Úvodná stránka / Main page
2017
Prístup na hrad
 
1 - prístup do Kremnice
2 - prístup na Mestský hrad ( kostol sv. Kataríny )
3 - tip na prehliadku mesta
 
 
1 - PRÍSTUP do Kremnice
 
Autom:
 
Kremnica sa nachádza v údolí Kremnických vrchov vo výške 550 m n. m.
 
Cesta č. I / 65 spája mesto Kremnica s južnou diaľkovou trasou Bratislava - Zvolen - Košice a so severnou trasou Žilina - Ružomberok - Prešov (uzol Martin).
 
Pre odbočenie z Rýchlostnej cesty R1 zo smerov Bratislava - Nitra, ako aj zo smerov Banská Bystrica - Zvolen použite výjazd č. 82 -  " Žiar nad Hronom - východ " - smer MARTIN  Kremnica je odtiaľ vzdialená 13 km.


                                                                                                                  Smer MARTIN


 
  nečakaná smerovka
 
                                                                                                                                            Smerovka Kremnica je až v zákrute

V prípade chybného odbočenia je možné jazdiť aj cez Žiar nad Hronom

Cestné vzdialenosti do Kremnice:
 
Bratislava 190 km
Košice 240 km
Liptovský Mikuláš 110 km
Martin 45 km
Levice 70 km
Nitra 100 km
Prievidza 55 km
Žilina 75 km
 
z vybraných miest Banskobystrického kraja:
 
Banská Bystrica 50 km
Banská Štiavnica 45 km ( cesta I / 51 )
Detva ( sídlisko ) 56 km
Krupina 60 km
Lučenec 90 km
Poltár 97 km
Zvolen 35 km
Žarnovica 35 km
 
2 - PRÍSTUP na Mestský hrad
Príjazd autom  je možný až k Severnej bráne na Zámockom námestí, kde je možné aj parkovať

GPS:  967 01 Kremnica - Zámocké námestie          
Príjazd vedie cez Továrenskú ulicu v severnej časti mesta.
 
Miesto odbočenia z cesty č. I / 65 je označené v priebehu festivalu výraznými smerovkami.
 
 
Využitím vstupu cez Severnú bránu je areál Mestského hradu s kostolom sv. Kataríny prístupný bez bariér.

 

 
Vjazd do Továrenskej ulice. Je výborne označený, v pohľade zo smeru Žiar nad Hronom i Martin.
 
 


Peší prístup
- najpohodlnejšia cesta bez schodov  vedie chodníkom zo Štefánikovho námestia, bránou vedľa Mestského úradu.

Severná brána - toto je najpohodlnejší príchod na hrad - do kostola sv. Kataríny. Táto brána je otvorená od 18.30 hod.   
 
3 - TIP NA PREHLIADKU MESTA
 
V prípade, že pred začiatkom festivalového podujatia máte ešte chvíľu času, odporúčame Vám krátku prehliadku mesta. Popísaná prehliadka môže trvať 60 minút, no pre detailnejšie oboznámenie sa s pamiatkami mesta bude treba viac času. Najvýznamnejšie pamiatky bývalého „zlatého“ banského mesta spoznáte formou pešieho okruhu: 
 
Prehliadka historického jadra mesta začína pri Dolnej bráne (Námestie SNP). Predsunutou vežou (1530), priestorom barbakanu a vlastnou bránou prechádzame na
Štefánikovo námestie.
 
Na jednom z domov vľavo si treba všimnúť výnimočne stvárnený neskorogotický portál tvaru oslieho oblúku s oknom, svedčiaci o náročnej architektonickej výzdobe kremnických stredovekých domov. Panoráme námestia od juhu dominuje Mestský hrad s kostolom sv. Kataríny. V priestore námestia sa vyníma Morový stĺp (Stĺp najsv. Trojice), postavený v rokoch 1765–1772 na mieste staršieho z r. 1710. Venovaný je pamiatke obetí moru, ale aj účinnej reprezentácii kremnického meštianstva. Autormi realizácie podľa grafického návrhu od mestského maliara Štefana Voltseya sú Dionýz Staneti, Martin Vögerle (z Brucku an der Leitha) a Teodor Mayer. Vzorom pre Kremnicu bol nesporne Morový stĺp na ulici Graben v cisárskej Viedni (1680–1694). Medzi významné objekty námestia patrí františkánsky kláštor s kostolom (vysvätený 1715), vedľa ktorého je Loretánska kaplnka (1758).
 
Kremnická mincovňa je situovaná na severnej strane námestia. Pracuje nepretržite od roku 1329, nedávno bola zapísaná do zoznamu Európskeho dedičstva (obdoba Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva; vstupy v Ne: 9:00,10:00,11:00).
 
V objekte na protiľahlej strane námestia sa nachádza Múzeum mincí a medailí s numizmaticko-historickou expozíciou (Ut – Ne: 08:30 – 17:30).
 
Objekty hornej časti námestia sú pôvodne stredoveké meštianske domy, v strede zástavby sa nachádza mestská radnica (tu zriadená r. 1738). V susednom dome vľavo býval v rokoch 1869 – 1881 hudobný skladateľ Ján Levoslav Bella, ktorý tu pôsobil ako mestský kapelník. Z vyššej polohy sa otvára iný malebný pohľad na námestie, horizont tvorí zalesnený vrch Kalvárie.
 
Prehliadka pokračuje uličkou pri radnici (Kollárova ul.), ktorá vedie popri meštianskych domoch z 15. storočia. Reštaurovali ich do relatívne autentickej podoby v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch. Vľavo cez Zámocké námestie možno prísť k Severnej bráne Mestského hradu. V priamom smere ulica pokračuje ako jedna z „terasových“ uličiek východnej „vonkajšej štvrte“ v úbočiach nad mestom, pôvodne so zástavbou pre banícke obyvateľstvo.
 
Trasa pokračuje vpravo a schodiskom schádza do údolia na Angyalovu ulicu. Táto cesta cez Bystrickú (Partizánsku) dolinu vedie do známeho strediska letných a zimných športov na Skalke.
 
Prehliadka pokračuje smerom do centra po Križkovej ulici, popri klasicisticky monumentálnej stavbe kostola evanjelickej cirkvi (1824–1826). Prechádza sa okolo kina Partizán a veľkých novoklasicistických objektov býv. dievčenskej meštianskej školy (1885, dnes ZŠ Pavla Križku), útulne sv. Jozefa (nárožný objekt so Zechentnerovou ul., dnes Mestské kultúrne stredisko) a nižšie objektu býv. gymnázia (1874, dnes Škola úžitkového výtvarníctva). Pri nákupnom stredisku sa prejde na Dolnú ulicu, ktorou prechádzala hlavná trasa na Pohronie (Šášovské Podhradie), teraz pešia zóna. Smerom vľavo možno odbočiť k býv. špitálu s kostolom, založenému v druhej polovici 14. storočia, a teda vypovedajúcemu o územnom rozsahu zástavby stredovekého banského mesta. Veža kostola pochádza z rokov 1712–1713. Dolná ulica so zachovanými meštianskymi domami „južnej štvrte“ privedie späť k východisku na námestí pri Dolnej bráne. 
 
Ak máte záujem len o informatívnu prehliadku, stačí si vytlačiť tento popis. Ak vás však zaujíma erudovaný pohľad na históriu mesta Kremnica, odporúčame tieto publikácie:
 
Ladislav Šášky, Kremnica, Bratislava 1968
Štefan Oriško, Kremnica. Pamiatková rezervácia. Bratislava 1984
Barbara Balážová, „Stĺp Najsvätejšej Trojice v Kremnici (1765 – 1772). Jeden z posledných morových stĺpov v bývalých habsburských krajinách,“ In: Ars, 35, 2002, č. 1, s. 135-184
http://www.dejum.sav.sk/?language=sk&section=magazine&id=19&textId=149&sub=study
 
 

                                                                                                                 
 
 © 1997-2017 Ars Consulting Bratislava