Úvodná stránka / Main page
2018
Aktuality

13. 10. 2017: Kremnický hradný organ 2018

Vítame Vás, ctení priatelia festivalu Kremnický hradný organ na stránke festivalových aktualít.
 
Aj tohto roku budeme prinášať informácie o nomináciách interpretov, o programoch a o všetkom, čo súvisí s prípravami a priebehom veľkého medzinárodného festivalu. Už teraz môžeme avizovať, že privítame organistov, ktorí sa stali laureátmi veľkých medzinárodných súťaží, pretože tohtoročný festival má motto „Víťazi veľkých organových súťaží“. Programovo budeme prirodzene nadväzovať na minuloročné motto „Svet organových transkripcií“, ktoré neobyčajne oslovilo publikum. Nehľadiac na skutočnosť, že transkripcie Wagnera, Beethovena a Liszta boli ozajstným obohatením festivalu, išlo zrejme o ich prvé predvedenia na Slovensku. K tejto programovej línii budú naďalej patriť interpretácie veľkých organových symfónií, sonát či variácií, ktoré sú skutočným zrkadlom majstrovstva organistov.
 
Veríme, že Vás 22. európsky organový festival  Kremnický hradný organ 2018 osloví, jeho autori Vám predstavia interpretov a programové zostavy, ktoré opätovne zaradia náš festival v medzinárodnom kontexte medzi najnáročnejšie, umelecky najhodnotnejšie a poslucháčsky obľúbené.
 
 
 
Ružu s vďakou venujeme administrátorovi našej internetovej stránky, ktorý pripravil pre vás novú funkcionalitu, v prehľade ukáže všetkých interpretov a programy od roku 2011. Práve pohľad na posledných sedem ročníkov je mimoriadne dôležitý, pretože ukazuje, aké náročné diela v Kremnici odzneli, kto ich interpretoval a akým smerom sa festival uberá.
 
Naša internetová stránka bude ako vždy doteraz priebežne aktualizovaná, okrem programov, interpretov a správ nájdete tu aj kontakt na autorov festivalu, ak by ste potrebovali podrobnejšie alebo doplňujúce informácie.      

 * * * * * * * *

22. 08. 2017: Coda

Dvojité uvedenie Wagnerovho Tristana, dvoch rozdielnych transkripcií bolo nadovšetko najvýraznejším obohatením festivalu Kremnický hradný organ 2017. Ani tak nejde o to, že Wagner znel v Kremnici, a podľa všetkého aj na Slovensku po prvý raz, skôr o to, že tristanovská hudba priniesla do vôd organovej literatúry novú kvalitu, harmonickú bohatosť, motivickú prácu a zvláštny wagnerovský výraz, ktorý sa v klasickej organovej literatúre vyskytuje len ojedinele. Transkripcie Tristana a Isoldy sme vybrali ako základ, východisko nového pohľadu na programovú skladbu nášho festivalu, aby sa stali rovnocenným doplnkom nami požadovanej náročnej cyklickej formy, sonátového zamerania symfónií, ale aj veľkých variácií a suít. Veľa organistov sa nedostalo na festival Kremnický hradný organ práve preto, že nepristúpili na interpretácie veľkých francúzskych symfónií, nemeckých sonát a variácií,  a samozrejme fúg. Náročnosť festivalových interpretácií je naozaj enormná a aj tohoročné výkony niektorých  organistov boli vysoko nadpriemerné, spomenúť treba Pavla Valáška s trojicou virtuóznych diel skladateľov Reubke – Duruflé – Liszt, takéto programy sa bežne v európskych organových centrách nehrajú, čo však neznamená, že v Kremnici by sa hrať nemohli. Náročné symfonické opusy festivalu boli aj skúškou kremnického svätokatarínskeho organu, jeho základná koncepcia je excelentná, jedinečná, v historických slovenských priestoroch je jednoznačne najlepšia. Kremnický organ dokáže skvele tlmočiť drsnejšieho Regera, zamatový francúzsky kolorit a akusticky očarujúco hrať veľkoakordickú partitúru Reubkeho a hlavne Wagnera. Kremnické hradné prostredie je ideálne na špičkové organové interpretácie, nielen organovo-akustickou dispozíciou, ale aj pridruženým okolím samotného Mestského hradu, kremnickej architektúry a čarovnej prírody navôkol.
 
 
 
 
Takto chápajúc festival Kremnický hradný organ 2017 možno ho považovať za mimoriadne úspešný. Interpreti najväčších diel Pavol Valášek, István Nagy a Gabriele Marinoni zabezpečili návštevníkom veľké umelecké obohatenie, poznanie novej literatúry, ďalšie poznanie možností kremnického organu. Rovnako poznanie umenia Prof. Hans-Ola Ericssona bolo zážitkom, ozajstným umeleckým sviatkom a berúc tento fakt v praktickom význame, za jeho umením by náš poslucháč musel cestovať veľa kilometrov. Festival Kremnický hradný organ, jeho 21. ročník sa teda posledným akordom v pianissime Richarda Wagnera uzavrel. Doznievať bude rôzne dlho, podľa emocionálnych dispozícií toho-ktorého poslucháča, podľa obľúbenosti toho-ktorého štýlového obdobia daným poslucháčom i rovnako podľa momentálnej nálady. Autori projektu Kremnický hradný organ 2017 predložili návštevníkom náročné festivalové podujatia s vysokou umeleckou hodnotou. Vždy plné kremnické chrámové prostredie, očarujúco sústredené a vnímavé publikum znamenalo, že organové umenie si našlo v Kremnici svojho poslucháča, ústretového partnera a vzácneho spolutvorcu.

13. 08. 2017: Marinoni - organista, ktorý strieda tých najlepších

Možno by bolo treba nechať ešte viac času k formulovaniu dojmov z Marinoniho festivalových interpretácií, boli silné, často zachádzali pri niektorých úsekoch hudby až pod kožu, ale nechceli sme reakciu na záverečný festivalový koncert priveľmi odkladať. Preto najprv by sa hodilo použiť spojenie `brilantné interpretácie´, pretože to by bolo asi  ich zjednocujúcou charakteristikou. Aby čitateľ vedel o kom presne píšeme, treba najprv niekoľko informácií: Mag. Gabriele Marinoniho sme spoznali ako laureáta organovej súťaže vo Vaduze. Počuli sme ho a jeho umenie nás oslovilo. Odvtedy, okolo roku 2012, však dokončil vysokoškolské štúdiá v Stuttgarte, riadne a onedlho tiež  doktorandské. Momentálne študuje aj na UNI v Heidelbergu, hudobnú vedu a germanistiku. Stáva sa z neho vzdelaný človek, rozhľadený, pripravený obhájiť si svoje interpretácie.
 
 
Tu niekde by sa malo začať hovoriť o jeho kremnickom koncerte, pretože ten bol tak detailne, analyticky pripravený, že kto by  nepoznal doterajšie Marinoniho štúdiá, neuveril by, ako by jeden organista dokázal postaviť východiskové postuláty interpretácií, najprv Regera, potom Buxtehudeho, Mozarta a na záver Wagnera. Iste, poznali sme tam skúsenosti jeho profesora Lohmanna, ale jeho kremnická tvorba bola jeho samostatná práca, jeho intelektuálne dielo. Naviac pripravované ako festivalová objednávka, Wagnera naštudoval  pre Kremnicu. Konkrétne: v Regerovi boli jasné a zreteľné obrazy okolností Lutherovej reformácie, kontrasty sily moci, útlaku ľudu i cirkevných riešení ako východisko. Marinoni jasne diferencoval zvukové obrazy, aby sa priblížil fantázii poslucháča, aby mu naznačil dôvody tak prudkých zvukových kontrastov, ktoré v dávnej minulosti boli kontrastmi ozajstného života vtedajšej lutherovskej doby Aj v Buxtehudeho hudbe sa pohral s motivickou prácou, farebne diferencoval  motívy a tvoril tak mozaiku, ktorú najprv skladal, aby ju nakoniec prezentoval ako krásny súbeh motivických, rytmických a tempových invencií, na  možnosti barokovej hudby naozaj obdivuhodný. Marinoniho Mozart bol iný, klasicky strohejší, avšak s jasnou vnútornou štruktúrou troch dielov fantázie, s pôsobivými protipólmi nálad. Ťažko povedať, či pre každého poslucháča bola vrcholom koncertu transkripcia Wagnerovho Tristana a Isolda, pre nás áno. Hral Lemarovu transkripciu, vedel, že budeme očakávať množstvo  nástrojových detailov, ktoré prináša partitúra, vedel, že budeme pozorovať rast napätia výnimočného diela a napokon aj jemný,  postupný prechod predohry do Liebestod, vedel, že po dvoch rokoch, odkedy sme začali o interpretácii hovoriť budeme očakávať zrelú, vyspelú a suverénnu interpretáciu. Marinoni vedel, že bude hrať po Ericssonovi, že musí zabojovať. Aj preto sme na úvod spomenuli výraz brilantné interpretácie, lebo oni naozaj také boli, nikoho nenechávali na pochybách, že majú byť práve také ako ich teraz Marinoni vytvaroval v Kremnici. Máme veľké tušenie, že sme počuli organistu, ktorý nielen ide vystriedať dnešných tých najväčších, ale už ich aj nahrádza ako vyučujúci na renomovanej vysokej škole v Stuttgarte, rovnako aj ako tvorca interpretácií, pod ktoré by sa rád podpísal hociktorý profesor a napokon ako umelec, ktorý doslova očarí publikum.
 
 
 
Poznáme sa s ním už nejaký ten rok a máme  zadosťučinenie, že sme boli pri zrode veľkej osobnosti, ktorá bude možno naznačovať budúci vývoj organových interpretácií. A nemožno preto nevyjadriť, že logika vývinu sa v umení vždy prejaví, ten posledný organista Kremnického hradného organu 2017 festival vygradoval, bol naozaj najlepší. 

07. 08. 2017: Gabriele Marinoni pripravuje záver festivalu - s Regerom a impozantným Tristanom R. Wagnera

Už teraz, pred záverečným festivalovým koncertom možno vysloviť názor, že najvýraznejšou, na festivale premiérovo interpretovanou skladbou je transkripcia Tristana a Isoldy Richarda Wagnera. Jej odznenie bolo jedným  z takých, na aké sa nezabúda, aké sú inšpiráciou pre ďalšie poznávanie podobných diel, aké sú aj podnetom úvah, ktorého organistu poveriť interpretáciou. Tento fakt nezostal ani u nás na náhode, konečnému riešeniu predchádzalo veľa spätných analýz interpretačných schopností organistov, ich prístupu a ochote spolupráce. Preto tým prvým riešením dvojitého uvedenia Tristana bol István Nagy. Tým druhým, vôbec nie konfrontačným, skôr novopoznávajúcim, ale aj umelecky zaručeným je nominácia talianskeho organistu Gabriele Marinoniho. On uzavrie terajší festival Wagnerovym Tristanom, no v inej transkripcii, tentoraz Edwina Lemara. Marinoni ju naviac rozvinie svojimi transkripčnými predstavami a predostrie tak obraz Wagnera v taliansko-nemeckom ponímaní. Gabriele Marinoni, v Nemecku pôsobiaci taliansky umelec je absolventom stuttgartskej Vysokej školy, bol v triede profesora Lohmanna. Práve od neho si priniesol potrebu a snahu analytického prístupu k interpretácii, mnoho nových poznaní, myšlienok, názorov, ktoré tu získavajú študenti robia práve túto školu jedinečnou. Marinoni nebude v Kremnici po prvý raz, dobre pozná organ v Kostole sv. Kataríny, hrať bude s dvoma rigistrátormi. K  jeho nemeckej precíznosti a dôslednosti priraďujeme nesmierne inteligentný, umný pohľad na tvorbu recitálu. Aj tentoraz nezabudol na 500. výročie Lutherovej reformácie, ktoré sa slávi v tomto roku v Nemecku, pripomenie ho Regerovou Fantáziou na chorál „Ein feste Burg ist unser Gott“, ako akúsi spojku k záverečnému dielu bude hrať Buxtehudeho a Mozarta a recitál uzavrie transkripciou Tristana a Isoldy Richarda Wagnera. Máme predstavu, aby práve toto dielo zostalo v pamäti poslucháčov, aby svojou invenčnou bohatosťou, obdivuhodnou zvukovosťou a vnútorným napätím bolo skutočným vrcholom festivalu. Poznajúc Marinoniho umenie je naše pozvanie a odporúčanie viac než úprimné.
 
Mag. Gabriele Marinoni pricestoval na Slovensko vo štvrtok zo Stuttgartu, letecky do Viedne a následne autobusom do Kremnice.
 
 
Poznámky k interpretácii Regerovej Fantázie Ein feste Burg ist unser Gott... ( Hrad prepevný je Pán Boh náš...)
 
Sakrálna pieseň "Ein feste Burg ist unser Gott", ktorú skomponoval Dr. Martin Luther pravdepodobne už pred rokom 1529 je múzickým vyjadrením evanjelickej reformácie, označovaná tiež ako „hymna“ vierovyznania. Zvelebuje Ježiša, syna Božieho, ktorý je ochrancom, „štítom v každom bojovaní“, víťazom, „hoc diablov plný by bol svet“, vykupiteľom, čo „v svete nemá rovného“. Dielo popri vlastnom duchovnom zameraní však vzišlo z „prozaických“ príčin, medzi ktoré patria osmanské invázie do strednej Európy (Moháč, 1526), sociálne nepokoje a povstania roľníkov, či morová epidémia, zasahujúca populáciu v tom istom období. Možno jej slová a melódia viedli aj lutherovsky orientované stavy, ktoré na ríšskom sneme v Speyeri 25. apríla 1529 vystúpili s protestom proti rozhodnutiam, podľa nich sa priečiacich Božiemu slovu, predovšetkým proti ríšskej kliatbe (exkomunikácii) uvalenej predchádzajúcim snemom na Martina Luthera. Každá z týchto situácií sa vnímala ako hrozba, pričom ich prekonávaniu mal napomáhať samotný Boh.
Nemecká reformovaná, resp. protestantská šľachta a meštianstvo sa neuzatvárali so svojim vierovyznaním len do súkromia. Práve úvodný verš Lutherovej piesne, prirovnávajúci Boha k „hradu prepevnému“ sa postupom času stal mottom, ktoré mohlo označovať „pevnosti“ evanjelicko-luteránskej cirkvi – takto to vyjadrili napr. v Eisenachu na portáli Kostola sv. Juraja (Georgenkirche).
 
 
 
Napokon, v tomto kostole kázal samotný Martin Luther (1521), užívajúci azyl tamojšieho Wartburgu; a vo vzťahu k hudobnému umeniu iste netreba pripomínať, že v roku 1685 tam bol pokrstený Johann Sebastian Bach...
Lutherovský „hrad prepevný“ je symbolicky vyjadrený tiež v monumente, ktorý sa nachádza v meste Worms.
 
 
Ústrednú figúru Martina Luthera, umiestnenú na vysokom podstavci, obklopujú predchodcovia reformácie v cirkvi (z nich napr. Ján Hus, Girolamo Savonarola, John Wycliff, Philipp Melanchton a ďalší). Alegóriou je prítomné mesto Augsburg (podľa miesta snemu, kde ríšske mestá deklarovali prihlásenie k reformácii, tzv. Confessio Augustana, 1530), mesto Speyer (snem z roku 1529) a trúchliaci Magdeburg – na pripomienku jeho vyplienenia katolíkmi počas Tridsaťročnej vojny (1631). Pomník vytvoril klasicistický sochár Ernst Rietschel (1804 – 1861) s viacerými spolupracovníkmi, po dvanásťročnom budovaní ho slávnostne odovzdali 25. júna 1868. Vďaka počtu sprievodných figúr a alegórií je vôbec najväčším lutherovským monumentom. Prečo sa pomník nachádza práve v meste Worms ? Martin Luther v apríli 1521 bol predvolaný na tamojší snem, kde mal pred svetskou mocou objasniť svoje tézy a učenie. Ani pred stavmi neustúpil od svojej náuky, „pribitej“ 31. októbra 1517 na bránu wittenberského kostola, preto tzv. wormským ediktom cisár Karol V. potvrdil kliatbu, ktorú na teológa uvalil Rím...   

06. 08. 2017: Prof. Hans-Ola Ericsson - Kremnický hradný organ 2017

Privítali sme ďalšieho z naozaj veľkých umelcov – Prof. Hans-Ola Ericssona. Je to organista, povedané výtvarníckou terminológiou zameraný na veľké plátna, alebo naopak na barokovo-klasicistické miniatúry. Treťou doménou je vlastná tvorba, vrátane interpretácií iných súčasných diel, ktoré Prof. Ericssona oslovia. Konkrétne povedané, ťažiskom jeho tvorby je O. Messiaen, J. Bach a vlastná kompozičná dielňa. Aj teraz, pred príchodom do Kremnice hral v Kasseli na novom, veľmi modernom organe v kostole sv. Martina koncert nazvaný „Organ a Elektronika“, čo bol koncert pre organ v súznení s rôznymi elektronickými prístrojmi, vyludzujúcimi zvuk. Z uvedeného vyplýva, že Prof. Ericsson nachádza jedno zo svojich polí pôsobnosti v nachádzaní nových zvukov, tvorbu nálad či psychických napätí, ktoré z kolaborácie uvedených nástrojov vznikajú.
 
 
Náš festival Kremnický hradný organ je zameraný konzervatívnejším smerom, našich návštevníkov oslovujeme krásou harmónie, virtuóznou zručnosťou organistov a nadovšetko pôsobivou organovo-akustickou zvukovosťou. Naši návštevníci oceňujú tradičný estetický pohľad na umenie, a preto programová zložka Ericssonovho recitálu musela byť zameraná na Bacha, Rameaua či tvorcu Kódexu z Robertsbridge ( okolo rokov1330-1360 ), teda naozaj starých majstrov, kde Ericsson nachádza estetické korene tvorby, bez ktorých by sa vo svete elektronického umenia nevedel pohybovať, alebo ak, tak bez historického backgroundu, bez citu, ktorý vnímavý človek dokáže absorbovať. Prof. Ericsson je veľmi citlivý umelec, ak aj stále hľadá nové zvukovosti, tak vždy tak, aby fenomén krásna bol na prvom mieste, aby publikum prijalo jeho predstavy, aby výrazovo bol nadovšetko suverénny. Preto sa v Kremnici vrátil k historickým koreňom, ukázal, že stará hudba je pre neho elixírom života, bez ktorého by sa na pole nepoznaného nepúšťal. Hral plnokrvne stredoveké kvartové postupy, ktoré klasická harmónia vníma ako disonancie, hral Rameaua v znení pre súčasné organy, hral ale aj Bacha, kde je tempovo svieži, registračne hutne znejúci, častokrát s pôsobivými melodickými ozdobami, jeho pohľad na Passacagliu c mol, BWV 582 bol skvelou ukážkou modernej interpretácie J. S. Bacha.
 
 
 
Prof. Hans-Ola Ericsson je dnes váženou osobnosťou, koncertuje na celom svete, je obľúbeným učiteľom organovej hry, aj našu Máriu Budáčovú posadil vedľa seba ku kremnickému trojmanuálu, je  prísnym porotcom a šíriteľom organového umenia. Privítali sme ho a vypočuli na našom festivale, no nedá sa povedať, že by debutoval v Kremnici, skôr Kremnický hradný organ debutoval u Ericssona.   

31. 07. 2017: Prof. Hans-Ola Ericsson - ikona súčasného organového umenia

Nuž teraz, teraz pred ericssonovským vystúpením asi takto: sú jednoducho veľkí umelci, v našom prípade organoví interpreti, ktorí sa svojim talentom, vedomosťami, usilovnosťou, aktivitami, komplexnou snahou o umelecko-osobnostný rast i šťastím byť v správnom čase na správnom mieste stali veľkými. Sú to osobnosti nie obyčajné, ale výnimočné. Náš festival si váži všetkých svojich interpretov, do posledného, no kriticky i objektívne musí priznať, že niektorí z nich boli neobyčajní, takí, o ktorých píšu učebnice hudobnej histórie alebo estetiky. Nebolo ich veľa, ale boli, a aj my sme mali to šťastie, že do Kremnice pricestovali. Spomeňme aspoň niektorých: Lionel Rogg, John Scott, Hans Fagius či James David Christie. Sú to velikáni, o ktorých zainteresovaní tvrdia, že tvoria alebo určujú vývin organovej interpretácie, zapisujú sa do dejín, stávajú a alebo stali sa pojmami. Je to jednoducho tak, platí to celosvetovo. A teraz k nám pricestuje ďalší z tejto skupiny výnimočných – Prof. Hans-Ola Ericsson.
 
 
Má dva pasy, švédsky a kanadský, ale považujme ho skôr za švédskeho umelca, pretože tu v Európe sú jeho korene, tu vyrastal, tu sa stretával s Olivierom Messiaenom a inými výnimočnými osobnosťami. Teraz je už svetobežník, a že či hrá v Japonsku, Kanade, Monaku alebo Nemecku je tak ako keď niekto hrá v Banskej Bystrici a potom v Košiciach. Profesor Ericsson je všestranný umelec, koncertuje, vedie majstrovské triedy, komponuje, zasadá v porotách, no a vedie svoju triedu na Univerzite McGill v Montreale. Medzi jeho študentami je teraz aj naša Mária Budáčová, spolu zahrajú aj mozartovskú ukážku pre štvorručný organ. Samozrejme, recitál Prof. Ericssona bude rozsiahlejší a medzi autormi nebudú chýbať Bach  i spomínaný Messiaen.
 
 
Profesor Ericsson koncertuje v týchto dňoch v Nemecku a vo štvrtok bude cestovať z Kasselu do Kremnice, trochu komplikovane, vlakom, lietadlom, autom i S-Bahnom. Tú komplikáciu ale berme s rezervou, aj profesor Juilliard School Kent Tritle cestoval na jediný koncert z New Yorku do Kremnice. Náš festival je teda centrom, kde sa stretávajú organové osobnosti, príkladmo excelentní študenti, vatikánsky organista, americkí profesori, ale aj organisti viedenského Stephansdomu. Zaiste možno preto dodať, že profesora Hans-Ola Ericssona bude kremnické festivalové publikum rado vítať.  

30. 07. 2017: Nagy s Wagnerovym Tristanom

Hľadať a nachádzať optimálnu programovú štruktúru, aspoň relatívne, festivalových organových koncertov je nesmierne náročné. Organová literatúra je bohatá, s množstvom krásnych diel, vyžaduje však kritický pohľad, pretože množstvo diel bolo vytvorených na bohoslužobné účely, ich koncertné využitie je problematické, iné, častokrát veľké symfónie pochádzajú z tvorby veľkých katedrálnych organistov, veľa takýchto diel nesie v sebe absenciu výrazných invencií, vrátane miery proporcionality. Svojím dielom problematiky prispieva akustické prostredie danej interpretácie a prirodzene umelecký naturel organistu. Tento veľký komplex dramaturgických pohľadov sme riešili pri tvorbe tohto festivalového ročníka a ako základ týchto snáh sme zvolili transkripciu Wagnerovho Tristana a Isolda. Je zrejmé, že ide o vrchol romantickej tvorby, do maxima dovedeného obsahového fenoménu kompozície, Wagner je tu neprehliadnuteľný vo vnútorných pohyboch a harmonických konštrukciách. Ak si autori transkripcií, v histórii ich nie je veľa, vybrali vhodné fragmenty z Wagnerovej tvorby, nemohli urobiť nič lepšie. Organová literatúra týmto získala také obohatenie, že množstvo dovtedajších diel bolo odsunutých do pozadia, pretože organové znenie Wagnerovho Tristana je neprekonateľné. Nie náhodou sa tomuto opusu venovali aj veľkí americkí organisti na ich najväčších a najvyspelejších organoch, veľmi dobre vedeli, že hodnota umeleckej invencie diela je to najcennejšie čím sa môžu prezentovať.
 
 
 
 
 
A práve v porovnaní s týmito interpretáciami sme dospeli do štádia napätia a očakávania ako bude Wagner znieť v kremnickom kostole sv. Kataríny. Interpretáciu sme pripravovali približne jeden rok, no výsledné znenie prekročilo všetky naše očakávania, podmienené akustické charakteristiky chrámu ( vnútorná veľkosť a členenie priestoru ) spolu parametrami organu ( veľkosť nástroja, množstvo píšťal, registrov, možnosti dynamiky, valec, kombinácie registrov ) vytvorili takú kombináciu, že Wagnerove harmonické chvenie a rast alebo úpadok dynamiky si nemohli priať lepšie prostredie. Nagyova interpretácia otvorila dvere novým podobným interpretačným snahám a ak môžeme niečo jednoznačne konštatovať, jeho interpretačný výkon je prenesiteľný do akéhokoľvek vyspelého organového prostredia v Nemecku, Francúzsku, či Veľkej Británii, zaslúži si uznanie a verejné prezentovanie. Nagy hral okrem Wagnera Gotickú suitu a Ad nos, salutarem undam, tu sme však na jeho excelentnosť zvyknutí, prekvapením bola práve kombinácia Gotická suita – Ad nos – Tristan. Samotný interpretačný prístup Istvána Nagy sa niesol vždy ruka v ruke s precíznosťou, vypracovaním detailov, analýzou možných registrových kombinácií, s naozaj koncepčnou umeleckou tvorbou. Jeho interpretácie naviac niesli vzácnu charakteristiku, publikum priviedol do sústredenosti, pokoja, tichého vnímania, poslucháči nie že by nedýchali, dýchali, ale spolu s jeho frázovaním a  tempovým (agogickým) kolísaním. Je to dar, ak niekto má takúto schopnosť.  Publiku sa ťažko odchádzalo zo svätokatarínskeho chrámu, Nagy niektorým, tým najviac očareným  zahral Tristana ešte raz, lebo toto dielo hrať vie, hrá sa s ním, modeluje ho, vytvára vždy nový artefakt. Poslední festivaloví návštevníci odchádzali z chrámu už za tmy a  určite pre väčšinu bola atmosféra tohto večera nezabudnuteľná.

24. 07. 2017: Organista István Nagy – umelec, ktorý priťahuje publikum

Organistu Istvána Nagya sprevádza zvláštny jav, priťahuje obecenstvo, je akoby magnetom pre publikum.
 
 
Je pravda, že ho zaraďujeme medzi najlepších slovenských cirkevných organistov, hoci nevyhlasujeme, že poznáme všetkých slovenských, no podľa nášho subjektívneho názoru je najlepší. Písali sme o tom už v minulosti a na tomto názore zotrvávame aj teraz. Ak sme pred pár dňami písali o úlohe a postavení cirkevného hudobníka, platí to aj pre I. Nagya s tým,  že má veľmi intenzívne sólistické ambície, neustále študuje nový repertoár, koncertuje, učí, je jednoducho ozajstný hudobník. Je tomu už niekoľko rokov dozadu, keď sme ho spoznali v Kremnici, vtedy bol pomáhať registrátorovi Jozefovi Gallovi. Vtedy,  počas prestávky využil voľný organ a hral, vtedy sme spoznali jeho muzikálnosť a dobré umelecké cítenie. Niekoľko rokov sme ho nechali dozrieť a potom sme ho pozvali do Kremnice. Bolo to v roku 2013 a bol prekvapením festivalu. Je pravda, že aj teraz počas roka sme sa veľa krát stretávali v Kolárove, kde Nagy pôsobí, analyzovali sme skladby, študovali repertoár, hľadali sme to najoptimálnejšie, čo by organovému umeniu v Kremnici prispelo. Je tiež pravda, že Nagy nikdy nepovedal, že danú skladbu hrať nebude alebo daný detail bude hrať inak. Nagy nikdy neodmietol rady, vždy sa prejavuje nekonečnou snahou umelecky rásť. Kremnické festivalové publikum je veľmi citlivé, neomylne spoznáva skutočné talenty, dobrých umelcov, dobré interpretácie. A možno to je dôvod, prečo Nagy poslucháčov priťahuje. Hrá výborný repertoár, technicky excelentne. A preto bude hrať pred festivalovým publikom už po štvrtý raz. Áno, dobrých umelcov radi privítame aj opakovane, keď sú zárukou umeleckých zážitkov. Mgr. István Nagy bude hrať Gotickú suitu L. Boëllmanna, toto štvorčasťové, poslucháčsky známe dielo istotne predstavovať nemusíme, v strede bude virtuózne Lisztovo Ad nos, ad salutarem undam a na záver výnimočná ukážka organovej transkripcie Wagnerovho Tristana a Isolda. Aj keď sme to doteraz nikdy nepísali, odporúčame vypočuť si tieto diela už pred koncertom, z CD alebo internetu. Pôjde o interpretáciu veľmi závažných diel a príprava na ne môže byť len užitočná.



 © 1997-2017 Ars Consulting Bratislava