21. 07. 2015: Ešte o koncerte transkripcií / G. Marinoni pricestoval

Aj náš festival, tak klasicky až konzervatívne orientovaný si môže z času načas dovoliť malý úlet v podobe voľnejšie komponovanej programovej skladby. O to viac, že poslucháči majú radi dobre napísané transkripcie, čerpajúce zo známych, no históriou dostatočne overených skladieb. Luskáčik, Peer Gynt i Chačaturjan boli ozajstným oživením programu a ak k tomu pridáme prídavkových Šostakoviča a Beatles, tak naozaj sme otázku, či Beatles bola programová improvizácia aj očakávali. Nie, na našom festivale je všetko vopred veľmi starostlivo pripravované, u Čajkovského a Griega sme zvažovali počet častí, ktoré by sme zo suít vybrali. Samozrejme vybrali sme také, ktoré boli navzájom tempovo, farebne i náladou kontrastné a hlavne v organovej verzii čo najlepšie znejúce. Pôvodne mal byť na programe aj slávny Šostakovičov Valčík č. 2 pre salónny orchester, ten sme ale po záverečnom Šabľovom tanci presunuli až do poprogramovej časti. No a Because, to bolo tajné prekvapenie, verzia pre organ sa u nás ešte nehrala a notový materiál sme kupovali až v USA. S programom sme sa chceli pohrať, keď už má byť zvláštny, tak nech všetkými dielami, no s dodržaním najvyšších umelecko-estetických kritérií. Teraz, s miernym odstupom času aj sami hodnotíme túto programovú štruktúru a neľutujeme. Program mal obrovskú gradáciu, a to napriek tomu, že záverečné Because končilo v ozajstnom pianissime. Ak sa s týmito našimi myšlienkovými postupmi stotožňuje publikum, to ktoré bolo prítomné vo festivalovom kostole sv. Kataríny, potom sme naozaj radi. Bezprostredné reakcie boli naozaj spontánne a vyjadrovali spokojnosť s interpretáciami organistu i samotnými skladbami.

S organistom Gabriele Marinonim, laureátom organovej súťaže vo Vaduze sme sa v Kremnici už stretli. Tento absolvent prestížnej Vysokej školy v Stuttgarte ( Prof. Dr. Lohmann ) nás prinavráti do našich zvyklostí, ku dielam, ktoré majú zásadný význam v organovej histórii. Prinavráti nás k lisztovskému programu, ktorý poukáže na osobitosť Franza Liszta, jeho tvorbu s cirkevným i svetským podtextom. Sám Marinoni nazval program Medzi náboženstvom a svetskosťou a chcel tým vyjadriť, že prvoradým prvkom pri tvorbe programu boli životné postoje Franza Liszta, náboženské presvedčenie i bežné ľudské názory. Marinoni týmto vyjadruje aj niečo iné, a to, že ak programová téma mu je prioritná, tak naplno, nehľadiac na obrovské technické nároky, do interpretácii bude vkladať svoju virtuozitu, fantáziu a umelecký cit, v miere väčšej než by prináležala bežnému organovému koncertu.

Gabriele Marinoni pricestoval v piatok ráno letecky zo Stuttgartu do Viedne a potom pokračoval autobusom cez Bratislavu do Kremnice.

Privítali sme ho v Bratislave, počas 11 minútovej prestávky a prestupe z viedenského autobusu do žiarského sme ho informovali o organizačných detailoch, ktoré bude v Kremnici potrebovať. Gabriele Marinoni na nás znovu zapôsobil tak ako sme ho vždy poznali, skromný až plachý umelec, prichádzajúci z liahne najlepších organistov. Na jeho vystúpenie sa skutočne tešíme.

20. 07. 2015: Naša reflexia III – Ján Bulla a István Nagy

Nebolo vôbec úmyslom autorov festivalu včleniť do veľkého festivalu Kremnický hradný organ akýsi podfestival – prehliadku mladých slovenských organových talentov, ak by sme ale vetu formulovali, že hľadáme výrazné slovenské organové talenty, takéto tvrdenie prijmeme. Mária Budáčová je už svetobežníčka, v Kremnici hrala výborne minulý rok a aj minulý týždeň, ale o nej sme už písali. Tretí festivalový koncert hrali Ján Bulla a István Nagy.

Bulla pôsobí na festivale ako registrátor a záložný organista, tentoraz dostal príležitosť hrať veľkú Gotickú symfóniu Ch.- M. Widora. Kremnický koncertný organ prináša každému organistovi možnosť miešania množstva farieb a vďaka vynikajúcej akustike predstaviť aj svoju prstovú i pedálovú virtuozitu, pretože kremnická hradná akustika tlmočí všetky hudobné prejavy jasne, zrozumiteľne a neskreslene. Pre Jána Bullu bola interpretácia Widorovho diela súčasne príležitosť i poznanie ako znie monumentálny Widorov opus na excelentnom kremnickom organe, jedinečnosť kombinácií jednotlivých registrov je totiž na každom organe iná a jediná možnosť ako ich spoznať je vlastná interpretácia.

István Nagy už odohral na kremnickom festivale dva veľké programy, teraz hral polrecitál, programovo zložený z transkripcií. Tri časti z baletu Luskáčik P. I. Čajkovského priniesli naozaj pôsobivú melodiku, ale aj registrovú bohatosť kombinovanú s výraznými rytmickými motivickými prvkami. Už tu Nagy naznačoval, že romantická zvukomalebnosť mu je blízka, že sa rád s ňou hrá a modeluje ju. Určite nie neúspešne, no publikum najviac akceptovalo Griegovu suitu Peer Gynt, ktorú hral Nagy naozaj výborne. Či to bola úvodná časť Ráno alebo vynikajúco tempovo a farebne vymodelovaná smútočná hudba Aasina smrť alebo záverečný Anitrin tanec. V smútočnej hudbe vybudoval krásne zvukové kontrasty, inokedy zase gradácie alebo záverečný ústup do úplného pianissima. Rovnako z Anitrinho tanca sršala pravá tanečnosť a ozajstný temperament. István Nagy hral Griega s veľkou fantáziou, invenciou a povestnou iskrou, ktorá robí umenie umením, ktorá nám tak často chýba u v súčasnosti tak preferovanej virtuozite. Záver Nagyovho vystúpenia patril Chačaturjanovmu Valčíku z baletu Maškaráda a Šabľovému tancu z baletu Gajané. István Nagy jednoznačne zaujal a získal si publikum. Tomu musel zahrať prídavok – Šostakovičov Valčík č. 2. A keď už publikum odchádzalo, tým menejnáhlivým zahral transkripciu beatlesovskej piesne Because. Vtedy si už získal publikum naplno, to si žiadalo CD nahrávky a možno aj ďalší prídavok.

Živý a bezprostredný kontakt a spontánne reakcie publika s umelcom sa stali skutočnosťou a boli by sme veľmi neúprimní, keby sme o mimoriadnej atmosfére na tomto koncerte nenapísali.

Organistu Mgr. Istvána Nagya sme predstavovali tri roky, dúfame, že nie zbytočne, ako našu predstavu vynikajúceho cirkevného organistu. István Nagy pôsobí v Kolárove a veríme, že si tamojší farníci vážia akého majú skvelého organistu, pretože by bol ozdobou nie jedného väčšieho chrámu v Nitre či Bratislave. Vieme si predstaviť jeho nedeľné či sviatočné citlivo sprevádzané omše s veľkým, pôsobivým, virtuózno-výrazovým postludiom, ktoré vždy znamenalo základ pri rozvoji organového umenia. Pre nás je ale nateraz najdôležitejšie, že nášmu festivalu pridal osobitne zostaveným programom nemalý umelecký kredit a že návštevníci odchádzali po jeho interpretáciách z kremnického chrámu nadšení.

16. 07. 2015: Pred 3. festivalovým koncertom – veľká Widorova symfónia a slávne transkripcie

Minulotýždňový koncert Márie Budáčovej vyvolal veľa ohlasov, nielen v diskusiách tesne po koncerte, ale hlavne v množstve e-mailov, ktoré ste zasielali na našu adresu. Mnohí návštevníci vyjadrovali svoje názory na naozaj výborný koncert, viacerí ste prišli s návrhmi, čo by ste si na našich festivalových koncertoch vedeli predstaviť, mnohí sa pýtali na náš názor na Budáčovej interpretácie. Našu reflexiu sme síce už zverejnili, na všetky e-maily sme však dpovedali jednotlivo, pretože každý jeden pisateľ prichádzal s inými skúsenosťami. Viacerí už interpretované diela poznali z iných koncertov a CD nahrávok, Budáčovej festivalový koncert však priniesol toľko podnetov, že nič užitočnejšie a poučnejšie, než takúto zaujímavú diskusiu sme si ani nemohli priať. Samozrejme, za všetky vyjadrené názory a podnety ďakujeme, náš festival je známy tým, že diskusie o interpretáciách a dielach prebiehajú dlho pred začiatkom festivalu a rovnako dlho po jeho skončení.

Na margo excelentných umeleckých výkonov na našom festivale treba ale zdôrazniť dôležitú skutočnosť: na rozdiel od mnohých zahraničných podobných projektov majú naši organisti pripravené výborné podmienky. Počnúc detailným zabezpečením dopravy do Kremnice, výborným ubytovaním v Penzióne Veža až po excelentne pripravený organ v hradnom kostole sv. Kataríny. Dostávajú tak plný servis, aby všetky svoje sily mohli vložiť do prípravy interpretácií a samotného koncertu. Doteraz takéto „logistické“ zabezpečenie prinieslo vždy svoje ovocie, nielen u spomínanej M. Budáčovej, ale aj v desiatkach predchádzajúcich festivalových koncertov.

Máriu Budáčovú vystriedajú v nedeľu ďalší dvaja talentovaní slovenskí organisti.

Najprv Ján Bulla, náš záložný organista a registrátor bude hrať monumentálnu Gotickú symfóniu Charles-Marie Widora.

Bullov festivalový debut je vyjadrením užitočného faktu, že ako zručný organista dokáže kedykoľvek nahradiť nepredvídavo absentujúceho organistu a že rovnako vie byť nápomocný pri registráciách a informáciách o nástroji, pretože kremnický organ dôverne pozná.

Festivalovému publiku známy István Nagy bude hrať nesmierne pôsobivé transkripcie orchestrálnych skladieb. Nadviaže na svoje predchádzajúce vystúpenia, keď sme ho predstavili ako zdatného cirkevného organistu z Kolárova.

13. 07. 2015: Naša reflexia II – Mária Budáčová

Označiť interpreta za náš silný festivalový tromf, obzvlášť v tak silnej konkurencii, aká je na našom festivale, chce iste veľkú dávku poznania daného umelca, dôveru v jeho umelecký potenciál a predovšetkým dlhodobé pozorovanie jeho umeleckých aktivít, umeleckého rastu a prístupu k interpretácii. Máriu Budáčovú sme na koncerte počúvali tak ako iní poslucháči, no určite kritickejšie, s analýzou jej interpretačných postupov, porovnávali sme jej posledné vystúpenia, na zreteľ sme brali jej prechod na vysokú školu v Montreali. Prvé poznanie, ktoré nás najviac oslovilo bola nesmierne vyvážená, fantazijná, a povedzme otvorene, majstrovská registrácia. Budáčová hrala veľmi komplikovaný program, kde problémom nebola len tvorba takej registrovej verzie, ktorú by bolo možné aplikovať na kremnický organ, ale aj výber diel, kde prístup k registrácii v dvoch poloviciach programu musel byť diametrálne odlišný. Ak Bacha hrala kultivovane, bez zbytočných tempových a dynamických výkyvov, Lisztovho Orphea disciplinovanie, štýlovo jednotne, tak jednoznačne interpretačný vrchol stál v Musorgského Noci na Lysej hore. Aj publikum rovnako a jednoznačne označilo túto interpretáciu za vrchol koncertu. Toto Musorgského dielo v orchestrálnej verzii neznamená mimoriadnu technickú obťiažnosť, no v organovej transkripcii znamená enormnú záťaž na sústredenosť, formové stvárnenie diela a hlavne farebnú formuláciu, t.j. určenie takých registrových kombinácií, ktoré síce nemusia vždy verne kopírovať pôvodnú orchestrálnu verziu, no na danom organe, teraz kremnickom, musia dobre, pôsobivo a presvedčivo znieť. Práve registrová práca s týmto dielom nás v prípade Budáčovej presvedčila, že jej prechod k novému profesorovi znamená predovšetkým cizelovanie výrazu interpretovaných diel, poznávanie bohatstva registrových kombinácií, ktorými následne vytvára paletu farebných odtieňov organu. Aj keď vieme, že Budáčová odchádzala do Montrealu ako talentovaná, ambiciózna organistka, už teraz môžeme vyjadriť naše poznanie, že štúdium u Hans-Ola Ericssona jej prinieslo aj príklon k perfekcionizmu a interpretačnej jednoznačnosti. Teraz, keď sa zúčastňuje viacerých súťaží môže tento fakt pozitívne pôsobiť na porotu, aj keď v budúcnosti sa bude môcť viac priblížiť umeleckej rozšafnosti, či mnohorakosti. Ostáva aj naďalej faktom, že Mária Budáčová je našim slovenským festivalovým tromfom, Budáčová je najvýraznejší talent mladej generácie slovenských organistov a na kremnickom festivale ju budeme preto ešte určite počuť.

Mária Budáčová po kremnickom festivalovom koncerte pobudne na Slovensku ešte niekoľko dní, no potom už odchádza nazad do Montrealu, kde dostane niekoľko lekcií u profesora Ericssona. V septembri odchádza do nemeckého Weimaru, kde ju porota vybrala do záverečných kôl významnej organovej súťaže F. Liszta.

10. 07. 2015: Mária Budáčová - náš tohoročný tromf

Nikdy sme neskrývali názor, že Mária Budáčová je náš tohtoročný veľký tromf. Ambiciózna slovenská organistka s pokorou sleduje nesmierne vysoký umelecko-interpretačný štandard, s akým sa možno stretnúť vo svetových organových metropolách, no súčasne cieľavedome hľadá a buduje si cestu ako sa medzinárodnému levelu priblížiť a možno byť aj jeho súčasťou. Študovala najprv v Bratislave, potom v Prahe a vo Viedni, teraz v Montreali, u profesora najvyššieho organového rangu Hans-Ola Ericssona, švédskeho organistu, ktorý má rovnako medzinárodné vzdelanie, študoval v Stockholme, Freiburgu, neskôr v USA a v Benátkach. Dnes patrí do top elity svetových organistov, ktorí modelujú súčasné organové umenie a svojimi koncertmi na celom svete odovzdávajú poslucháčom posolstvo o svojom majstrovstve. Ak sa Mária Budáčová zverila práve do takýchto rúk očakávame, že to podstatným spôsobom ovplyvní jej umelecký rast a profesné zaradenie. Profesor Ericsson na ňu nekladie len požiadavky štúdia nového repertoáru, ale smeruje ju na súťaže, väčšie či menšie, pretože vie, že len prezentácia pred laickým, no hlavne odborným publikom môže umelca posunúť k väčšiemu majstrovstvu. Budáčová bude hrať veľmi pôsobivý program, okrem štandardného Bacha a transkripcií Lisztovho Orfea a Musorgského symfonickej básne Noc na Lysej hore recitál zavŕši klenotom organovej literatúry Suitou, opus 5 M. Duruflé. Je zaujímavé, akoby naši festivaloví návštevníci vycítili veľký umelecký potenciál práve Budáčovej koncertu, prvé žiadosti o informácie a rezervácie smerovali práve k tomuto koncertu.

Mária Budáčová už pricestovala do Kremnice, z rodnej Brezničky pri Poltári, už od rána si pripravuje registrácie, asistovať jej budú zrejme až dvaja registrátori.

07. 07. 2015: Dopravné obmedzenie

Pri príjazde do Kremnice autom by sme chceli upozorniť na obmedzenie. V úseku od výjazdu z diaľnice Žiar nad Hronom / východ až po Kremnicu prebiehajú na niekoľkých úsekoch cesty č. I/65 rekonštrukčné práce. Na niektorých je prikázaná znížená rýchlosť, použitá je ale aj prenosná signalizácia. Podľa nášho odhadu treba počítať s časovou rezervou 10-15 minút.

Prístup na hrad autom alebo peši je podrobne popísaný tu:

www.kremnickyhradnyorgan.sk/kremnicky-hradny-organ.php

06. 07. 2015: Naša reflexia I – Robert Kovács

Najprv skratkovito to, čo nás zaujalo najviac a potom ešte niečo navyše: hráčska brilantnosť, vytríbená programová kultivovanosť a suverenita. Takto na nás pôsobil maďarský organista Robert Kovács na úvodnom festivalovom koncerte. V prvej časti programu v pôsobivo motivicky formulovaných a frázovaných Skizzách Roberta Schumanna s vrcholom vo Fuge na B-A-C-H, v druhom bloku z diel M. Regera rovnako vo Fuge E dur a v záverečnej časti v monumentálnej Chaconne cis mol Franza Schmidta. Práve tie najnáročnejšie opusy – obe fugy - hral s najväčšou ľahkosťou, nadhľadom, vnútorným dynamizmom, akoby hral najľahšiu etudu. A pri tom servíroval publiku virtuozitu hodnú troch koncertov. Takže takto na nás pôsobil Robert Kovács. A teraz čosi navyše, čo nám všetko vysvetľuje: pôsobí ako dómsky organista v rakúskom Eisenstadte, ako komorný hráč a nesmierne žiadaný orchestrálny hráč. Viedenskí filhamonici si ho žiadajú, keď hrajú s najväčšími hviezdami, so slávnym venezuelským dirigentom Gustavom Dudamelom, indickou hviezdnou stálicou Zubinom Mehtom, Kovács s Filharmonikmi hráva nielen vo viedenskom Musikvereine, ale aj v najexkluzívnejšom Festspielhause v Salzburgu, spolu boli na zájazde v Japonsku. Ozajstný profesionál, ktorý nikdy nezaváha, alebo možno len raz, prvý a posledný, pretože s Viedenskými filharmonikmi sa jednoducho zaváhať nepatrí a nesmie. Takýto organista hral otvárací koncert tohoročného festivalu. Netušili sme, že slovo, ktoré sme použili pred pár dňami„ najkompetentnejší“ bude také priliehavé. Latku náročnosti tohoročného festivalu nasadil veľmi vysoko, priniesol umelecky nesmierne hodnotný kredit. A nemôžeme nespomenúť, že naše publikum bolo znovu suverénne, bolo nielen početné, skúsene tlieskalo až po uzavretých skladateľských blokoch, bolo sústredené a vnímavé. Spomenul to aj Robert Kovács po svojej premiére v kremnickom festivalovom Kostole sv. Kataríny, a to má skúsenosti naozaj z najvyberanejších sál s najvyberanejším publikom.

04. 07. 2015: Organista úvodného koncertu pricestoval

Organista otváracieho koncertu Mag. Robert Kovács v sobotu pricestoval na Slovensko. Tak ako vždy, s hosťujúcim organistom sa stretneme väčšinou v Bratislave alebo na viedenskom letisku, aby sme si vysvetlili všetky detaily, s ktorými sa môže umelec u nás počas umeleckého pobytu stretnúť. S Robertom Kovácsom sme sa stretli neďaleko Bratislavy, pretože ráno priletel z nemeckého Kolína, kde hral včera koncert.

Po prílete linky pokračoval autom zo Schwechatu cez Bratislavu do Kremnice. Hlavnú registračnú prípravu koncertu si Robert Kovács urobil už pred 5 týždňami, keď osobitne kvôli registrovej príprave pricestoval do Kremnice. Možno aj toto je jeden z dôvodov, prečo má magister Kovács u nás taký vysoký kredit, prezentuje sa precíznou prípravou a má renomé z najvýznamnejších európskych katedrál. Osobitne si ceníme fakt, že ku spolupráci ho pozvali Viedenskí filharmonici, jeden z najslávnejších svetových orchestrov. Magistra Roberta Kovácsa sme s úctou privítali a zaželali mu šťastnú cestu do Kremnice. Myšlienkovo a umeleckým prístupom v nás pretrváva presvedčenie, že patrí k najkompetentnejším, ktorí môžu otvárací koncert kremnického festivalu hrať.