12. 08. 2018: András Lakner-Bognár II + Coda

Magister András Lakner-Bognár reprezentoval katedrálnych organistov, ktorí majú na kremnickom festivale svoje stále miesto. Priniesol vážnosť prináležiacu titulárnemu organistovi Baziliky v Szombathely, priniesol vlastnú vzdelanosť a umeleckú zrelosť. Vo svojich 31 rokoch zastáva post, ktorému sa len ťažko hľadá prirovnanie. Bognár je viedenský univerzitný absolvent a ako sme konštatovali u Giovanni Petroneho, títo organisti pohybujúc sa v prostredí študentov z celého sveta, v prostredí výborných organov a hlavne v prostredí excelentných profesorov sú pripravení na svoje vlastné umelecké pôsobenie tak, že svojim majstrovstvom nemajú problém predstaviť sa kdekoľvek na svete.

Náš terajší hosť Mag. Bognár hral minulý týždeň v pannohalmskej Bazilike, teraz v Kremnici a budúci týždeň hrá vo veľkej katedrále v Ostrihome. Bognár tak sám potvrdil, že so svojimi umeleckými aktivitami priniesol do Kremnice umeleckú zrelosť a koncertnú skúsenosť. V Kremnici nemal tentoraz úlohu hrať obsahovo mimoriadne náročné diela, jeho úlohou bolo dôstojne, s interpretačnou brilanciou uzavrieť festival, preto hral najprv diela nemeckej proveniencie, obľúbené Concerto J.S.Bacha a Sonátu F. Mendelssohna-Bartholdyho a následne ukážky z francúzskej literatúry – 2 časti Viernovej 3. symfónie a Gotickú suitu L. Boëllmanna. Diferencovať interpretácie by bolo možné, ale v podstate to nie je potrebné, Bognár je skúsený katedrálny hráč, ktorý tieto diela hráva často na veľkých bohoslužbách, pretože práve tie vrcholné biskupské prináležia jemu. Vzácnym darom Mag. Bognára je schopnosť vlastného počúvania sa, zrejme to pramení z veľkej bohoslužobnej praxe a prejavuje sa to hlavne dôležitosťou, ktorú dáva každému akordu, prv než zaznie dáva mu priestor na nadýchnutie a keď doznie, dáva mu čas, aby znel naozaj až do konca, aby sa na jeho miesto netlačil netrpezlivo ďalší akord a tlačil vývoj skladby do neúmerného tempa. Bognárove interpretácie sa tak počúvajú dobre, nesrší z nich žiadna animozita alebo nepokoj, skôr naopak, svojou hrou prináša pokojnú a vľúdnu náladu, presne tak ako má skvelý katedrálny organista pôsobiť, v prípade Mag. Bognára na majstrovskej úrovni.

Dôležitejším fenoménom interpretácie Toccaty z Gotickej suity L. Boëllmanna než uzatvárať aktuálny 22. ročník festivalu Kremnický hradný organ bolo zavŕšenie ďalšej etapy budovania tradície organového umenia v Kremnici. Dvadsaťdva rokov navštevujú poslucháči festivalové podujatie a legitimizujú fakt, že Múzeum mincí a medailí v Kremnici a festival Kremnický hradný organ najintenzívnejšie pôsobia vo sfére historického a umeleckého poznania, vo sfére sprostredkovania jedinečných zážitkov,

ktoré na seba v prostredí kremnického Hradu bezprostredne naväzujú. Múzeum pôsobí celoročne a organový festival počas 7 týždňov v najexponovanejších turistických mesiacoch júl a august. Preto je na mieste oprávnenosť konštatovania, že je zásadný rozdiel medzi 2-3 dňovými festivalmi a veľkými kultúrnymi projektami muzeálneho a organového zamerania. Prinajmenšom v ponuke časového priestoru k návšteve, ale aj v alternatíve opakovaných návštev podujatí, čo v prípade množstva zahraničných organistov a vnímania náročných programov nie je v krátkom časovom intervale možné. Tisícky festivalových návštevníkov si tieto skutočnosti uvedomilo a prijalo ich za svoje, veľa z nich opakovane navštívili festivalové podujatia, niektorí takmer všetky festivalové výstupy. Festival Kremnický hradný organ sa tak stal kultúrnou udalosťou mesta, s dosahom na okolie v rádiuse 200 kilometrov, nerátajúc zahraničných návštevníkov. Významný spoločenský a umelecký status festivalu naznačuje, že návštevníci cielene navštevujú festival a sú tak spolutvorcami novej, už jestvujúcej organovej tradície, ktorá sa viaže k moderným dejinám kremnického Mestského hradu.

06. 08. 2018: András Lakner-Bognár I

Blíži sa záver tohtoročného festivalu. Možno to bude niekomu ľúto, možno to niekoho poteší, no v každom prípade odznelo v kremnickom chráme sv. Kataríny veľa krásnej organovej hudby. Počuli sme zaujímavé interpretácie, všetky nadovšetko profesionálne a umelecky erudované, názorovo môžeme k nim pristupovať rozdielne, ale hodnotu vo svete organového umenia im uprieť nemožno. Záverečný koncert bude hrať Mag. András Lakner-Bognár, titulárny dómsky organista z Katedrály Panny Márie v Szombathely, najstaršieho mesta Maďarska a tretej najväčšej katedrály v krajine ( po Ostrihome a Egeri ).

Mag. Bognár zastúpi Prof. Szilárda Kovácsa z katedrály v Pécsi, ktorý koncert odriekol kvôli úrazu ruky. O tom sme už písali a naši zámerom bolo nahradiť ho organistom s funkčne podobným postavením. V predchádzajúcich rokoch sme sa venovali hlavne organistom z Budapešti, posledné roky však venujeme pozornosť mimobudapeštiankym organistom, vynikajúcim absolventom škôl v Debrecíne, Viedni a niektorých nemeckých škôl. Mag. Bognár pôsobí vo svojej katedrále na plný úväzok, je to titulárny dómsky organista, plne vyťažený hudobno-bohoslužobnými povinnosťami, popri nich pôsobí len koncertne, krátko po kremnickom debute bude hrať v bazilike v Pannohalme. Do Kremnice pricestuje autom vo štvrtok poobede, aby dôstojne uzavrel tohoročný festival.

05. 08. 2018: Giovanni Petrone II

Napriek tomu, že festival Kremnický hradný organ už predstavil organistov z mnohých častí Talianska, od Sardínie cez Rím, Miláno, Torino po Bolzano, každý nový organista je pre nás očakávaním a príležitosťou porovnávania. Posledné roky však prinášajú talianski organisti do Kremnice mimoriadne umelecké kvality, ktorých pôvod je rôzny. Keď po roku 2004 Alessio Corti po kremnickom debute bol menovaný za nasledovníka slávneho Lionela Rogga na Vysokej škole v Ženeve, bolo to ozajstným prekvapením. Keď sme si na súťaži vo Vaduze našli Gabriele Marinoniho, ktorý postupne preberá organové predmety na prestížnej Vysokej škole v Stuttgarte po profesorovi Lohmannovi, bolo to už menšie prekvapenie, pretože sme už poznali jeho talent, ctižiadostivosť a snahu vyrovnať sa s najlepšími. Keď sme teraz pozvali Giovanni Petroneho, o úspechu sme už nepochybovali, pretože prichádza z triedy Pier Damiana Perettiho na Univerzite vo Viedni a z jeho triedy vychádzajú takmer vždy excelentní absolventi. Giovanni Petrone ma vynikajúce technické dispozície, spoľahlivú pedálovú techniku, v každom takte upútava vlastnou fantáziou a invenciou. Je to jednoducho skvelý hudobník, s výborným vzdelaním, ktorý prešiel tvrdou školou konkurencie vo Viedni.

Vie ako naregistrovať Regera, jeho registrácia Francka bola krásne autentická podľa parížskeho zvukovo-registrového ideálu, navyše s pôsobivou tvorivou agogikou, no a interpretácia Gotickej suity Léone Boëllmanna bola jedna z najpútavejších, aké kedy v Kremnici odzneli. Naviac, a to sme Petronemu pripomenuli, má mimoriadne pôsobivo vypracovanú tempovo-dynamicky-registrovú koncepciu, podľa nášho názoru a poznania, porovnateľnú s tými najlepšími, ktoré možno v histórii interpretácií nájsť. Petroneho Gotická suita hraná v Kremnici bola skvost, na rozdiel od mnohých organistov, ktorí toto dielo podceňujú. Ako teda zhodnotiť Petroneho debut v Kremnici ? Je to výborne pripravený platný európsky organista, pripravený hrať so cťou v akejkoľvek metropole či organovom chráme. Pre nás je najdôležitejšie, že aktuálny kremnický festival obohatil a publiku pripravil pamätihodné interpretácie.

03. 08. 2018: Počasie

Terajšie vysoké teploty ovzdušia zasiahli aj vždy o niečo chladnejšiu Kremnicu. Nedá sa povedať, že by to bolo pre nás nezvyčajné, už v minulosti vplyvom vysokých teplôt na stabilitu koľajníc bol ohrozený príchod docentky Kecskés z Budapešti. Na druhej strane, všetci, ktorí pracujú s umením musia aj s takýmito okolnosťami počítať a pripraviť sa na ne. Sme radi, že čoraz viac návštevníkov prichádza na hrad zadným vchodom, cez tzv. Severnú bránu, je to pohodlnejšie a v týchto horúcich dňoch dvojnásobne. Častejší návštevníci festivalu vedia, že so začiatkom koncertu vždy podľa možností počkáme, aby každý mohol pokojne prísť a usadiť sa na vyhovujúcom mieste. V týchto horúcich dňoch by sme ale chceli požiadať všetkých, aby na hrad prichádzali o niečo skôr, aby sa vyhli stresu a ťažkostiam z vysokých teplôt. Službukonajúci pracovníci majú pripravenú pre prípad potreby minerálku a chladnú vodu, pekná hudba je však predsa len najkrajšia vtedy, keď sa vníma bez starostí a v pohode. Hradné nádvorie je otvorené od 18.30, očakávame vás.

30. 07. 2018: Giovanni Petrone I

Magister Giovanni Petrone prichádza z Ríma. Študoval ale vo Viedni u profesora Pier Damiano Perettiho (KHO 2002), nasledovníka snáď najslávnejšieho európskeho organového profesora Michaela Radulesca na viedenskej Hudobnej univerzite. Samozrejme, zúčastnil sa viacerých súťaží a majstrovských kurzov, nás však najviac zaujala jeho organová účasť počas návštevy pápeža Benedikta XVI. Baziliky vo Volto Santo di Manopello, kde v tom čase pôsobil. Je to jeden z možných vrcholov hudobno-liturgického pôsobenia cirkevného organistu byť aktívne účastný bohoslužby sv. Otca.

Petrone bude hrať pôsobivý program: po výraznej, bohato akordickej Introdukcii a passacaglii Maxa Regera bude nasledovať jemná spojka v podobe Prelúdia, fúgy a variácie C. Francka smerujúca ku dvom chorálom ( č.1 a č.2 ) Césara Francka. Záver kremnického debutu Mag. Petroneho bude tvoriť Gotická suita Léona Boëllmanna s gradujúcou toccatou vo finále suity, dielo dôverne známe kremnickému publiku.

Giovanni Petrone priletí vo štvrtok doobeda z Ríma do Viedne a následne odcestuje autobusom cez Bratislavu do Kremnice.

29. 07. 2018: István Nagy IV

Je veľký kvalitatívny rozdiel, či na festivale alebo inom podobnom podujatí hrá umelec na základe vlastnej ponuky alebo na základe referencií, ktoré sa šíria po predchádzajúcich umeleckých aktivitách. Prvé vystúpenie Istvána Nagya bolo na základe nášho pozvania. Je možné, že následne Nagy nejaké ponuky rozoslal, vieme však, že tie posledné vystúpenia v Budapešti či Prahe boli motivované výbornými programami, ktoré má tento umelec pripravené a samozrejme ohlasom, ktoré u publika zanechal. Tak ako to býva na iných veľkých hudobných festivaloch, niektoré programy sa opakujú, prinajmenšom preto, aby sa umožnila návšteva aj iným záujemcom, ale častokrát aj preto, aby sa dramaturgicky niektoré diela predstavili v inej podobe, v inom stvárnení, v možnosti porovnania alebo aj nového poznania. István Nagy dostal druhú tohoročnú príležitosť hlavne preto, aby doplňujúco predstavil najvýraznejšiu časť Allegro Symfónie č.6 Ch.- M. Widora. youtu.be/b0JuuhrXcA4

V úplnom znení hrala túto symfóniu Lisa Hummel z Nemecka, poslucháčsky je však toto dielo nadovšetko obľúbené, excelentne formuje umelecký cit a skúsenosť poslucháča a je preto opodstatnené, aby 1. časť tejto symfónie zaznela v repríze. Druhým ťažiskovým dielom Nagyovho programu bola 5. sonáta F.- A. Guilmanta, znela v kompletnej 5-časťovej zostave. Hlavným dôvodom, prečo Nagy dostal príležitosť hrať takýto veľký program bolo naše poznanie, ale aj očakávanie, že dnes už vyspelý, zrelý umelecký naturel tohto umelca osloví publikum a naopak publikum dostane hodnotné interpretácie, hodné renomovaného festivalu. Nie je väčšieho šťastia pre umelca, ale i autorov festivalu, keď si publikum obľúbi a zameria sa na umelca, sleduje jeho umeleckú kariéru, prichádza na jeho vystúpenia, stáva sa akýmsi fanúšikom. Stalo sa to aj teraz, na Nagyov koncert prišli priaznivci z Maďarska, a pravdepodobne aj zo Slovenska. Na strane umelca je ale neskutočná zodpovednosť, že svojimi interpretáciami nesmie sklamať a že musí napĺňať očakávania publika. O všetkých týchto faktoch sme vedeli a venovali sme im veľa pozornosti. Nášmu festivalu nestačí, keď umelec prinesie svoju interpretáciu, každá musí byť taká príkladná, aby mohla byť vzorom pre iných, aby umelecky nadchla a presvedčila. Prvá časť Widorovej 6. symfónie má síce nadpis Allegro, ale málo organistov si uvedomuje, že allegro prvej časti symfónie musí byť iné ako allegro záverečnej časti, že závažnosť expozície s kontrastnými myšlienkami musí byť tým, čo naplní obsahový fenomén diela a musí byť aj tým, čo naplno reprezentuje svojbytnosť prvej, úvodnej, vstupnej časti symfónie. S rovnakými detailnými zámermi sme pristupovali ku Guilmantovi, veľa organistov sa zameriava nanajvýš na záverečné finále 1. sonáty, no na kompletnú cyklickú sonátovú formu 5. sonáty sa už málokto zameria, hoci ide o kompozične cenné a vydarené dielo, jedno z najlepších, s ozajstnou myšlienkovou postupnosťou ako sonáta má znieť.

István Nagy je dnes umelec, na ktorého sa dá spoľahnúť, ktorý vie naplniť naše očakávania. Má svoje predstavy, pozná množstvo iných interpretácií, je ale ochotný s autormi festivalu konzultovať o výslednom znení, pretože predsa len, hlavne oni formujú zložitú mozaiku podujatí, diel, kontrastov, nálad, farieb, kompozičných druhov a foriem, ktorú dostávajú vo výsledku poslucháči na posúdenie. Widorovo Allegro znelo teda v ozajstnom maestose, jedna z najvýznamnejších passacaglií J. S. Bacha BWV 582 dostala pôsobivé farebné kontúry, no popritom nadovšetko dodržiavala nemeckú striedmosť, no a Guilmant bol ohňostrojom bravúry, nálad, tempových i zvukových zlomov, tu sa Nagy umelecky naplno realizoval. Možno drobné artikulačné momenty by sa dali spomenúť, ale tie skôr budú patriť výlučne Nagyovi. Ak treba čosi naozaj spomenúť, tak umelecko-tvorivé napätie a sústredenosť, ktoré v svätokatarínskom chráme dominovalo. Nagy jednoznačne nesklamal, naplnil povesť výborného organistu, svojimi interpretáciami festival obohatil. Predstavil sa aj ako zručný improvizátor, pôvodne pripravený prvý prídavok sme pred koncertom zamenili za Nagyovu vlastnú improvizáciu a ako druhý prídavok znel Valčík č.2 z Jazzovej suity č.2 Dm. Šostakoviča. Nedá nám nespomenúť dotvorenie interpretovanej transkripcie, v akomsi rozšírenom orchestrálnom znení, čo na kremnickom veľkom organe znelo naozaj dobre. V tomto Nagy u nás zabodoval, a rovnako u publika, u ktorého spomienky aj na jeho minulé prídavky, napríklad beatlesovské Because stále rezonujú. Takže Nagy má v Kremnici ešte stále čo hrať

23. 07. 2018: István Nagy III

Slovenský organista magister István Nagy patrí k našim najfrekventovanejším umelcom. Veľmi dlho sledujeme jeho umelecký rast a veľmi zreteľne sa pamätáme na jeho prvé kroky, ktoré ho priviedli nielen do Kremnice, ale aj do radu významných organových metropol, Prahu, Viedeň či Budapešť nevynímajúc. Tak ako matka nezabúda na rozhodujúce životné okamihy svojho dieťaťa, tak aj my veľmi presne vieme ako prišiel na festival pomáhať nášmu vtedajšiemu registrátorovi Jozefovi Gallovi. A vo chvíľke voľna, keď hosťujúci organista a registrátor spolu nepracovali, za organom sedel István Nagy a improvizoval. Vtedy sme ho prvý krát počuli a vycítili jeho talent. S festivalovým debutom sme sa ale neponáhľali, dali sme mu päť rokov, aby na sebe pracoval, študoval a budoval si repertoár. V roku 2013 po prvý raz vystúpil na našom festivale a bol prekvapením. Samozrejme opätovné pozvania prišli, ale najdôležitejším poznaním pre nás bolo, že tento umelec nezahodil ponúknuté príležitosti, svojou húževnatosťou nesmierne rástol. Je síce pravda, že sme sa nespočetne krát stretli v jeho domovskom kostole v Kolárove

alebo pri inom organe, aby sme vyberali diela a tvorili stratégiu repertoáru, aby sme hodiny trávili pri jeho interpretáciach, diskutovali o nich a vylepšovali ich, hlavným cieľom ale bolo, aby sme Istvánovi Nagyovi otvorili cestu do sveta, jeho organovou hrou. Tento úmysel sa už bohato napĺňa, jeho viedenské vystúpenia už nepočítame, na terajšie kremnické vystúpenie prichádza z koncertu v Prahe, o maďarských, rumunských, nemeckých a iných jeho vystúpeniach už ani nemáme prehľad. Z pohľadu jeho účinkovania na kremnickom festivale treba jednoznačne prízvukovať, že v Kostole sv. Kataríny uviedol rad hodnotných interpretácií, kompletných symfónií, menších diel a viacero pôsobivých transkripcií. Z nich za najvýraznejšie hodnotíme doterajšie dve wagnerovské, zo zamýšľanej trilógie transkripcií diel Richarda Wagnera. Svojim terajším vystúpením sa vráti tak trochu to klasického režimu, keď popri Passacaglii a fúge J. S. Bacha bude interpretovať snáď najlepšiu sonátu F. A. Guilmanta – Sonátu č. 5, c mol a poslucháčsky mimoriadne žiadanú prvú časť zo 6. symfónie Ch.- M. Widora. Vystúpenia I. Nagya na kremnickom festivale sa vždy stretávajú so záujmom publika a nás môže pri srdci hriať, že Kremnický hradný organ má už dlhé roky čo-to do činenia s jeho obdivuhodnou kariériou.

22. 07. 2018: Martin Rabensteiner II

Organista Martin Rabensteiner počas dvoch rokov od debutu v Kremnici umelecky nesmierne vyspel. Stal sa z neho skutočný suverén s obrovským virtuóznym potenciálom. V dvoch Franckových choráloch a Reubkeho Sonáte na 94. žalm sa prezentoval ako organista, ktorý sa nebojí vybočiť od zaužívaných registrových obrazov, hľadať svoju paletu, výraz a čaro farieb. Určite jeho Franck bol iný než ako zvykne byť bežne interpretovaný, v podstate komornejší a zamatový franckovský výraz zamenil Rabensteiner za veľkú zvukovosť a monumentalitu. Nezdráhal sa po dvadsiatich taktoch zaradiť do 2. chorálu španielske trubky a nastaviť tak úroveň zvukového výrazu do polohy agresívneho výrazu, priebojnosti a možno až útočnosti. Oba chorály hral takmer attacca a bežný interpretačný čas 30-35 minút tempovými prostriedkami upravil na 25 minút. Ešte vypuklejšie sa príklon k rýchlym tempám ukázal v Reubkeho Sonáte, kde bravúra a virtuózna suverenita dominovali nad obsahovým, resp, programovým biblickým podtextom.

Z Rabensteinera sa stal virtuóz, ktorému ani najkrkolomnejšie technické pasáže nie sú cudzie. Takýto typ umelca zvykne pred publikom excelovať a dôkazom toho boli dva aplausom vynútené prídavky, ten prvý bola Toccata z Gotickej suity Léona Boëllmanna a ten druhý Toccata zo Suity, opus 5 Maurica Duruflé. Práve táto záverečna toccata bola najautentickejšia, najviac vyhovovala umeleckému naturelu Mag. Martina Rabensteinera, jeho predstavám a nemalým interpretačným schopnostiam. Ostáva faktom, že festivalové vystúpenie tohto talianskeho umelca dosiahlo vysoký medzinárodný štandard, a to napriek enormným požiadavkám na organistu. Sám Martin Rabensteiner sa vyjadril, že nepozná v Európe miesto, kde by sa sústredene, v rámci jedného koncertu hrali tak náročné diela ako to býva na festivale v Kremnici. Doplníme len, že umelecká hodnota programovej štruktúry v symbióze s náležitou interpretáciou bola a je pre nás vždy kardinálnym parametrom, ktorý zaraďuje festival medzi vysoko hodnotené, v širšom medzinárodnom kontexte.