Tu sme sa s ním stretli a dohodli posledné detaily festivalového vystúpenia. Po neodmysliteľnej káve pokračoval autobusom do Žiaru nad Hronom, kde ho čaká vodič taxislužby na posledný segment cesty do Kremnice. Ako vidno, veľký organista, vystupujúci mimoriadne skromne, prichádza do Kremnice bez akýchkoľvek manier či mimoriadnych požiadaviek. Prichádza ako umelec európskeho formátu,  reprezentujúci katedrálnych organistov na najvyššej úrovni. Svoje umelecké aktivity venuje opakovane kremnickému festivalu a je naozaj skvelé, že naše publikum mu to opätuje naozaj veľkým záujmom. Netreba skrývať, skôr zdôrazniť, že koncert Prof. Libertucciho bude jeden z umeleckých vrcholov festivalu.

Disponuje všetkým tým, čo prináleží excelentnému organistovi – brilantnou technikou, rozsiahlym repertoárom i kultivovaným fantazijným prejavom. Hral diela z troch rozdielnych organových svetov – z bohatého Bachovho dedičstva známe Concerto d mol, v podstate jednoducho, s jasnou artikuláciou, nehľadal zložitosti tam, kde nie sú, oslovil sviežimi tempami, v danom priestore a čase nanajvýš adekvátnymi. V ukážke z Messiaenovho odkazu to bol zase iný Szabó – nesmierne expresívny, s naliehavým až dotieravým prejavom. V Kremnici sme už uvádzali väčšie komplety z Messiaenových diel, terajšia, relatívne kratšia dokumentovala, že maďarský organista vie demonštrovať príkre, disonantné, rytmicky komplikované skladateľove predstavy, doplní ich o svoj estetický pohľad a sformuluje ich do priliehavého, poslucháčsky prijateľného tvaru. Skutočným, ozajstným zavŕšením Szabóovho festivalového koncertu bola interpretácia Chorálovej fantázie „Wie schön leucht uns der Morgenstern” Maxa Regera, dielo vnútorne spájajúce intelektuálne nároky na poslucháča, virtuozitu a umeleckú zrelosť organistu. Nemožno si robiť nesprávne ilúzie, že toto dielo hrá hociktorý organista. Možno by chcel, ale Regerove komplikované akordické konštrukcie, nesmierne bohaté vedenie vnútorných hlasov a požiadavka na jasnú registrovú predstavu to jednoducho nedovoľujú. Max Reger mal obdivuhodné predstavy o možnostiach organovej interpretácie. Možno tie jeho pôvodné boli o niečo jednoduchšie, skromnejšie, predovšetkým v tempových reláciách, v  štruktúre farebných odtieňov a suverenite tvorby akordických i pedálových formulácií. Moderná interpretácia 20. a 21. storočia tieto atribúty rozvinula a zdokonalila a v každom prípade zaradila na vrchol organového virtuózneho majstrovstva. Maďarský organista Balázs Szabó hral v Kremnici tak ako sme to od neho očakávali, aby svojimi intrepretáciami zaradil festival na nie celkom bežnú, ale špičkovú medzinárodnú úroveň. Tých bežnejších, regionálnejších festivalov je po svete pomerne dosť, stačí si prečítať programové štruktúry, nástrojové dispozície i profily organistov. Aj tie majú svoj význam, predstavujú a popularizujú.

No na vrcholné trendy v organovom umení majú  šancu poukázať len interpretácie jasne virtuózne, zrelé, umelecky bohaté. Tak ako to teraz prezentoval na festivale Balázs Szabó – exkluzívnym  program, v Kremnici nutne s dvoma registrátormi, s veľkým osobnostným vkladom.