol veľká osobnosť slovenskej právnej vedy, bol vysokoškolský učiteľ na Univerzite Komenského, kde prednášal aj neskoršiemu prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. Profesor Čič bol neskôr aj riaditeľom Kancelárie prezidenta republiky. Z nášho „organového“ pohľadu treba predoslať, že aj vo sfére organovej hudby bol Prof. Čič mimoriadne rozhľadený a naše pozvanie veľmi rád prijal. Nebol to pasívny poslucháč organovej hudby, ale ako bývalý organista vo svojej rodnej dedine vedel ako funguje organ, ako je konštruovaný, na čo treba dávať pozor, poznal úskalia organovej hry. Bolo preto priam samozrejmé, že po koncerte šiel k organu na chór, kde sa stretol so sólistom koncertu kanadským organistom Prof. Jacques Boucherom.

 
Žiadny organista sa neuspokojí s počúvaním organu z priestoru auditória, každý chce vidieť hrací stôl, registre, pedály, valec a celý pracovný priestor organistu. Nakoniec Prof. Boucher nášmu Prof. Čičovi zahral úryvky programu, pretože len takéto počúvanie organovej hudby, z priestoru chóru, priamo pri hracom stole považujú organisti za autentické.
 
Nemecký organista Prof. Ludwig Ruckdeschel, pôsobí ako hlavný organista Baziliky v Passau, kde je inštalovaný najväčší európsky organ. Na Slovensko pricestoval z Viedne až večer, do Kremnice mal prísť až okolo 23. hodiny. Vzhľadom na to, že tak neskoro večer nie je už do Kremnice žiadne spojenie, organisti cestujú do Žiaru na Hronom a odtiaľ taxíkom. Aj v tomto prípade tomu tak bolo, lenže zhruba o 22. hodine sme dostali telefonát od organistu, že „vystúpil som z autobusu, je tu strašná tma a neviem kde som“. Snažili sme sa ho navigovať, až napokon zistil, že v diaľke vidí napísané "Žarovica". Vtedy sme zistili, že náš hosť vystúpil o zástavku skôr, namiesto v Žiari nad Hronom už v Žarnovici. Neostávalo nič iné ako objednaný taxík poslať do Žarnovice, aby sa náš hosť šťastne dostal do Kremnice. Vždy požiadame vodiča autobusu, aby nášho organistu upozornil na zástavku Žiar na Hronom, žiaľ, vtedy asi zabudol. Veľká väčšina našich zahraničných hostí prichádza na Slovensko po prvý raz, nepoznajú naše cesty, zvyklosti, a preto sa aj takéto situácie môžu prihodiť.
 
Hoci náš minuloročný hosť Humberto Salvagnin dlhodobo pôsobí vo Švajčiarsku, pochádza z Brazílie a svoj temperament nezaprie. Do Bratislavy pricestoval až okolo 22. hodiny, pretože letecká spoločnosť 6 mesiacov vopred zakúpenej letenke zmenila odletové časy. Tieto situácie máme „najradšej“, keďže vieme, aké sú problémy s ďalším cestovaním na stredné Slovensko. V tomto prípade nezostávalo nič iné, než prenocovať v Bratislave a na druhý deň pokračovať v ceste do Kremnice. Tak sa aj stalo, objednali sme blízky hotel neďaleko autobusovej zastávky pod Mostom SNP. Autobus z Viedne prišiel, lenže nášho hosťa nikde. Spolu s vodičom sme prešli autobus, aby sa náhodou nepreviezol až na letisko. Nebolo ho, a tak sme sa vybrali do hotela, oznámiť, čo sa stalo. Ako vchádzame do hotela, náš milý Brazílčan sa už prihlásil na recepcii a odchádzal do izby. Kedy a kadiaľ vystúpil z autobusu a ako rýchlo sa zorientoval kde je hotel, nevedno. Toto všetko malo však pokračovanie. Na druhý deň sme organistu posadili na autobus a telefonovali taxikárovi do Žiaru nad Hronom, že umelec príde tým a tým autobusom. Zhruba o dve hodiny sme znovu dostali telefonát, že žiadny Brazílčan z autobusu nevystúpil. Po chvíli teda telefonujeme do nášho kremnického penziónu Veža. A že vraj všetko je v poriadku, umelec už pred pol hodinou prišiel. Takže podobne ako v Bratislave, organistova okamžitá orientácia na stanici v Žiari, nastúpenie do prvého taxíka, nie objednaného a čo najrýchlejšie do Kremnice. Nuž akčnosť a temperament ako vyšité. Nakoniec všetko dobre skončilo, Humberto odohral veľmi zaujímavý koncert s brazílskou tvorbou, a aj sambou v prídavku.

01. 01. 2016: Úprimné prianie do roku 2016

Dnes, keď sa kalendár prehupol do roku 2016 by sme chceli našim priaznivcom popriať všetko najlepšie. V rodinnom, osobnom či pracovnom prostredí pohodu a spokojnosť. Podľa nálady, možností a záujmu aj v spoločnosti nášho kremnického organového festivalu, pretože údermi polnočných zvonov vstúpil aj on do nového roku, do svojho jubilejného ročníka. V letných mesiacoch roku 2016 sa vám bude už po dvadsiaty raz prihovárať, svojou osobitou rečou, tónmi mohutného organu, ušľachtilo, v šate najdôstojnejšej kultúry. Tisíce, či stotisíce tónov, ktoré na festivale doteraz zazneli znamenali vždy dobré slovo, ktoré nikdy nikoho neurazilo, naopak, ktoré prinieslo radosť, povzbudenie, lepšiu náladu a určite aj nové poznanie. Pre niekoho cenné, pre niekoho len také oddychové a pre niekoho aspoň také, že sa nad peknou organovou hudbou zamyslel. Všetky poznania majú svoj význam, pretože organové umenie keď nič iné, aspoň krásou hudby obohatí, každého svojou osobitou mierou. A toto je aj naše novoročné prianie, nech nás kremnická organová hudba zbližuje, prináša pozitívnu energiu a radosť. Autori kremnického organového festivalu veria, že toto všetko je možné, pretože umenie, ktoré vzniká v kostole sv. Kataríny nás môže hudobnou krásou naplniť. Ak priaznivci nášho festivalu prijmú toto prianie za svoje, bude  to znamenať aspoň to, že každé z doterajších festivalových podujatí malo svoj význam a tie, ktoré budú v tomto jubilejnom roku navŕšia všetko to krásne, čo kremnické organové umenie môže ponúknuť.

Mgr.art. Renata Košťálová – Mgr.art. Stanislav Kowalski
 
 
Jubilejný festival je už mesiace v intenzívnej príprave. Prinesie naozaj hodnotné umenie, nové diela, nových interpretov. Tí, ktorí v Kremnici už hrali budú predstavení v inom svetle, tak ako bežne nie sú vnímaní. Vynikajúci maďarskí organisti Monika Kecskés a László Deák budú hrať na jednom koncerte, najprv každý osobitne a potom aj v zriedkavo uvádzanej štvor-ručnej organovej hre. Naša Mária Budáčová bude spolu so zborom ADOREMUS a dirigentom Dušanom Billom protagonistka Mozartovho Rekviem, diela, ktoré má v hudobnej literatúre a dejinách umenia vôbec takmer posvätné postavenie. Interpretáciu Rekviem považujeme za ťažiskovú v štruktúre tohoročného festivalu, koncert preto odznie dva razy, aby júloví aj augustoví návštevníci mali možnosť počuť tento skvost. Naviac Budáčová vo svojom sólistickom vstupe bude hrať v júli veľkú Symfonickú fantáziu a fugu Maxa Regera a v auguste nesmierne obľúbenú Fantáziu a fugu na B-A-C-H Franza Liszta. Taliansky organista Martin Rabensteiner, rodák z Bolzana bude svojím vystúpením prezentovať fenomén bezhraničnosti umenia, kedy taliansky rodák, študujúci v Nemecku a Rakúsku vyhráva európske súťaže a profesne pôsobí vo Švajčiarsku. Z ďalekého Nového Zélandu pricestuje Thomas Gaynor, momentálne  študuje v USA a je najnovším nositeľom 1. ceny Súťaže Bach/Liszt vo Weimare. No a Gianluca Libertucci prinesie ducha vatikánskeho umenia, náklonnosť k nášmu festivalu a istú jedinečnosť – vatikánskych organistov spočítame na prstoch jednej ruky. Noviniek bude viac, pri vstupe do jubilejného roka predstavujeme aspoň niektoré, ktoré považujeme naozaj za významné.

01. 12. 2015: Spomienky autorov II

Pravdu-povediac, s tak veľkým ohlasom na naše Spomienky autorov I sme nepočítali. Množstvo e-mailových, ba aj telefonických ohlasov nás presvedčilo o záujme návštevníkov i priaznivcov o festivalové dianie, novinky, o priebeh i o zákulisné príhody, o ktorých doteraz nikto nevedel. Nasledujúce riadky priblížia festivalové dianie tak ako ho z festivalového chrámu sv. Kataríny nevidno.

Dôveru festivalu svojou záštitou udelili svojím podpisom tri hlavy štátu, traja prezidenti republiky: Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič a Andrej Kiska. Nesmierne si vážime ich podporu i priania úspechu, ktoré festivalu zaslali. Najvyšší ústavný predstaviteľ je v každej krajine len jeden a vždy požíva úctu okolia. A ak takýto vysoký ústavný činiteľ osobne príde na náš festival, je to najvyššia pocta, akú festival môže dostať. Prezident Ivan Gašparovič na jedno festivalové podujatie prišiel osobne a spoznal nevšednú atmosféru, aká na festivale panuje.

 
Návšteva pána prezidenta nebola vopred publikovaná, no napriek tomu sa v centre mesta diali zaujímavé zmeny. Skupinky ľudí, ktoré postávajú pri Mestskej bráne sa narýchlo vytratili. Nevedno, či to boli turisti, ak áno, pozorovaním pamätihodností a ľudí musia mať obrovské vedomosti. Je ale možné, že sa v tomto úsudku mýlime. Pán prezident so svojim sprievodom prišiel priamo na hrad. Bolo krásne počasie, poprezeral si hradný areál, zaujala ho naozaj pekná vyhliadka na Kremnicu a vypočul si festivalový koncert.
 
 
Jeho prítomnosť prilákala návštevníkov, ktorí nikdy inokedy na festival nechodili, ale aspoň sa stretli s hlavou štátu a vypočuli si pekný koncert. Po koncerte prijala hostí v reprezentačných priestoroch radnice vtedajšia primátorka Dr. Balážová. Celá, niekoľko hodinová návšteva Kremnice prezidenta Ivana Gašparoviča sa niesla vo veľmi príjemnej atmosfére. Ukázalo sa, že ak sa prekonajú oficiality, bezprostrednosť kontaktov, umelecké vnímania a poznávania sú naozaj prirodzené a autentické. Umenie vtedy dostáva svoje skutočné zadosťučinenie, obohacuje a spája ľudí.
 
Nie je zvykom, aby americký umelec prichádzal do Európy na jeden jediný koncert. Významný americký organista a dirigent Kent Tritle tak urobil, jeho európsko-kremnický trip trval v podstate len niekoľko hodín. Najprv sme spolu komunikovali elektronicky a osobne sme sa stretli v Drážďanoch, kde bol skupine amerických donorov demonštrovať tamojšie organy. Všetky kremnické detaily sme dohodli a očakávali sme jeho príchod do Bratislavy. V tých dňoch ale umelec menil svoje pôsobisko v New Yorku a stratili sme vzájomný kontakt. Nedozvedeli sme sa tak, že kvôli problémom v leteckej doprave bol jeho let odložený takmer o 48 hodín. V tom čase sme si už mysleli, že Prof. Tritle nepricestuje, pretože takmer 48 hodín sme ho nepretržite očakávali na bratislavskej autobusovej stanici a náš hosť stále neprichádzal. Medzitým sme už zabezpečili náhradnú organistku Móniku Kecskés z Budapešti, hoci jej manžel László Deák nás skúsene ubezpečoval, že profesor určite pricestuje. Prof. Tritle napokon deň pred koncertom pricestoval a jeho koncert bol veľmi úspešný, okrem pôvodnej americkej tvorby hral vynikajúco Reubkeho Psalm. Náš festival má odvtedy záložného organistu ( J. Bullu) a nezištných organových priateľov v Budapešti. Určite aj skúsenosť z koncertu amerického organistu je jedným z dôvodov, prečo Mónika Kecskés a László Deák otvárajú jubilejný 20. ročník nášho festivalu.
 
Nevedno, či je to zásluhou nášho festivalu alebo niečoho iného, ale už štyria naši zahraniční hostia vytvorili manželské páry: Agáta Augustin (2008, 2009) má za manžela Winfrieda Lichtscheidela (2009, 2012) a Lidia Ksziazkewicz (2006) je manželkou Vincenta Dubois (2004). Samozrejme, prajeme našim organistom všetko najlepšie.

01. 11. 2015: Spomienky autorov I

Nemôžeme, nechceme, ale ani vlastne nevieme roztriediť dojmy, citové väzby a pohľady na umelecké autority, tak ako sme ich vnímali v uplynulých rokoch na našom festivale. Všetky vystúpenia a kontakty s umelcami boli pripravované s rovnakou usilovnosťou a snahou. Preto, lebo boli pripravované kremnickému publiku a aj naopak, vynikajúcim organistom, aby poznali Kremnicu a festival v tom najlepšom svetle.

Iste, privítali sme umelcov, pred ktorými sme sa, obrazne povedané, stavali do pozoru. John Scott z Londýna, Hans Fagius alebo kórejská profesorka Yang-Hee Yun. Profesor Scott pricestoval z Londýna neskoro v noci, autostráda ešte nejestvovala a v aute, ktoré ho viezlo v noci do Kremnice mal obavy, kam ho to vlastne vezieme. Až krásne nasvietený kremnický hrad ho upokojil a pridal istoty, že je na správnom mieste. Jeho koncert bol potom expozíciou excelentného organového umenia, J. Scott bol vtedy organistom Katedrály sv. Pavla v Londýne, možno na vrchole svojich interpretačných síl. Profesor Fagius k nám chcel za každú cenu cestovať vlakom, z Dánska. Dlho nám trvalo, kým sme ho presvedčili, aby aspoň z Berlína prišiel lietadlom. Hans Fagius, jeden z najzručnejších a  najetablovanejších umelcov súčasnosti hral na kremnickom organe ako na svojom vlastnom, hoci v minulosti hral na mnohých super moderných organoch v Japonsku a Amerike. Kórejská organistka  Yang-Hee Yun nás  prekvapila plynulou ruštinou. Vraj bola prvou kórejskou organistkou, ktorá koncertovala v Rusku a k tomuto koncertnému turné sa naučila naozaj veľmi dobre rusky.

Vynikajúci nemecký cirkevný organista Johannes Rauh k nám pricestoval len s malým kufríkom, vraj na stanicu v Ansbachu šiel bicyklom, ten schoval na  blízku faru a potom cestoval do Kremnice. J. Rauh bol ukážkovým vzorom excelentného cirkevného organistu, s obrovským repertoárom a virtuóznymi schopnosťami. Mattias Wager zo Stockholmu mal zase dva kufre a ten najdôležitejší, s notami a organovými topánkami sa pri prestupe v Rige stratil. Do Kremnice ho priviezli skoro až o dva dni a dovtedy sa švédsky hosť v Kremnici trápil, pretože hrať bez zaužívaných organových topánok znamená pre organistu to, ako keby huslista hral v rukaviciach.
 
Krásne spomienky a určite aj citovú väzbu máme na Petra Hapku, veľkého českého skladateľa šansónovej, muzikálovej a filmovej hudby. Dlhšiu dobu sme sledovali jeho tvorbu a viaceré jeho skladby sa nám zdali ako mimoriadne vhodné pre organové transkripcie. Oslovili sme ho a písomne nám dal povolenie, aby sme si z jeho diela vybrali časti, ktoré budú vhodné na transkripciu pre organ. Toto sme aj urobili a pôsobivé úpravy z Perinbaby a Tisícročnej včely nám pripravil a zahral Štefan Ternóczky, nesmierne talentovaný organista, pôsobiaci v Galante. Jeho koncert z Hapkovej hudby nám dodnes hlboko leží v srdci a veľmi ľutujeme, že tento organista sa intenzívnejšie nevenuje koncertnej činnosti. V Kremnici by mal určite miesto.

23. 10. 2015: Sobota namiesto nedele

Po 19 rokoch nedeľňajších organových podvečerov prichádza jubilejný 20. ročník festivalu so zmenou. Termíny v nedeľu sa vymieňajú za soboty, aby návštevníci, ktorí v nedeľu poobede odchádzajú do svojich domovov mohli v sobotu navštíviť festivalové podujatie. Pretože 18. hodina bola pre mnohých návštevníkov priskorá, nové termíny budú v sobotu o 19. hodine. Festivalové podujatia tak získajú na vážnosti, kedy po sobotňajších povinnostiach, chalupárskom zamestnaní či výletoch sobotný večer bude patriť vážnemu organovému umeniu. Sme radi, že sme mohli pripraviť túto zmenu, pretože po extrémnych poveternostných teplotách, ktoré sa nevyhli v posledných rokoch ani Kremnici večerné podujatia sa budú niesť v príjemnejšej atmosfére, bez páľav a zhonu. Hlavný vchod do hradného areálu ako aj Severná brána budú otvorené o 18.30 hodine. Radi vás privítame vo festivalové soboty, tak ako je to uvedené v kapitole Program.

08. 10. 2015: S Lászlom Deákom a Monikou Kecskés v Budapešti

Festivalové programy sa pripravujú naozaj vo veľkom predstihu, často krát ubehnú aj dva roky, kým zaznejú prvé akordy hosťujúceho organistu. Umelci, ktorí už na našom festivale koncertovali však vedia, že precízna príprava interpretácii je absolútnym základom, pretože spolutvorcovia – naši festivaloví návštevníci veľmi rýchlo vedia zistiť skutočnú umeleckú úroveň organovej hry.
 
 
S profesorom Lászlom Deákom sme sa stretli už začiatkom októbra v Budapešti, aby sme načrtli základné obrysy jeho budúcoročného vystúpenia. Len máloktorý umelec sa dokáže  postaviť ku svojej umeleckej úlohe s takým zanietením ako práve Prof. Deák. Na stretnutie prišiel s jasnou koncepciou, ktorá zvýrazní jubilejný festivalový ročník, prinesie nové poznania organového umenia, literatúry a jej zvláštnosti. Svoj program pomenoval Kuriozity v organovom umení a časť programu bude hrať so svojou manželkou Monikou Kecskés, znamenitou organistkou a dirigentkou, známou nášmu publiku. Detaily programu budeme teraz postupne vylaďovať, aby výsledný tvar vyznel umelecky čo najpresvedčivejšie a rovnako aj reprezentatívne. No najhlbší dojem v nás rovnako zanechalo naše nedávne stretnutie, spolu s predchádzajúcou e-mailovou komunikáciu, kedy už Prof. Deák naznačil, že pre Kremnicu pripravia niečo zvláštne. Nuž, umenie, a to aj naše organové je nie len o spoločenských, umeleckých a odborných kontaktoch, umeleckej tvorbe, intuícii a cite vedieť reprezentovať umelecké kritéria a záujmy publika, ale aj o rešpekte k umeleckej osobnosti organistu a skladateľa. Lászlo Deák a Monika Kecskés sú pre nás autority a ak ich vzťah k nášmu festivalu už možno označiť za priateľský, možno oprávnene očakávať, že pripravia jedinečné festivalové vystúpenie.




 © 1997-2019 Ars Consulting Bratislava