21. 04. 2021: Príprava programu festivalu je uzavretá

V utorok sme uzavreli programovú zostavu celého festivalu. Tak ako vždy, prioritami sú excelentné organové diela, laureáti medzinárodných súťaží a tiež katedrálni organisti a profesori. Programová štruktúra je tohto roku naozaj bohatá, odznejú monumentálne organové symfónie – Guilmantova Prvá, Viernova Tretia a Widorova Šiesta v pamätnej interpretácii Lászlóa Deáka, na programe budú veľké transkripcie – Musorgského Obrázkov z výstavy, Wagnerovho Smútočného pochodu i Chačaturjanovho Adagia z baletu Spartakus. Doteraz najvýraznejšie bude predstavené umenie organovej improvizácie – nemecký organista Christian Gross najprv dotvorí Bachovu Fantáziu a fúgu a potom predstaví vlastnú improvizáciu vo veľkej cyklickej forme symfónie. Pôjde o zriedkavo koncipovaný koncert, v ktorom bude dominovať improvizácia, osobitá forma organovej interpretácie, kde umelec hrá svoje dielo, ktoré nikdy nebolo v notovom zápise, ale vzniká priamo na pódiu. Christian Gross je laureátom prestížnej súťaže v St. Albans, práve v odbore organová improvizácia. Laureátov medzinárodných súťaží bude reprezentovať aj taliansky organista Daniele Mecchia, katedrálnych organistov Mgr. Michal Hanuš z Chrámu sv. Barbory v Kutnej Hore, profesorov organového umenia zastúpia Lázsló Deák a Mónika Keckés, ktorí tiež pôsobia vo Františkánskom kostole v Budapešti. Hrať bude aj hlavný festivalový registrátor a asistent umelcov Mgr. Ján Bulla a momentálne najvýraznejší a na Slovensku najexponovanejší organista Mgr. István Nagy. Jubilejný 25. ročník nášho festivalu sa bude konať s podtextom motta „Príbehy veľkých organistov“. Nebude sa to týkať len životných príbehov tvorcov organovej hudby, Bacha, Widora, Vierna, Francka, Liszta, ktorí vytvorili hodnotové základy organovej literatúry, ale aj príbehov mladých víťazov súťaží, ktorí stoja na začiatku svojej kariéry, životných príbehov maďarských organistov L. Deáka a M. Kecskés, ktorí dosiahli mimoriadne medzinárodné úspechy, a rovnako aj obdivuhodného životného a umeleckého príbehu I. Nagya, ktorí v skromných podmienkach svojho rodného mesta sa vypracoval na umelca s obrovským repertoárom a medzinárodnou reputáciou. Parametre nášho festivalu v jeho 25. vydaní sú náročné, predstavené diela môžu byť predmetom interpretácií len excelentných organistov. Tak ako vždy doteraz, náš festival sa nikdy nekoná na báze reciprocity, „ty pozveš mňa a ja teba“, náš festival prináša umeleckú koncepciu autorov festivalu tak, aby jeho koncerty boli medzinárodne akceptovateľné, s virtuóznymi opusmi a k nim primeranými interpretmi. Autori festivalu stoja aj tentoraz záujemcom k dispozícii, ak by bolo treba vysvetliť niektoré ďalšie detaily programov.

14. 02. 2021: Pricestuje organista z partnerskej Kutnej Hory

Príprava jubilejného festivalu, napriek aktuálnej epidemickej situácii kontinuálne prebieha, veríme, že tak ako minulý rok, do leta sa situácia upokojí. Jubilejný festivalový projekt je vždy svojim spôsobom osobitý, v našom prípade prinesie nemalú dávku symboliky a spätných pohľadov zobrazených v Príbehoch veľkých organistov. Dnes spomenieme veľkou symbolikou ovenčené vystúpenie magistra Michala Hanuša z Kutnej Hory. Ak nazrieme na tento koncert nehudobným pohľadom, Kutná Hora je historicky nesmierne spriaznená s Kremnicou, predovšetkým ťažbou striebra. Je prirodzené, že Kutná Hora je dnes partnerské a družobné mesto Kremnice, žije svojimi historickými pamiatkami, práve monumentálny Chrám sv. Barbory nás aktivuje k hudobnému pohľadu, pôsobí v ňom organista magister Michal Hanuš, ktorý svoje vysokoškolské študijné pobyty cielil do Stuttgartu a Osla, častých destinácií hostí nášho festivalu.

Pricestuje k nám a na našom jubilejnom festivalu bude koncertovať hlavná osobnosť organového umenia súčasnej Kutnej Hory. Množstvo detailov ohľadne cesty na Slovenskom sme magistrom Hanušom už dohodli, zhodli sme sa aj na záverečnom diele jeho programu, maestátnej a virtuóznej 3. symfónii L. Vierna. Ostatný program ešte cizelujeme, ale obsahovať bude určite diela, ktoré v Kremnici ešte neodzneli. Je nám cťou, že môžeme avizovať tohto českého umelca, sme vo veľkom očakávaní, pretože symboliky, ktorá predchádza príchod Michala Hanuša do Kremnice je naozaj dosť.

08. 01. 2021: Na prahu Nového roku, pri zrode jubilejného festivalu

Vážení priatelia festivalu Kremnický hradný organ,

vítame Vás na prahu roku 2021, v epidemicky zložitej situácii, stále však vo viere, že do leta sa koronavírusové problémy upokoja. Vítame Vás v čase príprav 25. ročníka nášho festivalu, ktorý bude aspoň symbolicky jubilejný, aby sme si pripomenuli hodiny a hodiny krásnych chvíľ s organovým umením. Vždy sme sa snažili, aby interpretácie na našom festivale boli špičkové. Či už v podaní slávnych profesorov, katedrálnych umelcov alebo mladších organistov, ktorí sa môžu hrdiť diplomami z veľkých súťaží. Veríme, že tieto naše predsavzatia sa doteraz naplnili a rovnako chceme veríť, že to tak vníma aj naše ctené publikum. Jubilejný festival bude symbiózou viacerých pohľadov ako by mal veľký organový festival vyzerať, privítame slávneho maďarského organistu Lászloa Deáka, predstavíme aktívneho a frekventovaného slovenského umelca Istvána Nagya a predstavíme aj novú tvár, mladého nemeckého organistu Christiana Grossa, víťaza v improvizácii na veľkej súťaži v St. Albans. V programovej štruktúre budú zahrnuté Obrázky z výstavy M. P. Musorgského, Smútočný pochod R. Wagnera, monumentálna 6. symfónia pre organ Ch.-M. Widora a samozrejme ukážka modernej improvizačnej tvorby Ch. Grossa. Toto všetko sú len upútavky na jubilejný festival, mnoho detailov sa teraz dotvára, hlavnou snahou je pripraviť dôstojný rámec nášho organového projektu, ktorý priviedol do Kremnice temer stovku organistov z celého sveta a doslova tisícky návštevníkov. Budeme radi, keď občas nazriete na túto internetovú prezentáciu Kremnického hradného organu, vždy tu nájdete aktuality a zaujímavosti, ktoré budú ilustrovať zrod jubilejného 25. ročníka festivalu Kremnický hradný organ.

Vítame Vás naši ctení priaznivci v Novom roku, vítame Vás na domovskej stránke kremnického festivalu, najväčším našim potešením bude, keď Vás budeme opätovne vítať v úžasných gotických priestoroch kostola sv. Kataríny.

Mgr.art. Renata Košťálová – Mgr.art. Stanislav Kowalski

autori festivalu

27. 09. 2020: Ohlas návštevníka

Aj teraz, s odstupom času dostávame (26.9.) ohlasy na tohoročný festival Kremnický hradný organ 2020. Z jedného, od Dr. Vladimíra M. (presnú adresu máme vo festivalovej korešpondencii) budeme citovať. My len dodáme, že festival sa uskutočnil tak ako bol pôvodne pripravený, jediná zmena spočívala v zámene organistu zo severného Talianska za titulárneho organistu Dómu sv. Štefana vo Viedni.

„Chcel som ...len poďakovať za (opäť) perfektne zorganizovaný festival a krásny zážitok. Musím uznať, že za... aj za divákmi museli tento rok naozaj stáť všetci svätí. :-) Celý festival padol práve do obdobia útlmu koronavírusu a ak by sa konal predtým alebo neskôr v septembri, boli by komplikácie a možno aj zrušenie (ako teraz BHS).

Želám...darilo aj v budúcnosti zabezpečiť taký atraktívny program, a verím, že sa budem môcť vždy aspoň na jednom koncerte zúčastniť.“

04. 09. 2020: Festivalové postlúdium – každému návštevníkovi ruža

Že tohoročný festival vznikal a konal sa za mimoriadne zvláštnych okolností, s tým sme sa museli zmieriť, dôvody a príčiny sú každému jasné. Že ale za tejto situácie festivalové publikum bolo úžasné, to si nemôžeme nechať pre seba, to je treba dať týmto na známosť. Každý návštevník prichádzal do areálu hradu a kostola sv. Kataríny s rúškom, pri vchode mnohí používali pripravený dezinfekčný prostriedok na ruky, no a v samotnom kostole celkom prirodzene všetci vytvárali rozostupy, aby pri sebe sedeli len rodiny, prípadne spoluprichádzajúci jednotlivci. Predpisy boli pre každého samozrejmosťou, rezervné rúška, ktoré sme mali pripravené boli za celých sedem týždňov použité len v jedinom prípade. To sa naozaj môže stať, tobôž v situácii, keď festival tohto roku ani vplyvom epidemiologickej krízy nezaznamenal zníženú návštevnosť. Že naše publikum je kritické, umelecky skúsené, sústredené, a to aj v prípade malých školákov a dokonca trojročných detí, to tvrdíme už niekoľko rokov. Že ale naše publikum bolo tohto roku disciplinované proti nástrahám korony, to si zaslúži ozajstné uznanie. Úprimne a s vďakou preto krásnu ružu venujeme každému návštevníkovi.

Krásne momenty vznikali pri záverečných potleskoch, boli nie len úprimné a oceňujúce umelecké výkony, ale v prípade druhého koncertu Istvána Nagya zvláštne. Jeho druhý program sa konal bez potlesku, cielene, charakter jeho programu si to vyžadoval. Pred kostolom, na nádvorí hradu však návštevníci opakovane zatlieskali umelcovi a poďakovali sa za mimoriadne hodnotný festivalový večer, za umelecké zážitky ozaj výnimočné. Bolo to dojemné, kultúrne, mimoriadne inteligentné. Naopak, tri nádeje organového umenia Richard Šimek, Ján Bulla a František Beer dostali pôsobivý potlesk priamo v kostole, bola to nielen vďaka za interpretácie, ale aj pripomenutie skutočného cieľa ich predstavenia, ktorým na prvom mieste bolo povzbudenie k umeleckému rastu a ďalšiemu štúdiu. Naše tri nádeje boli neskrývane prekvapené, atmosféra veľkého medzinárodného festivalu bude pre nich mementom pri budovaní si svojej umeleckej kariéry.

16. 08. 2020: Naše organové nádeje – vízia perspektívy

Predstavovať mladých organistov má možno väčší význam, než samotné konkrétne meno toho ktorého. Organisti sú väčšinou aktívni ako cirkevní hudobníci, pôsobia v mieste svojho bydliska, prípadne štúdia, vždy podľa okolností. Všetkých z nich, ktorí prichádzajú do Kremnice nabádame, aby počas bohoslužieb boli tvoriví, aby hrali improvizácie, aby sa ich postupne učili modelovať, aby v záverečnom postlúdiu hrali vždy jednu časť z nejakej sonáty, symfónie, suity, aby tak zdokonaľovali sami seba a aby súčasne a postupne vzdelávali účastníkov bohoslužieb. Vravievame im, že majú nezastupiteľnú úlohu, sú spolutvorcami cirkevného obradu, harmonicky a intonačne sprevádzajú kňaza, vedú zborový spev cirkevníkov. Málokto si uvedomuje, že hovoríme o jednej z najstarších profesií v kultúrnej histórii, o cirkevnom organistovi, keď popri miestnom starostovi, farárovi a lekárovi k najznámejším patril miestny učiteľ, ktorý bol súčasne organistom v miestnom kostole. Postupne s rozvojom organu, s rastom organovej literatúry a zdokonaľovaním hráčskych schopností organistu sa jeho úloha zviditeľňovala, zväčšovala, dostávala význam.

Možno ide len o formálnu stránku, ale špičkoví organisti na vrcholných cirkevných pozíciách v hudobnej sfére majú svoje tituly, katedrálny, dómsky organista, či organista baziliky. V slovenčine podobné slovné spojenia nie sú bežné, ale v nemčine si špičkoví organisti dávajú pred meno titul Domorganist, prípadne titul spojený priamo s chrámom pôsobenia Thomaskircheorganist v Lipsku. Netreba hovoriť len o formálnosti, ale je potrebné myslieť v historickej súvislosti, ktorá dôležitosť cirkevného organistu verifikuje. Preto to vždy vysvetľujeme a pripomíname našim mladým organistom. I keď naopak jeden skvelý organista z malého mesta nám povedal, viete, moju hru si tu v kostole nikto neváži, nikto nevie, že vôbec hrám, mnohí si myslia, že hrá nejaký cd prehrávač. Zlom nastal, keď v danom kostole sa pokazil organ a farár musel obstarať náhradný, elektrický. Ten umiestnili blízo oltára, vtedy si cirkevníci uvedomili, že za organom sedí hudobník, s ktorým sa dá komunikovať a spolutvoriť bohoslužba. Toto sú stručné dôvody, prečo aj na záverečnom festivalovom koncerte hrali organista baziliky ( v nemčine Basilikaorganist ) Richard Šimek alebo kantor František Beer či magister Ján Bulla. Ak sa nám aspoň trochu podarilo zviditeľniť úlohu a význam cirkevného organistu, festivalový koncert splnil svoj význam., poukázať na víziu perspektívy v organovom umení. Iste, každý z organistov má svoje bežné povolanie, učiteľské, profesorské, prípadne podobné, nahradiť však konkrétnu prax v kostole ale nie je možné. Mať k dispozícii riadny organ, byť súčasťou prostredia, akustiky a spoluzodpovednosti za cirkevný obrad sú fenomény jedinečné a nenahraditeľné, dôležitosť čo len jedného z nich si uvedomíme, keď čo len jeden stratíme. Naše nádeje, ktoré sme na záverečnom festivalovom koncerte predstavili sú na začiatku náročnej hudobníckej praxe v chráme. Odohrali síce stovky bohoslužieb a nateraz majú ozajstné skúsenosti byť aktívnou súčasťou bohoslužby. Vízia perspektívy ale znamená zdokonaľovať sa a študovať, byť stále lepší.

Iste, naši traja nestoja na rovnakej štartovacej čiare, František Beer má nemecké vzdelanie, Ján Bulla je absolventom VŠMU, Richard Šimek stále študuje. Samozrejme, F. Beer má najväčšie skúsenosti, priniesol si ich nie len z Nemecka, ale aj z koncertov tu na Slovensku. Ján Bulla, je detailista, pozná možnosti organu a svoje predstavy o registrovej koncepcii priam profesionálne vkladá do svojich interpretácií. Asistoval už množstvu špičkových organistov, pozná štýly a spôsoby registrovania, svojimi vedomosťami vie byť užitočný a nápomocný nielen druhým, ale teraz aj sebe. Richarda Šimeka by sme nedávali na posledné miesto, naopak svojou húževnatosťou urobil za posledný rok čo sme ho pripravovali kusisko práce. No a interpretačný kurz u Istvána Nagya v ňom zanechal evidentné stopy, nadhľad nad interpretovaným dielom, fantázia ale aj disciplína v registrovaní získali na umeleckej kvalite. Jednoznačne je to cesta ako by mal pokračovať.

Koncert troch nádejí nášho organového umenia našiel ohlas u publika, reakcie boli spontánne, vyjadrovali sympatie k predvedeným umeleckým výkonom. Rozhodne tento koncert bol dôstojnou bodkou za 24. festivalom Kremnický hradný organ, načrtol víziu perspektívy, ale bol aj výzvou mladým, aby umelecky rástli, aby nezabúdali, že vtedy bude o ich umenie záujem.

11. 08. 2020: Šimek, Bulla, Beer - tri nádeje slovenského organového umenia

Po minulotýždňovom skvelom koncerte s Istvánom Nagyom prichádza záverečný koncert festivalu, ktorý je svojim spôsobom tiež jedinečný, dáva príležitosť trom mladým slovenským organistom, ktorí by mali rozvíjať tradíciu organovej hudby na Slovensku.

František Beer má exkluzívne vzdelanie, je absolventom v triede prof. Danksagmüllera na Vysokej škole v Lübecku, inak hosťa nášho festivalu v roku 2007. Pôsobí v kostole sv. Bartolomeja v Košiciach a je pozývaný hrávať do košického Dómu.

Mgr.art. Ján Bulla je hlavným registrátorom nášho festivalu, má neoceniteľné vedomosti o kremnickom organe, operatívne musel riešiť poruchu nášho organu počas posledného vystúpenia I. Nagya.

Richard Šimek je napriek svojmu mladému veku organistom Baziliky v Šaštíne a kostola sv. Jána Bosca. Kariéru organistu s tak významnými postami má pred sebou a bude na ňom záležať ako sa na ňu pripraví a ako bude reprezentovať slovenské organové umenie. Festival Kremnický hradný organ vždy predstavoval organistov mladej generácie, poväčšine to boli laureáti významných súťaží. Tohoročné predstavenie bude patriť výlučne slovenským umelcom, aby dostali šancu prezentovať sa na medzinárodnom fóre. Organové interpretačné umenie sa prostredníctvom mladej generácie rozvíja vo svete neskutočným tempom, Kremnický hradný organ 2020 predstavil rovnako mladých, no už etablovaných umelcov ( Ch. Gross, L. Hummel, E. Wally ), náš festival chce preto svojim dielom prispieť k rozvoju organového umenia u nás tak ako sa to deje prinajmenšom v Európe.

08. 08. 2020: Krásny dar hviezdnym deťom

István, Majstre, ďakujeme za umelecký zážitok, krásny dar hviezdnym deťom. Deťom, ktoré už nie sú medzi nami.

Predovšetkým, a na prvom mieste by sme sa chceli ospravedlniť všetkým tým festivalovým návštevníkom, ktorým program „Na pamiatku hviezdnych detí“ interpretovaný Istvánom Nagyom spôsobil clivú náladu, hlboké spomienky a úctu k jedinej spravodlivosti. Áno, počas koncertu I. Nagya bol počuť drobný plač viacerých, po koncerte sme zhliadli slzy v očiach nie jedného návštevníka. A je to správne, sila emócie v hudobnom umení a osobitne v organovom je úžasná. Program poukázal na jednu z ťažôb, ktorá môže postihnúť každého z nás a reakcia nedala na seba dlho čakať, spomenuté nálady clivoty, spomienok a bolesti sa prejavili u nejednej mamy, otca, deda, babky či súrodenca, ktorí v danom momente boli v kostole sv. Kataríny. Tento festivalový program bol naozaj silný, emotívny, výsostne kultivovanou mierou atakoval ľudskú psychiku. Toto všetko sa dialo na pôdoryse majstrovského výkonu Istvána Nagya, organistu, ktorý dozrel do štádia vyspelého majstrovstva, do štádia nutnej akceptácie a uznania, či sa to konkurencii páči alebo nie. Aj pre nás už István Nagy nie je objavom, hoci pred rokmi tomu tak bolo, touto etapou sme už museli prejsť, aj pre nás je tento organista osobnosťou, hodná najvyššieho rešpektu. Ak sme spomenuli pojem konkurencia, tak to nebola náhoda ani nedorozumenie, ale skutočný úmysel a výzva, nech sa ktorýkoľvek slovenský organista postaví tvárou k umeniu I. Nagya a nech interpretuje veľký program „Na pamiatku hviezdnych detí“. Obrovský gradačný oblúk od jednoduchých melodických línií Čajkovského programovej hudby, cez Lacrymosu, architektúru frankovského 2. chorálu až ku neskutočnej studnici invencií a obsahovej bohatosti wagnerovskej trilógie transkripcií opernej hudby a záverečnému finále Aasina smrť, je to jednoducho výzva, ktorá nepotrebuje slová, ale tvorivú prácu excelentného umelca. István Nagy nám ponúkol majstrovský výkon a keď sme ho v prvej reakcii oslovili Majstre, určite to nebola náhoda.