30. 07. 2012: Kto počul recitál Prof. Nippa je spokojný, kto nie, môže ľutovať

Prof. Thomas Nipp je organista, ktorého si autori festivalu Kremnický hradný organ nesmierne vážia. Nie preto, že by koncertoval vo všetkých kútoch sveta, koniec-koncov, ani to nie je tá najsprávnejšia mierka ako hodnotiť umelca. Možno istým kritériom by mohol byť farský kostol v Balzers, kde Thomas Nipp pôsobí. Možno, lenže autorom festivalu je skôr blízka precíznosť a umelecká hodnota Nippových interpretácií.

Asi najdôležitejšie by bolo nájsť jedno slovo, ktoré by charakterizovalo jeho hru. Podľa nás je to slovo vážnosť, pretože od tohto sa odvíjajú všetky ďalšie charakteristiky. Vážnosť možno pozorovať už pri programovej koncepcii. Hoci jej výsledný tvar vzniká za priamej učasti autorov festivalu, Nipp v každom prípade zaraďuje do programu dielo svojho rodáka, Josepha Gabriela Rheinbergera. Festivaloví návštevníci už počuli viacero interpretácií, nadovšetko výborných, tohto skladateľa a vždy, keď Nipp hral Rheinbergera, vždy sme sa presvedčili ako špecializovane vedel Rheinberger komponovať pre organ a akú vážnosť dodal Nipp dielu Rheinbergera. Aj terajšej, tohtoročnej interpretácii 9. sonáty, čo je vlastne veľká, trojčasťová symfónia pre organ. Nedá nám konštatovať, Thomas Nipp je jedným z najvýraznejších propagátorov a fundovaným interpretom tvorby J. G. Rheinbergera. Píšeme to preto, aby keď bude tieto riadky čítať niekto zo zodpovedných kultúrnych osobností Lichtenštajnska, aby vedel, že v Balzers majú organistu európskeho formátu. Spomínanú 9. sonátu, meditatívnu, s množstvom hudobných myšlienok a nálad hral Nipp tak, že pre všetkých môže byť jeho hra poučením. Vážnosť programu Thomasa Nippa znásobuje skutočnosť, že hral nie jedno, ale hneď dve cyklické diela, teda skladby, do ktorých vkladá autor všetky svoje kompozičné schopnosti, diela, ktoré sú najrozmernejšie a najobsažnejšie. Aj druhé cyklické dielo, 5. sonáta F.- A. Guilmanta je veľká symfonická skladba pre organ, zahrňujúca štyri, navzájom naväzujúce kontrastné časti. Naplno naplnila naše avízo z 23. júla o bohatej invenčnosti, melodike i bohatom zvuku. Naozaj, dielo bolo plné krásnych uzavretých melodických línií, prekvapivých, ale logických harmonických modulácií i špecifických zvukovo-farebných prechodov. Guilmantova 5. sonáta je jedno z najvýznamnejších diel organovej literatúry, a túto vážnosť Nipp do svojej interpretácie vložil. Hral rozvážne, technicky spoľahlivo, aby v čo najväčšej miere vystihol vnútorné kontrasty diela, jeho bohatú formovú rôznorodosť a záverečnú gradáciu. Nipp nezaváhal ani na jednom mieste, vážnosť a precíznosť prípravy interpretácie naplno zúročoval v každom momente diela. Predeľom dvoch grandióznych sonát bola drobnejšia, na farebnosti založená skladba Salve Regina Naji Hakima. Súčasťou programu bol aj prídavok, ktorý je vopred pripravený spolu s autormi festivalu. Možno bude pre čitateľov zaujímavé, že Thomas Nipp hral efektné, virtuózne dielo Eugene Gigout Toccata.

Čo napísať na záver? Asi to, že nie ku každému programu si nájdu autori festivalu taký subjektívny, blízky vzťah ako je to v prípade programov Thomasa Nippa. Vážnosť programu a interpretácie Th. Nippa je blízka vážnosti, s akou autori pripravujú festival Kremnický hradný organ. Vážnosť, rozvážnosť, precíznosť a majstrovstvo nemajú nič spoločné s akýmkoľvek experimentovaním a hľadaním kompromisov na pôde umenia. V koncerte Thomasa Nippa dominovala umelecká vážnosť a všetky jej atribúty. A preto sme napísali v nadpise, že kto nepočul koncert Prof. Nippa, môže ľutovať. Máme totiž za sebou množstvo festivalových koncertov a koncertov, ktoré sme navštívili po celej Európe, a môžeme jednoznačne napísať, že nippovských koncertov nebýva veľa, treba ich hľadať, je ich ako šafránu.

25. 07. 2012: Prof. Thomas Nipp na Slovensku

Dnes pricestoval na Slovensko Prof. Thomas Nipp, sólista nedeľňajšieho koncertu. Th. Nippa poznáme ako nesmierne precízneho, umelecky fundovaného a nadovšetko disciplinovaného organistu. Hrať bude náročný, no pôsobivý program, veľké cyklické opusy J. G. Rheinbergera a F.- A. Guilmanta. Sprevádza ho jeho manželka Corine, švajčiarska zbormajsterka a organistka. Počas koncertu mu bude jeho pravou rukou, bude mu asistovať a registrovať.

23. 07. 2012: Ako to vlastne je

Na festivale Kremnický hradný organ koncertovali organisti naozaj zvučných mien, John Scott z Veľkej Británie, Lionel Rogg zo Švajčiarska, Kent Tritle z USA, Peter Planyavsky z Rakúska a mnohí iní, v podstate by sme ani nemali menovať jednotlivých umelecov, pretože každý jeden svojim dielom prispel k dobrému menu festivalu a obohatil umelecké poznanie návštevníkov. Je samozrejmé, že každý koncert nemôže byť obsadený takýmito hviezdnymi osobnosťami a že ostatné podujatia pripravujú umelci, ktorí raz prevezmú alebo aspoň majú ambíciu prevziať posty po tých najväčších a najznámejších.

Aj Peter Frisée je jeden z tých, ktorý bude chcieť byť lepší ako jeho profesori na Viedenskej univerzite. Nateraz, niekoľko málo rokov po promócií hrá brilantne, s umeleckým nadhľadom. Pre kremnický festival si vybral nadmieru náročný program, ktorý bol skúškou ohňom publika i samotného interpreta. Na programe boli totiž obsahovo náročné diela francúzskej literatúry, ktoré prezentovali najvyšší status tohto umenia vo Francúzsku, diela, ktoré otvárali vnútorný svet svojich tvorcov, predstavovali psychiku, filozofiu a životnú skúsenosť. Friséeho program nebol prechádzka ružovou záhradou, bol to ťažky a komplikovaný román, ktorý priniesol nejednému poslucháčovi myšlienkový boj, konfrontáciu nálad i pocitov. Verme, že na konci tohto nie ľahkého vnímania videl každý nejaké pozitívum. Ak by to bolo konštatovanie majstrovstva a umeleckej hodnoty, potom koncert svojim zameraním splnil svoje poslanie. A nehodno zabudnúť, že Duprého Symfonické pašie sa nehrajú hocikde, hocikým a hocikedy. Friséeho program bola určite perla, ktorá v modernom názvosloví vyznieva ako imidžovka, a tú by mnohí brali všetkými desiatimi.

Nasledujúci koncert Prof. Thomasa Nippa, organistu najväčšieho cirkevného chrámu Lichtenštajnska, v Balzers, prinesie vrcholné diela romantizmu. Diela melodicky a harmonicky nesmierne bohaté, s krásnym jemným, ale aj mohutným zvukom kremnického organu. Hoci ani tu asi nebude možné hovoriť o ružovej záhrade, romantická duša poslucháča si týmto programom príde určite na svoje.

18. 07. 2012: Organista Peter Frisée - náš rakúsky objav

Tretí festivalový koncert ponúkne návštevníkom lahôdky organovej literatúry, diela velikánov francúzskeho organového umenia Duruflé, Alaina a Dupré. Všetci traja boli umelcami, ktorí sa zapísali do dejín organového umenia, boli slávnymi organistami, profesormi, skladateľmi. Duruflé bol asistentom v Notre-Dame a titulárnym organistom v St. Étienne-du-Mont, Dupré pôsobil v St. Sulpice a Alain napriek krátkemu životu vo viacerých významných pozíciách. Všetci traja patria k tým francúzskym organovým umelcom, ktorí vytvorili zo svojej krajiny veľmoc organového umenia. Boli to, v prenesenom slova-zmysle, beethovenovsko-mozartovské typy umelcov, teda také, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývin organového umenia v 20. storočí.

Interpretom francúzskeho programu bude mladý rakúsky organista Peter Frisée, absolvent viedenskej Hudobnej univerzity.

Tohto mladého organistu sme náhodou objavili na jednom z jeho koncertov v Linzi a hneď prvý dojem z jeho hry bol impulzom, aby sa stal našim festivalovým hosťom. To sa stalo minulý rok a jeho suverénny umelecký výkon bol dôvodom pre jeho opätovné pozvanie. Medzi tým bol pozvaný aj na mladý ambiciózny festival Bachtribute do Banskej Štiavnice, a tak slovenské kultúrne prostredie sa stalo pre tohto umelca jedným z dôležitých. Súčasné rakúske interpretačné umenie má v tomto organistovi skvelého reprezentanta a náš kremnický festival záruku umeleckého prínosu.

16. 07. 2012: Pôsobivý zborovo-organový koncert

Nateraz zrejme len to najdôležitejšie - správa ku koncertu 15. júla 2012:

autori festivalu vyjadrujú obdiv a vysoko hodnotia umeleckú hodnotu koncertu duchovnej hudby. Interpretačný tým - zbor Adoremus so sólistkou Miriam Garajovou, organista Marek Vrábel a zbormajster Dušan Bill pripravili interpretácie, ktoré svojim charakterom je potrebné zaradiť do radu medzinárodne akceptovateľných umeleckých artefaktov. Samotný festival nanovo umiestnili do prostredia, kde partnermi sú len najvyspelejšie umelecké projekty podobného hudobného zamerania. Atmosféra tvorivého prostredia, sústredenosť publika a samotný ohlas naznačujú, že zborovo-organový festivalový koncert slovenských interpretov bude nadlho rezonovať v pamäti zúčastnených.

Niekoľko poznámok ku zborovo-organovému koncertu:

Kritický, či sumarizačný pohľad alebo hodnotenie nemožno vyjadriť nikdy okamžite. Možno pripustiť alternatívu, že prvý dojem alebo prvé pocity bývajú vždy najdôležitejšie alebo najpôsobivejšie. Objektívnejšie zhrnutie by však malo vylúčiť príliš subjektívny pohľad na umeleckú tvorbu, preto v hierarchii dôležitosti kladieme na prvé miesto kompaktné a homogenné vyznenie programu. Dramaturgický tvar, ktorý pripravil zbormajster Dušan Bill nepoukazoval na výraznejšie pôsobenie toho-ktorého diela, dokonca aj relatívne populárnejšie ladené dielo Ave Maria J. L. Bellu stálo veľmi kultivovane v zostave vážnych duchovných opusov ako Stabat Mater, Requiem či Te Deum. Aj jediná predstaviteľka absolútnej hudby Sonáta-fantázia d mol svojou tóninovou, charakterovou a výrazovou príbuznosťou stála disciplinovane v dramaturgicky kompaktnom celku, ktorý nevykazoval silné ani slabé miesta, nepreferoval populárne alebo menej populárne dielo, nevykazoval ani znaky gradácie, čo v tomto prípade nebolo na škodu veci. Výsledný dramaturgický tvar jednoznačne prekvapil svojou suverénnosťou.

Interpretačné výkony naväzovali na vyrovnané kompozičné tvary. Zbor Adoremus pripravil všetky opusy duchovnej hudby s najväčšou zodpovednosťou. Obdivuhodne vedel eliminovať akustické špecifiká kremnického chrámového prostredia, keď niektoré diela spieval z predoktárneho priestoru a niektoré z priestoru chóru. Z pohľadu publika tak pripravil nové zvukové tvary, keď súznenie zboru a organu pred publikom a nad publikom vykazovalo zaujímavo rozdielne hodnoty, pričom za najdôležitejšie treba považovať zisk zvukovej bohatosti a kontrastu. Organista Marek Vrábel sa citlivo zúčastňoval spolusúhry s vokálnym telesom a v celkovom pohľade bol vyrovnaným partnerom. Podobne možno hovoriť o sólovej interpretácii Bellovej Sonáty-fantázie, keď náš terajší pohľad naväzuje na naše poznanie Vrábelových interpretácii v minulosti. Vrábel dostal úlohu hrať Bellovu Sonátu aj preto, aby na najlepšom slovenskom koncertnom organe zvýraznil gradačné línie, farebné odtiene a dynamické stupne Bellovho diela v novej akustickej pôsobivosti.

Prekvapením koncertu bol kultivovaný výkon speváčky Miriam Garajovej v sólových partoch Requiem J. L. Bellu. Dynamická bohatosť jej vokálneho prejavu, frázová suverénnosť a osobnostný umelecký vklad boli tými hodnotami, ktoré sme síce očakávali, ale nevedeli, že zarezonujú v takej dokonalosti. V budúcnosti nebude preto pre nás prekvapením, keď po tomto kremnickom medzinárodnom fóre Garajová prekvapí aj na podobných fórach v zahraničí.

Hlavného tvorcu koncertu Prof. Dušana Billa charakterizujeme ako najrozhľadenejšieho znalca cirkevnej hudobnej interpretácie na Slovensku. Aj po jeho kremnickom koncerte toto konštatovanie musíme zopakovať. Vo vzťahu ku zboru Adoremus stojí dominantne v popredí jeho umelecký a pedagogický vklad. Obdivuhodne pôsobila vzájomná motivácia členov zboru so zbormajstrom, citlivé intonovanie a frázovanie a dôsledná charakterizácia kontrastných častí diel. Ak aj v budúcnosti bude spolupráca Adorema a Billa pokračovať, tak potom ich interpretačné výkony treba hodnotiť len umelecky profesionálnymi parametrami. Kremnický koncert týchto umelcov musíme preto označiť za taký, ktorý možno bez obáv zasadiť do vyspelého západoeurópskeho kultúrneho prostredia.

Autentický pohľad na festivalové publikum 15. júla 2012

13. 07. 2012: Zbor ADOREMUS, Marek Vrábel, Dušan Bill

Prípravy na vystúpenia váčších hudobných zoskupení v sakrálnych priestoroch sa spájajú vždy s priestorovými a akustickými skúškami, pretože charakteristika tónových dozvukov a súhry je v každom kostole iná. Organista Marek Vrábel pricestuje preto do Kremnice už v piatok, aby si pripravil registrovú dispozíciu pre veľký opus Jána Levoslava Bellu. Spevácky zbor Adoremus bude mať akustickú a priestorovú skúšku od nedeľného poobedia, pretože musí spoznať akustické špecifiká priestoru pre a capella interpretácie a tiež pre súhru s organom. Hlavne druhá alternatíva vyžaduje tvorivý nadhľad, aby sústredenosť a schopnosť umeleckej spolupráce boli hlavnými tvorivými prostriedkami členov veľkého interpretačného celku.

Predpokladá sa, že zborovo-organový koncert nášho vokálneho telesa ADOREMUS, organistu Mareka Vrábela a zbormajstra Dušana Billa bude jednou z umeleckých dominant tohtoročného festivalu.

12. 07. 2012: Výnimočný koncert - duchovným zameraním i umeleckým obsadením

Pri príchode na kremnický Hrad celkom prvých návštevníkov

popod pôsobivo vyzdobenú mestskú bránu Barbakan

a po sympatickom umeleckom výkone španielskej organistky Silvie Márquez

bude festival pokračovať výnimočným koncertom.

Hoci desiatky predchádzajúcich organových recitálov mali svoju dominantu vo virtuóznej organovej hre a tomu prináležiacej kompozičnej úrovni skladieb, autori festivalu zaradili do programu tentoraz monotématicky zameraný program, ktorého mottom je "Posolstvo duchovnej hudby, úloha organu v tomto druhu umenia a jeho spojenie so spevom". Ide o veľké témy, bohato opradené históriou. Nie náhodou si organ našiel svoje miesto v sakrálnych priestoroch, pri bohoslužobných obradoch, nie náhodou sa stal spev súčasťou takmer všetkých bohoslužieb, nie náhodou vzniklo pre túto oblasť umenia množstvo hudobnej literatúry. Zrejme preto, že organ má nezameniteľnú schopnosť tlmočenia a prenosu myšlienok, emócií a symbolov. A spolu s ľudským hlasom, ktorého spievané myšlienky nemožno nijako oklamať prináša a vytvára atmosféru ľudskej dôstojnosti, jedinečnosti a úcty.

Bonusom týchto výnimočností bude prezentácia tvorby Jána Levoslava Bellu, skladateľa, ktorý dlhé roky pôsobil v Kremnici, ktorý už vo svojej dobe dosahoval ocenenia európskymi umeleckými autoritami.

Interpretmi druhého festivalového večera budú umelci špecializujúci sa na oblasť duchovnej hudby, slovenský spevácky zbor Adoremus so sólistkou Angelikou Zajícovou a organista Marek Vrábel. Umeleckým garantom a zbormajstrom bude v súčasnosti naša najvýraznejšia osobnosť hudobno-cirkevných interpretácií Prof. Dušan Bill.

09. 07. 2012: Perfektný úvod festivalu - Prof. Silvia Márquez

V predchádzajúcej správe sme naznačovali, že otvárací koncert Prof. Márquez je spojený s veľkým očakávaním. Toto pramenilo z nášho poznania o veľmi vysokom štandarde španielskych organistov, minimálne tých, ktorí koncertopvali v Kremnici v rámci nášho festivalu. Silvia Márquez je suverénna umelkyňa, disponujúca obdivuhodnou prstovou i pedálovou technikou a navyše obrovskou fantáziou pri tvorbe registrovej (farebnej) koncepcie svojich interpretácií. V minulých správach sme tiež naznačovali, že do Kremnice prichádzajú hrať len najvýraznejší z výrazných. A Prof. Márquez je výrazná práve v tom, že vie využiť všetky farebné a dynamické odtiene, ktoré jej svätokatarínsky organ poskytuje.A naviac svojou brilantnou technikou dokonale preveruje technický stav nástroja. Silvia Márquez neprekvapila, ale skôr vrchovato naplnila naše očakávania. A preto je na mieste jej opätovné pozvanie, pretože táto organistka nám má ešte čo povedať.