Úvodná stránka / Main page
2018
Aktuality

21. 07. 2016: Prof. Gianluca Libertucci pricestoval

Prof. Gianluca Libertucci pricestoval, s usmiatou tvárou, plný optimizmu.
 
 
Z Ríma do Viedne a potom do Bratislavy bez meškania, neskôr z Bratislavy do Žiaru n/H a Kremnice s meškaním, ale s tým sa musí v lete počítať. Objasnili sme si detaily koncertu, časový harmonogram skúšok, termín stretnutia s asistentom, všetko okolo ubytovania a tiež cesty nazad do Ríma.

V autobuse na ceste z Viedne sa Gianluca zoznámil s mladým duchovným, ktorý pochádza z Mexika a cestoval cez Bratislavu a Nitru do Krakova na Svetové stretnutie mládeže.

Počas asi hodinového rozhovoru sa dostala k slovu taliančina a obaja noví známi si mali čo povedať o pôsobisku mexického pátra ako aj o hudobno-umeleckých zaujímavostiach Vatikánu a Talianska. Komunikatívnosť Gianluca Libertucciho bola ukážková a ak sa takýto úprimný kontakt vytvorí aj v sobotu s našim festivalovým publikom, bude to tá pravá autenticita pôsobenia a poznania sa umelca s publikom a samozrejme naopak. Po tejto skúsenosti sa na koncert Gianluca Libertucciho tešíme ešte viac.  

18. 07. 2016: Pred stretnutím s vatikánskym organistom Gianluca Libertuccim

 
Túto usmiatu tvár taliansko-vatikánskeho organistu privítame v sobotu na festivale. Prof. Gianluca Libertucci už na našom festivale neraz hral a získal si publikum skvelou hrou, komunikatívnosťou a úprimnosťou. Okrem vatikánskych bohoslužieb a profesorských povinnostiach v Benátkach koncertuje na celom svete, no nevieme, či má aj iné také obľúbené mesto akou je práve Kremnica, kde sa tak rád vracia a prináša súčasné organové umenie z Vatikánu, teda také, s akým sa dnes môžeme na vatikánskych bohoslužbách stretnúť. Okrem stretnutí v Kremnici sme sa s ním stretli neraz v Nemecku a hlavne vo Vatikáne. Boli sme spolu aj keď nehral a zostal v nás zážitok sledovať ho ako nezištne pomáhal iným mníšskym organistom pri bohoslužbách. Sprevádzať organovou hrou biskupov a kardinálov je nesmierne náročné, je to zodpovednosť, prináša to trému a nemalé psychické napätie.
 
 
 
Gianluca je skúsený organista a s nadhľadom sprevádza veľké pápežské audiencie, či už emeritného sv. otca Benedikta alebo terajšieho Františka. V každom prípade je Gianluca Libertucci najvyššie postaveným cirkevným organistom, ktorý v Kremnici koncertoval. Pricestuje vo štvrtok z Ríma a o jeho príchode budeme informovať.

17. 07. 2016: V barokovej záhrade s Bálintom Karosim

Náš festival pokračoval v sobotu, napriek nepríjemnej správe, ktorá k nám prišla z Nice. Obetiam sme venovali spomienku a chvíľu smútočnej hudby veriac, že sila organového umenia  zabráni, aby sa také niečo stalo u nás.

Bálint Karosi, v New Yorku pôsobiaci maďarský organista nás potom zaviedol do barokovej záhrady. Poukazoval nám krásy bachovského umenia a dal nám aj možnosť uvažovania ako vlastne k takémuto historickému obdobiu pristupovať. Mali sme na výber, strohý nemecký pohľad, presne a jasne artikulovanú hudbu, žiaľ často krát neosobne pôsobiacu. Alebo romantizujúci pohľad, slovanskému ponímaniu bližší. Lenže tento pohľad, svojím spôsobom úrimný a vrúcny, priamo oslovujúci poslucháča niekedy stiera barokové špecifiká a štýlovú jednoznačnosť zamieňa za rôznorodosť a poslucháča svojím spôsobom ochudobňuje. Ako hral teda Bálint Karosi ? Jednoznačne disciplinovane, rešpektujúc väčšinu barokotvorných prvkov, naviac, s pôsobivým osobnostným vkladom. Jeho Buxtehude a Bach zneli vyšperkovane, nie v zmysle melodických ozdôb, ale v kráse kontrastov farieb, ktoré organ poskytuje. Farebne diferencoval melodické línie, protihlasy, basový fundament, a to všetko na ploche striedmej dynamiky, ktorá je baroku najbližšia. Nemožno opomenúť jasnú a brilantnú prstovú techniku, ktorá akoby len opodiaľ, ale spoľahlivo tvorila rámec barokovej hudby. A je treba dodať, že náročný, pretože krištáľovo čistá faktúra upozorní na každý kaz či zaváhanie. Karosi pridal do interpretácií aj kus seba, v podobe agogických zvratov, ktoré boli vyjadrením  jeho nadhľadu nad dielami, kedy ukazuje ako sa so skladbami hrá a modeluje ich.

Zhruba 30 minútový blok barokovej hudby ukázal, že Karosi je nesmierne fantazijne  disponovaný organista, ktorý svoje bohaté predstavy vie kriticky hodnotiť a súčasne im dať hodnoverný štýlový šat. Ak si poslucháč z jeho interpretácií vytvorí muster pre interpretácie baroka, určite neurobí zle, Karosi je skúsený hráč, s dobrými predstavami na interpretáciu baroka ako aj svojich skladieb.

Bálinta  Karosiho vystrieda budúci týždeň vatikánsky organista Prof. Gianluca Libertucci, u festivalovéhoho publika nesmierne obľúbený umelec, žiadaný v celej Európe, USA i Japonsku.  

12. 07. 2016: Karosi bude hrať Bacha

V sobotu bude hrať v Kremnici maďarsko-americký organista Bálint Karosi. Hrať bude Bacha a vlastné diela.
 
 
Bálint Karosi je zvláštny typ organistu. Predovšetkým vie dobre hrať Bacha, dať mu dynamizmus a vnútornú energiu. Iste, vyberá si atraktívne prelúdia a fúgy, ale ako excelentne vzdelaný organista a aj klarinetista vie nemý hudobný zápis náležite oživiť. Nie náhodou vyhral bachovskú súťaž v Lipsku, nie náhodou ho každoročne pozývajú koncertovať do Nemecka a  nie náhodou aj teraz pricestuje do Kremnice z Lűbecku. Asi by bolo vhodné spomenúť, že aj organisti napriek konkurenčným vzťahom oceňujú Karosiho bachovské interpretácie a autori festivalu dopĺňajú, že k dobrému festivalu Bachova hudba naozaj patrí. Ale keď už, tak potom s Bálintom Karosim.

10. 07. 2016: Skvelé interpretácie na festivalovom jubilejnom koncerte

Autori projektu festivalu Kremnický hradný organ si jeho 20. výročie pripomenuli symbolicky, ale len okrajovo, pretože vždy hľadali nové umelecké hodnoty v interpretácii a skladbe v budúcnosti, nie v minulosti. Napriek tomu stojí za to poukázať na interpretácie, ktoré pripravili Mária Budáčová a Zbor Adoremus so sólistami.

Máriu Budáčovú poznáme z čias jej bratislavských štúdií, neskôr sme písali o jej bakalárskom výkone na AMU v Prahe a teraz sa zameriavame  na jej študijný pobyt v Montreale. Jej umelecký rast je úžasný, v tríbení prstovej i pedálovej techniky, cítenia štýlových špecifík, no a hlavne v suverénnosti, akou nazerá na interpretované dielo, svoj výkon a organové umenie vôbec. V Kremnici interpretovanú Symfonickú fantáziu a fúgu Inferno M. Regera naštudovala z iniciatívy svojho profesora Hans-Ola Ericssona. Bol to neskutočne účinný metodický prostriedok profesora ako poslucháčku zasvätiť do tajov extrémnych virtuóznych nárokov a kompozičných komplikácií. Pre nezasvätených len okrajovo, ide o jedno z najnáročnejších organových organovej literatúry, práve pre svoje nároky veľmi často obchádzané. Len pre ilustráciu, jedná sa napríklad o trilky v pedále, t.j. nohou, súbežne s postupmi oboch rúk na všetkých manuáloch, a to s minimálnym priestorom na oddych alebo hľadanie nových síl. Max Reger ako velikán organového umenia napísal toto dielo ako výraz svojho poznania organovej hry a kompozície, no vo veľkej miere predbehol dobu. Štúdium tohto diela malo pre Budáčovú zásadný význam, zvládla enormné technické nároky a naučila sa hľadať v spleti komplikovaných skladateľkých postupov Regera krásu v jednoduchosti a čistote. Nedá sa povedať, že toto dielo je mimoriadne poslucháčsky atraktívne, jeho hodnotu ocenia skôr organoví znalci. O to viac sme boli prekvapení spontánnou reakciou publika, ktoré naozaj náležite ocenilo Budáčovej interpretačný počin.

Protipólom k tomuto dielu bola interpretácia Mozartovho Requiem, kmeňového diela hudobnej literátúry a oratoriálnej osobitne. Autorom projektu išlo o prinavrátenie tohto diela z veľkých koncertných sál do autentického sakrálneho prostredia, kde spev a organ majú svoje domovské právo, interpreti totiž pripravili dielo v transkripcii pre zbor, sóla a organ. Rozoberať individuálne výkone na tomto mieste by bolo tak trochu zbytočné, pretože interpretácia pôsobila tak kompaktne, že ako celok by sme ju mohli bez najmenších problémov preniesť do New Yorku, Mníchova či Londýna. Áno, počas príprav 20 ročníkov festivalu sme navštívili množstvo koncertných sál, chrámov a divadiel v mnohých krajinách, a preto vieme, že málokde hrajú tohto Mozarta lepšie alebo inak povedané, kremnickú interpretáciu môžeme zrovnávať len s najprominentnejšími. Profesor Dušan Bill pripravil jubilejnému festival najkrajší dar, pôsobivú interpretáciu, na ktorú kultúrny človek nezabúda.
 
Kompletný zoznam interpretov je uvedený na programovej stránke a pripájame niekoľko záberov z výnimočného koncertu.
 
Generálka
 
 
 
Koncert
 
 
 
    
 

 

07. 07. 2016: Pred slávnostným koncertom

Prípravy na sobotňajší slávnostný koncert sú v plnom prúde, organistka Mária Budáčová je už v Kremnici, pripravuje si registrové zostavy svojich skladieb.
 
 
V piatok pricestuje registrátor, Ján Bulla, ktorý je bude asistovať pri interpretáciách. No a zbor Adoremus pricestuje v sobotu, bude mať akustickú skúšku a potom koncert. Všetci účinkujúci prikladajú koncertu mimoriadnu vážnosť, čo je naozaj najlepšia správa pre naše festivalové publikum.

04. 07. 2016: K výročiu projektu Kremnický hradný organ - Mozart, Rekviem, Adoremus, Bill, Budáčová

Stalo sa akosi kultúrnou tradíciou, že popri mnohých slávnostných dňoch, niektoré sú v niečom výnimočné. Aj nášmu kremnickému organovému festivalu takýto výnimočný deň v sobotu pripíšeme, nie preto, že by vtedy mal okrúhle výročie, skôr preto,  že významnými interpretmi a skvostami hudobnej literatúry si pripomenieme 20. výročie projektu Kremnický hradný organ. Autori nikdy nevyzdvihovali to-ktoré festivalové podujatie, ku každému pristupovali starostlivo, s dramaturgickou či organizačnou prípravou s najvyšším stupňom zodpovednosti, len na niektoré objektívne umelecky obzvášť známe osobnosti upozorňovali.  Naše publiku vie, že sa tešíme z úspechu každého organistu, ktorý na našom festivale predstavuje svoje majstrovstvo. Tomu nasledujúcemu koncertu ale pripisujeme trochu väčšiu závažnosť, a preto o ňom píšeme.
 
 

 Mimoriadnosť, či slávnostnosť toho nasledujúceho festivalového podujatia tkvie v dvoch  rovinách. V prvom rade ide o interpretáciu zádušnej omše – Rekviem d mol, KV 626 Wolfganga Amadea Mozarta. Odznie tak ako to na organovom festivale má byť, v organovej transkripcii, a teda so štyrmi vokálnymi sólistami, zborom a organom. Náš festivalový bulletin podrobne vysvetľuje okolnosti vzniku tohto umeleckého opusu, prináša sakrálny text a tesne pred interpretáciou si povieme niečo o interpretačných tendenciách, ktoré sa viažu k tomuto jedinečnému dielu. Druhá rovina mimoriadnosti tohto koncertu bude vyjadrená predstavením majstrovstva slovenskej organistky Márie Budáčovej. Študuje v Montreali u skutočného majstra organového umenia Hans-Ola Ericssona. Umelecky obdivuhodne dozrieva a sám Prof. Ericsson nám tlmočil pochvalu na jej adresu. Nemusel, ale určite vedel, čo hovorí. A naviac, s najväčšou silou ju vtláča do sveta špičkového organového umenia, aby sa vedela tam nie len orientovať, aby ju iní poznali, ale aby vedela excelentne hrať. Študuje nový repertoár, zúčastňuje sa súťaží, pôsobí v chráme, prejavuje sa teda s najvyššími ambíciami.

Nasledujúcemu sobotňajšiemu koncertu teda vkladáme symbolicky punc mimoriadnosti, nie len tým, že budú interpretované diela, ktoré sme popísali a ktoré sú detailne uvedené na programovej stránke festivalu, ale aj tým, že ho pripravujú výlučne slovenskí umelci, Zbor Adoremus so sólistami, dirigent Prof. Dušan Bill a organistka Mária Budáčová. Výročie projektu je teda v najlepších rukách a kremnický kronikár možno zapíše, že v Kremnici sa tvorí naozaj hodnotné organové umenie.
 
 
 
 
 
 

03. 07. 2016: László Deák a Mónika Kecskés

 
Takto sme na kremnickom hrade privítali Lászlóa Deáka a Móniku Kecskés, nesmierne umelecky erudovaných maďarských organistov. Mónika hrala sonátovo koncipované diela, určite aj zásluhou L. Deáka, ktorý jej tvorivo registroval, Guilmantova 5. symfónia vyznela kompaktne, s hutnou registráciou a závažnosťou veľkého opusu. László Deák sa predstavil skôr vo virtuóznom svetle, Cocherauova Symfónia v improviácii dala priestor virtuóznym pasážam v rýchlych tempách, ale aj veľkým farebným obrazom, ktoré francúzska hudba vždy prináša. Koniec-koncov, L. Deák študoval vo Francúzsku, vyhral veľkú parížsku súťaž, takže ho možno priradiť k najpovolanejším interpretom francúzskej organovej hudby 19. a 20. storočia.
 
László Deák a Mónika Kecskés s maximálnou profesionalitou a dôstojnosťou otvorili jubilejný kremnický festival. Anticipovali veľké interpretácie, ktoré očakávame hneď v sobotu 9. júla, Budáčovej veľkého Regera a naozaj závažnú interpretáciu Mozartovho Requiem v podaní Zboru Adoremus, vokálnych sólistov a organistky M. Budáčovej. Pôjde o veľký program, ktorý autori festivalu zaraďujú v histórii festivalu k umelecky najpôsobivejším a najhodnotnejším.



 © 1997-2018 Ars Consulting Bratislava