Úvodná stránka / Main page
2018
Aktuality

15. 11. 2017: Cesta č. 65 do Kremnice znovu otvorená

Keď pred vyše rokom podmylo pri Kremnických Baniach cestu č. 65 vedúcu z Martina do Kremnice zamrzelo nás, že sa tak skomplikoval príjazd mnohým našim návštevníkom zo severného Slovenska. Cesta bola vtedy vplyvom dažďa zničená a obchádzková trasa cez priľahlé Krahule nebola vôbec jednoduchá. Už počas minuloročného festivalu sme začiatky niekoľkých koncertov oneskorili, aby si naši návštevníci na komplikovanú obchádzku zvykli a aby v pokoji prišli vnímať organovú hudbu do oázy umenia do Kostola sv. Kataríny na Mestskom hrade v Kremnici. Za oneskorené začiatky sme sa ostatným návštevníkom ospravedlnili, mysleli sme však na  našich návštevníkov a na ťažko riešiteľnú situáciu s príjazdom do Kremnice. Teraz, po viac ako roku je cesta opravená a mnoho festivalových návštevníkov z Martina, Liptovského Mikuláša, ale aj Žiliny bude mať cestu na Kremnický hrad bezpečnejšiu. Radi budeme preto vítať našich návštevníkov zo severného Slovenska, cesta za organovým umením do Kremnice je opäť jednoduchšia.

05. 11. 2017: István Nagy - pokračovanie trilógie wagnerovských transkripcií

Ako druhý program budúcoročného festivalu sme zverejnili program Istvána Nagya.
 
 
Popri pôsobivej Reubkeho Sonate 94. psalm má v ňom dominantné postavenie pokračovanie plánovanej trilógie wagnerovských transkripcií. Druhá časť týchto transkripcií je obohatená o organové stvárnenie predohry k opere Tannhäuser Richarda Wagnera, diela, ktoré je nielen pilierom opernej literatúry, ale svojim umeleckým  obsahom napĺňa funkciu hudobného vývinu, zvukových novotvarov a zreteľného gradačného oblúku samotného diela, tentoraz aj na poli organových interpretácií. Program má jasný výrazový a virtuózny charakter a nie náhodou je zaradený na úvod festivalu, pretože práve otvárací koncert festivalu 2017 vzbudil  mimoriadny záujem publika. Je možné dodať, že Nagyov program nemá skladateľský rozptyl, predstavuje  troch autorov, zahŕňa v sebe veľké cyklické dielo so sonátovým pôdorysom a premiérovo predstavuje v Kremnici transkripciu, ktorá sa u nás ešte nehrala.  

02. 11. 2017: Po oslavách Reformácie - Lisa Hummel

Na oslavách 500. výročia Lutherovej reformácie v Nemecku zaznelo viacero diel programovo spojených s Lutherovým odkazom. Samozrejme, tieto interpretácie boli príležitosťou počuť skvelé organy, vynikajúcich organistov a autori nášho festivalu sa niektorých podujatí zúčastnili, v Kostole sv. Mikuláša ( Nikolaikirche ) v Lipsku, vo Veľkej sále Gewandhausu, v Dóme v Erfurte i v samotnom Eisenachu, kde Bach i Luther študovali.
 
 
 
Poznávali sme nové umenie, počúvali sme organy a bolo nám príjemné konštatovať, že naša kremnická svätokatarínska akustika je nadovšetko vynikajúca a  spolu s veľkým organom tvoria jedinečnú devízu hradného prostredia. Prirodzene, dlho formujúca sa tradícia organového umenia v Nemecku nachádza reflexiu aj u nás na festivale a prezentovať ju bude Lisa Hummel, laureátka organovej súťaže J. S. Bacha vo Wiesbadene, prestížnej súťaže v Dubline a St. Peterburgu.
 
 
Hrať bude program aký naše publikum rado počúva – Lisztovo B-A-C-H, Preludium a fugu M. Duruflé a veľkú, zvukovo monumentálnu 6. symfóniu Ch.- M. Widora.  

13. 10. 2017: Kremnický hradný organ 2018

Vítame Vás, ctení priatelia festivalu Kremnický hradný organ na stránke festivalových aktualít.
 
Aj tohto roku budeme prinášať informácie o nomináciách interpretov, o programoch a o všetkom, čo súvisí s prípravami a priebehom veľkého medzinárodného festivalu. Už teraz môžeme avizovať, že privítame organistov, ktorí sa stali laureátmi veľkých medzinárodných súťaží, pretože tohtoročný festival má motto „Víťazi veľkých organových súťaží“. Programovo budeme prirodzene nadväzovať na minuloročné motto „Svet organových transkripcií“, ktoré neobyčajne oslovilo publikum. Nehľadiac na skutočnosť, že transkripcie Wagnera, Beethovena a Liszta boli ozajstným obohatením festivalu, išlo zrejme o ich prvé predvedenia na Slovensku. K tejto programovej línii budú naďalej patriť interpretácie veľkých organových symfónií, sonát či variácií, ktoré sú skutočným zrkadlom majstrovstva organistov.
 
Veríme, že Vás 22. európsky organový festival  Kremnický hradný organ 2018 osloví, jeho autori Vám predstavia interpretov a programové zostavy, ktoré opätovne zaradia náš festival v medzinárodnom kontexte medzi najnáročnejšie, umelecky najhodnotnejšie a poslucháčsky obľúbené.
 
 
 
Ružu s vďakou venujeme administrátorovi našej internetovej stránky, ktorý pripravil pre vás novú funkcionalitu, v prehľade ukáže všetkých interpretov a programy od roku 2011. Práve pohľad na posledných sedem ročníkov je mimoriadne dôležitý, pretože ukazuje, aké náročné diela v Kremnici odzneli, kto ich interpretoval a akým smerom sa festival uberá.
 
Naša internetová stránka bude ako vždy doteraz priebežne aktualizovaná, okrem programov, interpretov a správ nájdete tu aj kontakt na autorov festivalu, ak by ste potrebovali podrobnejšie alebo doplňujúce informácie.      

 * * * * * * * *

22. 08. 2017: Coda

Dvojité uvedenie Wagnerovho Tristana, dvoch rozdielnych transkripcií bolo nadovšetko najvýraznejším obohatením festivalu Kremnický hradný organ 2017. Ani tak nejde o to, že Wagner znel v Kremnici, a podľa všetkého aj na Slovensku po prvý raz, skôr o to, že tristanovská hudba priniesla do vôd organovej literatúry novú kvalitu, harmonickú bohatosť, motivickú prácu a zvláštny wagnerovský výraz, ktorý sa v klasickej organovej literatúre vyskytuje len ojedinele. Transkripcie Tristana a Isoldy sme vybrali ako základ, východisko nového pohľadu na programovú skladbu nášho festivalu, aby sa stali rovnocenným doplnkom nami požadovanej náročnej cyklickej formy, sonátového zamerania symfónií, ale aj veľkých variácií a suít. Veľa organistov sa nedostalo na festival Kremnický hradný organ práve preto, že nepristúpili na interpretácie veľkých francúzskych symfónií, nemeckých sonát a variácií,  a samozrejme fúg. Náročnosť festivalových interpretácií je naozaj enormná a aj tohoročné výkony niektorých  organistov boli vysoko nadpriemerné, spomenúť treba Pavla Valáška s trojicou virtuóznych diel skladateľov Reubke – Duruflé – Liszt, takéto programy sa bežne v európskych organových centrách nehrajú, čo však neznamená, že v Kremnici by sa hrať nemohli. Náročné symfonické opusy festivalu boli aj skúškou kremnického svätokatarínskeho organu, jeho základná koncepcia je excelentná, jedinečná, v historických slovenských priestoroch je jednoznačne najlepšia. Kremnický organ dokáže skvele tlmočiť drsnejšieho Regera, zamatový francúzsky kolorit a akusticky očarujúco hrať veľkoakordickú partitúru Reubkeho a hlavne Wagnera. Kremnické hradné prostredie je ideálne na špičkové organové interpretácie, nielen organovo-akustickou dispozíciou, ale aj pridruženým okolím samotného Mestského hradu, kremnickej architektúry a čarovnej prírody navôkol.
 
 
 
 
Takto chápajúc festival Kremnický hradný organ 2017 možno ho považovať za mimoriadne úspešný. Interpreti najväčších diel Pavol Valášek, István Nagy a Gabriele Marinoni zabezpečili návštevníkom veľké umelecké obohatenie, poznanie novej literatúry, ďalšie poznanie možností kremnického organu. Rovnako poznanie umenia Prof. Hans-Ola Ericssona bolo zážitkom, ozajstným umeleckým sviatkom a berúc tento fakt v praktickom význame, za jeho umením by náš poslucháč musel cestovať veľa kilometrov. Festival Kremnický hradný organ, jeho 21. ročník sa teda posledným akordom v pianissime Richarda Wagnera uzavrel. Doznievať bude rôzne dlho, podľa emocionálnych dispozícií toho-ktorého poslucháča, podľa obľúbenosti toho-ktorého štýlového obdobia daným poslucháčom i rovnako podľa momentálnej nálady. Autori projektu Kremnický hradný organ 2017 predložili návštevníkom náročné festivalové podujatia s vysokou umeleckou hodnotou. Vždy plné kremnické chrámové prostredie, očarujúco sústredené a vnímavé publikum znamenalo, že organové umenie si našlo v Kremnici svojho poslucháča, ústretového partnera a vzácneho spolutvorcu.

13. 08. 2017: Marinoni - organista, ktorý strieda tých najlepších

Možno by bolo treba nechať ešte viac času k formulovaniu dojmov z Marinoniho festivalových interpretácií, boli silné, často zachádzali pri niektorých úsekoch hudby až pod kožu, ale nechceli sme reakciu na záverečný festivalový koncert priveľmi odkladať. Preto najprv by sa hodilo použiť spojenie `brilantné interpretácie´, pretože to by bolo asi  ich zjednocujúcou charakteristikou. Aby čitateľ vedel o kom presne píšeme, treba najprv niekoľko informácií: Mag. Gabriele Marinoniho sme spoznali ako laureáta organovej súťaže vo Vaduze. Počuli sme ho a jeho umenie nás oslovilo. Odvtedy, okolo roku 2012, však dokončil vysokoškolské štúdiá v Stuttgarte, riadne a onedlho tiež  doktorandské. Momentálne študuje aj na UNI v Heidelbergu, hudobnú vedu a germanistiku. Stáva sa z neho vzdelaný človek, rozhľadený, pripravený obhájiť si svoje interpretácie.
 
 
Tu niekde by sa malo začať hovoriť o jeho kremnickom koncerte, pretože ten bol tak detailne, analyticky pripravený, že kto by  nepoznal doterajšie Marinoniho štúdiá, neuveril by, ako by jeden organista dokázal postaviť východiskové postuláty interpretácií, najprv Regera, potom Buxtehudeho, Mozarta a na záver Wagnera. Iste, poznali sme tam skúsenosti jeho profesora Lohmanna, ale jeho kremnická tvorba bola jeho samostatná práca, jeho intelektuálne dielo. Naviac pripravované ako festivalová objednávka, Wagnera naštudoval  pre Kremnicu. Konkrétne: v Regerovi boli jasné a zreteľné obrazy okolností Lutherovej reformácie, kontrasty sily moci, útlaku ľudu i cirkevných riešení ako východisko. Marinoni jasne diferencoval zvukové obrazy, aby sa priblížil fantázii poslucháča, aby mu naznačil dôvody tak prudkých zvukových kontrastov, ktoré v dávnej minulosti boli kontrastmi ozajstného života vtedajšej lutherovskej doby Aj v Buxtehudeho hudbe sa pohral s motivickou prácou, farebne diferencoval  motívy a tvoril tak mozaiku, ktorú najprv skladal, aby ju nakoniec prezentoval ako krásny súbeh motivických, rytmických a tempových invencií, na  možnosti barokovej hudby naozaj obdivuhodný. Marinoniho Mozart bol iný, klasicky strohejší, avšak s jasnou vnútornou štruktúrou troch dielov fantázie, s pôsobivými protipólmi nálad. Ťažko povedať, či pre každého poslucháča bola vrcholom koncertu transkripcia Wagnerovho Tristana a Isolda, pre nás áno. Hral Lemarovu transkripciu, vedel, že budeme očakávať množstvo  nástrojových detailov, ktoré prináša partitúra, vedel, že budeme pozorovať rast napätia výnimočného diela a napokon aj jemný,  postupný prechod predohry do Liebestod, vedel, že po dvoch rokoch, odkedy sme začali o interpretácii hovoriť budeme očakávať zrelú, vyspelú a suverénnu interpretáciu. Marinoni vedel, že bude hrať po Ericssonovi, že musí zabojovať. Aj preto sme na úvod spomenuli výraz brilantné interpretácie, lebo oni naozaj také boli, nikoho nenechávali na pochybách, že majú byť práve také ako ich teraz Marinoni vytvaroval v Kremnici. Máme veľké tušenie, že sme počuli organistu, ktorý nielen ide vystriedať dnešných tých najväčších, ale už ich aj nahrádza ako vyučujúci na renomovanej vysokej škole v Stuttgarte, rovnako aj ako tvorca interpretácií, pod ktoré by sa rád podpísal hociktorý profesor a napokon ako umelec, ktorý doslova očarí publikum.
 
 
 
Poznáme sa s ním už nejaký ten rok a máme  zadosťučinenie, že sme boli pri zrode veľkej osobnosti, ktorá bude možno naznačovať budúci vývoj organových interpretácií. A nemožno preto nevyjadriť, že logika vývinu sa v umení vždy prejaví, ten posledný organista Kremnického hradného organu 2017 festival vygradoval, bol naozaj najlepší. 

07. 08. 2017: Gabriele Marinoni pripravuje záver festivalu - s Regerom a impozantným Tristanom R. Wagnera

Už teraz, pred záverečným festivalovým koncertom možno vysloviť názor, že najvýraznejšou, na festivale premiérovo interpretovanou skladbou je transkripcia Tristana a Isoldy Richarda Wagnera. Jej odznenie bolo jedným  z takých, na aké sa nezabúda, aké sú inšpiráciou pre ďalšie poznávanie podobných diel, aké sú aj podnetom úvah, ktorého organistu poveriť interpretáciou. Tento fakt nezostal ani u nás na náhode, konečnému riešeniu predchádzalo veľa spätných analýz interpretačných schopností organistov, ich prístupu a ochote spolupráce. Preto tým prvým riešením dvojitého uvedenia Tristana bol István Nagy. Tým druhým, vôbec nie konfrontačným, skôr novopoznávajúcim, ale aj umelecky zaručeným je nominácia talianskeho organistu Gabriele Marinoniho. On uzavrie terajší festival Wagnerovym Tristanom, no v inej transkripcii, tentoraz Edwina Lemara. Marinoni ju naviac rozvinie svojimi transkripčnými predstavami a predostrie tak obraz Wagnera v taliansko-nemeckom ponímaní. Gabriele Marinoni, v Nemecku pôsobiaci taliansky umelec je absolventom stuttgartskej Vysokej školy, bol v triede profesora Lohmanna. Práve od neho si priniesol potrebu a snahu analytického prístupu k interpretácii, mnoho nových poznaní, myšlienok, názorov, ktoré tu získavajú študenti robia práve túto školu jedinečnou. Marinoni nebude v Kremnici po prvý raz, dobre pozná organ v Kostole sv. Kataríny, hrať bude s dvoma rigistrátormi. K  jeho nemeckej precíznosti a dôslednosti priraďujeme nesmierne inteligentný, umný pohľad na tvorbu recitálu. Aj tentoraz nezabudol na 500. výročie Lutherovej reformácie, ktoré sa slávi v tomto roku v Nemecku, pripomenie ho Regerovou Fantáziou na chorál „Ein feste Burg ist unser Gott“, ako akúsi spojku k záverečnému dielu bude hrať Buxtehudeho a Mozarta a recitál uzavrie transkripciou Tristana a Isoldy Richarda Wagnera. Máme predstavu, aby práve toto dielo zostalo v pamäti poslucháčov, aby svojou invenčnou bohatosťou, obdivuhodnou zvukovosťou a vnútorným napätím bolo skutočným vrcholom festivalu. Poznajúc Marinoniho umenie je naše pozvanie a odporúčanie viac než úprimné.
 
Mag. Gabriele Marinoni pricestoval na Slovensko vo štvrtok zo Stuttgartu, letecky do Viedne a následne autobusom do Kremnice.
 
 
Poznámky k interpretácii Regerovej Fantázie Ein feste Burg ist unser Gott... ( Hrad prepevný je Pán Boh náš...)
 
Sakrálna pieseň "Ein feste Burg ist unser Gott", ktorú skomponoval Dr. Martin Luther pravdepodobne už pred rokom 1529 je múzickým vyjadrením evanjelickej reformácie, označovaná tiež ako „hymna“ vierovyznania. Zvelebuje Ježiša, syna Božieho, ktorý je ochrancom, „štítom v každom bojovaní“, víťazom, „hoc diablov plný by bol svet“, vykupiteľom, čo „v svete nemá rovného“. Dielo popri vlastnom duchovnom zameraní však vzišlo z „prozaických“ príčin, medzi ktoré patria osmanské invázie do strednej Európy (Moháč, 1526), sociálne nepokoje a povstania roľníkov, či morová epidémia, zasahujúca populáciu v tom istom období. Možno jej slová a melódia viedli aj lutherovsky orientované stavy, ktoré na ríšskom sneme v Speyeri 25. apríla 1529 vystúpili s protestom proti rozhodnutiam, podľa nich sa priečiacich Božiemu slovu, predovšetkým proti ríšskej kliatbe (exkomunikácii) uvalenej predchádzajúcim snemom na Martina Luthera. Každá z týchto situácií sa vnímala ako hrozba, pričom ich prekonávaniu mal napomáhať samotný Boh.
Nemecká reformovaná, resp. protestantská šľachta a meštianstvo sa neuzatvárali so svojim vierovyznaním len do súkromia. Práve úvodný verš Lutherovej piesne, prirovnávajúci Boha k „hradu prepevnému“ sa postupom času stal mottom, ktoré mohlo označovať „pevnosti“ evanjelicko-luteránskej cirkvi – takto to vyjadrili napr. v Eisenachu na portáli Kostola sv. Juraja (Georgenkirche).
 
 
 
Napokon, v tomto kostole kázal samotný Martin Luther (1521), užívajúci azyl tamojšieho Wartburgu; a vo vzťahu k hudobnému umeniu iste netreba pripomínať, že v roku 1685 tam bol pokrstený Johann Sebastian Bach...
Lutherovský „hrad prepevný“ je symbolicky vyjadrený tiež v monumente, ktorý sa nachádza v meste Worms.
 
 
Ústrednú figúru Martina Luthera, umiestnenú na vysokom podstavci, obklopujú predchodcovia reformácie v cirkvi (z nich napr. Ján Hus, Girolamo Savonarola, John Wycliff, Philipp Melanchton a ďalší). Alegóriou je prítomné mesto Augsburg (podľa miesta snemu, kde ríšske mestá deklarovali prihlásenie k reformácii, tzv. Confessio Augustana, 1530), mesto Speyer (snem z roku 1529) a trúchliaci Magdeburg – na pripomienku jeho vyplienenia katolíkmi počas Tridsaťročnej vojny (1631). Pomník vytvoril klasicistický sochár Ernst Rietschel (1804 – 1861) s viacerými spolupracovníkmi, po dvanásťročnom budovaní ho slávnostne odovzdali 25. júna 1868. Vďaka počtu sprievodných figúr a alegórií je vôbec najväčším lutherovským monumentom. Prečo sa pomník nachádza práve v meste Worms ? Martin Luther v apríli 1521 bol predvolaný na tamojší snem, kde mal pred svetskou mocou objasniť svoje tézy a učenie. Ani pred stavmi neustúpil od svojej náuky, „pribitej“ 31. októbra 1517 na bránu wittenberského kostola, preto tzv. wormským ediktom cisár Karol V. potvrdil kliatbu, ktorú na teológa uvalil Rím...   

06. 08. 2017: Prof. Hans-Ola Ericsson - Kremnický hradný organ 2017

Privítali sme ďalšieho z naozaj veľkých umelcov – Prof. Hans-Ola Ericssona. Je to organista, povedané výtvarníckou terminológiou zameraný na veľké plátna, alebo naopak na barokovo-klasicistické miniatúry. Treťou doménou je vlastná tvorba, vrátane interpretácií iných súčasných diel, ktoré Prof. Ericssona oslovia. Konkrétne povedané, ťažiskom jeho tvorby je O. Messiaen, J. Bach a vlastná kompozičná dielňa. Aj teraz, pred príchodom do Kremnice hral v Kasseli na novom, veľmi modernom organe v kostole sv. Martina koncert nazvaný „Organ a Elektronika“, čo bol koncert pre organ v súznení s rôznymi elektronickými prístrojmi, vyludzujúcimi zvuk. Z uvedeného vyplýva, že Prof. Ericsson nachádza jedno zo svojich polí pôsobnosti v nachádzaní nových zvukov, tvorbu nálad či psychických napätí, ktoré z kolaborácie uvedených nástrojov vznikajú.
 
 
Náš festival Kremnický hradný organ je zameraný konzervatívnejším smerom, našich návštevníkov oslovujeme krásou harmónie, virtuóznou zručnosťou organistov a nadovšetko pôsobivou organovo-akustickou zvukovosťou. Naši návštevníci oceňujú tradičný estetický pohľad na umenie, a preto programová zložka Ericssonovho recitálu musela byť zameraná na Bacha, Rameaua či tvorcu Kódexu z Robertsbridge ( okolo rokov1330-1360 ), teda naozaj starých majstrov, kde Ericsson nachádza estetické korene tvorby, bez ktorých by sa vo svete elektronického umenia nevedel pohybovať, alebo ak, tak bez historického backgroundu, bez citu, ktorý vnímavý človek dokáže absorbovať. Prof. Ericsson je veľmi citlivý umelec, ak aj stále hľadá nové zvukovosti, tak vždy tak, aby fenomén krásna bol na prvom mieste, aby publikum prijalo jeho predstavy, aby výrazovo bol nadovšetko suverénny. Preto sa v Kremnici vrátil k historickým koreňom, ukázal, že stará hudba je pre neho elixírom života, bez ktorého by sa na pole nepoznaného nepúšťal. Hral plnokrvne stredoveké kvartové postupy, ktoré klasická harmónia vníma ako disonancie, hral Rameaua v znení pre súčasné organy, hral ale aj Bacha, kde je tempovo svieži, registračne hutne znejúci, častokrát s pôsobivými melodickými ozdobami, jeho pohľad na Passacagliu c mol, BWV 582 bol skvelou ukážkou modernej interpretácie J. S. Bacha.
 
 
 
Prof. Hans-Ola Ericsson je dnes váženou osobnosťou, koncertuje na celom svete, je obľúbeným učiteľom organovej hry, aj našu Máriu Budáčovú posadil vedľa seba ku kremnickému trojmanuálu, je  prísnym porotcom a šíriteľom organového umenia. Privítali sme ho a vypočuli na našom festivale, no nedá sa povedať, že by debutoval v Kremnici, skôr Kremnický hradný organ debutoval u Ericssona.   



 © 1997-2017 Ars Consulting Bratislava