17. 07. 2017: Mag. Stefan Donner (Viedeň) s reprezentatívnym programom

Vystúpenie rakúskeho organistu Mag. Stefana Donnera bude plne korešpondovať s hlavným ideovým zámerom tohoročného festivalu uvádzať slávne organové transkripcie. Hrať bude transkripciu 2. časti Beethovenovej 7. symfónie, veľmi známu časť založenú na ostinátnom variačnom či chaconnovom princípe spracovania hlavnej myšlienky. Druhou trankripciou bude možno ešte známejšia organová úprava suity Peer Gynt E. H. Griega. Okrem týchto organových transkripcií bude hrať veľkú klasiku – Regerovu Toccatu a fugu a mol, opus 80 a Guilmantovu Sonátu č. 1, aj v tomto prípade s mimoriadne známou záverečnou časťou, častokrát hrávanou ako prídavok.

Stefan Donner je absolventom viedenskej Hudobnej univerzity v triede aj u nás známeho Prof. P. Planyavského ( KHO 1999, 2006 ), bývalého organistu Dómu sv. Štefana. Okrem viedenských štúdií Donner absolvoval ročné štipendium Fulbrightovej nadácie v americkom Rochesteri. Ak k tomu pridáme jeho 3. cenu na prestížnej organovej súťaži v Dubline jeho umelecká vizitka bude viac ako pútavá. Mag. Donner bude hrať reprezentatívny program, prináležiaci organistovi koncertného zamerania. Práve takýto pozdvihli náš festival na najvyššiu interpretačnú úroveň a zaradili ho medzi umelecky najhodnotnejšie, predovšetkým v európskom kontexte.

16. 07. 2017: Prof. Rostetter - hudobník s úprimnou výpoveďou a srdcom

Zdá sa nám, akoby spoločnosť nedoceňovala alebo nedávala primeranú vážnosť postaveniu či pozícii cirkevného hudobníka. Pritom akiste ani nevie, čo všetko funkcia cirkevného hudobníka obnáša, aké povinnosti a úlohy má plniť. Nazerajúc nielen z historického hľadiska, ale aj súčasného, cirkevný hudobník by mal byť organista, prípadne aj klavírista, zbormajster, pretože by mal viesť zbor, detský, ale aj dospelých spevákov, mal by byť dirigent, aby orchester pod jeho vedením mohol interpretovať omšové orchestrálne diela. A mal by byť aj učiteľ, aby učil prinajmenšom hudobnú výchovu. Povinností je neúrekom a zdá sa nám, že sa nedajú ani zvládnuť. Ale musíme priznať, že zvládnuť sa dajú, len takýto hudobník musí robiť svoju prácu s nesmiernym nasadením a hlavne so srdcom. Pracuje s ľuďmi a keď do svojej práce nevloží lásku a srdce, svojich žiakov či spolutvorcov, takisto zanietených hudobníkov nepresvedčí. Nedá im argumenty, že ich práca je užitočná, cenná, seba a okolie obohacuje, že je duchovne bohatá. Takýchto cirkevných hudobníkov, akých sme popísali treba hľadať. Nie je ich veľa, svoje poslanie akoby si prinášali z doby možno bachovskej. My sme takého našli, profesora Szilvesztra Rostettera z Veszprému.

Je organistom v tamojšom farskom kostole, vedie zbor detí i dospelých, komponuje, koncertuje a učí. Z jeho hry vyžaruje láska, úprimnosť a srdce. Krásna zvukovosť, výborná zostava diel, zvukové momenty, na aké sa nezabúda. Hra cirkevného hudobníka je na míle vzdialená hre koncertného organistu. Cirkevný hudobník možno nevloží do hry toľko technickej excelentnosti, a naopak koncertný organista častokrát nevloží do hry toľko úprimnosti a srdca, jeho hra je síce plná virtuóznych nuans, ale neraz bez citu a jemnosti záchvevov ľudského srdca. Skúsený umelec veľmi rýchlo spozná koho počúva, kto hrá a aká je jeho umelecká výpoveď. Sme radi, že sme takého citlivého umelca, akým je profesor Rostetter mohli predstaviť, aj takí patria na medzinárodnú umeleckú scénu, prinášajú nesmierne podnetnú náladu, cit pre krásu a umelecké uspokojenie. A to je to najúžasnejšie.

PS.: Len kvôli úplnosti: počuli sme dve mimoriadne poeticky stvárnené Konzolácie F. Liszta, doteraz najpôsobivejšie na našom festivale, plnokrvne hraného Bacha – Toccatu a fugu BWV 565 ako aj Air a s obrovskými dávkami temperamentu a dramatickosti interpretované B-A-C-H a Ad nos.

11. 07. 2017: Hrať bude organista z Veszprému - Prof. Sz. Rostetter

Maďarské organové interpretačné umenie patrí k najvyspelejším v Európe, preto nie je náhoda, že v Kremnici sme už predstavili 11 maďarských organistov, niektorých opakovane. Podrobné mapovanie maďarského organového umenia má viacero dôvodov, má nesmierne progresívne školstvo, kde predovšetkým Akadémia F. Liszta má medzinárodné renomé, organoví adepti majú náročnú výučbu klavírnej hry, musia hrať spamäti, pravidelne sa pripravujú na svetové súťaže. Väčšina organistov, ktorí hrali na našom festivale pôsobí v Budapešti, Prof. Palúr, jeho nástupca Fassang, ale aj Deák, Szabó, Virágh sú organisti európskeho formátu. Chrámy v Budapešti, ale aj v ostatných maďarských mestách disponujú kvalitnými organmi, a preto sme pozvali organistov aj z týchto miest. Medzi týmito dominuje jednoznačne Prof. István Baróti, bývalý hlavný organista baziliky v Ostrihome. Aj tentoraz sa chceme zamerať na mimobudapeštianskych organistov, hrať bude Prof. Szilveszter Rostetter, organista hlavného farského kostola vo Veszpréme.

Považujeme ho za excelentného cirkevného hudobníka s množstvom bohoslužobných i koncertných aktivít, vo svojom domácom chráme ako aj v Budapešti. Maďarskí organisti nemajú problém s hráčskou technikou či poznaním literatúry, Prof. Rostetter sa už zaradí medzi našich interpretov transkripcií, hrať bude pôsobivé Konzolácie F. Liszta. Koncertno-virtuózny fenomén bude prezentovať prostredníctvom Fantázie a fugy Ad nos, ad salutarem undam, monumentálneho diela F. Liszta, ktoré je našim poslucháčom dôverne známe. Maďarskí organisti mali vždy v Kremnici úspech, predpokladáme preto, že Prof. Rostetter na túto tradíciu nadviaže.

09. 07. 2017: Pavol Valášek – naozaj sľubný talent zo Slovenska

Najprv fakty, ktoré treba priznať: Valášek hral veľmi náročný program, technicky i výrazovo, v podstate tri diela, ktoré sú určené ako vrchol koncertu. Valášek ich zaradil vedľa seba a tak aj hral. Tento fakt si zaslúži obdiv.

Organista Valášek je typ organistu s dobre vycibrenou manuálnou technikou, pre iných neprekonateľné technicko-manuálne ťažkosti Valášek zvládal bravúrne. Týkalo sa to hlavne Reubkeho Sonaty na 94. žalm, ktorá skrýva v sebe nekončiaci rad technických nárokov, prstovej i pedálovej techniky. Samozrejme, nemožno obísť výrazovú stránku interpretácie, množstvo pochmúrnych nálad, gradácií a vrcholov vyžaduje nielen sústredenosť, ale jasný, vyhranený a hlavne invenčný pohľad na interpretované dielo. V porovnaní s touto Sonatou Suita, opus 5 M. Duruflé je ešte viac výrazovejšia, hoci virtuózna bravúra v nej nájde dostatočné uplatnenie. Valášek ju hral dobre, my však dávame prednosť Reubkemu, túto Sonatu má Valášek viac uležanú, hrá ju s nadhľadom, suverénne. Prvé dva festivalové koncerty sme venovali slovenským organistom a aj dostali podtitul "Prestavujeme slovenských organistov". Druhú časť svojho festivalu ale Valášek elegantne preklopil do hlavného motta tohoročného festivalu „Svet organovej transkripcie“, keď hral organovú verziu Les préludes F. Liszta. Je to dielo známe predovšekým z orchestrálnej literatúry a hlavne dirigenti by vedeli hovoriť o kryštálovo čistej štruktúre diela s množstvom sólových vstupov, dychových drevených, ale aj plechových nástrojov a prirodzene v symbióze so sláčikovou sekciou. Les prelúdes je dielo s trvalým miestom na najvýznamnejších svetových pódiách svetových orchestrov. Teraz tento skvost znel v interpretácii jedného umelca – organistu. Máloktoré organové dielo vyžaduje toľko registrácií a farebných difenciácií ako práve Les préludes, práve z dôvodu bohatej mozaiky nástrojových farieb teraz prenesených do kremnického organu. Teraz priznáme ďalší fakt, obdivovali sme jemne, vyslovene detailne vyšperkovanú prácu s registrami. Valášek hľadal čo najoptimálnejší výraz orchestrálneho zvuku. Hľadal a porovnával registre, dával ich do súvisu s reálnym orchestrálnym znením. Valášek vytvoril pôsobivý obraz, ozajstný vrchol festivalového podujatia. Je obdivuhodné, čo bakalár vysokej školy dokázal.

Nakoniec dva posledné fakty: na naozaj peknom koncerte bolo o niečo menej návštevníkov než na úvodnom koncerte, Valáškov bol však s o to väčším potleskom. Veľmi cenným potleskom, pretože oceňoval náročné interpretácie a skvelé organové umenie organistu. Celkom posledný fakt: sľubný talent zo Slovenska, odchádza do sveta, ale verme, že o ňom budeme ešte počuť.

08. 07. 2017: Aktuálne počasie v Kremnici

Aj keď podobné horúce počasie aké panuje na Slovensku teraz sme už v Kremnici zažili, napríklad keď mala pricestovať maďarská organistka Monika Kecskés prestali premávať vlaky z dôvodu deformácie koľajníc, napriek tomu chceme našich návštevníkov ubezpečiť, že aj pri týchto vysokých teplotách vzduchu bude o nich postarané a v prípade nevoľnosti bude pre nich pripravená chladená voda, prípadne minerálka. Na druhej strane chceme našich návštevníkov požiadať, aby si na cestu na hrad vyhradili dostatočný čas. Bolo by naozaj škoda počúvať klenot organovej hudby, úvodnú Reubkeho Sonatu na 94. žalm v nevoľnosti. O 18.40 budeme mať asi 15 minútový úvod k dramaturgii a nomináciám a o 19.00 začneme veľkou sonátou, ktorá trvá cca 25 minút.Celý koncert potrvá ako zvyčajne probližne hodinu a štvrť.

04. 07. 2017: Novinka / P. Valášek

Pre záujemcov o hlbší pohľad do tvorby festivalu, tohoročnej štruktúry skladieb so zameraním na transkripcie ( „Svet organovej transkripcie“ ), ale aj na nomináciu organistov sme pripravili krátky dramaturgicko-umelecký úvod. Zameraný bude predovšetkým na prvú polovicu festivalu a záujemcom budú autori festivalu odpovedať aj na prípadné otázky. Uskutoční sa pred koncertom v sobotu o 18.40 v Kostole sv. Kataríny.

Organista Pavol Valášek bude v sobotu interpretovať poslucháčsky vďačný a mimoriadne pôsobivý program, plne využívajúci zvukové možnosti kremnického organu. Bude to zriedkavo vedľa seba stojace zoskupenie troch výrazovo-technicky náročných diel – Reubke: 94.Psalm, Duruflé: Suita op.5, Liszt: Les préludes.. Umelec pricestuje do Kremnice vo štvrtok a asistovať mu budú dvaja registrátori. Pavol Valášek patrí k najvýraznejším talentom nášho organového umenia, od septembra bude pokračovať vo svojich štúdiách v nemeckom Saarbrűckene.

02. 07. 2017: Sympatickí umelci – sympatické výkony ( J. Bulla – I. Nagy )

Otvárací koncert nášho festivalu mal podtitul Predstavujeme slovenských organistov. Hlavne preto, že dnes už vieme ponúknuť výborne pripravených organistov so štandardným svetovým repertoárom. Ján Bulla hral nemeckú tvorbu a predovšetkým jeho Mendelssohnova sonáta znela nesmierne kultivovane. K Bachovej fuge nepristupoval pasívne, napriek množstvu príkladov v registrácii hľadal svoje riešenia, plné farebných kontrastov a invencie. Mendelssohnovu sonátu nechal naopak znieť tradične, v bežnej dynamike a tempách a nesporne prekvapil, ak máme na mysli jeho sonátu a prídavok. István Nagy stále rastie, od jednej koncertnej sezóny k nasledujúcej, študuje nové diela, koncertuje, overuje si pôsobivosť svojich interpretácii. Nagy je organista, ktorý svoj franckovský program dobre naregistroval, naviac ale publiku pribalil drobné, ale počuteľné tempové zmeny, ktoré interpretácie nesporne oživili. Toto všetko s takou pôsobivosťou, že publikum naozaj s pozornosťou, sústredene, bez rušivých zvukov sledovalo jeho hru. Toto je devíza, ktorou nedisponuje každý interpret a ten, ktorý ňou disponuje musí ňou narábať veľmi opatrne. Nateraz, ako doposiaľ vždy Nagy zaujal, stal sa z neho dobrý umelec, hodný skutočnej pozornosti. Sympatickí organisti otváracieho koncertu prekvapili aj prídavkami: István Nagy hral beatlesovské Because a Bulla prekvapil vtipnou a dobrou interpretáciou transkripcie Radeczkého Marchu.

Otvárací koncert festivalu sa teda vydaril, koniec-koncov tak ako sme to od sympatických umelcov očakávali. S Bullom sa budeme stretávať aj naďalej ako registrátorom všetkým zahraničným organistom, Nagy bude hrať koncom júla svoj recitál, ktorý je už dnes prísľubom skvelého organového umenia.

28. 06. 2017: Predpremiéra

Radi informujeme, zaznamenávame, ale aj chválime, keď sa naši organisti s mimoriadnou húževnatosťou a zanietením pripravujú na festivalové vystúpenie, keď nám chcú dokázať, že ich nominácia hrať otvárací koncert festivalu je oprávnená.

Magistri Ján Bulla a István Nagy hrali pred pár dňami svoj festivalový program v neďalekej Sielnici, v pekne opravenom chráme. Informáciu o tom sme dostali od seminaristu Matúša z Badína, ktorý obom organistom aj registroval. Aj keď koncert v Sielnici je tak pomimo kremnického festivalu, ostáva faktom, že obaja organisti tvoria neobyčajne tvorivé podhubie nášho organového umenia, keď svojimi ambíciami môžu byť príkladom iným. O ich kremnickom koncerte budeme samozrejme referovať, ale už dnes môžeme vysloviť názor, že Ján Bulla je cenným členom nášho týmu, ktorý registruje a aj radí našim i zahraničným festivalovým organistom. István Nagy je skvelým cirkevným organistom, s výborným repertoárom a koncertnými aktivitami v zahraničí. Kiež by sme mali aj v iných mestách veľkosti Kolárova, kde pôsobí, organistov jeho formátu. Obaja umelci budú v Kremnici od štvrtka, dokončia si svoje interpretačné predlohy a navzájom si budú aj registrovať.