15. 07. 2013: Poznámky ku koncertu - G. Libertucci

Hľadať paralely, ktoré by priblížili umelecký prínos Gianluca Libertucciho do tohtoročného festivalu si vyžaduje diferencovaný pohľad na miesto odkiaľ prichádza umelec, kde pôsobí, jeho umelecký naturel i znalosť kremnického hradného organu. G. Libertucci je organista, ktorý svoj talianský, v mnohom dramatický naturel nezaprie. Hoci momentálne pôsobí vo Vatikáne a v Benátkach, nie tak dávno pôsobil dlhodobejšie aj v Catanii na Sicílii a niektorých mestách neďaleko Ríma. Pohybuje sa teda v prostredí, kde rímske a vatikánske artefakty na neho dennodenne pôsobia a autentické rímske klenby s mnohými drobnými detailami vytvárajú v ňom predpoklady k monumentálnym architektonickým kompozíciám. Najviac sa to prejavovalo v 2. a 3. chorále C. Francka, kde dominantné postavenie mala formová výstavba dynamického oblúku, nadovšetko v sýtych farbách, z pozadia dynamizovaná stále prítomným temperamentom. Týmto sa dostávame k jadru Libertucciho franckovských interpretácií, kde jemné, farebné nuansy parížskeho prostredia nestáli na prvom mieste, ale hlavné miesto určil palete sýtych farieb. Preto s obľubou využíval španielske trúbky a mnohoregistrovú faktúru, aby zvýraznil vnútorný nepokoj, silu napredovania a gradácie. Je zaujímavé, že Libertucci nepoužíval nijako výrazne rýchle tempá, napätie vytváral sústredenou prácou s registrami, a tak neustále pútal pozornosť poslucháča. Môžeme predpokladať, že vyhranený francúzsky organista by preferoval iný prístup ku Franckovi. Lenže Libertucci zostal Talianom a tak nám aj francúzskeho velikána interpretoval. Zrejme najdôležitejšie bude pripomenúť, že publikum tieto interpretácie plne akceptovalo.

V podobnom duchu sa niesla aj interpretácia Bachovej Toccaty a fúry „Dórskej“. Ak by niekto očakával strnulú polyfóniu, tak v tejto interpretácii by asi nenašiel to čo očakáva. Libertucci totiž permanentne vyhľadával motívy, ktoré mohol preniesť do popredia, pohrať sa s nimi, vymodelovať ich a predstaviť ich ako najhlavnejšie. Nezáležalo, či boli z sopránového alebo basovo-pedálového prostredia. Libertucciho Bach bol bohato pulzujúci, vnútorne živý ako sicílska Etna. Gianluca Liberucci hral aj G. Liberta Psallam Tibi. Málokto vie, že Liberto (1943), tiež rodák zo sicílského Palerma je vatikánsky duchovný, dirigent a skladateľ, emeritný dirigent vatikánskeho zboru Capela Sistina. V prípade kremnického uvedenia diela išlo o svetovú premiéru.

Koncert Gianluca Libertucciho bol jednoznačne prvotriednou udalosťou, umeleckou i spoločenskou, prítomnosťou prominentných hostí a početným publikom. Libertucci zreteľne predstavil kvality kremnického organu, kde nesmierne dokonalá súhra akustiky a organových tónov prinášala obdivuhodne jasnú artikuláciu každého tónu a frázy a rovnako aj každého farebného registra, čo v organovom svete vôbec nie je samozrejmosťou. Azda aspoň na záver treba doplniť, že ovácie, ktoré publikum venovalo Libertuccimu boli nevšedné, dojemné, no zaslúžené.

Gianluca Libertucci sa po svojom koncerte a chamber after-concert party vrátil do Ríma. V priebehu letných mesiacov bude ešte koncertovať vo Švajčiarsku, Nemecku a Japonsku.

12. 07. 2013: Organista z Vatikánu pricestoval do Kremnice

Vatikánsky organista Prof. Gianluca Libertucci pricestoval na Slovensko.

Stretli sme sa s ním v Bratislave, keď prestupoval na autobus do Kremnice. Ide o jednu z najvýznamnejších osobností súčasného talianskeho organového umenia, popri poste vatikánskeho organistu je profesorom na renomovanom benátskom Konzervatóriu „Benedetto Marcello“, čo je druhá najvýznamnejšia talianska vysoká hudobná škola, hneď po rímskom Konzervatóriu „Santa Cecília“. Samozrejme, že koncertuje permanentne v mnohých krajinách Európy a USA a rovnako často je pozývaný do porôt organových a zborových súťaží. Pre festival Kremnický hradný organ je jeho koncert naplnením zámeru predstavovať organistov najvýznamnejších katedrál a profesorov významných škôl. V prípade Prof. Libertucciho sa oba ciele spájajú do jedného. Profesor Libertucci dobre pozná kremnický organ, atmosféru festivalu a náročné, no objektívne publikum. Komplikovaná cesta z Ríma dopadla dobre, a tak verme, že G. Libertucci bude hrať v pohode. Očakáva to aj množstvo záujemcov o tento koncert, ktorí avizovali svoju účasť a prípadne rezervovali si už v predstihu vstupenky.

08. 07. 2013: Espen, perfektný !

O žiadnom hosťujúcom organistovi sa autori festivalu nikdy vopred nevyjadrovali ako dopadne jeho koncert, ako zapôsobí na poslucháčov, aký dosiahne úspech. A to napriek dlhoročnej umeleckej skúsenosti a vlastnému umeleckému poznaniu. Umelecká interpretácia, a to aj v najvyššom profesionálnom chápaní je vždy vec momentálnej dispozície umelca, vec zloženia publika a vlastností priestoru a nástroja. Tieto faktory nevedia ani autori festivalu ovplyvniť, vedia však nastaviť hodnotový rámec projektu, umeleckú náročnosť, a tým vopred pripraviť úspešnosť koncertu. Jednoduchšie je to u skúsených interpretov, kde interpretačná úroveň má väčšinou vyrovnanú úroveň, náročnejšie u mladších umelcov, ktorých interpretácie treba študovať či smerujú k najvyšším umeleckým métam. Espen Melbø hral už minulý rok bezchybne, zaujal suverenitou a mimoriadnymi hráčskymi schopnosťami. Toto boli hlavné dôvody, prečo jeho tohtoročný koncert E. Melba dostal pozíciu slávnostného otváracieho koncertu festivalu. Výhodou bolo, že teraz už poznal špecifiká kremnického organu i kremnického kostola a mohol očakávať vzdelané, poslucháčsky skúsené publikum. A to sa aj skutočne stalo, v publiku boli organoví fajnšmekri, ktorí poznali programové zameranie, a na základe toho predpokladali interpretačné schopnosti organistu. Zrejme tieto skutočnosti do seba zapadli, pretože sústredenosť publika bola nevšedná, v priestore chrámu sv. Kataríny vládla intelektová komunikácia organistu s publikom a predpokladané trvanie programu 70 minút prebehlo akoby za 10 minút. Espen Melbø je dnes nesmierne disponovaný organista, zrejme jeden z najlepších nórskych. Nás oslovil predovšetkým ľahkosťou, s akou prekonával najťažšie technické pasáže, historicko-štýlovou diferenciáciou interpretovaných diel a precíznosťou v každom detaile.

Ukázal, že stojí vysoko nad skladbami a v momentoch interpretácie bol jednoznačným pánom organu i diela.

Melbøv interpretačný výkon bol exkluzívny, nevieme s určitosťou povedať, či poslucháči poznali skutočnú technickú náročnosť programovaných diel, vieme však s určitosťou povedať, že umelci etalónu Espena Melba, a možno aj samotný Espen, budú mať vždy v projektoch autorov festivalu svoje nezastupiteľné miesto.

04. 07. 2013: Espen Melbø

Pricestoval. Nórsky, momentálne v Nemecku žijúci organista Espen Melbø, umelec, o ktorom sme minulý rok napísali, že naplno preveril kremnický organ.

Píšeme o umelcovi, pri ktorom ani náhodou nie je potrebné využívať diplomatické frázy, na nejasné vyjadrenie niečoho, čo je úplne jasné. Na mysli máme virtuozitu, spontánnosť a suverenitu v sólistickom prejave, a teda hodnoty, ktoré obohatia každú koncertnú sieň. Práve preto sme Espena Melba opätovne pozvali, pretože svojim umením zhodnocuje kremnický festival, prináša taký osobnostný vklad, ktorý ani v najmenšom nie je bežný. Je to prvý z tohtoročných umelcov, prvá z nových tvárí, ktoré vytvárajú mozaiku tohtoročného festivalu. Espen Melbø pricestoval vo štvrtok na Slovensko. Nakrátko sme sa s ním stretli v Bratislave, aby hneď od piatku mohol pripravovať svoj koncert na festivale Kremnický hradný organ 2013. Espen pricestoval z Lipska autom spolu so svojou priateľkou, ktorá mu bude nielen oporou pri jeho umeleckej tvorbe v Kremnici, ale aj asistentkou pri registrovaní. Návštevníci, ktorí počuli Espenove minuloročné interpretácie si nenechajú ujsť jeho slávnostný otvárací koncert.

17. 06. 2013: A je to tu

Aj touto vetnou skratkou by sa dalo naznačiť ako rýchlo uplynul čas od predchádzajúceho 16. ročníka festivalu Kremnický hradný organ. Jednou z dobre viditeľných záverečných prác je inštalovanie banneru na kremnickej Dolnej bráne.

Teraz už každý uvidí presné dátumy festivalových podujatí ako aj mená umelcov. Plejáda medzinárodných hostí sa tak dostáva na verejnosť aj vďaka pracovníkom Mestského úradu, ktorý už dlhé roky svojim dielom zviditeľňuje festival, presne tak ako festival zviditeľňuje Kremnicu. Príkladnú spoluprácu mesta a festivalu by mohli mnohí závidieť, primátorka mesta Dr. Balážová a vedúca oddelenia kultúry Mestského úradu Mgr. Zlatošová sú nielen pravidelnými festivalovými návštevníkmi, ale prostredníctvom svojho úradu zabezpečujú rad potrebných a užitočných činností, bez ktorých by bol festival určite chudobnejší. Samozrejme, pani Mgr. Zlatošová má na praktickú realizáciu prác tím svojich spolupracovníkov, pani Svetlanu Šverhovú, ktorá so svojimi kolegami zabezpečuje informovanosť na území mesta. Je nám určite cťou mať takýchto skvelých partnerov, a aj týmito riadkami im vyslovujeme poďakovanie za ich úsilie.

Organová hra, umelecky i manuálne je veľmi komplikovaná činnosť. Len máloktorý umelecký odbor vyžaduje súčasnú prácu oboch rúk i nôh, vrátane sluchového a zrakového vnímania. Návštevníci organových koncertov preto vedia, že organista potrebuje počas svojho sólistického výkonu asistenta, ktorý má na starosti nielen aktuálnu notovú predlohu, ale aj pomoc pri aktivácii zvolených farebno-zvukových registrov, aby výsledný zvukový prejav organu bol presne v intenciách fantázie organistu. Pri našom minulotýždňovom stretnutí so sólistkou záverečného koncertu Prof. Mónikou Kecskés v Budapešti sme dohodli, že asistovať jej bude jeden z najvýznamnejších európskych organistov, víťaz prestížnej súťaže v Chartres László Deák. Z dôležitej, hoci asistenčnej spolupráce sa tak stane umelecká spolupráca, pričom súčasne vznikne významný umelecký, fantazíjny fenomén, ktorého aktérmi budú obaja zúčastnení umelci. S určitosťou možno preto tvrdiť, že len máloktorý významný organový koncert má v osobe asistenta takého významného umelca.

26. 05. 2013: Poznámky pred festivalom I

Vážení festivaloví priatelia, ponajprv ďakujeme za Vaše ohlasy, e-maily, reakcie na interpretačnú a programovú štruktúru tohtoročného festivalu i za doterajšie rezervácie vstupeniek. Na mnohé príspevky sme odpovedali, výsledkom jednej konzultácie bola dokonca modifikácia programu, tak, aby sme vyšli v ústrety očakávaniam festivalových návštevníkov. V snahe priblížiť aj ostatným záujemcom proces umeleckej tvorby festivalu prinášame tieto riadky.

Programová koncepcia festivalu Kremnický hradný organ je tvorená tak, aby festivalové podujatia obohacovala o najvýraznejšie organové opusy, v zmysle štýlovej vyhranenosti alebo virtuóznej náročnosti. Každý koncert prináša veľké cyklické dielo sonátového alebo suitového zamerania, s cieľom vytvoriť symbiózu umeleckej hodnoty diela, interpretačnej invenčnosti a zvukového potenciálu kremnického organu. Je pravda, že programová štruktúra nezahŕňa menšie diela, ktoré bývajú síce súčasťou bohoslužobných obradov, z hľadiska koncertnej praxe však nie sú dostatočne výrazné a interpretačne reprezentatívne. Každý jeden program je naozaj náročným podkladom pre tvorbu umeleckého artefaktu, interpretačnej tvorby hosťujúceho organistu.

Problematika umeleckých nominácií organistov je v posledných rokoch veľmi zložitá, pretože v organovej societe dochádza k závažným generačným výmenám. Doterajšie festivalové ročníky predstavili umelcov od New Yorku, Ríma, Tokia až po Soul a môžeme jednoznačne napísať, že sme predstavili aspoň časť najvýznamnejších organistov sveta. V Kremnici hrali organisti z najvýznamnejších katedrál, veľkí profesori, docenti a interpreti, jednoducho excelentné osobnosti. Lenže keď sa pozrieme do festivalovej histórie viacerí z veľkých organistov sa z dôvodu veku prestali venovať koncertnej činnosti, vychovávajú mladé generácie, svojich nástupcov. Mnohí sa nevenujú ani pedagogickým aktivitám, možno z nedostatku síl alebo možno z absentujúcej schopnosti odovzdávať svoje umelecké schopnosti nasledovníkom. Mozaika umeleckého sveta je naozaj komplikovaná a vyžaduje neustále hľadanie a vytváranie hodnotových rámcov. Pre dnešného poslucháča možno už nie je dôležité, či mu hrá profesor alebo docent, festivalový poslucháč očakáva, že ho organista svojim umením osloví, že mu prinesie niečo nové, s čím sa vnútorne stotožní, umelecky i intelektovo. Garantom umeleckých nominácií sú autori festivalu, ktorí vytvorili a vytvárajú doteraz veľmi úspešnú bázu organistov. Aj tohtoročný festival prináša nové umelecké mená, ktoré prinesú hodnotné umenie skutočne v európskom kontexte. Veríme preto, že si návštevník bude mať z čoho vybrať, hosťujúci organisti rakúskej, nemeckej, slovenskej, nórskej i talianskej proveniencie tvoria tím s nemalým umeleckým potenciálom. A tak ako to bolo v minulosti, po absolvovaní festivalových podujatí si každý bude môcť vytvoriť kritickú analýzu toho, čo skutočne počul, so svojimi zážitkami sa podeliť aj s ostatnými, možno budúcimi návštevníkmi alebo aj interpretujúcimi organistami.

Festival Kremnický hradný organ sa onedlho začne. Spolu s doterajšími návštevníkmi festivalu veľmi oceňujeme, že v kostole sv. Kataríny je inštalovaný vynikajúci koncertný organ Rieger-Kloss, množstvom a skladbou registrov výrazne charakterizovaný ako symfonický. Vždy sa tešíme na chvíľu, opätovne počuť kremnický organ, ktorý spolu so svojim akustickým prostredím patrí aj v európskom porovnaní k najlepším.

20. 02. 2013: Úvaha

Keď 19. apríla 2005 zvolili kardinála Josepha Ratzingera za pápeža, festival Kremnický hradný organ už vtedy pripravoval prezentáciu vatikánskeho organového umenia. Prvýkrát vatikánsky umelec organista prof. Gianluca Libertucci vystúpil v Kremnici už v roku 2006. Nebol jediný, s kým prebiehali umelecké rozhovory, návštevy koncertov, bohoslužieb a spoznávanie umeleckého naturelu. Tými ostatnými boli hlavný organista prof. James Edward Goettsche a kňaz, skladateľ a v tom čase dirigent zboru Capella Sistina Mons. Giuseppe Liberto. Organové diela Mons. Liberta v Kremnici už odzneli a budú znieť aj v tomto roku.

Prof. Goettsche je vážená umelecká osobnosť vo Vatikáne, rešpektovaný organista, ktorý veľmi citlivo dotvára hudobný profil liturgických obradov.

Bohoslužobne spolupracoval s pápežom, kardinálmi i mnohými biskupmi ako hlavný organista Baziliky sv. Petra. Umelecké rozhovory s prof. Goettschem trvali dlho, pri spoločných stretnutiach nám veľakrát zdôrazňoval dôležitosť, akú organovému umeniu pripisuje Prof. Ratzinger, excelentný znalec teologickej vedy, v tom čase už pápež. Prof. Goettsche bol jediný umelec, ktorého oslovoval Mons. Marini zo sekretariátu Svätého Otca, vo veciach hudobného obsahu bohoslužieb. Benedikt XVI. mal ambíciu prehĺbiť obsah bohoslužieb, vniesť ducha latinčiny do verbálneho i spievaného prejavu, mal plány na naozaj veľa rokov. Lenže tak ako Svätý Otec Benedikt XVI. sa rozhodol ukončiť svoju misiu v najvyššej funkcii, ani prof. Goettsche zrejme nepricestuje do Kremnice, a to napriek tomu, že v minulosti už podpísal prísľub koncertu na kremnickom festivale. Príčinou sú skutočne vážne zdravotné ťažkosti, ktoré mu neumožňujú vycestovať z Ríma.

Reprezentantom súčasného vatikánskeho organového umenia sa teda v skutočnosti stal prof. Gianluca Libertucci, skvelý organista a profesor organovej hry.

Na kremnickom organovom festivale hral doteraz štyrikrát a navyše raz v rámci súkromného podujatia. S Gianlucom Libertuccim si umelecky nesmierne rozumieme, akoby sme pred siedmymi rokmi tušili, že sa stane tak výraznou vatikánskou osobnosťou. V jeho umeleckom životopise iste nie je veľa miest, kde by tak rád a s takou intenzitou koncertoval, ako práve v Kremnici. Tohto roku bude hrať na našom festivale zaujímavý recitál, s dielami J. S. Bacha, C. Francka a už spomínaného Mons. G. Liberta.

Ostáva nám veriť, že novozvolený pápež ešte viac prehĺbi význam hudobnej zložky bohoslužieb, v spievanej i organovej podobe. Organ, jedinečný inštrument hudobného umenia má v chrámovom priestore v rámci historickej kontinuity svoje autentické miesto, rovnako v Bazilike sv. Petra, tak aj v kremnickom kostole sv. Kataríny. Svojim osobitým zvukovým prejavom a hudobnou symbolikou myšlienkovo spája a obohacuje, rovnako pri bohoslužobných obradoch alebo interpretačnom, umeleckom procese.

08. 01. 2013: Kremnický hradný organ 2013 - Vítame Vás

Vážení priatelia organového umenia, vážení priaznivci festivalu Kremnický hradný organ !

Vítame Vás v týchto skorých januárových dňoch na internetovej prezentácii festivalu. Ponajprv by sme sa chceli poďakovať za priazeň a popriať Vám do roku 2013 všetko najlepšie. Bude nás tešiť, ak náš festival prispeje umeleckým prínosom k Vašej pohode, k Vášmu novému poznaniu organového umenia.

Festival sa postupne pripravuje a už dnes Vás môžeme ubezpečiť, že organové osobnosti, ktoré sa predstavia na jednotlivých festivalových podujatiach pripravia interpretácie vysokého medzinárodného statusu. Moderný, náročný a kritický pohľad na organové umenie bude dominovať aj v tomto roku a bude tým fenoménom, ktorým sa chceme odlišovať od množstva iných festivalových projektov. Dlhoroční návštevníci nášho festivalu vedia, že náročnosť na interpretov a požiadavky na programovú štruktúru maximalizujeme tak, aby výsledná koncertná interpretácia priniesla výrazné umelecké dielo organistu a hodnotné festivalové podujatie.

Od skončenia minuloročného festivalu sme navštívili množstvo organových koncertov v zahraničí i na Slovensku, počuli sme erudovaných organistov a spoznali veľké koncertné organy. Technicky vyspelé, moderné, také, ktoré nás nútili porovnávať. Akokoľvek chceme byť objektívne kritickí, nedá nám nenapísať, že kremnický hradný koncertný organ má nesmiernu umeleckú hodnotu. Spočíva vo zvukovej kultivovanosti a zviazanosti s akustickými parametrami kremnického hradného kostola. Mnohé organy, ktoré sme počuli mali zložitú elektroniku, servisný výťah organistu, obrovský počet píšťal a registrov, len akosi ten vzácny umelecký fenomén jedinečnosti sme mnohokrát ťažko hľadali. Kremnický organ majú organisti radi, radi sa do Kremnice vracajú, vedia s nástrojom spolupracovať, vedia spolu dýchať. A možno toto je tým základom, kde vzniká umenie, jedinečnosť okamihu hudby, nálady a atmosféry. Radi Vás privítame, aby ste boli v prostredí, kde vznikajú umelecké výpovede organistov a tvorcov, ktorí majú čo do organového umenia povedať.

Mgr.art. Renata Košťálová - Mgr.art. Stanislav Kowalski, autori festivalu