29. 08. 2023: Kremnický hradný organ 2023 - poďakovanie návštevníkom

Tohoročný Kremnický hradný organ sa skončil. Odzneli krásne diela, skvelé interpretácie a v tom najlepšom bolo treba skončiť. Brány sa zavreli, no myšlienky, umelecké zážitky a dojmy v nás zostávajú, aby si v našich mysliach našli svoje miesto a aby sme sa tešili na budúce stretnutia s organovým umením.

Je úžasné, že maličká päťtisícová Kremnica hostí dva festivaly s európskym dosahom. Ten gagovský i organový akoby patrili do veľkého mesta, v čase festivalových udalostí sa zrazu v Kremnici pohybuje množstvo ľudí, mnohokrát slávnostne oblečených, aby sa pripojili do spolutvorby ozajstných umeleckých hodnôt. Organový festival priniesol šesť podujatí a je nám veľmi ťažko niektoré z nich vyzdvihnúť. Ak by sme vyzdvihli jedno, určite by sme ublížili druhému. Viac než o preferovaní niektorého podujatia by sme preto skôr hovorili, že pri tvorbe festivalu sme mysleli na všetkých návštevníkov, dlhoročných, mnohoročných, nových i náhodných, aby si každý z nich mohol nájsť svoje obľúbené diela či organistov. Kremnický hradný organ nikdy nebol o kvantite, ale vždy o kvalite a rôznorodosti, aby sme umelecké zážitky mohli priniesť čo najväčšiemu počtu návštevníkov. Vieme, že nie každému vyhovuje náročný obsah wagnerovských transkripcií, pre tých sme pripravili program miniatúr s vatikánskym organistom. A vieme tiež, že množstvo našich návštevníkov je tak trochu konzervatívne orientovaných, pre tých sme pripravili klasický program, ktorý začínal veľkou bachovskou passacagliou a končil monumentálnym Ad nos, ad salutarem undan Franza Liszta. Skutočne na relatívne malej ploche sme chceli priniesť programovú i interpretačnú rôznorodosť. Či sa nám to podarilo, o tom by mali skôr hovoriť naši návštevníci, za nás autorov festivalu môžeme hovoriť len úžasnej obľúbenosti festivalu, keď popri návštevníkoch z celého Slovenska sme registrovali aj mnohých zo zahraničia.

Je pre nás cenná priazeň návštevníkov, ktorí prišli na festivalové podujatia a stali sa spolutvorcami organových večerov. Bola to pre nás najkrajšia odmena. Pripravovať Kremnický hradný organ je pre nás poslanie, pretože poznáme našich festivalových návštevníkov, vieme čo očakávajú od stretnutí s organovým umením, poznáme kremnický svätokatarínsky organ a máme intuície, ktorí organisti by našich návštevníkov mohli potešiť. Sme radi, že po každom koncerte sme počuli vyjadrenia z publika, že toto bol najlepší koncert festivalu. Aspoň vieme, že každému sa páčilo niečo iné, a je jedno či to bol bohato navštívený vatikánsky Gianluca Libertucci alebo úžasný Raimondo Mazzon alebo nebodaj náš István Nagy, dlhoročný magnet festivalu.

V týchto dňoch už pripravujeme 28. ročník Kremnického hradného organu, zostáva nám cťou poďakovať sa, milí návštevníci, že sme sa v Kremnici mohli spolu stretnúť.

Mgr.art. Renata Košťálová – Mgr.art. Stanislav Kowalski

autori festivalu

13. 08. 2023: Raimondo Mazzon - záver festivalu

Nuž ktovie, či sa ešte s kremnickým debutantom ešte stretneme, taliansky organista Raimondo Mazzon uzatváral 27. Kremnický hradný organ a viacerí z návštevníkov sa vyjadrili, že išlo o najlepšieho organistu tohoročného festivalu, ako sme počuli, tak píšeme. Ostáva faktom, že mal obrovský úspech, zrovnateľný s vatikánskym organistom Gianlucom Libertuccim.

Rovnako zostáva faktom, že ide o mimoriadne aktívneho a ambiciózneho umelca, ktorý si cieľavedome buduje kariéru. Pôsobí ako dirigent, organista, klavírista, čembalista, úmyselne sme napísali v minulom príspevku, že smeruje ku kariére vzdelaného cirkevného hudobníka. Áno, po starom regenschori, umelec, ktorý hrá na organe, pripravuje a vedie zbor, korepetuje na klavíri, pôsobí v komorných zoskupeniach ako čembalista, ktovie, ktorá odbornosť zvíťazí. Nás ako autorov festivalu už niekoľko rokov púta fakt, že talianski organisti prichádzajúci z Viedne z triedy profesora Perettiho sú mimoriadne technicky disponovaní, až z toho vzniká akoby nová dimenzia organových interpretácií. Takých, kde sa organista prezentuje až klavíristickým spôsobom, prstovou a akordickou technikou, nápadnou bravúrou a suverenitou. Aj v prípade Raimonda je to naozaj tak, bravúrna technická ekvilibristika je v jeho prípade viac ako zreteľná, akoby dominantná. Ešte šťastie, že kremnická svätokatarínska akustika dokázala zrozumiteľne spracovávať a tlmočiť zvuky organu, ktoré pripravil Raimondo. Mladý taliansky organista Raimondo Mazzon je naozaj taliansky temperamentný, lyriku vie pekne vyspievať, no nadovšetko vie naplno zúročiť všetky dynamické odtiene, ktoré vyžaduje interpretovaná skladba, naviac keď k službám mu bol veľký koncertný organ Rieger-Kloss. Raimondo si s ním naozaj dokonale rozumel. Nevieme, akým umeleckým smerom sa bude Raimondo ďalej uberať, vieme, že od budúceho roka bude mať nového profesora Johannesa Zeinlera, že sa zúčastňuje súťaží a nahráva cd. Popriali sme mu, aby súťaže vyhral a aby sa uberal podobným smerom ako jeho budúci profesor Zeinler, excelentný organista. Pretože v tom prípade sa môže stať niečo podobné ako s Zeinlerom, vyhral svetové súťaže a my sme ho opakovane pozývali, najprv ako študenta, neskôr ako laureáta súťaží.

Aj Raimonda sme teraz pozvali ako skvelého univerzitného študenta, no a verme, že to budúce pozvanie bude už ako laureáta súťaží.

07. 08. 2023: Poznámky pred záverečným koncertom

Festival Kremnický hradný organ 2023 priniesol doposiaľ v rámci piatich festivalových koncertov rad zaujímavých programov, obsahovali kmeňové diela svetovej organovej literatúry, Guilmantovu 5. sonátu, Suitu, opus 5 M. Duruflé i Lisztovo B-A-C-H. Okrem toho zazneli transkripcie pôvodín P. Hapku, F. Liszta i R. Wagnera, programové zostavy boli naozaj pestré, umelecky vysoko hodnotné, z hľadiska porovnávania reprezentatívne. Aj interpretačné výkony treba vysoko hodnotiť, či to už boli interpretácie nášho I. Nagya, reprezentanta budapeštianskej organovej školy Á. Tabajdiho alebo vatikánskeho umelca G. Libertucciho. Tu naozaj nehodno diskutovať, umelecké výkony bolo si treba vypočuť a až na základe toho vyvodzovať závery. Návštevníci večera s G. Libertuccim potvrdia, že išlo viac než o festivalový večer, Libertucci pripravil naozaj nevídanú programovú zostavu a jej hodnotu potvrdil brilantnými interpretáciami. Za nás sme vyzdvihli mimoriadne hodnotné uvedenie wagnerovských transkripcií I. Nagyom.

Záver festivalu bude patriť talianskemu organistovi Raimondovi Mazzonovi. Momentálne si dokončuje štúdiá vo Viedni a smeruje ku kariére vzdelaného cirkevného umelca, svojimi aktivitami sa venuje organovému umeniu, dirigovaniu i klavírnej hre. Pre záverečný festivalový večer a svoj debut v Kremnici si pripravil tradičný, vždy žiadaný program, Fúgu J.S. Bacha, transkripciu R. Wagnera a monumentálne Ad nos, ad salutarem undam F. Liszta. Je to program náročný, umelecky nesmierne hodnotný a pre samotného organistu výsostne veľkolepý. Bude to dôstojná bodka za festivalovými podujatiami, ktorým bez ostychu pridávame prívlastok medzinárodnej porovnateľnosti. Raimondo nadviaže na doterajší vysoký štandard a našou úlohou je ctené festivalové publikum pozvať.

Hodno prísť, pretože podobných organových koncertov nie je veľa, my v Kremnici sa s bežnými lokálnymi programami a interpretáciami neuspokojujeme a tie kremnické festivalové si zahodno vypočuť. Pozývame Vás preto v sobotu o 19. hodine, záver festivalu s Raimondom Mazzonom bude pôsobivý.

06. 08. 2023: István Nagy - obsahový vrchol festivalu

Samozrejme, všetky postrehy a reflexie z festivalových podujatí sú subjektívne. Vyjadrujú aktuálny pohľad na danú umeleckú tvorbu, z pohľadu bezprostredného vnímania ako aj kritický pohľad v zmysle 26 ročných skúseností s festivalom.

Toľko na úvod. Hlavne preto, aby sme mohli konštatovať, že piaty festivalový večer považujeme za obsahový vrchol tohoročného festivalu. Nie preto, aby sme degradovali ostatné, nesmierne pútavé programy, hlavne preto, že tento bol v niečom inovatívny, poučný, prinášal nové poznania organovej literatúry, prinášal dojmy z interpretácií, bol iný, než ostatné. Vedeli sme, že úvodná Improvizovaná suita na Credo bude laboratóriom, našim zámerom bolo dať do programu výraznú cirkevnú pieseň Verím v Boha a úlohou Istvána Nagya bolo umelecky vysporiadať sa s koncertným stvárnením tohto diela z katolíckeho spevníka.

István Nagy pripravil trojčasťové dielo, kontrastne koncipované, v ktorých hľadal nové zvukové možnosti, farby, motívy či hudobné obrazy, tak, aby spomínaná duchovná pieseň bola v skladbe zakomponovaná, či už motivicky alebo citáciami. Podľa ohlasov poslucháčov, mnohí sa orientovali v diele a identifikovali duchovnú pieseň, z nášho pohľadu podčiarkujeme fakt o ďalšom skladateľskom raste Istvána Nagy. Je to nesmierne aktívny, cieľavedomý a pracovitý umelec, ktorý každým svojím vystúpením prináša umelecké zážitky a uspokojenie zo špičkového organového umenia.

Uvedenie wagnerovskej trilógie malo svoj zámer, priniesť niečo nové do desaťročí zabehaných programových modelov, obohatiť ponuku pre poslucháčov a ich nové umelecké poznania. Dlhodobo vyjadrujeme na týchto miestach nezmerateľnú dôležitosť organových transkripcií v štruktúre organovej literatúry. Vyjadrujeme sa kriticky aj ku známym dielam, vyjadrujeme názor, že množstvo diel pochádza od organistov, síce talentovaných hráčov, ale kompozične až tak nie zručných. Mnohí dôverne poznajú tajomstvá organovej hry, ale cit pre kompozičnú vyváženosť, formovú a motivickú vycibrenosť, dokonalosť spracovania a kompozičná suverenita niekedy absentujú. A práve vtedy musia prísť na program diela veľkých majstrov, ktorých až tak veľa v histórií nemáme, aby svojou neskonalou dokonalosťou nastavili zrkadlo a ukázali cestu ako ísť ďalej. Preto sme neskutočne šťastní, že žili a žijú majstri, ktorí vedia pripraviť transkripcie a umožnili tak väčšinou orchestrálnym dielam prejsť aj na iné pódiá, nie len filharmonické. Richard Wagner priniesol vo svojich dielach toľko umeleckých invencií, zjednodušme obsahu, až obdivujeme ako to bolo vôbec možné. Skutočne, takýchto majstrov bolo málo, útržkovito Bach, Mozart, Beethoven, neskôr Berlioz alebo Stravinsky, oveľa viac ich nebolo, Richard Wagner ale priniesol diela, ktoré sa dali pôsobivo pretvoriť do organovej podoby. Pridajme k tomu senzačný kremnický organ, ešte senzačnejšiu akustiku v chráme sv. Kataríny, potom reálne podmienky vyznenia lyrickej transkripcie Tristana a Isoldy, temperamentnej Jazdy valkýr a monumentálnej predohry z Tannhäusera boli ideálne. Vnímanie wagnerovských trilógií bolo zážitkom, interpretácie nás vyviedli z polohy kompromisov a zaužívaných stereotypov do polohy špičkového umenia, interpretačného maximalizmu a programového novátorstva.

István Nagy sa riadil väčšinou pokynmi anglického organistu a skladateľa, tvorcu transkripcií Edwina Lemara, v niečom ich obohatil možnosťami kremnického organu, svojou prácou však pripravil jeden z najhodnotnejších festivalových koncertov za posledné roky.

Na záver dodajme, István hral ako prídavok Lisztovo B-A-C-H, mnohí poslucháči ho zo základných kontúr spoznali, pre viacerých bolo toto B-A-C-H iné. Jednalo sa o prvú, pôvodnú verziu tohto diela, s oveľa virtuóznejšími pasážami, než bežne hrávané Prelúdium a fúga na B-A-C-H. Liszt zvykol svoje diela prerábať, toto virtuózne neskôr technicky zjednodušil a prepracoval viaceré melodické línie.

01. 08. 2023: István Nagy a wagnerovská trilógia

Predstavovať Istvána Nagya na našom festivale nie je potrebné. Pre publikum je dostatočne známy, pre Kremnický hradný organ pripravil už rad vynikajúcich interpretácií a závažných programových zostáv.

Je preto prirodzené, že tento umelec sa stal magnetom nášho festivalu a rovnako je to aj dôvod, že autori festivalu spolu s týmto umelcom napĺňajú náročné programové a interpretačné predsavzatia. Autori festivalu vždy v minulosti deklarovali presvedčenie, že všetky programy a interpreti sú im rovnako blízke, s každým umelcom pripravovajú vystúpenia precízne, starostlivo a včas, nie raz vyslovovali prirovnanie, že každý festivalový výstup je akoby ich dieťa a k tým treba pristupovať s rovnakou starostlivosťou a láskou. Samozrejme, aj nadchádzajúci koncert s wagnerovskou trilógiou sem patrí, no v kútiku srdca má predsa len osobité miesto. Wagnerovskú trilógiu sme spolu s Istvánom Nagyom pripravovali niekoľko rokov a jej časti sme uvádzali postupne. A až vtedy sme z troch mimoriadne pôsobivých transkripcií vytvorili trilógiu, v podobe trojčasťového diela. Mohli by sme napísať, že sa jedná o tri fantázie, ale nie je to celkom tak, jedná sa o tri fragmenty z Wagnerovych opier, s jasným dramaturgickým obsahom, a preto je lepšie, keď ponecháme formové určenie ako trilógia. Tri transkripcie sú navzájom kontrastné, obsahovo nesmierne bohaté, s množstvom fantazijných prvkov a spleťou invencií, čo v organovej literatúre je naozaj cenné. Predsa len, Richard Wagner bol v prvom rade skladateľ a svojou tvorbou sa hlboko zapísal do dejín hudby. Trilógiu troch wagnerovských transkripcií považujeme za náš vklad do organových interpretácií, nie je nám známe, že by sa v niektorých iných organových centrách hrala v podobne sústredenom tvare.

István Nagy ako znamenitý liturgický organista pripravil na úvod svojho recitálu improvizačné stvárnenie piesne z Jednotného katolíckeho spevníka Verím v Boha. Ako dlhoročný cirkevný hráč má najvyššiu kompetenciu vlastným vkladom obohatiť cirkevnú pieseň a pripraviť ju na koncertné uvedenie. Napriek ostatným programom, mimoriadne pôsobivým , poslucháčsky vďačným a spontánne prijatým, nadchádzajúci Nagyov program je o čosi výnimočnejší, prináša iný pohľad na programovú dramaturgiu a samozrejme, pred umelca stavia rad virtuóznych nárokov, schodných len pre erudovaných organistov.

30. 07. 2023: Maestro Libertucci, Grazie

Najprv to najdôležitejšie: krásna návštevnosť. Mimoriadne početné, sústredené a spontánne publikum. Maličká Kremnica a návštevníci absolútne z celého Slovenska, len čo naše hudobné ucho počulo, od Bratislavy, Poltára, Žiliny, Popradu i Košíc.

Úžasná atmosféra organových zanietencov, ktorí vytvorili sviatok organového umenia. Do stredu si postavili vatikánskeho organistu Gianluca Liberticciho, aby v dnešnom pretechnizovanom a preítečkarovanom svete ponúkol balzam na dušu v podobe organového umenia.

Stalo sa. Návštevníci odchádzali spokojní, s náladou, ktorú vie navodiť len neviditeľný duch umenia. A len za nás: vystúpenie sme pripravovali s láskou, pretože sme vedeli, že Gianluca si s kremnickým publikom rozumie. Kto neverí, mal prísť, možno omnoho väčšie mestá by sa mohli inšpirovať, keď už nie závidieť. Gianluca Libertucci zostavil pôsobivý, pre nás trochu nezvyklý, ale umne kontrastný program. Diel bolo spolu desať a v podstate ani nejde o meno skladateľa či názov skladby. Keď odrátame menšiu guilmantovskú sonátu a jednu bachovskú fúgu, všetko to boli maloformátové opusy s pôdorysom trojdielnej piesňovej formy. Každá skladba so svojim obsahom, vo svojom dôsledku náležite ilustruje udalosť, počas ktorej znie. Libertucci ich hráva vo svojich chrámových vystúpeniach a nejde len o bohoslužby, ale aj o svadby, možno pohreby, no i špecifické vatikánske obrady menovania ceremoniárov, rôzne prijatia a iné protokolárne obrady. Gianluca ich hrá dobre, lyriku s najväčšou sústredenosťou, technické pasáže, a bolo ich nemálo s brilantnou prstovou technikou. . Zavreli sme si oči a predstavovali si, v ktorej časti bohoslužby môže tá či oná skladba znieť, či po úvodnom Introite po slávnostnom zvonení, keď prichádza kňaz so svojimi miništrantmi, či počas prijímania Eucharistie alebo či v závere ako postludium. Alebo aj ako si mladomanželia odovzdávajú prstene. Cirkevný, liturgický organista, a teda aj Gianluca je spolutvorcom obradu a v podstate služobníkom, ktorý má svojou prácou prispieť k najvyššej dôstojnosti obradu. Vo vatikánckych kruhoch to vedia, a preto je pre nich autoritou. Je prirodzené, že s najvyššími hodnostármi v biskupských či kardinálskych hodnostiach si vzdávajú úctu, po Gianlucovom pozdrave prichádza vždy Bon Giorno, Maestro.

Po sobotňajšom festivalovom koncerte nemôžeme v mene nás i publika Gianlucovi povedať nič iné, len Grazie, Maestro.

25. 07. 2023: Prof. Gianluca Libertucci - teraz v sobotu

Popri iných excelentných umeleckých výkonoch v rámci festivalu Kremnický hradný organ 2023 najočakávanejšim je vystúpenie Prof. Gianluca Libertucciho.

Gianluca Libertucci je oficiálnym organistom Vatikánu, v jeho náplni je okrem základných bohoslužieb vo vatikánskom kostol Švajčiarskej gardy hudobná spoluúčasť na pápežských audienciách a množstve obradov, ktoré sa konajú vo Vatikáne. Naši návštevníci ho neraz spoznali na viacerých kardinálskych a iných protokolárnych obradoch, ktoré vysielala vatikánska televízia. Gianluca Libertucci rád prichádza do Kremnice, miluje atmosféru Kremnice, dobrú pizzu v centre a pohodu, ktorá vládne nášmu festivalu, skutočne rozumie si s našim publikom. Vzhľadom k svojej funkcii je špecialistom na malé formy organových diel, ktoré interpretuje zanietene, pútavo, s obrovskou dávkou bravúry.

Gianluca Libertucci bude hrať na našom festivale teraz v sobotu, pricestuje v piatok z Ríma do Viedne a následne autobusom do Kremnice.

23. 07. 2023: Ádam Tabajdi - fenomén virtuozity

Fenomén virtuozity nie je každému interpretovi vlastný. Týka sa to všetkých nástrojových alternatív a prirodzene aj organovej hry. Samozrejme, sú hráči, ktorí interpretujú náročné, zložité a technicky komplikované diela, no z ich hry nevyžaruje ľahkosť, nadhľad alebo aspoň náznak suverenity. Disponujú možno inými atribútmi, hĺbkou obsahového precítenia, rozvahou, tempovou i mierou dynamických stupňov.

Ádám Tabajdi je ale organista, ktorému je fenomén virtuozity vlastný, prameniaci nesporne z náročného štúdia na Akadémii F. Liszta v Budapešti. Nomináciou Á. Tabajdiho na festival Kremnický hradný organ sme nadviazali na dlhoročný kontakt s profesormi tejto školy, J. Palúrom, I. Ruppertom, L. Fassangom B. Szabóm i L. Deákom, ktorí v minulosti na našom festivale koncertovali . Títo profesori úžasnými vlastnými umeleckými úspechmi formujú mladých organistov, aby im otvorili dvere do zložitostí kariéry koncertných organistov. Mladých učia hrať na veľkých organoch s množstvom registrov a farebných kombinácií, kde príprava výsledného zvuku je alchýmia, čo, kde, kedy a ako miešať, aby výsledný zvuk bol pre poslucháča zážitok. Ádám Tabajdi veľmi rýchlo spoznal nemalé možnosti kremnického organu, neprekvapoval intenzitou zvuku, skôr pôsobivými a štýlovými farbami. Naznačili sme už, že z Akadémie F. Liszta vychádza veľmi silná generácia talentovaných, ctižiadostivých organistov, minuloročný Ágoston Gedai a terajší Ádám Tabajdi určite nie sú jediní, ktorí opúšťajú brány tejto školy, predpokladáme, že o nich budeme ešte veľa počuť. Samotná programová štruktúra Á. Tabajdiho priniesla publiku rad kontrastných diel, Vivaldi/Bachovo Concerto a mol je poslucháčsky veľmi vďačné, talianskou melodikou, ale aj bachovským koloritom, Suita G. Buveta demonštrovala veľmi výrazne poznanie autora, významného švajčiarskeho organistu, o zvukových a technických možnostiach organu, druhá časť programu Vierne a Liszt bola ukážkou interpretačných znalostí a možností, ktoré si Tabajdi odniesol od spomínaných profesorov. Osobitne treba spomenúť Liebestraum F. Liszta, ktorého transkripciu pripravil Á. Tabajdi, pôvodne zvukovo skromnejšiu dynamickú faktúru manuskriptu rozvinul do veľkej, pôsobivej palety farieb, ktorá bola naozaj prekvapením večera.

Práve preto sme operatívne ako prídavok zaradili Improvizáciu hosťujúceho organistu, vediac, že Tabajdi vie kultivovane využiť zvukové možnosti kremnického organu, a nech v tomto pôsobivom efekte zavŕši svoj kremnický debut.