Úvodná stránka / Main page
2019
Aktuality

20. 02. 2013: Úvaha

Keď 19. apríla 2005 zvolili kardinála Josepha Ratzingera za pápeža, festival Kremnický hradný organ už vtedy pripravoval prezentáciu vatikánskeho organového umenia. Prvýkrát vatikánsky umelec organista prof. Gianluca Libertucci vystúpil v Kremnici už v roku 2006. Nebol jediný, s kým prebiehali umelecké rozhovory, návštevy koncertov, bohoslužieb a spoznávanie umeleckého naturelu. Tými ostatnými boli hlavný organista prof. James Edward Goettsche a kňaz, skladateľ a v tom čase dirigent zboru Capella Sistina Mons. Giuseppe Liberto. Organové diela Mons. Liberta v Kremnici už odzneli a budú znieť aj v tomto roku.
 
Prof. Goettsche je vážená umelecká osobnosť vo Vatikáne, rešpektovaný organista, ktorý veľmi citlivo dotvára hudobný profil liturgických obradov.
 
 
Bohoslužobne spolupracoval s pápežom, kardinálmi i mnohými biskupmi ako hlavný organista Baziliky sv. Petra. Umelecké rozhovory s prof. Goettschem trvali dlho, pri spoločných stretnutiach nám veľakrát zdôrazňoval dôležitosť, akú organovému umeniu pripisuje Prof. Ratzinger, excelentný znalec teologickej vedy, v tom čase už pápež. Prof. Goettsche bol jediný umelec, ktorého oslovoval Mons. Marini zo sekretariátu Svätého Otca, vo veciach hudobného obsahu bohoslužieb. Benedikt XVI. mal ambíciu prehĺbiť obsah bohoslužieb, vniesť ducha latinčiny do verbálneho i spievaného prejavu, mal plány na naozaj veľa rokov. Lenže tak ako Svätý Otec Benedikt XVI. sa rozhodol ukončiť svoju misiu v najvyššej funkcii, ani prof. Goettsche zrejme nepricestuje do Kremnice, a to napriek tomu, že v minulosti už podpísal prísľub koncertu na kremnickom festivale. Príčinou sú skutočne vážne zdravotné ťažkosti, ktoré mu neumožňujú vycestovať z Ríma.
 
Reprezentantom súčasného vatikánskeho organového umenia sa teda v skutočnosti stal prof. Gianluca Libertucci, skvelý organista a profesor organovej hry.
 
 
Na kremnickom organovom festivale hral doteraz štyrikrát a navyše raz v rámci súkromného podujatia. S Gianlucom Libertuccim si umelecky nesmierne rozumieme, akoby sme  pred siedmymi rokmi tušili, že sa stane tak výraznou vatikánskou osobnosťou. V jeho umeleckom životopise iste nie je veľa miest, kde by tak rád a s takou intenzitou koncertoval, ako práve v Kremnici. Tohto roku bude hrať na našom festivale zaujímavý recitál, s dielami J. S. Bacha, C. Francka a už spomínaného Mons. G. Liberta.
 
Ostáva nám veriť, že novozvolený pápež ešte viac prehĺbi význam hudobnej zložky bohoslužieb, v spievanej i organovej podobe. Organ, jedinečný inštrument hudobného umenia má v chrámovom priestore v rámci historickej kontinuity svoje autentické miesto, rovnako v Bazilike sv. Petra, tak aj v kremnickom kostole sv. Kataríny. Svojim osobitým zvukovým prejavom a hudobnou symbolikou myšlienkovo spája a obohacuje, rovnako pri bohoslužobných obradoch alebo interpretačnom, umeleckom procese.         

08. 01. 2013: Kremnický hradný organ 2013 - Vítame Vás

Vážení priatelia organového umenia, vážení priaznivci festivalu Kremnický hradný organ !
 
Vítame Vás v týchto skorých januárových dňoch na internetovej prezentácii festivalu. Ponajprv by sme sa chceli poďakovať za priazeň a popriať Vám do roku 2013 všetko najlepšie. Bude nás tešiť, ak náš festival prispeje umeleckým prínosom k Vašej pohode, k Vášmu novému poznaniu organového umenia.
 
Festival sa postupne pripravuje a už dnes Vás môžeme ubezpečiť, že organové osobnosti, ktoré sa predstavia na jednotlivých festivalových podujatiach pripravia interpretácie vysokého medzinárodného statusu. Moderný, náročný a kritický pohľad na organové umenie bude dominovať aj v tomto roku a bude tým fenoménom, ktorým sa chceme odlišovať od množstva iných festivalových projektov. Dlhoroční návštevníci nášho festivalu vedia, že náročnosť na interpretov a požiadavky na programovú štruktúru maximalizujeme tak, aby výsledná koncertná interpretácia priniesla výrazné umelecké dielo organistu a hodnotné festivalové podujatie.
 
Od skončenia minuloročného festivalu sme navštívili množstvo organových koncertov v zahraničí i na Slovensku, počuli sme erudovaných organistov a spoznali veľké koncertné organy. Technicky vyspelé, moderné, také, ktoré nás nútili porovnávať. Akokoľvek chceme byť objektívne kritickí, nedá nám nenapísať, že kremnický hradný koncertný organ má nesmiernu umeleckú hodnotu. Spočíva vo zvukovej kultivovanosti a zviazanosti s akustickými parametrami kremnického hradného kostola. Mnohé organy, ktoré sme počuli mali zložitú elektroniku, servisný výťah organistu, obrovský počet píšťal a registrov, len akosi ten vzácny umelecký fenomén jedinečnosti sme mnohokrát ťažko hľadali. Kremnický organ majú organisti radi, radi sa do Kremnice vracajú, vedia s nástrojom spolupracovať, vedia spolu dýchať. A možno toto je tým základom, kde vzniká umenie, jedinečnosť okamihu hudby, nálady a atmosféry. Radi Vás privítame, aby ste boli v prostredí, kde vznikajú umelecké výpovede organistov a tvorcov, ktorí majú čo do organového umenia povedať.
 
Mgr.art. Renata Košťálová - Mgr.art. Stanislav Kowalski, autori festivalu   

29. 08. 2012: Coda 2012

Pred záverečným slovom o festivale bolo potrebné urobiť si krátku prestávku. Hlavne preto, že prvých šesť podujatí bolo tak jedinečných, že vytvoriť charakteristiku záverečného siedmeho koncertu bolo nielen komplikované, ale hlavne umelecky, festivalovo-autorsky i subjektívne nesmierne náročné a zodpovedné. Umelecký prejav Prof. Tomadina mal množstvo rysov spoločných s jeho predchádzajúcimi kolegami. Hral veľké, významné diela, prinášal taliansku hudobnú tradíciu a bol v pozícii po excelentných výkonoch uzavrieť festival. Úvodom preto treba o Manuelovi Tomadinovi napísať to, čo sme už na týchto stránkach napísali, a síce to, že je to dobrý hudobník, umelecky veľmi erudovaný. Od našich predchádzajúcich hosti bol  však aj odlišný. Nebol tak super organovo virtuózny ako Nór Melbø, jeho program nebol tak kompaktný ako program Nemca Lichtscheidela, nebol tak zvukovo pregnantný ako Španielka Márquez, nebol tak špecializovaný ako Nipp z Lichtenštajnska na tvorbu Rheinbergera. Aký teda bol ?
 
 
Prof. Manuel Tomadin je organista so srdcom čembalistu, umelec s krásnym frázovaním, nesmierne pôsobivou výstavbou kantilén, so silnou vnútornou pulzáciou. Možno by sa dalo napísať, že je prototypom barokového umelca, vyhraneného estéta a znalca hudobného umenia istej epochy. Takýto, do istej miery kategorický uzáver si však nedovolíme vysloviť, pretože aj jeho romantický program bol prijatý s poslucháčskym súhlasom a jednoznačnou akceptáciou. Ani my nemôžeme nesúhlasiť s takýmto názorom, skôr by sme ho chceli doplniť tým, že Tomadin rozšíril a doplnil  mozaiku organovo-interpretačných charakterov festivalových organistov. História festivalu Kremnický hradný organ ich už priniesla neúrekom a aj Tomadin bol z tých, ktorí priniesli niečo nové. Tomadin bol výrazovo nesmierne kultivovaný, zvukovo komornejší, striedmy, prinášal skôr podnety k úvahám  a otázky nie len k umeleckej kvalite, ale aj k charakteru výrazu. Na niektoré podnety a otázky sme sa snažili odpovedať, no naše záverečné vyjadrenie zvýrazní inú skutočnosť.

Manuel Tomadin uzavrel festival, ktorý bol umelecky naozaj hodnotný. V časovom priestore siedmich koncertov priniesol interpretačné výkony, ktoré by bolo treba vo svete hľadať veľmi dlho a  na mnohých miestach. Sústredenie organovej, hráčskej umeleckej kvality do priestoru kostola sv. Kataríny považujú autori festivalu za fenomén hodnoty. Mnohé iné projekty podobného zamerania nedosahujú kremnické interpretačné parametre, mnohé iné projekty s novými a modernejšími organovými inštrumentami nie sú tak umelecky prierazné a návštevnícky akceptované. Minimálne vo vzdialenostnom ambite 200 km od Kremnice je festivalová umelecká hodnota dominantná. Je samozrejmé, že na zreteli máme aj celkovú štruktúru festivalu, prípravu nástroja a prostredia, aj v tomto parametri je kremnický festival tým najprofilovejším, s nezastupiteľným miestom tímu pracovníkov Múzea mincí a medailí. Ich vysoko profesionálna starostlivosť o kremnický organ Rieger-Kloss je obdivuhodná.

Pred niekoľkými dňami skončený 16. ročník festivalu Kremnický hradný organ priniesol predstavenia radu umelcov, ktorí možno dnes ešte nie sú známi na najprominentnejších pódiách, hoci ani toto tvrdenie nemusí byť celkom správne. Prinieslo ale predstavenia a interpretácie umelcov, ktorí na prominentné pódiá nesporne patria a v budúcnosti určite ešte budeme o nich počuť. Kremnický festival má nekompromisnú úlohu, predstaviť organové umenie v tom najlepšom a najhodnotnejšom svetle. Profesionálny a umelecký profil autorov festivalu umožňuje vyjadriť názor, že tohtoročný festival bol jedným z najhodnotnejších a naplnil svoje poslanie. Výrazná návštevnícka pozornosť len dokumentovala, že umelecké očakávania excelentného organového umenia dostali reálne umelecké odpovede.
 
 
Každý jeden koncert sa pripravoval viac než jeden rok. Štúdiom organovej literatúry a interpretačných výkonov, tvorbou koncepcie a dramaturgie i zabezpečovaním dopravných, ubytovacích a informačných detailov, Toto všetko vyžadovalo sústredenosť, kondíciu a hlavne psychickú odolnosť. A ako to v umení platilo vždy, úspech je úspechom až po záverečnom potlesku. Preto na záver prinášame uvoľnenejší záber, dokumentujúci psychické uvoľnenie po skončení premiérového, úvodného  koncertu Silvie Márquez spolu s našim najžiadanejším registrátorom Jozefom Gallom. Autorom festivalu je cťou, že sa mohli  stretnúť so stovkami spokojných návštevníkov a predstaviť Kremnicu, kremnický hradný areál, organové umenie a organový skvost Rieger-Kloss vyspelému umeleckému svetu.
 
Mgr.art. Renata Košťalová – Mgr.art. Stanislav Kowalski

 

17. 08. 2012: Poznámky k záverečnému koncertu

Organistom záverečného festivalového koncertu bude excelentný hudobník, organista, čembalista a znalec hudobnej histórie Manuel Tomadin.
 
Pochádza zo severného Talianska a jeho hudobná kariéra akoby bola priamym pokračovaním slávnych severotalianskych hudobných tradícií, ktoré reprezentuje benátska škola a jej pokračovatelia. S Prof. Tomadinom sme sa  stretli pred letom v Bratislave a rozhovor s ním bol pre nás inšpiráciou, poznaním skromnej osobnosti, no veľkého umelca.
 
Prof. Tomadin pricestoval v piatok 17. augusta na Slovensko a my sme sa s ním nakrátko stretli. Prinášame Vám momentky zo stretnutia v Bratislave, pred podvečernou  cestou do Kremnice.
 
  
 
Festival Kremnický hradný organ 2012 charakterizuje mimoriadna umelecká kultivovanosť a záverečné podujatie, s veľmi atraktívnym programom privedie festival do skutočnej umeleckej gradácie. Reubkeho Psalm Nr. 94 bude tomu najlepším prostriedkom.
 
Tohtoročný festival sa teší mimoriadnej pozornosti publika. Publika rozhľadeného, sústredeného, umelecky veľmi fundovaného. Aj toto je jeden z rysov festivalu. Vzhľadom na to, že na záverečný koncert avizoval príchod vačší počet festivalových hostí, odporúčame včasný príchod na hrad. Hlavný vchod, ako aj veľmi výhodný a pohodlný vchod Severnou bránou budú otvorené už od 17.30 hodiny.
 
 
Vznikne tak dostatočný časový priestor aj na vonkajšiu prehliadku Hradného areálu i okolitého mestského a prírodného prostredia.

13. 08. 2012: Koncert možno aj závideniahodný

Tak a je to tu. Naše „organové tigre“ sa predviedli a teraz je na nás, aby sme o majstrovských výkonoch porozmýšľali a niečo napísali.
 
 
Krásna dúha predchádzala krásny koncert Espena Melba
 
O Winfriedovi Lichtscheidlovi sme už písali, takže teraz o Nórovi, v Nemecku pôsobiacom Espenovi Melbøvi. Predviedol pravdepodobne najtechnickejší výkon celého festivalu, ba možno napísať, že jeden z najtechnickejších interpretačných výkonov festivalu Kremnický hradný organ. Čo to znamená? Nuž predovšetkým to, že jeho koncert síce nebol plný melodických a harmonicko-ľubivých skladieb, ale súhrnom diel, plných najkomplikovanejších akordov, zložitých fug a registrových kombinácií. Hral nemeckú tvorbu a tá je predsa len iná než francúzsky Franck či Guilmant. Možno povedať, že prvok virtuozity tu mal dominantné postavenie a nateraz je pre nás dôležité uvažovať o interpretácii a o umeleckej tvorbe ako takej.

Iste, Espen Melbø prichádza z Vysokej školy v Lipsku, kde umelecký level je akosi vyššie, než môže mať niekto predstavu. Už samotné interpretovanie Rheinbergera, Wagnera a hlavne Regera  je na hranici uvažovania, či je to sen, predstava alebo skutočná, živá interpretácia. Melbø je organista, ktorý nám programované skladby naozaj zahral, presvedčil nás, že je majstrovský organista. Hral moderným spôsobom, ktorý aj samotný kremnický organ zaháňal do kúta jeho skutočných možností. Melbø ale vedel, čo náš organ znesie, zvukovo, registračne i dynamicky. To, čo bolo za hranicou možnosti, to prispôsobil tak, aby aj naše festivalové publikum počulo a zažilo ten spomínaný „umelecký level“ nemeckého organového umenia. Samozrejme, v kontakte s umelcom sme diskutovali o rozdieloch školy v Oslo a Lipsku a Melbø jednoznačne uviedol, že lipská škola bazíruje na  klavírnej hre ako pomocnej disciplíne organovej interpretácie. Tak sa dopracoval k hráčskej technike, ktorá už dnes je obdivuhodná a dáva organistovi slobodu umeleckého prejavu. Možno si iní organisti všimnú toto konštatovanie. No ale skúsme porovnať Lichtscheidela a Melba, sú medzi nimi rozdiely? Určite áno, Lichtscheidel je o niečo zrelší, kultivovanejší, ako hudobný riaditeľ v Sendenhorste postupne dozrieva a umelecky rastie. Melbø je mladé víno, plné emócií, vášnivosti a sily. Obaja akoby sa navzájom dopĺňali a napĺňali náš zámer predstaviť profil výborného čerstvého alebo takmer čerstvého absolventa vysokej školy či umeleckej univerzity. Zdá sa, že tento zámer sa vydaril a dar zisku pozitívnej energie a umeleckého zážitku, ktorými sa nám pochválil nie jeden poslucháč sa stal skutočnosťou a určite  vraví sám za seba. Samozrejme, umelecká hodnota, majstrovská interpretácia, fantázia a inšpirácia sú tie estetické veličiny, ktoré boli nadovšetko spoločné pre koncerty oboch umelcov.
 
Na záver ešte dve myšlienky: tak ako my si fotografujeme hosťujúcich umelcov, pri príchode na hrad, pri organe, pri rozhovoroch či pred publikom, tak naši hosťujúci organisti si fotografujú naše publikum. Aby mohli dokumentovať, aké početné publikum navštívilo ich umelecké prezentácie. Naozaj pekná vizitka pre kremnické festivalové publikum. A ešte tá druhá myšlienka: možno si návštevníci alebo čitatelia týchto riadkov všimli, že na rozdiel od iných festivalov nepredstavujeme starých umelcov, síce skúsených, ale umelecky za zenitom. Predstavujeme tých, ktorí vďaka svojmu talentu, interpretačnému umeniu a vyspelej organovej hre čoskoro zaujmú miesta organistov vo významných katedrálach alebo sa stanú profesormi. Nateraz ešte tieto posty nemajú, ale umenia majú na rozdávanie, čo naše festivalové publikum vrelo kvituje a oceňuje. Treba dodať s úplnou jednoznačnosťou, že festival Kremnický hradný organ sa nesie v krásnej umeleckej atmosfére, s obdivuhodným komunikatívnym vzťahom umelca a poslucháča. A to by možno aj mohlo byť závideniahodné.

08. 08. 2012: Espen Melbø na Slovensku

Na Slovensko pricestoval druhý, z nami prezentovanej dvojice ambicióznych mladých organistov Lichtscheidel - Melbø.  Espen Melbø pochádza z Lillehameru a vysokoškolské vzdelanie absolvoval v triede Prof. Boysena v Oslo. Teraz je postgraduálnym štipendistom na Vysokej škole hudby a divadla v Lipsku, v triede vynikajúceho profesora Engelsa. Melbø  je v Lipsku nesmierne aktívny, okrem kantorskej funkcie veľa koncertuje a prezentuje vysoký status organového umenia svojej krajiny. Aj v Kremnici bude hrať náročné opusy J. G. Rheinbergera ( Sonatu-fantasiu H dur), M. Regera ( Symfonickú fantáziu a fugu) a populárnu transkripciu predohry opery Majstri speváci z Norimbergu R. Wagnera.
 
 
Espen Melbø sprevádzaný partnerkou pricestoval na Slovensko priamo z Lipska, jeho recitál je rovnako prísľubom ako to bolo v prípade excelentného W. Lichtscheidela.

06. 08. 2012: Lichtscheidel - excelentný suverén

Písať o koncerte Winfrieda Lichtscheidela je svojim spôsobom príjemné. Na začiatok totiž možno napísať, že hral nie dobre, ale veľmi dobre. Festival je živý organizmus,  a preto počas mesiacov umeleckej prípravy festivalu, počas rozhovorov, diskusií, náštev koncertov a štúdia iných hudobných produkcii sme si vytvorili predpoklad, že tento koncert má šancu aby dopadol dobre, aby jeho umelecká hodnota bola blízka tomu najlepšiemu, čo sme v Kremnici na festivale počuli.. Po skutočnom, reálnom absolvovaní koncertu naše tvrdenie poopravíme tým, že koncert Winfrieda Lichtscheidela považujeme za prekvapivý, vynikajúci. Naviac, plne trváme na tvrdení, aj keď v prenesenom význame, že na kremnický festival prišli mladé organové tigre, ktoré si s plnou vervou strážia nadobudnuté  majstrovstvo z vysokej školy, zveľaďujú ho a prinášajú nové, vlastné umelecké pohľady na organovú interpretáciu.
 
 
Naozaj, Lichtscheidel zúročuje svoje pôsobenie v Sendenhorste, kde ma k dispozícii výborný nástroj, možnosti umeleckej realizácie a rastu. Winfried Lichtscheidel dozrel ako víno a prekvapil osobitosťou, detailne vypracovanou organovou hrou, precíznosťou a obdivuhodnou registrovou fantáziou, z nášho pohľadu obzvlášť v mimoriadne  delikátnych 4 skizzách R. Schumanna a monumentálnej 10. symfónii Ch.-M. Widora. Ako organista je dnes Lichtscheidel suverénny umelec, ktorý má brány do umeleckého sveta otvorené. My mu prajeme, aby jeho meno a interpretácie poznali vo vyspelom organovom prostredí a sme radi, že v jeho 32 rokoch sme mali možnosť počuť excelentné majstrovstvo a predstaviť ho nadšenému festivalovému publiku.

02. 08. 2012: Pricestujú organové tigre - Lichtscheidel, Melbö

Nasledujúce dve nedele budú hrať na festivale dvaja mladí, výrazne profilovaní mladí umelci Winfried Lichtscheidel z Nemecka a Espen Melbö z Nórska. Môžeme použiť  v ich prípade prirovnanie uvedené v nadpise? V prenesenom význame a s istým nadsadením určite áno, veď toto prirovnanie sa používa aj v bežnom živote. Aké charakteristiky spájajú teda týchto umelcov? Pôjde o niekoľko prvkov, pričom za najdôležitejšie považujeme veľký talent, ctižiadostivosť, ochotu pracovať, cestovať a poznávať nové. Obaja majú excelentné vzdelanie, Lichtscheidel Vysokú školu v Stuttgarte a hviezdnych profesorov Haasa a Lohmanna, Melbö Vysokú školu v Oslo a Lipsku a rovnako vynikajúcich profesorov Boysena a Engelsa.
 
Lichtscheidel po absolvovaní vysokej školy sa zaujímal o post hudobného riaditeľa. Získal ho, a to v severonemeckom meste Sendenhorst, čo je mesto vzdialené 20 km od intelektuálne ladeného vysokoškolského mesta Münster. Pôsobí v dvoch chrámoch a  v tamojšom farskom kostole nevykonáva len bežné organové povinnosti, ale pripravuje cirkevný zbor, pozýva excelentných organových hostí a prezentuje svoje interpretačné majstrovstvo. Ako organista disponuje bravúrnou prstovou a pedálovou technikou, má obrovský repertoár a prehľad v literatúre. Vo svojom domovskom chráme pripravil cyklus prevedení všetkých Viernových symfónií, pripravuje organové interpretácie k významným výročiam, buduje si kariéru, aby sa o jeho mene vedelo, aby jeho budúce pôsobisko bolo ešte významnejšie.
 
 
Vedľa seba má vynikajúcu organistku Agatu Augustyn, teraz Agatu Lichtscheidel, rovnako absolventku stuttgartskej školy. Do Kremnice pricestovali spolu, Winfried bude hrať a Agata bude asistovať a registrovať. Len organisti vedia oceniť, čo znamená mať pri sebe spoľahlivého registrátora, v tomto prípade aj veľkého kritika, no aj najbližšieho partnera. Podobne ako tandem Thomas a Corine Nipp aj naši najbližší hostia Winfried a Agata Lichtscheidel sú prísľubom veľmi hodnotného umeleckého večera.



 © 1997-2019 Ars Consulting Bratislava