07. 07. 2019: Dr. A. Bednarik - ozajstné prekvapenie

Sprostredkovať reflexiu na festivalové vystúpenia Gabriele Marinoniho a debutujúcej Anasztázie Bednarik nie je jednoduché. K obom by prináležalo označenie výkonov s brilantnými interpretáciami, no napriek tomu boli obe od seba diametrálne odlišné. O Talianovi Marinonim už detaily písať nebudeme, zaznamenané sú pred niekoľkými dňami, pripomenieme len, že je to stálica nášho festivalu, odchovanec Vysokej školy v Stuttgarte. Časom sa v nás kryštalizuje názor, že popri hráčskom perfekcionizme pôsobí akademicky, uhľadene, s emóciami trochu zatlačenými do pozadia. Anasztázia Bednarik je tiež skvelá hráčka,

plne zapadá do rangu excelentnosti maďarských organistov, žije tak trochu v tieni budapeštianskych hviezd i organistov biskupských katedrál ďalších maďarských miest. Napriek tomu sa táto umelkyňa vypracovala do skvelej formy, disponuje úžasnou klavírnou technikou, ovláda nuansy organového registrovania a čo je najdôležitejšie, do svojich interpretácií vkladá nesmiernu emóciu, napätie, vnútorné kontrasty, všetko však na báze vysokého profesionalizmu a hráčskej suverenity. Jej program sme pripravovali pomerne dlho, organistka má svoje programové predstavy, autori festivalu zase svoje 23 ročné skúsenosti, podarilo sa však vypracovať reprezentatívny program, predstavujúci interpretovo umenie, súčasne však pútavú koncepciu, ktorá dokáže osloviť publikum. Lisztovo Ad nos, ad salutarem undam je akoby povinné číslo maďarských organistov, výsledná koncertná podoba býva však často krát veľmi odlišná. Nie náhodou sme spomenuli Bednarikovej klavírnu techniku, ňou prekonala všetky mimoriadne virtuózne požiadavky diela a mohla sa zamerať na väčšinou na zvučnú dynamiku, vlniacu sa agogiku a hlavne tempové členenie. Vo všeobecnosti Anasztázia Bednarik volí svižné tempá, jej hra má spád, prináša neustále kontrasty a tak oslovuje poslucháča. Nielen v Lisztovi, ale rovnako aj v 1 a 3. chorále C. Francka, ktoré dostali naozaj zreteľné napätie, bolo zážitkom počúvať zmeny nálad, farebných a registrových polôh, jej organový prejav bol výsostne plnokrvný, vrúcny, pôsobivý, emóciami naliehavý. Málokedy používame tieto výrazy, ale keď istá poslucháčka po koncerte spomenula označenie Bednarikovej hry ako balzam na dušu, tak aj my sa k takémuto charakterizovaniu plne pripájame.

K úplnosti treba dodať, že Bednarikovej prídavok – Viernove Carillon de Westminster – niesol také dokonalé znaky ilustratívnosti, že jej interpretáciu v tomto možno považovať za vzorovú a ukážkovú. Naozaj, kooperatívnosť fantázie organistky a poslucháča sa dostali teraz do takej výraznej symbiózy, že stačilo zavrieť oči a behom chvíle ste sa ocitli v Londýne pred Westminsterským palácom a počúvali známy hudobný prejav zvonov tejto architektúry. Nuž ale, takéto fantazíjne kúzla dokážu len najväčší majstri a k tým budeme Dr. Anasztáziu Bednarik po jej sobotňajšom kremnickom debute aj my priraďovať.

03. 07. 2019: Debut Dr. Anasztázie Bednarik

Náš festival predstavil doposiaľ 13 maďarských organistov, niektorých opakovane, pričom hlavným dôvodom bolo jedinečné majstrovstvo a bezkonkurenčný umelecký potenciál týchto umelcov. Väčšina týchto organistov sú absolventi budapeštianskej Akadémie F. Liszta, školy, ktorú pri našich kontaktoch s Maďarským inštitútom v Bratislave vždy označujeme za jednu z najlepších na svete. Predstavili sme profesorov, napríklad J. Pálúra či Istvána Rupperta, čerstvých absolventov, napríklad L. Fassanga, z ktorého je dnes profesor a vedúci organovej katedry. Snažíme sa podrobne mapovať maďarských organových interpretov, a preto medzi nimi nesmie chýbať nesmierne aktívna umelkyňa Dr. Anasztázia Bednarik, organistka farského kostola vo Váci a riaditeľka hudobného gymnázia. Poriada koncertné cykly vo Váci i Budapešti, predstavuje organovú literatúru v celej jej šírke a nezabúda ani na muzikologické aspekty umenia, doktorát z umenovedy si urobila práve na spomínanej Lisztovej akadémii. Dr. Bednarik bude hrať tri veľké, mimoriadne závažné opusy organovej literatúry Lisztovo Ad nos, ad salutarem undam a Chorály č. 1 a 3 Césara Francka. Sme radi, že môžeme predstaviť debutujúcu organistku, ktorá doplní veľmi bohatú mozaiku organového interpretačného umenia v Maďarsku, Dr. A. Bednarik je prísľubom zrelých interpretácií skúsenej umelkyne.

30. 06. 2019: G. Marinoni úvodom

Je bežnou praxou aj najvýznamnejších umeleckých ustanovizní, akými sú napríklad viedenský Musikverein, Carnegie Hall v New Yorku alebo lipský Gewandhaus, že opakovane pozývajú umelcov alebo umelecké telesá, aj niekoľko krát v sezóne, aby predviedli svoje umenie. Umeleckým intendantom nejde ani tak o nové interpretácie a nové diela, ide im skôr o nastavovanie umeleckých parametrov, aké podľa ich predpokladov by ich ustanovizeň mala prezentovať. Presne toto je prípad Gabriele Marinoniho, ktorého autori festivalu pozvali už štvrtý krát, pretože ho považujú za znamenitého organistu, s obrovským repertoárom, rozhľadom a skúsenosťami. Len takýto umelec dokáže byť vzorom pre ostatných alebo skôr vzorom pre publikum, ako má vystupovať umelec najvyššieho medzinárodného rangu. Už sme spomínali, že Marinoniho vystúpenia sú vždy starostlivo pripravené, s programovou štruktúrou, ktorá má v sebe historické súvislosti, dramaturgickú gradáciu a samozrejme stúpajúcu expozíciu hráčskej virtuozity. Gabriele Marinoni svojim úvodným vstupom nastavil umeleckú latku tohoročného festivalu nesmierne vysoko. V jeho monotematicky zameranom programe na motto „Hommage a J.S. Bach“ zneli rôzne diela, rôzne umelecké druhy, rôzne hudobné obrazy a nálady, dominovali však dve: Lisztovo B-A-C-H a Regerova Fantázia a fúga na B-A-C-H. Kým Marinoniho Liszt bol akoby trochu trochu strohejší, nadovšetko ale disciplinovaný a kompaktný, vyjadrujúci jeho nemecké vzdelanie, jeho virtuózny Reger bol doslova a nadovšetko bravúrny. Ak nechceme hľadať zvláštne slovné spojenia, tak napíšeme naozaj jednoducho, že sme mali radosť a tešili sme sa, že počujeme Marinoniho hrať Regera. Uvedomili sme si zároveň, že v žiadnej nemeckej, francúzskej alebo anglickej organovej destinácii nehrajú Regera lepšie, možno trochu inak, s iným osobnostným vkladom, ale v komplexe interpretačnej suverenity rovnako. Marinoni tak zaradil Kostol sv. Kataríny a tamojší festival medzi významné destinácie a významný organový festival, pretože práve tam možno počuť z organového umenia to najlepšie. Gabriele Marinoniho sme objavili v roku 2013 vo Vaduze na tamojšej organovej súťaži ako talentovaného, dobre erudovaného umelca, dnes je z neho výrazná osobnosť, zrelá, umelecky kultivovaná, s potenciálom byť vzorom pre iných.

Na vystúpenia G. Marinoniho návštevníci do Kremnice radi chodia, dokonca tak, že si vravia, že ideme na Marinoniho. Tento umelec tak svojim majstrovstvom ovplyvnil publikum, presvedčil ho, že moderná, vyspelá a virtuózna organová interpretácia je pútava, v spojení s čarovnou akustikou kremnického hradného kostola je zážitkom. Áno, jemné dozvuky organu boli úžasné, nešlo o bežnú kostolnú akustiku, zlievajúcu do seba tóny a akordy, všetky zvukové detaily kremnického organu boli teraz nadovšetko zreteľné, jasné a farebne diferencujúce sa. Samozrejme, publikum takéto umelecké prostredie ocenilo, Marinoniho hru, krásny organový zvuk i architektúru kostola. Prišlo nielen z Kremnice či blízkeho okolia, ale aj zo vzdialeného Liptova či Banskej Štiavnice. No to sa už ale pohybujeme v rovine vyspelých umeleckých podujatí európskych parametrov, kedy vzdialenosť nie je prekážkou a keď úvodné podujatie je prísľubom pre ostatné festivalové udalosti.

27. 06. 2019: Mag. Marinoni pricestoval

Prvým ranným letom zo Stuttgartu do Viedne a potom autobusom cez Bratislavu do Kremnice pricestoval Mag. Gabriele Marinoni. Tohto mladého talianskeho organistu pôsobiaceho v Stuttgarte zaraďujeme medzi najvýraznejšie umelecké zjavy, ktoré na festivale vystupovali. Jeho program je vždy starostlivo vypracovaný, vždy s pointou na nejaký umelecký druh alebo skladateľa, tentoraz to bude J. S. Bach. Magister Marinoni otvorí festival v sobotu o 19. hodine.

26. 06. 2019: Festivalové bulletiny sú pripravené

24. 05. 2019: Záštita prezidenta republiky

Záštitu nad 23. európskym organovým festivalom Kremnický hradný organ 2019 prevzal prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska.

19. 05. 2019: Kremnica 18.5.2019

Takto krásne nasvietený kremnický Hrad sme videli v túto sobotu, keď sme v Kremnici konzultovali s pracovníkmi Informačného strediska. Budú inštalovať veľké bannery na hradby

a na Mestskú bránu,

aby všetci videli, že sedem letných sobôt bude Kremnica patriť špičkovému organovému umeniu. Okrem toho je v príprave festivalový bulletin, ktorý bude obsahovať životopisy a podrobné programy organistov. Festival je už v poslednom štádiu príprav a neklamný znak začiatku je záujem návštevníkov festivalu, ktorí nás kontaktujú.

30. 04. 2019: Notre-Dame - pred opravou

V minulom príspevku sme spomenuli nešťastie, ktoré postihlo parížsky chrám Notre-Dame. Celý svet ostal prekvapený, čo sa stalo a hoci svetové médiá uvádzajú, že veľký, najznámejší organ zostal nepoškodený, písal o tom aj tamojší organista Vincent Dubois (KHO 2004), remeselníci až teraz prikývajú strechu a pripravujú chrám, na v podstate generálnu opravu. Ťažko posúdiť, aký je skutočný stav tamojšieho organu, náš expert a hlavný registrátor festivalu Mgr.art. Ján Bulla sa však vyjadril jednoznačne: pri tak závažných stavebných zásahoch, aké sa očakávajú v Notre-Dame sa zvykne organ demontovať a uložiť na bezpečnom mieste. V ideálnom prípade sa zvykne organ zmontovať v provizórnom priestore a odskúšať, hlavne všetky jeho technické parametre. A až skončia všetky stavebné práce, až potom sa organ nanovo inštaluje v chráme a skúšajú sa akustistické náväznosti na reštaurovaný priestor chrámu. Potom sa zistí ako neočakávané nešťastie chrámu Notre-Dame poznačilo stav organu, jeho jedinečný zvuk, ktorý bol a verme, že zostane jedným zo vzorových prejavov organového umenia, tak ako doteraz, po dlhé desaťročia.