26. 07. 2026: Jubilejný 30.ročník - po jeho záverečnom akorde

Jubilejný, už 30. Kremnický hradný organ uzavrel svoje brány. Tentoraz síce v Banskej Bystrici, ale to neznamená, že nemohol naplniť svoje dlhoročné umelecké predsavzatia, smerovania a ciele. Autori festivalu Kremnický hradný organ majú jasne definované pojmy, čo je to špičkové organové umenie, ako ho predstavovať, ako prispieť k rozvoju organového umenia a ako naplniť očakávania publika. Tridsať rokov jestvovania festivalu je predsa len dostatočne dlhá doba, aby sa jasne kryštalizovali názory a predstavy ako sa k uvedeným ideovým atribútom dopracovať. Snáď najvystížnejšie to vyjadril slávny španielsky organista Raul Prieto Ramiréz, ktorý už v roku 2011 v Kremnici predpovedal nášmu festivalu sľubnú budúcnosť, pretože ako uviedol, Kremnický hradný organ je autorsky budovaný na výsostne umeleckých princípoch, kedy umelecká hodnota je dominantným prvkom festivalového projektu. Nie ako množstvo alebo dokonca možno väčšina organových projektov, ktoré sú budované na komerčnej a výmennej báze, kedy sa očakáva, že pozvaný organista pozve pozývateľa na svoj domáci festival. Ako sa zreteľne vyjadril Ramiréz, takéto projekty sú odsúdené k úpadku, pretože umelecká degradácia je základom diváckeho nezáujmu.

Kremnický hradný organ sa striktne pridržiava svojich autorských postupov, a preto aj tento ročník môže byť charakterizovaný ako výrazne virtuózny. Dokumentovala to hneď úvodná Tatiana Pernetová, ktorá svoje organové umenie stavia na neochvejnej báze spoľahlivej klavírnej techniky, ktorú si preniesla do organovej hry. Nasledujúci Ágoston Gedai svoju virtuozitu obohatil o nesmierne bohatý umelecký vklad, kedy jeho umelecká invencia nás upriamila na konštatovanie, že Ágoston Gedai je už dnes vo svojich 30 rokoch umelec európskej triedy, a tak ako keď sme v roku 2004 v Kremnici prognózovali, že o Vincentovi Duboisovi budeme ešte počuť, podobne sa vyjadríme o Ágostonovi Gedaiovi. Dubois je dnes organistom Notre-Dame a ktovie, kde sa o pár rokov ocitne Gedai, určite predpokladáme jeho sľubnú kariéru. Josef Kratochvíl, ktorý k nám prišiel z Čiech prezentoval svoju virtuozitu ako hráč s mimoriadne spoľahlivou manuálnou technikou, ktorá mu dovoľuje aj rozsiahle organové opusy hrať bez nôt, bez možnosti spoľahnutia sa na notový zápis a prípadne svojho asistenta registrátora.

Záverečný koncert Jána Bullu mal jasné zadanie, predstaviť publiku umelca, ktorý hoci dlhé roky stojí v pozadí festivalu, svojimi skúsenosťami a znalosťami bol vždy nápomocný hosťujúcim organistom.

Tentoraz stal v pozícii sólistu, ktorý mal dokázať, že aj popri asistenčnom registrovaní organistom treba vedieť hrať, aby vedel zastať rolu aj záložného organistu, keď by z akéhokoľvek dôvodu plánovaný organista nemohol hrať. Bulla mal veľmi pôsobivo zostavený program, jeho Bachova Toccata a fúga d mol bola takmer zaručeným úspechom u publika, ale zároveň obrovským testom jeho schopností. Rovnako ako Franckov 3.chorál, ktorý musí byť v repertoári každého organistu, ktorý sa chce sólisticky prezentovať. Spomeňme prekvapenie koncertu, ktorým bola organová fantázia na španielske motívy Batala Mariána Gregora. Autor je absolventom kompozície na AMU v Banskej Bystrici v triede Prof. Ladislava Burlasa a nášmu publiku predložil naozaj dobré dielo. Dobre organovo znejúce, svieže, prirodzene plynúce, využívajúce rôzne tónové polohy, farby a dynamické možnosti organu, pričom toto všetko bolo obohatené naozaj pôsobivou invenciou autora, ktorá bola cielená na melodické a čiastočne harmonické prvky španielského folklóru. Dielu a samotnému skladateľovi vyslovujeme vďaku za obohatenie festivalu. A dodáme, že p. Mgr. at Mgr.art. Marián Gregor, duchovný z farnosti v Sielnici je príkladom úžasnej kultúrnej vzdelanosti, tak ako ju poznáme z histórie. Pre nás bolo cťou, že sme skladbu a autora festivalovému publiku mohli predstaviť.

Tridsať rokov trvania festivalu Kremnický hradný organ nie je málo. Napriek covidu, rôznym väčším či menším prekážkam, rok čo rok prináša festival publiku špičkové organové umenie. Na záver si dovolíme pripomenúť možno najdôležitejší fakt. Organ je hudobný nástroj, ktorý prešiel za posledné desaťročia snáď najväčším vývojom spomedzi ostatných hudobných nástrojov. Nielen veľkosťou, počtom píšťal či rregistrov, ale celkovou konštrukciou, elektronickými pamäťami a ovládaním, prirodzene stále na báze klasického píšťalového organu.

Na základe tohto sa formujú interpretácie, ktoré majú podklad v možnostiach nástroja. Možno úmyselne, možno aj z iných dôvodov sme v úvode spomenuli fenomén virtuozity, bez ktorej sa súčasná špičková interpretácia nezaobíde. Obšírne sme o tom hovorili v dramaturgických úvodoch jednotlivých festivalových podujatí, keď sme prízvukovali, že keď chce organista byť pánom organu, musí disponovať predovšetkým vlastnou virtuozitou, aby pri hre stál dostatočne nad samotnou hrou, aby vedel súčasne nielen umelecky myslieť, ale súčasne byť majstrom strojníkom veľkého stroja, akým veľký koncertný organ bezpochyby je.

Mohlo by sa zdať, že náš jubilejný festival nedisponoval zvučnými menami organistov, disponoval ale perspektívnymi umelcami a v mnohom skutočne úžasnými interpretáciami, ktorým by sa chceli zvučné mená aspoň priblížiť, keby mali aspoň akú-takú virtuóznu východiskovú základňu. Dnes už nestačí hrať bachovské prelúdiá, kontrapunktické barokové a klasické harmonické prvotiny, dnes treba hrať Daphnis a Chloé, kompletného Widora bez nôt, Dupré s energickou vervou, či najdetailnejšie registrovo nakonfigurovaného Francka. O tom je dnešné špičkové organové umenie, kde Kremnický hradný organ zanechal určite svoju stopu.

20. 07. 2026: Pred záverom - Mgr.art. Ján Bulla

Jubilejný 30. Kremnický hradný organ – dočasne presídlený do Katedrály sv. Františka Xaverského sa v sobotu skončí. Festival sa koná nepretržite 30 rokov, aj keď teraz z dôvodu stavebných prác v Kremnici v banskobystrickej Katedrále. Festivalové podujatia majú vynikajúcu odozvu, zachytili sme, že o vystúpení Ágostona Gedaia sa písalo aj v New Yorku.

Záverečný festivalový koncert bude hrať Ján Bulla, je málo známe, že pochádza priamo z Banskej Bystrice a ešte menej známy je fakt, že je to pravdepodobne jediný koncertne aktívny, vysokoškolsky vzdelaný organista zo stredoslovenského regiónu pôsobiaci na Slovensku.

Ján Bulla dlhé roky spolupracuje s našim festivalom ako registrátor, asistent a radca zahraničných organistov. Je nesmierne dôležité oboznámiť hosťujúcich organistov s festivalovým organom, predsa len, každý je iný, nielen počtom píšťal, ale hlavne elektronikou, organistov treba informovať, ktoré registrové kombinácie sú na organe voľné, ktoré majú rezervované miestni organisti, ako znie organ v priestore návštevníkov, ako treba modelovať zvukový obraz nástroja, aby nebol prisilný alebo slabý.

Tentoraz bude ale Ján Bulla hrať sám, zostavili sme veľmi pôsobivý programový koncept, ktorý zahŕňa veľkých organových klasikov Bacha a Francka, medzi ktorými stojí opus duchovného z neďalekej Sielnice Mgr. Mariána Gregora.

Pozývame vás na záverečné festivalové podujatie, doterajšie tri vynikali úžasnou virtuozitou, každý z tohoročných organistov Tatiana Pernetová, Ágoston Gedai a Josef Kratochvíl hrali inak, prirodzene svojsky, no napriek tomu, že festival sa koná v novom, náhradnom prostredí zachoval si vysokú medzinárodnú úroveň.

19. 07. 2026: Úspešný moravský organista MgA. Josef Kratochvíl

Od prvého vystúpenia MgA. Josefa Kratochvíla sme mali veľké očakávania. Ani nie tak od jeho trankripcie symfonickej básne Josefa Suka, bola to jeho transkripčná prvotina, v budúcnosti možno očakávať krištalizáciu pohľadov na prepis veľkej orchestrálnej partitúry do organového partu s troma notovými osnovami. Náš názor na transkripciu sme organistovi vysvetlili, venujme sa preto tomu podstatnému, čo na koncerte odznelo.

Josef Kratochvil hral v druhej časti svojho vystúpenia Symfóniu č.5 Ch.-M. Widora a vysvetlíme ako prišlo k nominácii j. Kratochvíla na náš festival. MgA. Josef Kratochvíl je absolvent Vysokej školy v Lipsku, kde študoval v triede profesora Martina Schmedinga. Profesor Schmeding patrí v súčasnosti k najrenomovanejším organistom a profesorom súčasnosti. Po viacerých nemeckých mestách pôsobil M. Schmeding vo Freiburgu, kde vybudoval veľmi úspešné oddelenie organového štúdia. Zrejme po nejakých udalostiach vo Freiburgu odišiel profesor Schmeding z tejto vysokej školy a presídlil do Lipska. Z lipskej vysokej školy sa razom stalo centrum organového štúdia v Nemecku. S profesorom Schmedingom odišla do Lipska celá jeho trieda ako výraz jeho obľúbenosti a úcty k nemu. Ostáva faktom, že v jeho lipskej triede sú aj teraz laureáti viacerých prestížnych súťaží a honor, ktorý mala pred rokmi katedra organovej hry v Stuttgarte sa presunul do Lipska. No a do tohto prostredia sa dostal Josef Kratochvíl, aby obstál medzi najlepšími a najctižiadovejšími adeptmi na kariéru nielen v organovo-cirkevnej sfére, ale aj v mimoriadne náročnej a vysoko konkurenčnej sólistickej praxi. Kratochvílovi pomohlo jeho klavírne štúdium, to je vždy veľké plus pre nastupujúceho organistu, vysoká škola v Lipsku a zrejme osobitne profesor Schmeding naučili Kratochvíla zvládnuť nielen technickú matériu organovej hry, ale naučili ho to najcennejšie, spoznávať osobitý pohľad na organovú interpretáciu cez jedinečnú organovú zvukovosť, cez nekonečnú škálu farebných kombinácií a cez fakt, že organ je mimoriadne špecifický nástroj, ktorý v mnohom supluje orchestrálnu zvukovosť.

Josef Kratochvíl je dobrý organista, zvládajúci svoje remeslo na vysokej úrovni. U nás na festivale hral kultivovane, výrazne dobovo štýlovo s francúzskym espritom, s precíznou registrovou prípravou a dokonca spamäti. Jeho Widorova 5. symfónia bola primeraným obrazom našich festivalových podujatí, kde sa strieda jeden majstrovský výkon s druhým. Bolo celkom prirodzené, že po odznení kompletnej Widorovej symfónie odznela ako prídavok znovu záverečná Toccata, ktorá bola odmenou sústredenému a skúsenému festivalovému publiku.

17. 07. 2026: Ohlas návštevníka, ktorý poteší

"...skvelý koncert Ágostona Gedaia. Ten Ravel bol naozaj úžasný , tak ako má dielo impresionistu vyzerať. Prekvapil ma aj bystrický organ. Aj keď je na pohľad menší, zvuk má plný a čistý a ani vo fortissime sa tóny nezliali do hluku. Celkovo špičkový zážitok!"

Dr. Vladimír M., Bratislava

14. 07. 2026: Debut Josefa Kratochvíla

Je evidentné, že na festivalové podujatia prichádzajú do banskobystrickej Katedrály čoraz viac stáli festivaloví návštevníci, ktorí pravidelne prichádzali na podujatia do Kremnice. Sledujú webovú prezentáciu a vyberajú si podujatie v náhradnom pôsobisku v Katedrále sv. Františka Xaverského. Tí z posledného sobotňajšieho podujatia určite neľutovali, potvrdilo sa, že skvelé podujatia sa nekonajú len vo veľkých metropolách, ale aj v menších, ktoré sa postupne stávajú hodnotnými kultúrnymi centrami. Rovnako je evidentné, že Kremnický hradný organ priniesol znovu podujatie, ktoré by si len veľmi ťažko hľadalo konkurenciu kdekoľvek v Európe. Vieme, že v západnej Európe je veľa výnimočných organov, ale aj tie vyžadujú výnimočných organistov, aby mohla vzniknúť symbióza jedinečného organu a jedinečných interpretácií. V Banskej Bystrici sa nám to teraz podarilo a návštevníkov môžeme ubezpečiť, že v katedrále s Ágostonom Gedaiom počuli to najlepšie, čo sa dá v súčasnosti v Európe počuť.

Nasledujúce sobotňajšie podujatie bude festivalovým debutom pre českého organistu Josefa Kratochvíla.

Aj v jeho prípade sme dbali, aby programová zostava bola zrkadlom dlhoročných festivalových tradícií, aby zaznela veľká transkripcia a veľké, kompletne interpretované cyklické dielo so sonátovou formou. Český organista bude interpretovať vlastnú transkripciu jedného z najvýznamnejších českých orchestrálnych diel symfonickú báseň Praga Josefa Suka. V druhej časti odznie u nás pomerne často hrávaná Widorova 5. symfónia, s obľúbenou Toccatou v závere diela. Katedrálny banskobystrický organ je v perfektnom technickom a intonačnom stave, rovnako ako pri predchádzajúcich festivalových podujatiach možno očakávať skvelé umelecké zážitky.

12. 07. 2026: Hral Ágoston Gedai. Pravdepodobne pamätný koncert.

Tieto riadky sa nám písalo dosť ťažko, množstvo vnemov, zážitkov a poznania z Gedaiovho koncertu vyžadovalo čas a pokoj, aby sa myšlienky zkultivovali, vytríbili a dali sa zverejniť. Ágostona poznáme od roku 2021, odvtedy dva krát hral v Kremnici. Nominovali sme ho ako nesmierne talentovaného organistu, lebo ako je známe, Kremnický hradný organ je už dávno lovec talentov. Aj organista z Notre Dame Vincent Dubois bol v Kremnici už v roku 2004, kde boli vtedy organizátori zo Slovenska, ktorí ho pozývajú k nám až teraz ?

Vráťme sa ale k Ágostonovi, treba hneď úvodom povedať, že vystúpenia s ním pripravujeme dlhodobo, diskutujeme, vyslovujeme naše predstavy, Ágoston nás poznáva a súčasne my jeho. Pôvodne mal k nám prísť už minulý rok, ale z dôvodu dočasného prechodu festivalu do Banskej Bystrice sme jeho vystúpenie odložili, pretože ani my sme si pred rokom neboli istí kvalitou a možnosť organu v Banskej Bystrici. Ágoston nám predložil návrh programu, ktorý sme obratom potvrdili. Nie je to u nás zvykom, väčšinou sa festivalové programy dlho cizelujú, hľadajú sa optimálne kombinácie diel, do úvahy sa berú možnosti organu, prínos pre publikum, ale aj dlhodobé smerovanie našich programov, na ktoré sú festivaloví návštevníci zvyknutí. Takto vznikla tohoročná definitívna programová zostava, ktorú v sobotu Ágoston hral. Ako sme napísali, do programu sme nezasahovali, prvé dve diela boli skladby maďarských skladateľov, Ágoston chcel hrať maďarských súčasníkov, tak ich hral Jedno dielo bola pôvodina, druhé Ágoston transkripčne upravil. Zneli dobre, v Maďarsku má organové umenie veľkú tradíciu, ako vstup do programového plánu boli výborné. Ako stred programu, no nie skutočný vrchol zvoli Ágoston predohru k opere Majstri speváci norimberskí. Dielo samotné skrýva v sebe síce škálu farebností, ale skôr prevláda vnútorné napätie kompozície, keď sa striedajú úseky a obrazy lyriky s mohutnou zvukovosťou a veľkými gradáciami, koniec-koncov ako je to v celej wagnerovskej tvorbe. Ágoston mal k dispozícii dobre pripravený nástroj, takže formovanie gradácií vyznievalo účinne, protipóly pianissina boli rovnako pôsobivé. Ágoston Gedai pripravil program tak, aby vrcholom boli dve záverečné skladby, obe francúzskej proveniencie. Najprv to bol 1. chorál E dur Césara Francka. Od doby svojho vzniku v roku 1890 sa stal súčasťou základného repertoáru koncertných organistov. Je ale dôležité, že jeho interpretácie sa formovali do takzvaného interpretačného stereotypu, ktorý aj v prípade Francka nebol jednoduchý, vyžadoval veľké znalosti interpretačných zvyklostí, histórie a úmyslov skladateľa. Iste, mnohí organisti si zjednodušujú prístup k interpretácii a tvorbe registrovej koncepcie. Samozrejme, dané dielo sa dá hrať na 3 registrové kombinácie, ale potom nemožno vravieť o špičkovej interpretácii. Tá Ágostonova bola učebnicová, detailne a precízne pripravená, máloktorá CD nahrávka vyznieva tak autenticky. Počuli sme naozaj vynikajúcu interpretáciu Francka, kde každý akord prišiel vtedy keď mal, dielo dýchalo, nebolo uponáhlané, bolo výtvorom zrelého umelca.

Ágoston Gedai veľmi dobre vedel, že na záver veľmi radi prijmeme veľkú, náročnú a pôsobivú transkripciu, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje organovú literatúru. Vybral nesmierne náročnú transkripciu 3. časti z baletu Daphnis a Chloé Maurice Ravela v v transkripcii Davida Briggsa. Znalci, nemusia to byť len profesionáli vedia, že orchestrálna literatúra z obdobia impresionizmu, patrí interpretačne k najnáročnejším, nieto keď orchestrálna partitúra je transformovaná do organového partu. Briggsova trankripcia nie je stará, samotný tvorca, Angličan žijúci v USA, narodený v roku 1962 pripravoval transkripciu pre súčasné moderné organy, ktoré disponujú tisíckami registrových pamätí, takže Briggs sa mohol zamerať na zvládnutie technickej matérie diela, aby trankripcia bola hrateľná desiatimi prstami a dvoma nohami organistu. Ágoston si od D. Briggsa objednal noty a dielo naštudoval. Samotnú transkripciu poznáme z interpretácií jej tvorcu, podľa nášho názoru Ágoston Gedai ju hral ešte lepšie. Technicky suverénne, s registrovými detailami ako ich myslel Briggs, s nadhľadom, v pravom slova zmysle virtuózne.

A vraciame sa k úvodu tohto textu, že píšeme o pamätnom koncerte. Za tridsať rokov trvania festivalu sme už počuli naozaj stovky organistov, všetkých generácií, profesorov, študentov, katedrálnych organistov, Ágoston Gedai je ale vo svojich 30 rokoch výnimočný. Umelecky patrične zrelý, technicky bezchybný, interpretačne brilantný. Nieto divu, že publikum si vyžiadalo dva prídavky, po prvom, transkripcii árie Nessun Dorma z opery Turandot Giacoma Pucciniho publikum hlasite skandovalo, vystúpenie uzavrela vlastná improvizácia Ágostona Gedaia. Náš záver je teda jednoznačný, Ágostonove festivalové vystúpenie je pre nás pamätné, veľmi by sme priali iným organovým podujatiam, aby mali taký úžasný umelecký zážitok, aký nám tentoraz pripravil Ágoston Gedai.

06. 07. 2026: Mag. Ágoston Gedai - významný hosť nášho festivalu

Nasledujúce sobotňajšie stretnutie so špičkovým organovým umením bude 11. júla, privítame vynikajúceho maďarského organistu Mag. Ágostona Gedaia.

Na festivale Kremnický hradný organ už koncertoval, nielen vďaka svojmu úžasnému interpretačnému umeniu, ale hlavne preto, že ho považujeme za priameho pokračovateľa prominentných profesorov Akadémie F. Liszta v Budapešti Jánosa Pálúra, Istvána Rupperta a Lászloa Fassanga. Sám u nich študoval a získal tak základ k úspešnej koncertnej aktivite. Popri tom učí organovú hru, v Budapešti hrá bohoslužby, no a na rozdiel od mnohých iných vyniká ambíciou priniesť vždy niečo nové, okrem hráčskeho perfekcionizmu chce vždy prekvapiť novo naštudovanými dielami. Náš festival Kremnický hradný organ pozná a vie, že popri klasickej organovej literatúre prinášame transkripcie pre organ, ktoré významným spôsobom obohacujú organovú literatúru. Preto hneď pri prvom kontakte nám ponúkol transkripciu 3. časti z baletnej suity Daphnis a Chloé Maurice Ravela. Ide o jedno z najvýraznejších diel orchestrálnej literatúry, s kypacou dávkou farebnosti, nálad a tempových premien, tak ako nám to prinieslo obdobie impresionizmu. Transkripciu pripravil jeden z najvýznamnejších organistov súčasnosti anglický organista David Briggs a bolo jasné, že Gedai nenechá túto transkripciu ležať len tak, ale že ju zaradí do svojho repertoáru. Prirodzene, transkripcia Ravelovho baletu vyžaduje technicky dobre vybavený organ, hlavne množstvo kombinácií, predovšetkým na prudké prechody nálad a farebných obrazov, no a zručného, virtuózne disponovaného organistu. Toto všetko Kremnický hradný organ zabezpečil a tešíme sa, že podľa všetkého uvedieme na Slovensku znovu novinku, ktorá sa tu ešte nehrala. Gedaiov program je širší, stojí za to si ho pozrieť na programovej podstránke, v každom prípade recitál Ágostona Gedaia považujeme za jeden z vrcholov festivalu.

05. 07. 2026: Debut Tatiany Pernetovej a novoreštaurovaného organu

Objavnú programovú zostavu spojenú s bravúrnymi interpretáciami, to autori festivalu Kremnický hradný organ predpokladali a očakávali od otváracieho predpremiérového jubilejného koncertu. Predpremiérového preto, že skutočný premiérový otvárací 30. ročník očakávajú autori až po jeho návrate do Kremnice. Sobotňajší úvodný koncert projektu Kremnický hradný organ 2026 hrala nesmierne ambiciózna organistka Tatiana Pernetová, ktorá na svoje debutové vystúpenie prišla k nám z Českej republiky.

Pernetová sa venuje organu, klavíru a aj flaute a predovšetkým prvé dve špecializácie ovláda na špičkovej úrovni. Je známe, že klavírna prstová technika je pre klávesové nástroje nenahraditeľná a obzvlášť organisti, ktorí disponujú takouto prstovou kondíciou sa môžu obracať k najnáročnejším, virtuózne orientovaným dielam. Jej program väčšinou zahrňoval skladby, kde náročné prstové pasáže sa striedali rad za radom, kde pocit zvukovej striedmosti a pohody bol skôr výnimkou, pretože na prvom mieste stála virtuozita. Týka sa to najmä Prelúdia, Adagia a Chorálových variácií, opus 4 Maurice Duruflé a časti zo Symfonických pašií Marcela Dupré. Obe tieto diela patria k tým, ktoré hrávajú len technicky najzdatnejší organisti. Pernetová s veľkou bravúrou hrala aj veľkú bachovskú fúgu, BWV 552, kde jej technické dispozície boli spoľahlivým základom zvládnutia veľkého kontrapunktického diela. V dramaturgickom úvode sme spomenuli, že dnešná mladá a stredná generácia organistov disponuje veľkým technickým potenciálom, Tatiana Pernetová sa do tejto skupiny zaradila obdivuhodnými klavírrno-virtuóznymi schopnosťami a citom pre detail, keď inštrumentálnu perfekciu, prameniacu z hry na flaute sústredila do organových interpretácií. Celkovo zhŕňajúc, Tatiana Pernetová patrí k technicky najdisponovanejším organistom, ktorí na festivale Kremnický hradný organ vystúpili. V každom prípade bola obohatením a novým menom, naše skúsené festivalové publikum jednoznačne zaujala.

Na festivale mal premiéru aj novo reštaurovaný organ, ktorý patrí momentálne k najlepším na Slovensku, svojimi dispozíciami je schopný pôsobivo tlmočiť diela všetkých historicko-štýlových období