Úvodná stránka / Main page
2018
Aktuality

09. 08. 2016: Talian Martin Rabensteiner zavŕši jubilejný festival

Festival Kremnický hradný organ predstavil doposiaľ 14 talianskych organistov, z juhu i severu Talianska, Ríma, Milána i Sardínie. Spoznali sme rôzne interpretačné naturely, víťazov súťaží, veľkých profesorov a katedrálnych organistov. Dá sa povedať, že máloktorý európsky organový festival má tak precízne zmapované talianske organové interpretačné umenie ako práve náš Kremnický hradný organ. Ak môžeme vyzdvihnúť jedno veľké pozitívum, tak hlavne to, že predovšetkým mladí talianski organisti prenikajú do vyspelej organovej Európy, ba aj do USA. Nie je to len preto, že v globálnom svete môže pôsobiť každý kde chce, ale preto, že mladá generácia talianskych organistov disponuje nesmierne talentovanými jedincami, ktorých umelecky akceptuje mimotalianske umelecké prostredie. Je to obrovská devíza talianskej kultúry a tá akcentuje, že talianskym vývozným artiklom nie je len výtvarne umenie, ale aj organoví interpreti. Jedným z tých, ktorí taliansku organovú tradíciu rozvíjajú je Martin Rabensteiner, pochádzajúci zo severotalianského Bolzana.
 
Študoval v Taliansku, Rakúsku, Holandsku a Švajčiarsku, vyhral súťaže v Nemecku a momentálne pôsobí vo Švajčiarsku. Je to teda svetu otvorený umelec, 30 ročný, teda z generácie, ktorá pripravila v Kremnici najpôsobivejšie interpretácie. V sobotu bude hrať v Kremnici vyslovene pekný, no nesmierne náročný program, znalci organovej literatúry vedia čo znamená pôsobivá Boëllmanova Gotická suita, farbami a napätím prekypujúca Duruflé Suita, opus 5 a napokon grandiózna Regerova Sonáta č. 2, a tiež potvrdia, že ide o vrcholne reprezentatívny program, hodný vyvrcholenia nášho jubilejného festivalu. Sme radi, že práve tak mladý a zo severného Talianska pochádzajúci umelec zavŕši festival, pretože práve takýto organisti ( a to vieme zo skúsenosti ) pripravili v Kremnici mimoriadne hodnotné interpretácie, pre publikum ozajstné zážitky.  
 

07. 08. 2016: Záverečné trio II - Mozartovo Requiem k výročiu festivalu Kremnický hradný organ

Dvadsiate výročie festivalu Kremnický hradný organ je určite príležitosťou pripraviť interpretačné výkony, ktoré by výročie festivalu dôstojne pripomenulo a súčasne by ho umelecky obohatilo a  nieto výraznejšieho diela než Requiem Wolfganga Amadea Mozarta, ktoré by bolo ozajstným stredobodom festivalovej umeleckej tvorby, rovnako v júli ako aj v auguste. Práve júlová úspešná interpretácia bola hlavnou pozvánkou na augustovú reprízu a ukázalo sa, že veľmi účinnou, pretože oslovila naozaj početné publikum.
 

 
V spätnom pohľade musíme jednoznačne deklarovať, že dominantnou osobnosťou aj augustovej interpretácie bol zbormajster Dušan Bill. Samozrejme so svojimi partnermi, zborom Adoremus, organistkou Máriou Budáčovou a vokálnymi sólistami. Spomenieme ich menovite – Hana Friedová, Angelika Zajícová, Juraj Kuchár ako aj Tomáš Šelc, pretože ich vokálne sóla v Requiem interpretovali s náležitou suverenitou a istotou. Prirodzene hlavným vokálnym prvkom bol zbor Adoremus – dirigent Dušan Bill ho viedol presne, s nadhľadom  skúseného dirigenta, s výraznými dirigentskými gestami akoby od legendárneho Georga Soltiho. Práve zvýrazňovanie detailov, ktorými bol Solti známy bolo účinným prvkom bezkolíznej spolupráce s Budáčovej organom a to v sakrálnom priestore, kde interpreti pôsobia v rozličných častiach chrámu nie je jednoduché. Pri menšom počte návštevníkov, kedy akustika pôsobí vypuklejšie je vytváranie zvukového kontaktu problematické,
 
 
no pri úplne plnom chráme, ako to bolo teraz v Kremnici interpreti stáli pred úlohou eliminovať zníženú akustiku, lepšie povedané dozvuky konkrétnych tónov tak, aby zachovali kompaktnosť a jasnú súhru interpretácií svojich partov. Súhrnne možno povedať, že práve interpretácia Requiem bola najdôstojnejším prvkom výročného festivalového podujatia. Napriek tomu, že Budáčová hrala ešte Lisztovu Fantáziu a fúgu na B-A-C-H a Adoremus interpretoval niekoľko zborových diel, aj s pekným sopránovým sólom Hildy Gulyasovej,  aj publikum v zákulisných rozhovoroch vyjadrovalo poznanie, že práve spojenie organu s ľudskými hlasom, zborovým alebo sólistickým je najvýraznejším, najpôsobivejším a najautentickejším fenoménom, akým sa hudobné umenie môže v chrámovom priestore prezentovať. Publikum odchádzalo z kostola sv. Kataríny už za tmy do prostredia, kde akoby im Kremnica núkala pohľady na svoje krásne vysvietené hlavné Štefánikovo námestie, možno aj na vzdialené kremnické vrchy, no určite nejeden návštevník si uvedomil, že práve slovenskí interpreti pripravili výrazný výročný koncert 
 
 
festivalu Kremnický hradný organ, ktorý už dávno prekročil hranice našej krajiny a keď aj nie minciarskou tvorbou, tak organovým umením predstavuje a prezentuje Kremnicu v blízkom i veľmi vzdialenom okolí, od Slovenska a európskych štátov po americký kontinent, Japonsko a Kóreu a najnovšie Nový Zéland.        

01. 08. 2016: Mozart: Requiem - Adoremus, Bill, Budáčová

Neskrývame, že napriek ostatným excelentným interpretačným výkonom za profilový a reprezentujúci jubilejný ročník festivalu Kremnický hradný organ považujeme koncerty Zboru Adoremus s organistkou Máriou Budáčovou a dirigentom Prof. Dušanom Billom. Práve spojenie ľudského hlasu s organom, v sakrálnom priestore zborového spevu je originálnym a autentickým umeleckým prejavom, ktorý vznikol v prostredí cirkevného umenia, v prostredí chrámov a bohoslužieb. Slávnostný program, ktorý v rámci jubilejného festivalového ročníka je uvádzaný v dvoch, mierne odlišných verziách akcentuje umelecký, duchovný a sakrálny fenomén, Franza Liszta a hlavne Wolfganga Amadea Mozarta, prostredníctvom jeho najslávnejšieho diela Requiem d mol, KV 626 pre sóla, zbor a organ. Hoci ako organový festival prioritne prezentujeme interpretácie organovej literatúry, v tejto programovej štruktúre s organistkou Máriou Budáčovou, v posledných rokoch najúspešnejšou organistkou mladej generácie u nás, dominantnou osobnosťou týchto profilových koncertov je zbormajster Prof. Dušan Bill.
 
 
Jeho umelecké skúsenosti, rozhľad a dirigentský profil sú tými faktormi, ktoré najviac poznačili júlovú interpretáciu Mozartovho Requiem. Z pohľadu autorov festivalu musíme dodať, že koncert Zboru Adoremus, organistky Márie Budáčovej a dirigenta Dušana Billa sa zaradil medzi najúspešnejšie profilové koncerty v histórii festivalu. Poznajúc umelecký ambitus zúčastnených interpretov sme  tento ohlas očakávali, a preto sme ich interpretácie zaradili aj do augustového termínu. Obrovský ohlas júlového koncertu a následný záujem o augustový termín sú najlepšou pozvánkou.

Na koncerte radi privítame všetkých návštevníkov, naše publikum prichádza zo širokého okolia, minimálne z rádiusu 100 km zo všetkých smerov. Veľmi veľa organových priaznivcov prichádza z okolia Martina a Liptovského Mikuláša a predpokladáme, že sa dozvedeli, že príjazdová cesta do Kremnice je v okolí Kremnických Baní poškodená a že si pripravia dostatočný cestovný plán na cestu. Tešíme sa na festivalové publikum a na tých návštevníkov, ktorých sa dotkla nepriazeň počasia, zničená cesta a obchádzka cez Krahule istotne počkáme.

31. 07. 2016: Záverečné trio I - Thomas Gaynor

Thomas Gaynor je Novozélanďan, má 25 rokov. Pricestoval k nám priamo z USA, kde študuje, aby absolvoval koncerty v Kremnici, Stuttgarte a v Lahti. Toľko strohá sumarizácia. Zaujímavejšie ale bude hovoriť o tom ako sa dostal k nám a ako hral. Samozrejme, nemôžeme poznať všetkých organistov, nemôžeme navštíviť všetky súťaže a ani koncerty, no napriek tomu nás Gaynorovo oslovenie zaujalo. Slušným tónom, primeraným sebavedomím a otvorenosťou. Napísal, prečo chce u nás hrať a čo všetko urobil preto, aby mohol koncertovať na celom svete ( v 25 rokoch !!! ). Úspešne študuje a zúčastňuje sa súťaží, takže to najzákladnejšie urobil ako prvé. Má nesmierne vycibrenú manuálnu techniku a cit pre štýlové registrovanie. To sme naozaj obdivovali, pretože v jeho veku tak pôsobivo naregistrovať Bacha a hlavne Duruflé a Widora stojí za verejnú pochvalu. Obaja Francúzi majú ustálenú štýlotvornú zvukomalebnú charakteristiku, jej realizácia je ale na každom nástroji iná a hlavným a nezastupiteľným faktorom je preto jasná fantazijná predstava. Gaynor musí mať zrejme skvelých profesorov a musí hrať na výborných organoch, aby sa takejto zručnosti registrovania mohol naučiť, aby mohol tvoriť interpretácie naozaj majstrovské. O svojej manuálnej technike nám dal tušiť už na stretnutí v Bratislave, pri podaní ruky. Udržiavané dlane, vypracované svalstvo na prstoch a primeraná hudobnícka sila boli jasným dôkazom, že Thomas hodiny presedel za organovými manuálmi aby získal obdivuhodné majstrovstvo organového interpreta.  Autori festivalu akosi inklinujú k organistom mladšej generácie, približne 25 – 30 ročným, tí prinášajú suverénnu hru, skvelú techniku i repertoár,  mnohí starší nemajú šancu sa porovnať. Spomeňme Zeinlera, Marinoniho, Lichtscheidela, Augustin, Ksiazkiewicz, Rubia – jeden lepší ako druhý, a Gaynor je jedným z nich. Alebo aj Vincent Dubois, ten hral v Kremnici približne v tom istom veku ako Gaynor a dnes je organistom Notre-Dame. Kde bude Gaynor o 10 rokov ? Nevieme, či doma na Novom Zélande, v Austrálii alebo v USA, ale v každom prípade, keď bude hrať Bacha tak nebojácne, zvukovo nekompromisne s obrovským interpretačným spádom, keď bude hrať Duruflé s najjemnejšími zvukovými nuansami, ozajstnou farebnou paletou posledného impresionistu, keď vo Widorovi bude demonštrovať skutočnú podstatu organového symfonizmu, keď bude hrať tak ako teraz v Kremnici, potom  ho čaká obrovská kariéra. Nebolo by správne, aby sa niektorá z troch interpretácií favorizovala, každá mala základ v inej etape organového umenia. Vo Widorovej Šestke sa ale Gaynor cítil dobre, má ju uležanú, exceloval ńou na súťaží vo Weimare. Akceptujeme aj trochu živšie tempá, podľa nášho umeleckého názoru symfonická závažnosť bola niekedy u Gaynora prirýchla, ale to všetko súvisí s jeho mladistvým temperamentom. Ako celok bol Widor nadovšetko kompaktný a detailne vypracovaný. A na záver ubezpečenie pre festivalových hostí, ktorí boli na koncerte Thomasa Gaynora – počuli ste vynikajúceho organistu ! Sme radi, že sme ho v Kremnici mohli privítať.  

pred koncertom a po koncerte

27. 07. 2016: Thomas Gaynor a záverečné tri koncerty

Vari najpôsobivejšou pozvánkou na kremnický festivalový debut Thomasa Gaynora z Nového Zélandu je jeho kalendár nadchádzajúcich koncertov http://thomasgaynor.com/calendar/.

 O tom, že ide o talentovaného, ambiciózneho a cieľavedomého organistu nieto pochýb. Skôr sa nám žiada dodať, že podobných organistov sme tu mali dvoch: Vincenta Duboisa a najnovšie Johannesa Zeinlera. Ten prvý je dnes organistom Notre-Dame v Paríži a ten druhý vyhráva svetové súťaže jednu za druhou. Obaja už začali, každý svoju svetovú umeleckú kariéru a predpokladáme, že podobne sa bude uberať Thomas Gaynor. Nebude prvý, u ktorého tušíme veľké medzinárodné uznanie a nech je kremnickému festivalu cťou, že spoznal včas veľké talenty a pozval ich  do Kremnice. Thomas Gaynor pricestoval v stredu z Frankfurtu, v sobotu hrá koncert v Kremnici, nasledujúci v Stuttgarte a európsky trip zakončí vo Fínskom Lahti. Vo všetkých troch mestách sa jedná o prvotriedne festivaly. Z Fínska letí domov na Nový Zéland.

Tri záverečné kremnické festivalové koncerty sľubujú veľkú gradáciu, o Gaynorovi sme teraz písali, o nasledujúci koncert Budáčovej so zborom Adoremus, s Lisztovým B-A-C-H s Mozartovým Rekviem je taký záujem, že máme obavy o kapacitu Kostola sv. Kataríny a záverečný koncert s Martinom Rabensteinerom, Talianom pôsobiacim vo Švajčiarsku prinesie taký skvelý program, že môže byť ozdobou ktoréhokoľvek svetového festivalu. Pravdu-povediac, ťažko si vybrať, ale nás aspoň teší, že festival Kremnický hradný organ je ozajstným európskym projektom a Kremnica centrom organového umenia na Slovensku.

24. 07. 2016: Gianluca Libertucci - skutočný cirkevný organista

Sobotňajší festivalový koncert  (23. júla) bol zaradený do rámca veľkého cyklu Organisti svetových katedrál, v ktorom doposiaľ na festivale koncertovali umelci najvyššej umeleckej nomenklatúry ako John Scott z Katedrály sv. Pavla  v Londýne, Peter Planyavsky a Ernst Wally z Dómu sv. Štefana vo Viedni, István Baróti z Baziliky v Ostrihome, Josef Kšica z Katedrály sv.Víta v Prahe na Hradčanoch, Ludwig Rűckdeschel z Dómu sv. Štefana v Passau a zaradiť sem môžeme aj Vincenta Dubois, ktorý bol pred niekoľkými mesiacmi vymenovaný za titulárneho organistu Chrámu Notre-Dame v Paríži. Tento naozaj impozantný zoznam uvádza len najväčšie katedrály, svojimi umelcami prezentované v Kremnici, patrí sem množstvo ďalších, ktorí vykonávajú nesmierne cennú a hodnotnú službu organovej participácie na bohoslužbách. Prirodzene, do uvedeného prehľadu zaraďujeme aj Gianluca Libertucciho, ktorý ako vatikánsky organista je motívom úvahy o cirkevných organistoch. Kremnických festivalových organistov tohto zamerania nemožno celkom porovnávať, pretože každý prechádzal inou umeleckou cestou, inými podmienkami a napokon v  reálnej praxi pôsobia s inými zvyklosťami, požiadavkami a tiež intenzitou. Gianluca Libertucci je vyťažený organista, ktorý okrem dvoch dní, keď učí na prestížnej benátskej vysokej škole odohráva týždenne vo Vatíkane až deväť bohoslužieb, vrátane latinských a v súčasnosti až dvoch audiencií, ktoré hrá pre sv. Otca. Táto intenzita pôsobenia v cirkevných službách vytvára aj jeho profil, musí byť nadovšetko pohotový, technicky perfektne disponovaný, musí mať v repertoári množstvo opusov, skôr kratších, použiteľných počas bohoslužieb a čisto z odborného pohľadu musí vedieť jednoduchšie registrovať, aby svoju pozornosť mohol viac venovať slúžiacemu duchovnému, prispôsobovať sa mu nielen hudbou, spevom, dopĺňať ho, sprevádzať antifonálne spevy, ale aj korigovať intonačné nepresnosti a udržať tak umelecký status bohoslužobného procesu na želanej úrovni. Profil cirkevného organistu je teda tvorený špecifickými požiadavkami a Libertucci sa nám javí ako autentický typ hráča cirkevného zamerania. Festivalové publikum prijalo Libertucciho interpretácie  s nadšením, keď sme doteraz predkladali ilustrácie jeho umeleckého profilu, tak Gianluca Libertucci je naozaj komunikatívny, obľúbený a
 
 
 
žiadaný, hneď o týždeň hrá koncert neďaleko Ríma, ďalší týždeň v Miláne a nasledujúci týždeň v rumunskej Timisoare, je to teda umelec, ktorý je neustále činný a ak sme na koncerte spomenuli naše rozhovory s jeho duchovnými nadriadenými „neberte nám ho, chceme ho mať tu vo Vatikáne“, tak momentálne je už aj čoraz ťažšie zastupiteľný. Nie len preto, že čisto latinské omše vie hrať čoraz menej organistov, že audiencie so sv. Otcom nemôže hrať hociktorý organista, ale aj preto, že Libertucciho majú vo Vatikáne radi, pre svoju úprimnosť a ústretovosť. Tak ako ho poznáme my na  kremnickom organovom festivale.

21. 07. 2016: Prof. Gianluca Libertucci pricestoval

Prof. Gianluca Libertucci pricestoval, s usmiatou tvárou, plný optimizmu.
 
 
Z Ríma do Viedne a potom do Bratislavy bez meškania, neskôr z Bratislavy do Žiaru n/H a Kremnice s meškaním, ale s tým sa musí v lete počítať. Objasnili sme si detaily koncertu, časový harmonogram skúšok, termín stretnutia s asistentom, všetko okolo ubytovania a tiež cesty nazad do Ríma.

V autobuse na ceste z Viedne sa Gianluca zoznámil s mladým duchovným, ktorý pochádza z Mexika a cestoval cez Bratislavu a Nitru do Krakova na Svetové stretnutie mládeže.

Počas asi hodinového rozhovoru sa dostala k slovu taliančina a obaja noví známi si mali čo povedať o pôsobisku mexického pátra ako aj o hudobno-umeleckých zaujímavostiach Vatikánu a Talianska. Komunikatívnosť Gianluca Libertucciho bola ukážková a ak sa takýto úprimný kontakt vytvorí aj v sobotu s našim festivalovým publikom, bude to tá pravá autenticita pôsobenia a poznania sa umelca s publikom a samozrejme naopak. Po tejto skúsenosti sa na koncert Gianluca Libertucciho tešíme ešte viac.  

18. 07. 2016: Pred stretnutím s vatikánskym organistom Gianluca Libertuccim

 
Túto usmiatu tvár taliansko-vatikánskeho organistu privítame v sobotu na festivale. Prof. Gianluca Libertucci už na našom festivale neraz hral a získal si publikum skvelou hrou, komunikatívnosťou a úprimnosťou. Okrem vatikánskych bohoslužieb a profesorských povinnostiach v Benátkach koncertuje na celom svete, no nevieme, či má aj iné také obľúbené mesto akou je práve Kremnica, kde sa tak rád vracia a prináša súčasné organové umenie z Vatikánu, teda také, s akým sa dnes môžeme na vatikánskych bohoslužbách stretnúť. Okrem stretnutí v Kremnici sme sa s ním stretli neraz v Nemecku a hlavne vo Vatikáne. Boli sme spolu aj keď nehral a zostal v nás zážitok sledovať ho ako nezištne pomáhal iným mníšskym organistom pri bohoslužbách. Sprevádzať organovou hrou biskupov a kardinálov je nesmierne náročné, je to zodpovednosť, prináša to trému a nemalé psychické napätie.
 
 
 
Gianluca je skúsený organista a s nadhľadom sprevádza veľké pápežské audiencie, či už emeritného sv. otca Benedikta alebo terajšieho Františka. V každom prípade je Gianluca Libertucci najvyššie postaveným cirkevným organistom, ktorý v Kremnici koncertoval. Pricestuje vo štvrtok z Ríma a o jeho príchode budeme informovať.



 © 1997-2017 Ars Consulting Bratislava