Úvodná stránka / Main page
2018
Aktuality

31. 07. 2016: Záverečné trio I - Thomas Gaynor

Thomas Gaynor je Novozélanďan, má 25 rokov. Pricestoval k nám priamo z USA, kde študuje, aby absolvoval koncerty v Kremnici, Stuttgarte a v Lahti. Toľko strohá sumarizácia. Zaujímavejšie ale bude hovoriť o tom ako sa dostal k nám a ako hral. Samozrejme, nemôžeme poznať všetkých organistov, nemôžeme navštíviť všetky súťaže a ani koncerty, no napriek tomu nás Gaynorovo oslovenie zaujalo. Slušným tónom, primeraným sebavedomím a otvorenosťou. Napísal, prečo chce u nás hrať a čo všetko urobil preto, aby mohol koncertovať na celom svete ( v 25 rokoch !!! ). Úspešne študuje a zúčastňuje sa súťaží, takže to najzákladnejšie urobil ako prvé. Má nesmierne vycibrenú manuálnu techniku a cit pre štýlové registrovanie. To sme naozaj obdivovali, pretože v jeho veku tak pôsobivo naregistrovať Bacha a hlavne Duruflé a Widora stojí za verejnú pochvalu. Obaja Francúzi majú ustálenú štýlotvornú zvukomalebnú charakteristiku, jej realizácia je ale na každom nástroji iná a hlavným a nezastupiteľným faktorom je preto jasná fantazijná predstava. Gaynor musí mať zrejme skvelých profesorov a musí hrať na výborných organoch, aby sa takejto zručnosti registrovania mohol naučiť, aby mohol tvoriť interpretácie naozaj majstrovské. O svojej manuálnej technike nám dal tušiť už na stretnutí v Bratislave, pri podaní ruky. Udržiavané dlane, vypracované svalstvo na prstoch a primeraná hudobnícka sila boli jasným dôkazom, že Thomas hodiny presedel za organovými manuálmi aby získal obdivuhodné majstrovstvo organového interpreta.  Autori festivalu akosi inklinujú k organistom mladšej generácie, približne 25 – 30 ročným, tí prinášajú suverénnu hru, skvelú techniku i repertoár,  mnohí starší nemajú šancu sa porovnať. Spomeňme Zeinlera, Marinoniho, Lichtscheidela, Augustin, Ksiazkiewicz, Rubia – jeden lepší ako druhý, a Gaynor je jedným z nich. Alebo aj Vincent Dubois, ten hral v Kremnici približne v tom istom veku ako Gaynor a dnes je organistom Notre-Dame. Kde bude Gaynor o 10 rokov ? Nevieme, či doma na Novom Zélande, v Austrálii alebo v USA, ale v každom prípade, keď bude hrať Bacha tak nebojácne, zvukovo nekompromisne s obrovským interpretačným spádom, keď bude hrať Duruflé s najjemnejšími zvukovými nuansami, ozajstnou farebnou paletou posledného impresionistu, keď vo Widorovi bude demonštrovať skutočnú podstatu organového symfonizmu, keď bude hrať tak ako teraz v Kremnici, potom  ho čaká obrovská kariéra. Nebolo by správne, aby sa niektorá z troch interpretácií favorizovala, každá mala základ v inej etape organového umenia. Vo Widorovej Šestke sa ale Gaynor cítil dobre, má ju uležanú, exceloval ńou na súťaží vo Weimare. Akceptujeme aj trochu živšie tempá, podľa nášho umeleckého názoru symfonická závažnosť bola niekedy u Gaynora prirýchla, ale to všetko súvisí s jeho mladistvým temperamentom. Ako celok bol Widor nadovšetko kompaktný a detailne vypracovaný. A na záver ubezpečenie pre festivalových hostí, ktorí boli na koncerte Thomasa Gaynora – počuli ste vynikajúceho organistu ! Sme radi, že sme ho v Kremnici mohli privítať.  

pred koncertom a po koncerte

27. 07. 2016: Thomas Gaynor a záverečné tri koncerty

Vari najpôsobivejšou pozvánkou na kremnický festivalový debut Thomasa Gaynora z Nového Zélandu je jeho kalendár nadchádzajúcich koncertov http://thomasgaynor.com/calendar/.

 O tom, že ide o talentovaného, ambiciózneho a cieľavedomého organistu nieto pochýb. Skôr sa nám žiada dodať, že podobných organistov sme tu mali dvoch: Vincenta Duboisa a najnovšie Johannesa Zeinlera. Ten prvý je dnes organistom Notre-Dame v Paríži a ten druhý vyhráva svetové súťaže jednu za druhou. Obaja už začali, každý svoju svetovú umeleckú kariéru a predpokladáme, že podobne sa bude uberať Thomas Gaynor. Nebude prvý, u ktorého tušíme veľké medzinárodné uznanie a nech je kremnickému festivalu cťou, že spoznal včas veľké talenty a pozval ich  do Kremnice. Thomas Gaynor pricestoval v stredu z Frankfurtu, v sobotu hrá koncert v Kremnici, nasledujúci v Stuttgarte a európsky trip zakončí vo Fínskom Lahti. Vo všetkých troch mestách sa jedná o prvotriedne festivaly. Z Fínska letí domov na Nový Zéland.

Tri záverečné kremnické festivalové koncerty sľubujú veľkú gradáciu, o Gaynorovi sme teraz písali, o nasledujúci koncert Budáčovej so zborom Adoremus, s Lisztovým B-A-C-H s Mozartovým Rekviem je taký záujem, že máme obavy o kapacitu Kostola sv. Kataríny a záverečný koncert s Martinom Rabensteinerom, Talianom pôsobiacim vo Švajčiarsku prinesie taký skvelý program, že môže byť ozdobou ktoréhokoľvek svetového festivalu. Pravdu-povediac, ťažko si vybrať, ale nás aspoň teší, že festival Kremnický hradný organ je ozajstným európskym projektom a Kremnica centrom organového umenia na Slovensku.

24. 07. 2016: Gianluca Libertucci - skutočný cirkevný organista

Sobotňajší festivalový koncert  (23. júla) bol zaradený do rámca veľkého cyklu Organisti svetových katedrál, v ktorom doposiaľ na festivale koncertovali umelci najvyššej umeleckej nomenklatúry ako John Scott z Katedrály sv. Pavla  v Londýne, Peter Planyavsky a Ernst Wally z Dómu sv. Štefana vo Viedni, István Baróti z Baziliky v Ostrihome, Josef Kšica z Katedrály sv.Víta v Prahe na Hradčanoch, Ludwig Rűckdeschel z Dómu sv. Štefana v Passau a zaradiť sem môžeme aj Vincenta Dubois, ktorý bol pred niekoľkými mesiacmi vymenovaný za titulárneho organistu Chrámu Notre-Dame v Paríži. Tento naozaj impozantný zoznam uvádza len najväčšie katedrály, svojimi umelcami prezentované v Kremnici, patrí sem množstvo ďalších, ktorí vykonávajú nesmierne cennú a hodnotnú službu organovej participácie na bohoslužbách. Prirodzene, do uvedeného prehľadu zaraďujeme aj Gianluca Libertucciho, ktorý ako vatikánsky organista je motívom úvahy o cirkevných organistoch. Kremnických festivalových organistov tohto zamerania nemožno celkom porovnávať, pretože každý prechádzal inou umeleckou cestou, inými podmienkami a napokon v  reálnej praxi pôsobia s inými zvyklosťami, požiadavkami a tiež intenzitou. Gianluca Libertucci je vyťažený organista, ktorý okrem dvoch dní, keď učí na prestížnej benátskej vysokej škole odohráva týždenne vo Vatíkane až deväť bohoslužieb, vrátane latinských a v súčasnosti až dvoch audiencií, ktoré hrá pre sv. Otca. Táto intenzita pôsobenia v cirkevných službách vytvára aj jeho profil, musí byť nadovšetko pohotový, technicky perfektne disponovaný, musí mať v repertoári množstvo opusov, skôr kratších, použiteľných počas bohoslužieb a čisto z odborného pohľadu musí vedieť jednoduchšie registrovať, aby svoju pozornosť mohol viac venovať slúžiacemu duchovnému, prispôsobovať sa mu nielen hudbou, spevom, dopĺňať ho, sprevádzať antifonálne spevy, ale aj korigovať intonačné nepresnosti a udržať tak umelecký status bohoslužobného procesu na želanej úrovni. Profil cirkevného organistu je teda tvorený špecifickými požiadavkami a Libertucci sa nám javí ako autentický typ hráča cirkevného zamerania. Festivalové publikum prijalo Libertucciho interpretácie  s nadšením, keď sme doteraz predkladali ilustrácie jeho umeleckého profilu, tak Gianluca Libertucci je naozaj komunikatívny, obľúbený a
 
 
 
žiadaný, hneď o týždeň hrá koncert neďaleko Ríma, ďalší týždeň v Miláne a nasledujúci týždeň v rumunskej Timisoare, je to teda umelec, ktorý je neustále činný a ak sme na koncerte spomenuli naše rozhovory s jeho duchovnými nadriadenými „neberte nám ho, chceme ho mať tu vo Vatikáne“, tak momentálne je už aj čoraz ťažšie zastupiteľný. Nie len preto, že čisto latinské omše vie hrať čoraz menej organistov, že audiencie so sv. Otcom nemôže hrať hociktorý organista, ale aj preto, že Libertucciho majú vo Vatikáne radi, pre svoju úprimnosť a ústretovosť. Tak ako ho poznáme my na  kremnickom organovom festivale.

21. 07. 2016: Prof. Gianluca Libertucci pricestoval

Prof. Gianluca Libertucci pricestoval, s usmiatou tvárou, plný optimizmu.
 
 
Z Ríma do Viedne a potom do Bratislavy bez meškania, neskôr z Bratislavy do Žiaru n/H a Kremnice s meškaním, ale s tým sa musí v lete počítať. Objasnili sme si detaily koncertu, časový harmonogram skúšok, termín stretnutia s asistentom, všetko okolo ubytovania a tiež cesty nazad do Ríma.

V autobuse na ceste z Viedne sa Gianluca zoznámil s mladým duchovným, ktorý pochádza z Mexika a cestoval cez Bratislavu a Nitru do Krakova na Svetové stretnutie mládeže.

Počas asi hodinového rozhovoru sa dostala k slovu taliančina a obaja noví známi si mali čo povedať o pôsobisku mexického pátra ako aj o hudobno-umeleckých zaujímavostiach Vatikánu a Talianska. Komunikatívnosť Gianluca Libertucciho bola ukážková a ak sa takýto úprimný kontakt vytvorí aj v sobotu s našim festivalovým publikom, bude to tá pravá autenticita pôsobenia a poznania sa umelca s publikom a samozrejme naopak. Po tejto skúsenosti sa na koncert Gianluca Libertucciho tešíme ešte viac.  

18. 07. 2016: Pred stretnutím s vatikánskym organistom Gianluca Libertuccim

 
Túto usmiatu tvár taliansko-vatikánskeho organistu privítame v sobotu na festivale. Prof. Gianluca Libertucci už na našom festivale neraz hral a získal si publikum skvelou hrou, komunikatívnosťou a úprimnosťou. Okrem vatikánskych bohoslužieb a profesorských povinnostiach v Benátkach koncertuje na celom svete, no nevieme, či má aj iné také obľúbené mesto akou je práve Kremnica, kde sa tak rád vracia a prináša súčasné organové umenie z Vatikánu, teda také, s akým sa dnes môžeme na vatikánskych bohoslužbách stretnúť. Okrem stretnutí v Kremnici sme sa s ním stretli neraz v Nemecku a hlavne vo Vatikáne. Boli sme spolu aj keď nehral a zostal v nás zážitok sledovať ho ako nezištne pomáhal iným mníšskym organistom pri bohoslužbách. Sprevádzať organovou hrou biskupov a kardinálov je nesmierne náročné, je to zodpovednosť, prináša to trému a nemalé psychické napätie.
 
 
 
Gianluca je skúsený organista a s nadhľadom sprevádza veľké pápežské audiencie, či už emeritného sv. otca Benedikta alebo terajšieho Františka. V každom prípade je Gianluca Libertucci najvyššie postaveným cirkevným organistom, ktorý v Kremnici koncertoval. Pricestuje vo štvrtok z Ríma a o jeho príchode budeme informovať.

17. 07. 2016: V barokovej záhrade s Bálintom Karosim

Náš festival pokračoval v sobotu, napriek nepríjemnej správe, ktorá k nám prišla z Nice. Obetiam sme venovali spomienku a chvíľu smútočnej hudby veriac, že sila organového umenia  zabráni, aby sa také niečo stalo u nás.

Bálint Karosi, v New Yorku pôsobiaci maďarský organista nás potom zaviedol do barokovej záhrady. Poukazoval nám krásy bachovského umenia a dal nám aj možnosť uvažovania ako vlastne k takémuto historickému obdobiu pristupovať. Mali sme na výber, strohý nemecký pohľad, presne a jasne artikulovanú hudbu, žiaľ často krát neosobne pôsobiacu. Alebo romantizujúci pohľad, slovanskému ponímaniu bližší. Lenže tento pohľad, svojím spôsobom úrimný a vrúcny, priamo oslovujúci poslucháča niekedy stiera barokové špecifiká a štýlovú jednoznačnosť zamieňa za rôznorodosť a poslucháča svojím spôsobom ochudobňuje. Ako hral teda Bálint Karosi ? Jednoznačne disciplinovane, rešpektujúc väčšinu barokotvorných prvkov, naviac, s pôsobivým osobnostným vkladom. Jeho Buxtehude a Bach zneli vyšperkovane, nie v zmysle melodických ozdôb, ale v kráse kontrastov farieb, ktoré organ poskytuje. Farebne diferencoval melodické línie, protihlasy, basový fundament, a to všetko na ploche striedmej dynamiky, ktorá je baroku najbližšia. Nemožno opomenúť jasnú a brilantnú prstovú techniku, ktorá akoby len opodiaľ, ale spoľahlivo tvorila rámec barokovej hudby. A je treba dodať, že náročný, pretože krištáľovo čistá faktúra upozorní na každý kaz či zaváhanie. Karosi pridal do interpretácií aj kus seba, v podobe agogických zvratov, ktoré boli vyjadrením  jeho nadhľadu nad dielami, kedy ukazuje ako sa so skladbami hrá a modeluje ich.

Zhruba 30 minútový blok barokovej hudby ukázal, že Karosi je nesmierne fantazijne  disponovaný organista, ktorý svoje bohaté predstavy vie kriticky hodnotiť a súčasne im dať hodnoverný štýlový šat. Ak si poslucháč z jeho interpretácií vytvorí muster pre interpretácie baroka, určite neurobí zle, Karosi je skúsený hráč, s dobrými predstavami na interpretáciu baroka ako aj svojich skladieb.

Bálinta  Karosiho vystrieda budúci týždeň vatikánsky organista Prof. Gianluca Libertucci, u festivalovéhoho publika nesmierne obľúbený umelec, žiadaný v celej Európe, USA i Japonsku.  

12. 07. 2016: Karosi bude hrať Bacha

V sobotu bude hrať v Kremnici maďarsko-americký organista Bálint Karosi. Hrať bude Bacha a vlastné diela.
 
 
Bálint Karosi je zvláštny typ organistu. Predovšetkým vie dobre hrať Bacha, dať mu dynamizmus a vnútornú energiu. Iste, vyberá si atraktívne prelúdia a fúgy, ale ako excelentne vzdelaný organista a aj klarinetista vie nemý hudobný zápis náležite oživiť. Nie náhodou vyhral bachovskú súťaž v Lipsku, nie náhodou ho každoročne pozývajú koncertovať do Nemecka a  nie náhodou aj teraz pricestuje do Kremnice z Lűbecku. Asi by bolo vhodné spomenúť, že aj organisti napriek konkurenčným vzťahom oceňujú Karosiho bachovské interpretácie a autori festivalu dopĺňajú, že k dobrému festivalu Bachova hudba naozaj patrí. Ale keď už, tak potom s Bálintom Karosim.

10. 07. 2016: Skvelé interpretácie na festivalovom jubilejnom koncerte

Autori projektu festivalu Kremnický hradný organ si jeho 20. výročie pripomenuli symbolicky, ale len okrajovo, pretože vždy hľadali nové umelecké hodnoty v interpretácii a skladbe v budúcnosti, nie v minulosti. Napriek tomu stojí za to poukázať na interpretácie, ktoré pripravili Mária Budáčová a Zbor Adoremus so sólistami.

Máriu Budáčovú poznáme z čias jej bratislavských štúdií, neskôr sme písali o jej bakalárskom výkone na AMU v Prahe a teraz sa zameriavame  na jej študijný pobyt v Montreale. Jej umelecký rast je úžasný, v tríbení prstovej i pedálovej techniky, cítenia štýlových špecifík, no a hlavne v suverénnosti, akou nazerá na interpretované dielo, svoj výkon a organové umenie vôbec. V Kremnici interpretovanú Symfonickú fantáziu a fúgu Inferno M. Regera naštudovala z iniciatívy svojho profesora Hans-Ola Ericssona. Bol to neskutočne účinný metodický prostriedok profesora ako poslucháčku zasvätiť do tajov extrémnych virtuóznych nárokov a kompozičných komplikácií. Pre nezasvätených len okrajovo, ide o jedno z najnáročnejších organových organovej literatúry, práve pre svoje nároky veľmi často obchádzané. Len pre ilustráciu, jedná sa napríklad o trilky v pedále, t.j. nohou, súbežne s postupmi oboch rúk na všetkých manuáloch, a to s minimálnym priestorom na oddych alebo hľadanie nových síl. Max Reger ako velikán organového umenia napísal toto dielo ako výraz svojho poznania organovej hry a kompozície, no vo veľkej miere predbehol dobu. Štúdium tohto diela malo pre Budáčovú zásadný význam, zvládla enormné technické nároky a naučila sa hľadať v spleti komplikovaných skladateľkých postupov Regera krásu v jednoduchosti a čistote. Nedá sa povedať, že toto dielo je mimoriadne poslucháčsky atraktívne, jeho hodnotu ocenia skôr organoví znalci. O to viac sme boli prekvapení spontánnou reakciou publika, ktoré naozaj náležite ocenilo Budáčovej interpretačný počin.

Protipólom k tomuto dielu bola interpretácia Mozartovho Requiem, kmeňového diela hudobnej literátúry a oratoriálnej osobitne. Autorom projektu išlo o prinavrátenie tohto diela z veľkých koncertných sál do autentického sakrálneho prostredia, kde spev a organ majú svoje domovské právo, interpreti totiž pripravili dielo v transkripcii pre zbor, sóla a organ. Rozoberať individuálne výkone na tomto mieste by bolo tak trochu zbytočné, pretože interpretácia pôsobila tak kompaktne, že ako celok by sme ju mohli bez najmenších problémov preniesť do New Yorku, Mníchova či Londýna. Áno, počas príprav 20 ročníkov festivalu sme navštívili množstvo koncertných sál, chrámov a divadiel v mnohých krajinách, a preto vieme, že málokde hrajú tohto Mozarta lepšie alebo inak povedané, kremnickú interpretáciu môžeme zrovnávať len s najprominentnejšími. Profesor Dušan Bill pripravil jubilejnému festival najkrajší dar, pôsobivú interpretáciu, na ktorú kultúrny človek nezabúda.
 
Kompletný zoznam interpretov je uvedený na programovej stránke a pripájame niekoľko záberov z výnimočného koncertu.
 
Generálka
 
 
 
Koncert
 
 
 
    
 

 




 © 1997-2017 Ars Consulting Bratislava