04. 08. 2019: Thomas Gaynor a jeho hudobné obrazy

Ako nespútaný tok zvukovej hmoty, v našej organovej terminológii využívanie veľkého množstva registrov a intenzívnej dynamiky, tak by sme mohli charakterizovať hudobný prejav Thomasa Gaynora, ako na nás zapôsobil od prvých taktov svojho recitálu.

A neskôr, po troch opusoch J. S. Bacha, Mendelssohnovej sonáte i Duruflé opus 4. sme nadobudli dojem, že je to Gaynorov hudobno-estetický ideál, obraz, ktorého stopy sme nachádzali v každej interpretácii. Dedukovali sme, že Thomas Gaynor prichádza z amerického prostredia, kde má k dispozícii veľké organy, často krát 6 manuálové so stovkami registrov, v priestoroch pre tisíce poslucháčov. Naša európska tradícia je akoby komornejšia, delikátna v hľadaní zvukových farieb, štýlovom diferencovaní a v hre nálad. Iste, spoločným menovateľom sú bezchybné, suverénne virtuózno-technické dispozície, s ktorými sa všetci poprední organisti musia prezentovať, samozrejme aj Thomas Gaynor. Tentoraz nám pripravil exkurziu do inej, mohutnej zvukovosti, ktorá je pre nesmierne skúsené kremnické festivalové publikum novým poznaním, zážitkom, po ktorom má vždy na výber z dvoch alternatív reakcií, spontánnosť alebo odmeranosť či odstup. Novozélandský organista pôsobiaci v USA Thomas Gaynor už na našom festivale koncertoval, v roku 2016 ako čerstvý laureát viacerých organových súťaží. Terajšie jeho vystúpenie potvrdilo, že sa naplno zžil s americkým prostredím, dokončuje si doktorandské štúdium a chce tam pôsobiť.

Má predpoklady byť naďalej úspešný, pre festivalové publikum bol atraktívnym organistom, verme, že do Kremnice ešte niekedy zavíta.

30. 07. 2019: Pred vystúpením Thomasa Gaynora

Novozélandský organista, pôsobiaci v USA Mag. Thomas Gaynor bude hrať predposledný koncert festivalu Kremnický hradný organ 2019. Víťaz súťaže St. Albans je častým hosťom veľkých svetových pódií, a aj na svoje druhé kremnické vystúpenie prichádza z Paríža a po koncerte odchádza do Švédska. Festival Kremnický hradný organ prináša tohto roku krásne zážitky, Lisa Hummel naozaj v skvelej forme hrala pôsobivý program a otvorila cestu jedinečným výkonom Thomasovi Gaynorovi a nakoniec aj Johannesovi Zeinlerovi.

Thomas Gaynor priletel vo štvrtok z Paríža cez Zurich do Viedne, autobusom následne odcestoval do Kremnice. V nedeľu odchádza cez Viedeň do Kodane.

28. 07. 2019: Lisa Hummel bude náš stály hosť

Úvodom a ponajprv len toto: vystúpenie a interpretácie Lisy Hummel by sme dopriali počuť každému. Dominantné dôvody sú dva, interpretačné a programové. Teraz trochu detailnejšie: nemecké vysoké školstvo je trochu odlišnejšie od nášho, Lisa Hummel absolvovala vysokú školu v Lipsku, má magisterský titul a následne študuje dva roky nadstavbu v tzv. majstrovskej triede, kde sa prehlbuje dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, študuje sa nový koncertný repertoár, všetky aktivity smerujú k úspešnému začiatku umeleckej, hlavne koncertnej dráhy. Lisa Hummel má teda kvalitné vzdelanie (v súčasnosti si ho naviac doplňuje o orchestrálne dirigovanie) na výborných vysokých školách (najprv vo Freiburgu, neskôr nasledovala svojho profesora do Lipska), a teda najlepšie predpoklady nastúpiť na umeleckú dráhu po svojich profesoroch, ktorú im jedného dňa všetci odovzdajú. Písali sme tu o tom už neraz, že šance majú viacerí, predpokladom je ale excelentné vzdelanie a schopnosti. K týmto, v zásade základným parametrom vzdelania pristupujú parametre osobnostných kvalít, keď umelec musí byť schopný komunikovať s publikom a hlavne s umeleckým manažmentom, pretože ten mu otvára cesty na koncertné pódiá. S Lisou Hummel sme už dávnejšie našli spoločnú reč, viaceré stretnutia v Lipsku boli pre nás potvrdením, že táto organistka je nesmierne perspektívny typ, ambiciózny, kooperatívny. Na tejto báze vznikol terajší druhý program pre Kremnicu, keď Lisa Hummel prijala zadanie na prípravu nesmierne náročného recitálu v štruktúre Bach – Guilmant – Čajkovskij. Už vstupný Bach bol šťastnou voľbou, pretože tradičná toccata s fúgou, teraz doplnená o nesmierne pôsobivý stredný diel Adagio naznačovala, že celý terajší kremnický interpretačný obraz L. Hummel bude charakterizovaný poetickým výrazom, kontrastný dramatizmus bude istotne prítomný, ale nikdy sa nedostane do polôh tvrdosti alebo hrubosti. Bachov opus si vybrala Lisa Hummel sama, zrejme ho študovala ešte so svojím profesorom Martinom Schmedingom, v súčasnosti jednou z najvýraznejších osobností organového umenia v Nemecku. Hummelovej Bach mal krásne momenty, a predošetkým s Adagiom sme sa viac než stotožnili. Guilmant a Čajkovskij boli našimi favoritmi, pri ich nominovaní sme si boli vedomí výborných technických dispozícií Lisy Hummel, no napriek tomu sme boli v očakávaní, a aj v napätí. Nie v Guilmantovi, to je štandardná, hodnotná francúzska sonáta, s tou Lisa Hummel nemala problém, napätie tvoril Čajkovskij, pretože tu ide o transkripciu technicky náročnej orchestrálnej fantázie, ktorú ruský romantik doviedol do dokonalosti, v zmysle výrazu programovej hudby. Náš profesionálny pohľad sledoval nesmierne nároky v rytmických štruktúrach, v mnohých akordických komplikáciách, ktoré sú ale samozrejme výsledkom cielenia pre orchestrálnu interpretáciu, naše jedinečné festivalové publikum sledovalo farebné a výrazové aspekty, okúzlila ho nálada, ktorú Čajkovskij vo svojej Rómeo a Júlii prináša. Keď spojíme tieto dve vrstvy vnímania, naše autorské a poslucháčske, prirodzene nám vychádza, že Čajkovskij bol vrcholom večera, novým poznaním, priniesol umelecký zážitok a aj hodnotiacu skúsenosť. Pri všetkej skromnosti a našich interpretačných nárokoch, Hummelovej program tvorí istý muster vyspelého, nesmierne hodnotného programu.

Lisa Hummel hrala terajší kremnický recitál v pohode, jej náladu dokresľujú priložené zábery a ak nadôvažok pripomenieme, že Lisa Hummel sa stala našim stálym hosťom, predchádzajúci text je dôkazom, že sa tak stalo oprávnene.

P.S. V pokoncertných diskusiách návštevníci oceňovali mimoriadne pôsobivé registrovanie interpretovaných skladieb, s hlavným zreteľom na Rómea a Júliu a zaujímali sa aj o prídavok, ktorým bola tentoraz transkripcia Valčíka z baletu Maškaráda Arama Chačaturjana.

22. 07. 2019: Lisa Hummel - na úvod tria hviezd

Tak ako sme venovali zvýšenú pozornosť festivalovému vystúpeniu Istvána Nagya z dôvodu uvedenia „Kremnickej trilógie“ ( Tri wagnerovské transkripcie), podobnú pozornosť venujeme vystúpeniu nemeckej organistky Lisy Hummel. Hlavne preto, že je to vynikajúca interpretka, absolventka vysokej školy v Lipsku, ešte viac preto, že uvedie transkripciu Čajkovského neobyčajne pôsobivej predohry-fantázie Rómeo a Julia a napokon preto, že celý program naštudovala na objednávku festivalu, aby tak akceptovala ideovú líniu festivalu výrazne programovej hudby a líniu expozície najvýraznejších diel organovej literatúry. Vážime si prístup Lisy Hummel a veríme, že aj pomocou nášho festivalu sa dostane do medzinárodného povedomia a otvorí si úspešnú sólistickú kariéru. Lisa Hummel priletela vo štvrtok zo Stuttgartu do Viedne a autobusom pokračovala do Kremnice.

Vystúpenie Lisy Hummel otvorí trojicu záverečných, nesmierne výrazných koncertných výstupov. Lisa Hummel je laureátkou súťaží v Norinbergu a Wiesbadene, Thomas Gaynor je víťaz súťaže St. Albans a Johannes Zeinler aktuálny víťaz súťaže v Chartrés. Nepoznáme podobný festival, kde by v priebehu troch týždňov koncertovali laureáti najvýznamnejších organových súťaží, a samozrejme, spomíname len tie najprestížnejšie. Spomínaní organisti, a ešte niektorí predchádzajúci predstavujú generáciu, ktorá prebrala posolstvo a umelecké úlohy po tých najlepších, ktorí boli aj v Kremnici - J. Scott, P. Planyavsky, J. Pálúr, L. Rogg, H. Fagius či H. Ola-Ericsson. Absolútne špičky ! A tešíme sa súčasne, že môžeme predstaviť mladších, znovu najlepších.

21. 07. 2019: Matteo Riboldi po prvý raz v Kremnici

Prof. Matteo Riboldi reprezentoval výraznú skupinu cirkevných organistov, hostí nášho festivalu. Je to šikovný hudobník, organista, čembalista, profesor, ukážkový typ cirkevného hudobníka.

Všetky svoje špecializácie dokonale využíva, minulý týždeň hral ako čembalista s komorným orchestrom v Istanbule, včera hral u nás v Kremnici organový recitál, nasledovať bude bohoslužobné hranie vo svojom Dóme v Miláne-Monze. V Kremnici hral svieži program, nie príliš dlhý, ale dobre počúvateľný, ponajprv u nás menej známeho, o to viac v Taliansku obľúbeného Nina Rotu, jeho vďačnú Sonátu pre organ. U nás ju asi nikto nehral a počul zrejme len výnimočne, Rota je však naozaj známy ako tvorca filmovej hudby pre diela Federica Felliniho a Luchino Viscontiho. Naozaj, v tej hudbe bolo čosi obrazutvorné, inšpiratívne, pôsobivé, veľkí majstri filmového umenia vedeli koho majú osloviť – a my sme povďační, že sme pre nás nového skladateľa mohli počuť. Franckov 2. chorál je u nás klasika, hral sa veľa krát, Severotaliani ho vedia hrať pôsobivo, aj keď s registrami nie tak jemnými ako Francúzi. V Rheinbergerovi sa Riboldi cítil dobre, hutná, dostatočne zvučná, pedálovými líniami podporená hudba Riboldimu vyhovovala, tu bol suverén, 1. sonátu odohral hravo, absolútne bez komplikácií. Trojici skladateľov ale čosi chýbalo, bol J. S. Bach, ktorý mal pôvodne stáť na začiatku programu, v skutočnosti ale odznel ako prídavok. A treba povedať, že sa dobre stalo, že Bach znel ako prídavok, hoc relatívne rozsiahly, v Riboldiho podaní virtuózne, plasticky, s výbornou motorikou a optimálnou dynamickou intenzitou. Tento Bach (Prelúdium a fúga, BWV 544) znel naozaj naliehavo, oduševnene a hlavne spontánne – to je asi najsprávnejší výraz na Riboldiho interpretáciu. Sme radi, že sme spoznali Mattea Riboldiho, zaraďujeme ho do našej skupiny dobrých cirkevných hudobníkov, zručných sólistov, ktorí majú jednu neoceniteľnú vlastnosť

– účinne vedia osloviť publikum. Vynikajúca atmosféra v chráme dala tomuto tvrdeniu istotne za pravdu.

16. 07. 2019: Prof. Matteo Riboldi z Katedrály v Miláne-Monze

Cirkevní, v našom prípade skôr katedrálni organisti tvoria významnú súčasť hosťujúcich organistov organového festivalu v Kremnici. V histórii sme ich mali viacero, spomenúť treba Johna Scotta z Katedrály St. Paul v Londýne, Petra Planyavského a Ernsta Wallyho z Dómu sv. Štefana vo Viedni, István Barótiho z Katedrály v Ostrihome, Ludwiga Ruckdeschela z Katedrály v Passau, relatívne najvyššie postavenie má náš častý hosť Gianluca Libertucci, ktorý zastáva post organistu vo Vatikáne. Bolo ich samozrejme viac, treba len dodať, že katedrálni organisti požívajú v západnej Európe nemalú úctu a predovšetkým v Nemecku je zaužívané aj oslovenie „Domorganist“. Napriek rozsiahlym pracovným povinnostiam v chráme mávajú títo organisti aj iné záväzky, zvyčajne zastávajú profesorský post na vysokej škole a venujú sa koncertnej činnosti. V takomto pohľade významne vystupuje do popredia Kent Tritle (KHO 2011), ktorý okrem postu hudobného riaditeľa Katedrály St. John de Divine v New Yorku je profesorom na Juilliard School a organistom New York Philharmonic. Vždy ide teda o významné osobnosti umeleckého sveta s patričnou autoritou. V sobotu bude našim hosťom Prof. Matteo Riboldi, organista Dómu v Miláne-Monze. Taliansko ako predovšetkým katolícky orientovaná krajina má rad znamenitých organistov, väčšinou zo severnej časti krajiny.

Prof. Riboldi rozšíri naše poznanie talianskych cirkevných organistov, vo štvrtok priletí z Milána do Viedne a následne odcestuje autobusom do Kremnice.

14. 07. 2019: Bravó, István Nagy !

Festivalové vystúpenie Istvána Nagya sme aj my očakávali s nemalým napätím. Nie že by sme nemali nadhľad nad pripravovaným programom alebo že by sme nevedeli predpokladať interpretačný výkon,

naše napätie tkvelo v prvom uvedení nášho projektu trilógie transkripcií diel Richarda Wagnera. Iste, nemôžeme mať vedomosť o všetkých programoch v európskych organových metropolách, ale nepredpokladáme, že by takáto trilógia niekedy odznela niekde v európskom priestore, keď tak, možno niekde v USA. Mali sme viacero dôvodov, prečo Richarda Wagnera zaradiť do programu, bola to predovšetkým nová zvukovo-obsahová kvalita, ktorú tieto transkripcie prinášajú do tradičnej organovej literatúry, typická wagnerovská nekonečná myšlienka, bohatá akordická štruktúra a hlavne a predovšetkým nesmierne vnútorné gradácie, ktoré posúvajú vývin diela vpred. Naša trilógia, ktorú sme zostavili pozostávala z troch transkripcií a vytvárala akoby trojčasťový cyklický rad – predohra k Tannhäuserovi – Jazda valkýr – Tristan a Izolda. Navzájom išlo o kontrastné časti, mohutná predohra k Tannhäuserovi akoby skrývala v sebe veľkú bachovskú passacagliu, rozvíjanie a varírovanie hlavnej témy bolo priam ukážkovým príkladom vstupnej symfonickej časti, Jazda valkýr tvorila akoby rýchle scherzo a záverečná časť Tristan a Isolda svojou silou prinášala poslucháčom napätie, prekvapenia a pocitové vrenie, kedy sa len očakávalo, kedy a ako nekonečná wagnerovská myšlienka dospeje k záveru. Všetky tri diela patria v opernej verzii k základnej kmeňovej literatúre, naša organová verzia sa vo verzii trilógie postavila na jednu úroveň s najlepšími symfonickými opusmi Vierna, Widora alebo iných tvorcov veľkých organových symfónií. Projekt sme pripravovali tri roky, každý rok sme pribrali novú kontrastnú časť, aby sme teraz uviedli projekt v úplnosti, ako veľkú symfóniu výrazovo-virtuózneho zamerania. Z programového hľadiska ide o jeden z najvýznamnejších počinov v trvaní festivalu Kremnický hradný organ.

Organista István Nagy s pokorou prijímal našu úlohu pripraviť wagnerovské opusy, uplatnil sa ako skúsený hráč pri koncipovaní veľkých plôch, prekvapil brilantným stvárnením virtuóznych motívov valkýr, jasne formuloval množstvo technických behov a akordických sekvencií,

s istotou tvoril gradácie a dynamické zvraty a ubezpečil nie len nás, ale hlavne publikum, že ak pôjde naďalej cestou excelentných kremnických interpretácií, aj naďalej sa bude o ňom šíriť meno perfekného organového interpreta.

P.S. Program bol doplnený štandardným opusom Grande Piece Symphonique Césara Francka, ako prídavky odzneli Viernovo Carillon de Westminster a Nagyova widorovsky ladená Toccata.

11. 07. 2019: Ďakujeme

Iste, nemusíme podrobne vysvetľovať a dokazovať s akým zanietením pripravujeme festival, jednotlivé podujatia, programy i nominácie interpretov. Možným dôkazom je aj najbližší koncert Istvána Nagya, keď sa snažíme vysvetliť postup ako sme sa dopracovali k programovej kombinácii C. Franck – R. Wagner. Prakticky u všetkých interpretov sa snažíme mať dominantný vplyv na tvorbe programu a týka sa to aj Istvána Nagya, ktorý na Kremnickom hradnom organe odohral už rad brilantných recitálov. Všimli si to napríklad aj autori koncertného cyklu v Jezuitskom kostole v Brne, kde je inštalovaný nový koncertný organ firmy Mathis zo Švajčiarska a na naše odporúčanie pozvali I. Nagya odohrať koncert na novom organe. Náš festival vystupuje preto ako najbližší partner významných organistov, aby s nimi pripravil umelecky pútavé organové prezentácie a rovnako najbližší partner festivalových návštevníkov, ktorým sa snaží ponúknuť to najlepšie z organového umenia, rovnako zo sféry organovej literatúry ako aj zo sféry aktuálne vynikajúcich interpretov. Toto všetko si všímajú naši návštevníci a pri komunikácii s nami nám posielajú svoje názory, dojmy z našich festivalových koncertov, ale aj vyznania o našom festivale. Pred pár hodinami sme dostali mail od našej návštevníčky pani Zdenky P., ktorá píše: „...úprimne, bez Vášho festivalu si ani neviem leto predstaviť :-). Už niekoľko rokov si s mužom tento zážitok doprajeme. Aj keď musíme za ním vycestovať, ale oplatí sa.“

Za tieto slová naozaj ďakujeme.