Úvodná stránka / Main page
2024
Aktuality

05. 11. 2018: Prelúdium I - KHO 2019

Vážení priatelia festivalu Kremnický hradný organ !

Vítame Vás na domovskej stránke festivalu. Ako je už dlhoročnou festivalovou zvyklosťou, na týchto stránkach sa dozviete o pripravovaných podujatiach, organistoch a programe. Dozviete sa najnovšie aktuality.

Festival sa pripravuje od skončenia predchádzajúceho ročníka, v skutočnosti ale oveľa skôr, s mnohými umelcami začíname prípravu rok dva pred samotným vystúpením, wagnerovský projekt uvádzaný Istvánom Nagyom pripravujeme štyri roky. V týchto mesiacoch, keď sa začínajú krištalizovať definitívne kontúry KHO 2019 prežívajú aj autori festivalu umelecky bohaté obdobie, inšpirujúce, fantazíjne bohaté, obsahovo vrchovato invenčné. Okrem množstva návštev koncertov, stretnutí s umelcami, neustále poznávame nové organy, opakovane ich počúvame, aby sme si vytvárali predstavu aj keď nie o dokonalom organovom zvuku, tak prinajmenšom o vysoko hodnotnom organovom  prejave. Navštívili sme Lipsko, absolvovali sme koncerty  v oboch najhlavnejších chrámoch v Nikolaikirche a Thomaskirche. V Bachovom Tomášskom kostole zneli oba organy (oba sú v podstate nové), „Bachov organ“ a rovnako „Sauer organ“ znamenajú veľmi vysokú hodnotu v organárskej tvorbe a keď sme oba tieto nástroje porovnali
 
 
so zvukom veľkého organu v Nikolaikirche uvedomili sme si akú dôležitú úlohu hrá prostredie chrámu, keď samotný vnútorný priestor kostola tvorí akúsi ozvučnicu organu, tak ako telo huslí prenáša a tvorí skutočný zvuk strún huslí, alebo tak ako telo klavíra tvorí zvuk z chvenia strún jeho mohutnej mechaniky.
 
 
Hlavne v Thomaskirche sme veľmi spomínali na kremnický Svätokatarínsky kostol, vnútorné akustické dimenzie kremnického chrámu sú naozaj obdivuhodné. Veľmi intenzívne sme vnímali programovú skladbu, interpretácie organu i orchestra a spomínali sme na lekcie s našimi profesormi, ktorí nám veľmi prízvukovali, že správne založiť interpretáciu, teda kombináciu tempa a dynamiky vrátane ďalších interpretačných nuansí je to najcennejšie a najnáročnejšie v umeleckom remesle. Ani na Slovensku nebolo veľmi veľa umelcov, ktorí takéto najvyššie umelecké ideály s dielom napr. Antona Brucknera  vedeli dosiahnuť. Spomíname naozaj len na Prof. Rajtera alebo Prof. Praganta v podobných interpretáciách. Že dnes virtuozita je samozrejmý jav spomínať nemusíme, obdivovať ale musíme nesmierne dynamický prejav organistov z oboch kostolov ( Steffen Walther a Matthias Eisenberg),
 
 
no predovšetkým hráčov orchestrov Gewandhaus a MDR, ktorí sú ozajstnou svetovou špičkou. Na zážitky s ich tlmočením Brucknera sa nezabúda, spomína a porovnáva sa kdekoľvek, aj s inými druhmi a žánrami umenia. Boli viaceré, tanečné, operné i cirkusové. Hlavne tie posledné cirkusové kreácie Sergeja Nesterova v Budapešti nám pripomenuli Lipsko,
 
 
ich špičkovú umeleckú úroveň, spomínanú virtuozitu a fenomén, ktorý začína byť čoraz zreteľnejší, psychologické  pôsobenia umelca, na publikum i na svojich partnerov. Lipská a budapeštianska umelecká tvorba na nás veľmi zapôsobila, a ak by pripojené dokumentárne obrázky pôsobili nesúrodo, je to len zdanlivé, všetky znamenajú svetový kumšt, mimoriadne obdivuhodný.
 
Ak sme ale spomínali významné umelecké kreácie v iných krajinách, Kremnicu nikdy nenecháme bokom. Svojim naozaj svetovým umením nás v roku 2019 obohatí Johannes Zeinler, najnovší víťaz Chartres, Gabriele Marinoni, István Nagy, Lisa Hummel a možno aj Thomas Gaynor. Tak ako spomínané Lipsko a Budapešť sú svetové, tak aj kremnickí festivaloví organisti musia dosahovať takéto najvyššie méty.

11. 09. 2018: Johannes Zeinler - gratulácia !

Nie náhodou sa nášmu festivalu vraví „vyhľadávač talentov“, objavili sme nie jedného skvelého organistu, ktorý v nasledujúcich rokoch po kremnickom debute získal významné súťažné ocenenie alebo výrazný postup v profesonálnej kariére.
 
 
V roku 2014 hral na našom festival mladý rakúsky organista Johannes Zeinler, vtedy študent viedenskej Univerzity, dnes už absolvent a zanechal v nás presvedčenie, že je jedným z najväčších rakúskych talentov organového umenia za posledné roky. Naše presvedčenie sa napĺňa – pred pár dňami sa Johannes Zeinler stal absolútnym víťazom súťaže v Chartres, čo je najprestížnejšia organová súťaž v Európe a pravdepodobne rovnako závažná aj v celosvetovom kontexte.
 
Johannesovi gratulujeme, dúfame, že sa v Kremnici spolu stretneme !
 

12. 08. 2018: András Lakner-Bognár II + Coda

Magister András Lakner-Bognár reprezentoval katedrálnych organistov, ktorí majú na kremnickom festivale svoje stále miesto. Priniesol vážnosť prináležiacu titulárnemu organistovi Baziliky v Szombathely, priniesol vlastnú vzdelanosť a umeleckú zrelosť. Vo svojich 31 rokoch zastáva post, ktorému sa len ťažko hľadá prirovnanie. Bognár je viedenský univerzitný absolvent a ako sme konštatovali u Giovanni Petroneho, títo organisti pohybujúc sa v prostredí študentov z celého sveta, v prostredí výborných organov a hlavne v prostredí excelentných profesorov sú pripravení na svoje vlastné umelecké pôsobenie tak, že svojim majstrovstvom nemajú problém predstaviť sa kdekoľvek na svete.
 
 
Náš terajší hosť Mag. Bognár hral minulý týždeň v pannohalmskej Bazilike, teraz v Kremnici a budúci týždeň hrá vo veľkej katedrále v Ostrihome. Bognár tak sám potvrdil, že so svojimi umeleckými aktivitami priniesol do Kremnice umeleckú zrelosť a koncertnú skúsenosť. V Kremnici nemal tentoraz úlohu hrať obsahovo mimoriadne náročné diela, jeho úlohou bolo dôstojne, s interpretačnou brilanciou uzavrieť festival, preto hral najprv diela nemeckej proveniencie, obľúbené Concerto J.S.Bacha a Sonátu F. Mendelssohna-Bartholdyho a následne ukážky z francúzskej literatúry – 2 časti Viernovej 3. symfónie a Gotickú suitu L. Boëllmanna. Diferencovať interpretácie by bolo možné, ale v podstate to nie je potrebné, Bognár je skúsený katedrálny hráč, ktorý tieto diela hráva často na veľkých bohoslužbách, pretože práve tie vrcholné biskupské prináležia jemu. Vzácnym darom Mag. Bognára je schopnosť vlastného počúvania sa, zrejme to pramení z veľkej bohoslužobnej praxe a prejavuje  sa to hlavne dôležitosťou, ktorú dáva  každému akordu, prv než zaznie dáva mu priestor na nadýchnutie a keď doznie, dáva mu čas, aby znel naozaj až do konca, aby sa na jeho miesto netlačil netrpezlivo ďalší akord a tlačil vývoj skladby do neúmerného tempa. Bognárove interpretácie sa tak počúvajú dobre, nesrší z nich žiadna animozita alebo nepokoj, skôr naopak, svojou hrou prináša pokojnú a vľúdnu náladu, presne tak ako má skvelý katedrálny organista pôsobiť, v prípade Mag. Bognára na majstrovskej úrovni.     

Dôležitejším fenoménom interpretácie Toccaty z Gotickej suity L. Boëllmanna než uzatvárať aktuálny 22. ročník festivalu Kremnický hradný organ bolo zavŕšenie ďalšej etapy budovania tradície organového umenia v Kremnici. Dvadsaťdva rokov navštevujú poslucháči festivalové podujatie a legitimizujú fakt, že Múzeum mincí a medailí v Kremnici a festival Kremnický hradný organ najintenzívnejšie pôsobia vo sfére historického a umeleckého poznania, vo sfére sprostredkovania jedinečných zážitkov,

ktoré na seba v prostredí kremnického Hradu bezprostredne naväzujú. Múzeum pôsobí celoročne a organový festival počas 7 týždňov v najexponovanejších turistických mesiacoch júl a august. Preto je na mieste oprávnenosť konštatovania, že je zásadný rozdiel medzi 2-3 dňovými festivalmi a veľkými kultúrnymi projektami muzeálneho a organového zamerania. Prinajmenšom v ponuke časového priestoru k návšteve, ale aj v alternatíve opakovaných návštev podujatí, čo v prípade množstva zahraničných organistov a vnímania náročných programov nie je v krátkom časovom intervale možné. Tisícky festivalových návštevníkov si tieto skutočnosti uvedomilo a prijalo ich za svoje, veľa z nich opakovane navštívili festivalové podujatia, niektorí takmer všetky festivalové výstupy. Festival Kremnický hradný organ sa tak stal kultúrnou udalosťou mesta, s dosahom na okolie v rádiuse 200 kilometrov, nerátajúc zahraničných návštevníkov. Významný spoločenský a umelecký status festivalu naznačuje, že návštevníci cielene navštevujú festival a sú tak spolutvorcami novej, už jestvujúcej organovej tradície, ktorá sa viaže k moderným dejinám kremnického Mestského hradu.

 

06. 08. 2018: András Lakner-Bognár I

Blíži sa záver tohtoročného festivalu. Možno to bude niekomu ľúto, možno to niekoho poteší, no v každom prípade odznelo v kremnickom chráme sv. Kataríny veľa krásnej organovej hudby. Počuli sme zaujímavé interpretácie, všetky nadovšetko profesionálne a umelecky erudované, názorovo môžeme k nim pristupovať rozdielne, ale hodnotu vo svete organového umenia im uprieť nemožno. Záverečný koncert bude hrať Mag. András Lakner-Bognár, titulárny dómsky organista z Katedrály Panny Márie v Szombathely, najstaršieho mesta Maďarska a tretej najväčšej katedrály v krajine ( po Ostrihome a Egeri ).
 
 
Mag. Bognár zastúpi Prof. Szilárda Kovácsa z katedrály v Pécsi, ktorý koncert odriekol kvôli úrazu ruky. O tom sme už písali a naši zámerom bolo nahradiť ho organistom s funkčne podobným postavením. V predchádzajúcich rokoch sme sa venovali hlavne organistom z Budapešti, posledné roky však venujeme pozornosť mimobudapeštiankym organistom, vynikajúcim absolventom škôl v Debrecíne, Viedni a niektorých nemeckých škôl. Mag. Bognár pôsobí vo svojej katedrále na plný úväzok, je to titulárny dómsky organista, plne vyťažený hudobno-bohoslužobnými povinnosťami, popri nich pôsobí len koncertne, krátko po kremnickom debute bude hrať v bazilike v Pannohalme. Do Kremnice pricestuje autom vo štvrtok poobede, aby dôstojne uzavrel tohoročný festival.   

05. 08. 2018: Giovanni Petrone II

Napriek tomu, že festival Kremnický hradný organ už predstavil organistov z mnohých častí Talianska, od Sardínie cez Rím, Miláno, Torino po Bolzano, každý nový organista je pre nás očakávaním a príležitosťou porovnávania. Posledné roky však prinášajú talianski organisti do Kremnice mimoriadne umelecké kvality, ktorých pôvod je rôzny. Keď po roku 2004 Alessio Corti po kremnickom debute bol menovaný za nasledovníka slávneho Lionela Rogga na Vysokej škole v Ženeve, bolo to ozajstným prekvapením. Keď sme si na súťaži vo Vaduze našli Gabriele Marinoniho, ktorý postupne preberá organové predmety na prestížnej Vysokej škole v Stuttgarte po profesorovi Lohmannovi, bolo to už menšie prekvapenie, pretože sme už poznali jeho talent, ctižiadostivosť a snahu vyrovnať sa s najlepšími. Keď sme teraz pozvali Giovanni Petroneho,  o úspechu sme už nepochybovali, pretože prichádza z triedy Pier Damiana Perettiho na Univerzite vo Viedni a z jeho triedy vychádzajú takmer vždy excelentní absolventi. Giovanni Petrone ma vynikajúce technické dispozície, spoľahlivú pedálovú techniku, v každom takte upútava vlastnou fantáziou a invenciou. Je to jednoducho skvelý hudobník, s výborným vzdelaním, ktorý prešiel tvrdou školou konkurencie vo Viedni.
 
 
Vie ako naregistrovať Regera, jeho registrácia Francka bola krásne autentická podľa parížskeho zvukovo-registrového ideálu, navyše s pôsobivou tvorivou agogikou, no a interpretácia Gotickej suity Léone Boëllmanna bola jedna z najpútavejších, aké kedy v Kremnici odzneli. Naviac, a to sme Petronemu pripomenuli, má mimoriadne pôsobivo vypracovanú tempovo-dynamicky-registrovú koncepciu, podľa nášho názoru a poznania, porovnateľnú s tými najlepšími, ktoré možno v histórii interpretácií nájsť. Petroneho Gotická suita hraná v Kremnici bola skvost, na rozdiel od mnohých organistov, ktorí toto dielo podceňujú. Ako teda zhodnotiť Petroneho debut v Kremnici ? Je to výborne pripravený platný európsky organista, pripravený hrať so cťou v akejkoľvek metropole či organovom chráme. Pre nás je najdôležitejšie, že aktuálny kremnický festival obohatil a publiku pripravil pamätihodné interpretácie. 

03. 08. 2018: Počasie

 
Terajšie vysoké teploty ovzdušia zasiahli aj vždy o niečo chladnejšiu Kremnicu. Nedá sa povedať, že by to bolo pre nás nezvyčajné, už v minulosti vplyvom vysokých teplôt na stabilitu koľajníc bol ohrozený príchod docentky Kecskés z Budapešti. Na druhej strane, všetci, ktorí pracujú s umením musia aj s takýmito okolnosťami počítať a pripraviť sa na ne. Sme radi, že čoraz viac návštevníkov prichádza na hrad zadným vchodom, cez tzv. Severnú bránu, je to pohodlnejšie a v týchto horúcich dňoch dvojnásobne. Častejší návštevníci festivalu vedia, že so začiatkom koncertu vždy podľa možností počkáme, aby každý mohol pokojne prísť a usadiť sa na vyhovujúcom mieste. V týchto horúcich dňoch by sme ale chceli požiadať všetkých, aby na hrad prichádzali o niečo skôr, aby sa vyhli stresu a  ťažkostiam z vysokých teplôt. Službukonajúci pracovníci majú pripravenú pre prípad potreby minerálku a chladnú vodu, pekná hudba je však predsa len najkrajšia vtedy, keď sa vníma bez starostí a v pohode. Hradné nádvorie je otvorené od 18.30, očakávame vás.

30. 07. 2018: Giovanni Petrone I

Magister Giovanni Petrone prichádza z Ríma. Študoval ale vo Viedni u profesora Pier Damiano Perettiho (KHO 2002), nasledovníka snáď najslávnejšieho európskeho organového profesora Michaela Radulesca na viedenskej Hudobnej univerzite. Samozrejme, zúčastnil sa viacerých súťaží a majstrovských kurzov, nás však najviac zaujala jeho organová účasť počas návštevy pápeža Benedikta XVI. Baziliky vo Volto Santo di Manopello, kde v tom čase pôsobil. Je to jeden z možných vrcholov hudobno-liturgického pôsobenia cirkevného organistu byť aktívne účastný bohoslužby sv. Otca.
 
 
Petrone bude hrať pôsobivý program: po výraznej, bohato akordickej Introdukcii a passacaglii Maxa Regera bude nasledovať jemná spojka v podobe Prelúdia, fúgy a variácie C. Francka smerujúca ku dvom chorálom ( č.1 a č.2 ) Césara Francka. Záver kremnického debutu Mag. Petroneho bude tvoriť Gotická suita Léona Boëllmanna s gradujúcou toccatou vo finále suity, dielo dôverne známe kremnickému publiku.
 
 
Giovanni Petrone priletí vo štvrtok doobeda z Ríma do Viedne a následne odcestuje autobusom cez Bratislavu do Kremnice.

29. 07. 2018: István Nagy IV

Je veľký kvalitatívny rozdiel, či na festivale alebo inom podobnom podujatí hrá umelec na základe vlastnej ponuky alebo na základe referencií, ktoré sa šíria po predchádzajúcich umeleckých aktivitách. Prvé vystúpenie Istvána Nagya bolo na základe nášho pozvania. Je možné, že následne Nagy nejaké ponuky rozoslal, vieme však, že tie posledné vystúpenia v Budapešti či Prahe boli motivované výbornými programami, ktoré má tento umelec pripravené a samozrejme ohlasom, ktoré u publika zanechal. Tak ako to býva na iných veľkých hudobných festivaloch, niektoré programy sa opakujú, prinajmenšom preto, aby sa umožnila návšteva aj iným záujemcom, ale častokrát aj preto, aby sa dramaturgicky niektoré diela predstavili v inej podobe, v inom stvárnení, v možnosti porovnania alebo aj nového poznania. István Nagy dostal druhú tohoročnú príležitosť hlavne preto, aby doplňujúco predstavil najvýraznejšiu časť Allegro Symfónie č.6 Ch.- M. Widora.                                                    youtu.be/b0JuuhrXcA4
V úplnom znení hrala túto symfóniu Lisa Hummel z Nemecka, poslucháčsky je však toto dielo nadovšetko obľúbené, excelentne formuje umelecký cit a skúsenosť poslucháča a je preto opodstatnené, aby 1. časť tejto symfónie zaznela v repríze. Druhým ťažiskovým dielom Nagyovho programu bola 5. sonáta F.- A. Guilmanta, znela v kompletnej 5-časťovej zostave. Hlavným dôvodom, prečo Nagy dostal príležitosť hrať takýto veľký program bolo naše poznanie, ale aj očakávanie, že dnes už vyspelý, zrelý umelecký naturel tohto umelca osloví publikum a naopak publikum dostane hodnotné interpretácie, hodné renomovaného festivalu. Nie je väčšieho šťastia pre umelca, ale  i autorov festivalu, keď si publikum obľúbi a zameria sa na umelca, sleduje jeho umeleckú kariéru, prichádza na jeho vystúpenia, stáva sa akýmsi fanúšikom. Stalo sa to aj teraz, na Nagyov koncert prišli priaznivci z Maďarska,  a pravdepodobne aj zo Slovenska. Na strane umelca je ale neskutočná zodpovednosť, že svojimi interpretáciami nesmie sklamať a že musí napĺňať očakávania publika. O všetkých týchto faktoch sme vedeli a venovali sme im veľa pozornosti. Nášmu festivalu nestačí, keď umelec prinesie svoju interpretáciu, každá musí byť taká príkladná, aby mohla byť vzorom pre iných, aby umelecky nadchla a presvedčila. Prvá časť Widorovej 6. symfónie má síce nadpis Allegro, ale málo organistov si uvedomuje, že allegro prvej časti symfónie musí byť iné ako allegro záverečnej časti, že závažnosť expozície s kontrastnými myšlienkami musí byť tým, čo naplní obsahový fenomén diela a musí byť aj tým, čo naplno reprezentuje svojbytnosť prvej, úvodnej, vstupnej časti symfónie. S rovnakými detailnými zámermi sme pristupovali ku Guilmantovi, veľa organistov sa zameriava nanajvýš na záverečné finále 1. sonáty, no na kompletnú cyklickú sonátovú  formu 5. sonáty sa už málokto zameria, hoci ide o kompozične cenné a vydarené dielo, jedno z najlepších, s ozajstnou myšlienkovou postupnosťou ako sonáta má znieť.
 
 
István Nagy je dnes umelec, na ktorého sa dá spoľahnúť, ktorý vie naplniť naše očakávania. Má svoje predstavy, pozná množstvo iných interpretácií, je ale ochotný s autormi festivalu konzultovať o výslednom znení, pretože predsa len, hlavne oni formujú zložitú mozaiku podujatí, diel, kontrastov, nálad, farieb, kompozičných druhov a foriem, ktorú dostávajú vo výsledku poslucháči na posúdenie.  Widorovo Allegro znelo teda v ozajstnom maestose, jedna z najvýznamnejších passacaglií J. S. Bacha BWV 582 dostala pôsobivé farebné kontúry, no  popritom nadovšetko dodržiavala nemeckú striedmosť, no a Guilmant bol ohňostrojom bravúry, nálad, tempových i zvukových zlomov, tu sa Nagy umelecky naplno realizoval. Možno drobné artikulačné momenty by sa dali spomenúť, ale tie skôr budú patriť  výlučne Nagyovi. Ak treba čosi naozaj spomenúť, tak umelecko-tvorivé napätie a sústredenosť, ktoré v svätokatarínskom chráme dominovalo. Nagy jednoznačne nesklamal, naplnil povesť výborného organistu, svojimi interpretáciami festival obohatil. Predstavil sa aj ako zručný improvizátor, pôvodne pripravený prvý prídavok sme pred koncertom zamenili za Nagyovu vlastnú improvizáciu a ako druhý prídavok znel Valčík č.2 z Jazzovej suity č.2  Dm. Šostakoviča. Nedá nám nespomenúť dotvorenie interpretovanej transkripcie, v akomsi rozšírenom orchestrálnom znení, čo na kremnickom veľkom organe znelo naozaj dobre. V tomto Nagy u nás zabodoval, a rovnako u publika, u ktorého spomienky aj na jeho minulé prídavky, napríklad beatlesovské Because stále rezonujú. Takže Nagy má v Kremnici ešte stále čo hrať



 © 1997-2024 Ars Consulting Bratislava