13. 11. 2019: Kremnický hradný organ 2020

Vážení priatelia festivalu Kremnický hradný organ,

vítame Vás na stránkach festivalu, aby sme Vám priblížili dianie okolo festivalu, prípravné práce a konečný tvar a obsah festivalu, ktorý sa začne 4. júla 2020. Hlavným programovým zámerom bude obsahový parameter programov, ich emočná sila a pôsobenie na poslucháča. Určite vrcholom celkovej programovej štruktúry, ktorej sme dali motto „Sila emócie – fenomén organového umenia“ bude festivalový večer 8. augusta, ktorý dostal osobité pomenovanie „Venované hviezdnym deťom“. Snažili sme sa v ňom vyjadriť silu emócie, ktorú vieme organom a chrámovým prostredím sprostredkovať, keď nastávajú situácie, že sa musíme s niekým rozlúčiť. Ilustrujeme situáciu, ktorú prináša život, s ktorou sa musíme zmieriť a prijať ju. S organistom Istvánom Nagyom sme veľmi dlho uvažovali nad optimálnou skladbou programu, aby vynikol osobitý programový cieľ a rovnako aj majstrovstvo interpreta. Uvedomujeme si, že aj keď ide o výnimočnú programovú zostavu, osloviť môže každého a každému návštevníkovi aj chceme uchovať príležitosť na zamyslenie, spomienku či uvažovanie. Toto emocionálne vypätie si zaslúži pokoj, a preto na rozdiel od našich zvyklostí u iných programov, festivalový večer sa uskutoční bez potlesku.

Júlový koncert Istvána Nagya bude koncipovaný tradične, s akcentom na veľkú bachovskú fúgu, na transkripcie lisztovských Konzolácií a na obľúbenú 1. organovú sonátu A. Guilmanta. Pripravujeme tiež vystúpenie Lisy Hummel z Lipska, ktorá zanechala u nás výborný dojem, v jej programe bude určite nesmierne náročná transkripcia Čajkovského fantázie Rómeo a Júlia.

Tak ako je zvykom v prípravných fázach nášho festivalu, sme pripravení odpovedať na Vaše maily, otázky či návrhy, čas predfestivalových rozhovorov či konzultácií má u nás tradíciu a radi ju zachováme aj do budúcnosti.

* * * * * * * * * *

11. 08. 2019: Johannes Zeinler - ozdoba festivalu

Tak toto je on, víťaz Veľkej ceny Chartres 2018, rakúsky organista Johannes Zeinler za organom kremnického festivalového organu. Priblížiť čitateľom interpretácie momentálne jedného z najlepších organistov súčasnosti vyžaduje trochu širší pohľad a poznanie súvislostí. Treba predovšetkým vedieť, že získať umiestnenie, tobôž 1. cenu v takej súťaži ako je Chartres je ocenenie, výzva, ale aj istý záväzok. Vo svete jestvuje rad interpretačných súťaží, významných alebo o niečo menej významných, tá v Chartres má však punc záruky, že ju získava osobnosť s absolútnym umeleckým kreditom. Rad iných súťaží je možno ešte viac honorovaných, o absolútnom umeleckom kredite však nemôže byť vždy reč. Okrem najvyššej umeleckej kvalifikácie, ktorú laureát Chartres získava je to aj brána do sveta, pretože vzdelaní, skúsení a v umeleckom svete dokonale zorientovaní intendanti vedia, že v umelcovi s podobným diplomom sa nepomýlia. História umenia však priniesla už rad paradoxov, keď napríklad legendárny dirigent Claudio Abaddo získal v New Yorku na dirigentskej súťaži totožné ocenenie spolu s českým dirigentom Zdeňkom Košlerom, umeleckí agenti a marketing však svetovou hviezdou urobili Abadda, hoci Košlerove umelecké kvality boli senzačné, obdivuhodné a cenené. V prípade Johannesa Zeinlera chceme, aby sa o jeho mene a úspechu vedelo, aby aj kremnický festival svojou trochou prispel k zviditeľneniu mladého organistu, pretože umelcom jeho kvalít musí patriť budúcnosť. Bolo by totiž vhodné si uvedomiť, že Zeinlerovi podpisoval diplom víťazstva legendárny organista Daniel Roth, titulárny organista parížskeho chrámu St. Sulpice, osobnosť, s ktorou sa chcú nádejní organisti aspoň odfotografovať, nieto získať súťažný diplom. Ak krátko po súťaží prišiel Zeinler do Kremnice, považujeme to za významný vzájomný rešpekt, zo strany umelca k festivalu a rovnako z našej strane k umelcovi, ktorý patrí k najlepším, akí v Kremnici koncertovali.

V čom spočíva výnimočnosť umelcov, majúcich ocenenie zo súťaží rangu Chartres. Pravdepodobne základom musí byť konštatovanie, že technická dispozícia a zvládnutie virtuóznych nárokov interpretovaného diela musí byť samozrejmosťou, o problémoch v tejto oblasti nesmie jestvovať diskusia. Vyšším stupňom umeleckých schopností daného umelca je poznanie tzv. interpretačných stereotypov, t.j. nielen poznanie historických štýlov, ale aj poznanie špecifického štýlu, ktorý sa viaže priamo k danej skladbe. Niežeby iní umelci nevedeli interpretovať, často krát a v mnohom sa k štýlu interpretácie daného diela len približujú. Tento osobitý štýl nevymyslel žiadny umelec, vytvorila história v kontexte najlepších interpretácií a len tí najlepší vedia, v ktorom takte treba aký register použiť, akú dynamiku, aké tempo, statické, accelerando, ritardando, akú náladu či charakter. Predseda poroty formátu Daniela Rotha toto všetko ovláda a keď sa k tomu priradí tretia zložka výnimočnosti najlepších interpretov, to zvláštne korenie či osobnostný vklad, psychická dispozícia a umelecká kombinatorika v danom momente, spoznávame skutočné osobitosti tých najlepších a pomaly sa krištalizuje adept na víťaza v danom ročníku.

V týchto a podobných súvislostiach treba uvažovať o Johannesovi Zeinlerovi, ktorý má dôveru v náš kremnický festival a my v jeho umenie. Ako malú codu treba dodať, že zanechal v nás aj veľké očakávania, aký bude jeho umelecký naturel o 5 či 10 rokov, nateraz bol však ozdobou festivalu, skutočným grande finale Kremnického hradného organu 2019, umelcom non pus ultra.

05. 08. 2019: Pricestuje víťaz súťaže v Chártres - Johannes Zeinler

Rakúsky organista Johannes Zeinler je víťazom najprestížnejšej európskej organovej súťaže Chártres 2018. To je devíza, ktorá mu otvára cestu na najvýznamnejšie organové pódiá, jeho koncertná kariéra prebieha nepretržite, aj počas leta. Ku Kremnickému hradnému organu má milý vzťah, koncertoval tu ešte v roku 2014 ako čerstvý absolvent viedenskej Hudobnej univerzity a odvtedy je aj v našom zornom poli ako mimoriadny talent. A ten sa aj potvrdil, víťazstvo v spomínanej súťaži je jedinečné, mať na diplome podpis predsedu poroty Daniela Rotha má cenu zlata. Johannes hral začiatkom augusta v Stuttgarte a po krátkej zastávke doma pricestuje do Kremnice. Krátko po koncerte u nás cestuje do Nórska, nasledovať budú vystúpenia v Nemecku, Rakúsku a Francúzsku, takže slová o intenzívnej koncertnej aktivite nie sú márne.Záverečný koncert nášho festivalu bude teda patriť skutočnej hviezde organového umenia, osobnosti, ktorá uzavrie na umelecké zážitky bohatý festival Kremnický hradný organ 2019.

Nesmierne skromný a nenápadný mladý muž, o ktorom by na bratislavskej autobusovej stanici nikto nepovedal, že je to víťaz najprestížnejšej organovej súťaže pricestoval na Slovensko.

04. 08. 2019: Thomas Gaynor a jeho hudobné obrazy

Ako nespútaný tok zvukovej hmoty, v našej organovej terminológii využívanie veľkého množstva registrov a intenzívnej dynamiky, tak by sme mohli charakterizovať hudobný prejav Thomasa Gaynora, ako na nás zapôsobil od prvých taktov svojho recitálu.

A neskôr, po troch opusoch J. S. Bacha, Mendelssohnovej sonáte i Duruflé opus 4. sme nadobudli dojem, že je to Gaynorov hudobno-estetický ideál, obraz, ktorého stopy sme nachádzali v každej interpretácii. Dedukovali sme, že Thomas Gaynor prichádza z amerického prostredia, kde má k dispozícii veľké organy, často krát 6 manuálové so stovkami registrov, v priestoroch pre tisíce poslucháčov. Naša európska tradícia je akoby komornejšia, delikátna v hľadaní zvukových farieb, štýlovom diferencovaní a v hre nálad. Iste, spoločným menovateľom sú bezchybné, suverénne virtuózno-technické dispozície, s ktorými sa všetci poprední organisti musia prezentovať, samozrejme aj Thomas Gaynor. Tentoraz nám pripravil exkurziu do inej, mohutnej zvukovosti, ktorá je pre nesmierne skúsené kremnické festivalové publikum novým poznaním, zážitkom, po ktorom má vždy na výber z dvoch alternatív reakcií, spontánnosť alebo odmeranosť či odstup. Novozélandský organista pôsobiaci v USA Thomas Gaynor už na našom festivale koncertoval, v roku 2016 ako čerstvý laureát viacerých organových súťaží. Terajšie jeho vystúpenie potvrdilo, že sa naplno zžil s americkým prostredím, dokončuje si doktorandské štúdium a chce tam pôsobiť.

Má predpoklady byť naďalej úspešný, pre festivalové publikum bol atraktívnym organistom, verme, že do Kremnice ešte niekedy zavíta.

30. 07. 2019: Pred vystúpením Thomasa Gaynora

Novozélandský organista, pôsobiaci v USA Mag. Thomas Gaynor bude hrať predposledný koncert festivalu Kremnický hradný organ 2019. Víťaz súťaže St. Albans je častým hosťom veľkých svetových pódií, a aj na svoje druhé kremnické vystúpenie prichádza z Paríža a po koncerte odchádza do Švédska. Festival Kremnický hradný organ prináša tohto roku krásne zážitky, Lisa Hummel naozaj v skvelej forme hrala pôsobivý program a otvorila cestu jedinečným výkonom Thomasovi Gaynorovi a nakoniec aj Johannesovi Zeinlerovi.

Thomas Gaynor priletel vo štvrtok z Paríža cez Zurich do Viedne, autobusom následne odcestoval do Kremnice. V nedeľu odchádza cez Viedeň do Kodane.

28. 07. 2019: Lisa Hummel bude náš stály hosť

Úvodom a ponajprv len toto: vystúpenie a interpretácie Lisy Hummel by sme dopriali počuť každému. Dominantné dôvody sú dva, interpretačné a programové. Teraz trochu detailnejšie: nemecké vysoké školstvo je trochu odlišnejšie od nášho, Lisa Hummel absolvovala vysokú školu v Lipsku, má magisterský titul a následne študuje dva roky nadstavbu v tzv. majstrovskej triede, kde sa prehlbuje dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, študuje sa nový koncertný repertoár, všetky aktivity smerujú k úspešnému začiatku umeleckej, hlavne koncertnej dráhy. Lisa Hummel má teda kvalitné vzdelanie (v súčasnosti si ho naviac doplňuje o orchestrálne dirigovanie) na výborných vysokých školách (najprv vo Freiburgu, neskôr nasledovala svojho profesora do Lipska), a teda najlepšie predpoklady nastúpiť na umeleckú dráhu po svojich profesoroch, ktorú im jedného dňa všetci odovzdajú. Písali sme tu o tom už neraz, že šance majú viacerí, predpokladom je ale excelentné vzdelanie a schopnosti. K týmto, v zásade základným parametrom vzdelania pristupujú parametre osobnostných kvalít, keď umelec musí byť schopný komunikovať s publikom a hlavne s umeleckým manažmentom, pretože ten mu otvára cesty na koncertné pódiá. S Lisou Hummel sme už dávnejšie našli spoločnú reč, viaceré stretnutia v Lipsku boli pre nás potvrdením, že táto organistka je nesmierne perspektívny typ, ambiciózny, kooperatívny. Na tejto báze vznikol terajší druhý program pre Kremnicu, keď Lisa Hummel prijala zadanie na prípravu nesmierne náročného recitálu v štruktúre Bach – Guilmant – Čajkovskij. Už vstupný Bach bol šťastnou voľbou, pretože tradičná toccata s fúgou, teraz doplnená o nesmierne pôsobivý stredný diel Adagio naznačovala, že celý terajší kremnický interpretačný obraz L. Hummel bude charakterizovaný poetickým výrazom, kontrastný dramatizmus bude istotne prítomný, ale nikdy sa nedostane do polôh tvrdosti alebo hrubosti. Bachov opus si vybrala Lisa Hummel sama, zrejme ho študovala ešte so svojím profesorom Martinom Schmedingom, v súčasnosti jednou z najvýraznejších osobností organového umenia v Nemecku. Hummelovej Bach mal krásne momenty, a predošetkým s Adagiom sme sa viac než stotožnili. Guilmant a Čajkovskij boli našimi favoritmi, pri ich nominovaní sme si boli vedomí výborných technických dispozícií Lisy Hummel, no napriek tomu sme boli v očakávaní, a aj v napätí. Nie v Guilmantovi, to je štandardná, hodnotná francúzska sonáta, s tou Lisa Hummel nemala problém, napätie tvoril Čajkovskij, pretože tu ide o transkripciu technicky náročnej orchestrálnej fantázie, ktorú ruský romantik doviedol do dokonalosti, v zmysle výrazu programovej hudby. Náš profesionálny pohľad sledoval nesmierne nároky v rytmických štruktúrach, v mnohých akordických komplikáciách, ktoré sú ale samozrejme výsledkom cielenia pre orchestrálnu interpretáciu, naše jedinečné festivalové publikum sledovalo farebné a výrazové aspekty, okúzlila ho nálada, ktorú Čajkovskij vo svojej Rómeo a Júlii prináša. Keď spojíme tieto dve vrstvy vnímania, naše autorské a poslucháčske, prirodzene nám vychádza, že Čajkovskij bol vrcholom večera, novým poznaním, priniesol umelecký zážitok a aj hodnotiacu skúsenosť. Pri všetkej skromnosti a našich interpretačných nárokoch, Hummelovej program tvorí istý muster vyspelého, nesmierne hodnotného programu.

Lisa Hummel hrala terajší kremnický recitál v pohode, jej náladu dokresľujú priložené zábery a ak nadôvažok pripomenieme, že Lisa Hummel sa stala našim stálym hosťom, predchádzajúci text je dôkazom, že sa tak stalo oprávnene.

P.S. V pokoncertných diskusiách návštevníci oceňovali mimoriadne pôsobivé registrovanie interpretovaných skladieb, s hlavným zreteľom na Rómea a Júliu a zaujímali sa aj o prídavok, ktorým bola tentoraz transkripcia Valčíka z baletu Maškaráda Arama Chačaturjana.

22. 07. 2019: Lisa Hummel - na úvod tria hviezd

Tak ako sme venovali zvýšenú pozornosť festivalovému vystúpeniu Istvána Nagya z dôvodu uvedenia „Kremnickej trilógie“ ( Tri wagnerovské transkripcie), podobnú pozornosť venujeme vystúpeniu nemeckej organistky Lisy Hummel. Hlavne preto, že je to vynikajúca interpretka, absolventka vysokej školy v Lipsku, ešte viac preto, že uvedie transkripciu Čajkovského neobyčajne pôsobivej predohry-fantázie Rómeo a Julia a napokon preto, že celý program naštudovala na objednávku festivalu, aby tak akceptovala ideovú líniu festivalu výrazne programovej hudby a líniu expozície najvýraznejších diel organovej literatúry. Vážime si prístup Lisy Hummel a veríme, že aj pomocou nášho festivalu sa dostane do medzinárodného povedomia a otvorí si úspešnú sólistickú kariéru. Lisa Hummel priletela vo štvrtok zo Stuttgartu do Viedne a autobusom pokračovala do Kremnice.

Vystúpenie Lisy Hummel otvorí trojicu záverečných, nesmierne výrazných koncertných výstupov. Lisa Hummel je laureátkou súťaží v Norinbergu a Wiesbadene, Thomas Gaynor je víťaz súťaže St. Albans a Johannes Zeinler aktuálny víťaz súťaže v Chartrés. Nepoznáme podobný festival, kde by v priebehu troch týždňov koncertovali laureáti najvýznamnejších organových súťaží, a samozrejme, spomíname len tie najprestížnejšie. Spomínaní organisti, a ešte niektorí predchádzajúci predstavujú generáciu, ktorá prebrala posolstvo a umelecké úlohy po tých najlepších, ktorí boli aj v Kremnici - J. Scott, P. Planyavsky, J. Pálúr, L. Rogg, H. Fagius či H. Ola-Ericsson. Absolútne špičky ! A tešíme sa súčasne, že môžeme predstaviť mladších, znovu najlepších.

21. 07. 2019: Matteo Riboldi po prvý raz v Kremnici

Prof. Matteo Riboldi reprezentoval výraznú skupinu cirkevných organistov, hostí nášho festivalu. Je to šikovný hudobník, organista, čembalista, profesor, ukážkový typ cirkevného hudobníka.

Všetky svoje špecializácie dokonale využíva, minulý týždeň hral ako čembalista s komorným orchestrom v Istanbule, včera hral u nás v Kremnici organový recitál, nasledovať bude bohoslužobné hranie vo svojom Dóme v Miláne-Monze. V Kremnici hral svieži program, nie príliš dlhý, ale dobre počúvateľný, ponajprv u nás menej známeho, o to viac v Taliansku obľúbeného Nina Rotu, jeho vďačnú Sonátu pre organ. U nás ju asi nikto nehral a počul zrejme len výnimočne, Rota je však naozaj známy ako tvorca filmovej hudby pre diela Federica Felliniho a Luchino Viscontiho. Naozaj, v tej hudbe bolo čosi obrazutvorné, inšpiratívne, pôsobivé, veľkí majstri filmového umenia vedeli koho majú osloviť – a my sme povďační, že sme pre nás nového skladateľa mohli počuť. Franckov 2. chorál je u nás klasika, hral sa veľa krát, Severotaliani ho vedia hrať pôsobivo, aj keď s registrami nie tak jemnými ako Francúzi. V Rheinbergerovi sa Riboldi cítil dobre, hutná, dostatočne zvučná, pedálovými líniami podporená hudba Riboldimu vyhovovala, tu bol suverén, 1. sonátu odohral hravo, absolútne bez komplikácií. Trojici skladateľov ale čosi chýbalo, bol J. S. Bach, ktorý mal pôvodne stáť na začiatku programu, v skutočnosti ale odznel ako prídavok. A treba povedať, že sa dobre stalo, že Bach znel ako prídavok, hoc relatívne rozsiahly, v Riboldiho podaní virtuózne, plasticky, s výbornou motorikou a optimálnou dynamickou intenzitou. Tento Bach (Prelúdium a fúga, BWV 544) znel naozaj naliehavo, oduševnene a hlavne spontánne – to je asi najsprávnejší výraz na Riboldiho interpretáciu. Sme radi, že sme spoznali Mattea Riboldiho, zaraďujeme ho do našej skupiny dobrých cirkevných hudobníkov, zručných sólistov, ktorí majú jednu neoceniteľnú vlastnosť

– účinne vedia osloviť publikum. Vynikajúca atmosféra v chráme dala tomuto tvrdeniu istotne za pravdu.