29. 08. 2012: Coda 2012

Pred záverečným slovom o festivale bolo potrebné urobiť si krátku prestávku. Hlavne preto, že prvých šesť podujatí bolo tak jedinečných, že vytvoriť charakteristiku záverečného siedmeho koncertu bolo nielen komplikované, ale hlavne umelecky, festivalovo-autorsky i subjektívne nesmierne náročné a zodpovedné. Umelecký prejav Prof. Tomadina mal množstvo rysov spoločných s jeho predchádzajúcimi kolegami. Hral veľké, významné diela, prinášal taliansku hudobnú tradíciu a bol v pozícii po excelentných výkonoch uzavrieť festival. Úvodom preto treba o Manuelovi Tomadinovi napísať to, čo sme už na týchto stránkach napísali, a síce to, že je to dobrý hudobník, umelecky veľmi erudovaný. Od našich predchádzajúcich hosti bol však aj odlišný. Nebol tak super organovo virtuózny ako Nór Melbø, jeho program nebol tak kompaktný ako program Nemca Lichtscheidela, nebol tak zvukovo pregnantný ako Španielka Márquez, nebol tak špecializovaný ako Nipp z Lichtenštajnska na tvorbu Rheinbergera. Aký teda bol ?

Prof. Manuel Tomadin je organista so srdcom čembalistu, umelec s krásnym frázovaním, nesmierne pôsobivou výstavbou kantilén, so silnou vnútornou pulzáciou. Možno by sa dalo napísať, že je prototypom barokového umelca, vyhraneného estéta a znalca hudobného umenia istej epochy. Takýto, do istej miery kategorický uzáver si však nedovolíme vysloviť, pretože aj jeho romantický program bol prijatý s poslucháčskym súhlasom a jednoznačnou akceptáciou. Ani my nemôžeme nesúhlasiť s takýmto názorom, skôr by sme ho chceli doplniť tým, že Tomadin rozšíril a doplnil mozaiku organovo-interpretačných charakterov festivalových organistov. História festivalu Kremnický hradný organ ich už priniesla neúrekom a aj Tomadin bol z tých, ktorí priniesli niečo nové. Tomadin bol výrazovo nesmierne kultivovaný, zvukovo komornejší, striedmy, prinášal skôr podnety k úvahám a otázky nie len k umeleckej kvalite, ale aj k charakteru výrazu. Na niektoré podnety a otázky sme sa snažili odpovedať, no naše záverečné vyjadrenie zvýrazní inú skutočnosť.

Manuel Tomadin uzavrel festival, ktorý bol umelecky naozaj hodnotný. V časovom priestore siedmich koncertov priniesol interpretačné výkony, ktoré by bolo treba vo svete hľadať veľmi dlho a na mnohých miestach. Sústredenie organovej, hráčskej umeleckej kvality do priestoru kostola sv. Kataríny považujú autori festivalu za fenomén hodnoty. Mnohé iné projekty podobného zamerania nedosahujú kremnické interpretačné parametre, mnohé iné projekty s novými a modernejšími organovými inštrumentami nie sú tak umelecky prierazné a návštevnícky akceptované. Minimálne vo vzdialenostnom ambite 200 km od Kremnice je festivalová umelecká hodnota dominantná. Je samozrejmé, že na zreteli máme aj celkovú štruktúru festivalu, prípravu nástroja a prostredia, aj v tomto parametri je kremnický festival tým najprofilovejším, s nezastupiteľným miestom tímu pracovníkov Múzea mincí a medailí. Ich vysoko profesionálna starostlivosť o kremnický organ Rieger-Kloss je obdivuhodná.

Pred niekoľkými dňami skončený 16. ročník festivalu Kremnický hradný organ priniesol predstavenia radu umelcov, ktorí možno dnes ešte nie sú známi na najprominentnejších pódiách, hoci ani toto tvrdenie nemusí byť celkom správne. Prinieslo ale predstavenia a interpretácie umelcov, ktorí na prominentné pódiá nesporne patria a v budúcnosti určite ešte budeme o nich počuť. Kremnický festival má nekompromisnú úlohu, predstaviť organové umenie v tom najlepšom a najhodnotnejšom svetle. Profesionálny a umelecký profil autorov festivalu umožňuje vyjadriť názor, že tohtoročný festival bol jedným z najhodnotnejších a naplnil svoje poslanie. Výrazná návštevnícka pozornosť len dokumentovala, že umelecké očakávania excelentného organového umenia dostali reálne umelecké odpovede.

Každý jeden koncert sa pripravoval viac než jeden rok. Štúdiom organovej literatúry a interpretačných výkonov, tvorbou koncepcie a dramaturgie i zabezpečovaním dopravných, ubytovacích a informačných detailov, Toto všetko vyžadovalo sústredenosť, kondíciu a hlavne psychickú odolnosť. A ako to v umení platilo vždy, úspech je úspechom až po záverečnom potlesku. Preto na záver prinášame uvoľnenejší záber, dokumentujúci psychické uvoľnenie po skončení premiérového, úvodného koncertu Silvie Márquez spolu s našim najžiadanejším registrátorom Jozefom Gallom. Autorom festivalu je cťou, že sa mohli stretnúť so stovkami spokojných návštevníkov a predstaviť Kremnicu, kremnický hradný areál, organové umenie a organový skvost Rieger-Kloss vyspelému umeleckému svetu.

Mgr.art. Renata Košťalová – Mgr.art. Stanislav Kowalski

17. 08. 2012: Poznámky k záverečnému koncertu

Organistom záverečného festivalového koncertu bude excelentný hudobník, organista, čembalista a znalec hudobnej histórie Manuel Tomadin.

Pochádza zo severného Talianska a jeho hudobná kariéra akoby bola priamym pokračovaním slávnych severotalianskych hudobných tradícií, ktoré reprezentuje benátska škola a jej pokračovatelia. S Prof. Tomadinom sme sa stretli pred letom v Bratislave a rozhovor s ním bol pre nás inšpiráciou, poznaním skromnej osobnosti, no veľkého umelca.

Prof. Tomadin pricestoval v piatok 17. augusta na Slovensko a my sme sa s ním nakrátko stretli. Prinášame Vám momentky zo stretnutia v Bratislave, pred podvečernou cestou do Kremnice.

Festival Kremnický hradný organ 2012 charakterizuje mimoriadna umelecká kultivovanosť a záverečné podujatie, s veľmi atraktívnym programom privedie festival do skutočnej umeleckej gradácie. Reubkeho Psalm Nr. 94 bude tomu najlepším prostriedkom.

Tohtoročný festival sa teší mimoriadnej pozornosti publika. Publika rozhľadeného, sústredeného, umelecky veľmi fundovaného. Aj toto je jeden z rysov festivalu. Vzhľadom na to, že na záverečný koncert avizoval príchod vačší počet festivalových hostí, odporúčame včasný príchod na hrad. Hlavný vchod, ako aj veľmi výhodný a pohodlný vchod Severnou bránou budú otvorené už od 17.30 hodiny.

Vznikne tak dostatočný časový priestor aj na vonkajšiu prehliadku Hradného areálu i okolitého mestského a prírodného prostredia.

13. 08. 2012: Koncert možno aj závideniahodný

Tak a je to tu. Naše „organové tigre“ sa predviedli a teraz je na nás, aby sme o majstrovských výkonoch porozmýšľali a niečo napísali.

Krásna dúha predchádzala krásny koncert Espena Melba

O Winfriedovi Lichtscheidlovi sme už písali, takže teraz o Nórovi, v Nemecku pôsobiacom Espenovi Melbøvi. Predviedol pravdepodobne najtechnickejší výkon celého festivalu, ba možno napísať, že jeden z najtechnickejších interpretačných výkonov festivalu Kremnický hradný organ. Čo to znamená? Nuž predovšetkým to, že jeho koncert síce nebol plný melodických a harmonicko-ľubivých skladieb, ale súhrnom diel, plných najkomplikovanejších akordov, zložitých fug a registrových kombinácií. Hral nemeckú tvorbu a tá je predsa len iná než francúzsky Franck či Guilmant. Možno povedať, že prvok virtuozity tu mal dominantné postavenie a nateraz je pre nás dôležité uvažovať o interpretácii a o umeleckej tvorbe ako takej.

Iste, Espen Melbø prichádza z Vysokej školy v Lipsku, kde umelecký level je akosi vyššie, než môže mať niekto predstavu. Už samotné interpretovanie Rheinbergera, Wagnera a hlavne Regera je na hranici uvažovania, či je to sen, predstava alebo skutočná, živá interpretácia. Melbø je organista, ktorý nám programované skladby naozaj zahral, presvedčil nás, že je majstrovský organista. Hral moderným spôsobom, ktorý aj samotný kremnický organ zaháňal do kúta jeho skutočných možností. Melbø ale vedel, čo náš organ znesie, zvukovo, registračne i dynamicky. To, čo bolo za hranicou možnosti, to prispôsobil tak, aby aj naše festivalové publikum počulo a zažilo ten spomínaný „umelecký level“ nemeckého organového umenia. Samozrejme, v kontakte s umelcom sme diskutovali o rozdieloch školy v Oslo a Lipsku a Melbø jednoznačne uviedol, že lipská škola bazíruje na klavírnej hre ako pomocnej disciplíne organovej interpretácie. Tak sa dopracoval k hráčskej technike, ktorá už dnes je obdivuhodná a dáva organistovi slobodu umeleckého prejavu. Možno si iní organisti všimnú toto konštatovanie. No ale skúsme porovnať Lichtscheidela a Melba, sú medzi nimi rozdiely? Určite áno, Lichtscheidel je o niečo zrelší, kultivovanejší, ako hudobný riaditeľ v Sendenhorste postupne dozrieva a umelecky rastie. Melbø je mladé víno, plné emócií, vášnivosti a sily. Obaja akoby sa navzájom dopĺňali a napĺňali náš zámer predstaviť profil výborného čerstvého alebo takmer čerstvého absolventa vysokej školy či umeleckej univerzity. Zdá sa, že tento zámer sa vydaril a dar zisku pozitívnej energie a umeleckého zážitku, ktorými sa nám pochválil nie jeden poslucháč sa stal skutočnosťou a určite vraví sám za seba. Samozrejme, umelecká hodnota, majstrovská interpretácia, fantázia a inšpirácia sú tie estetické veličiny, ktoré boli nadovšetko spoločné pre koncerty oboch umelcov.

Na záver ešte dve myšlienky: tak ako my si fotografujeme hosťujúcich umelcov, pri príchode na hrad, pri organe, pri rozhovoroch či pred publikom, tak naši hosťujúci organisti si fotografujú naše publikum. Aby mohli dokumentovať, aké početné publikum navštívilo ich umelecké prezentácie. Naozaj pekná vizitka pre kremnické festivalové publikum. A ešte tá druhá myšlienka: možno si návštevníci alebo čitatelia týchto riadkov všimli, že na rozdiel od iných festivalov nepredstavujeme starých umelcov, síce skúsených, ale umelecky za zenitom. Predstavujeme tých, ktorí vďaka svojmu talentu, interpretačnému umeniu a vyspelej organovej hre čoskoro zaujmú miesta organistov vo významných katedrálach alebo sa stanú profesormi. Nateraz ešte tieto posty nemajú, ale umenia majú na rozdávanie, čo naše festivalové publikum vrelo kvituje a oceňuje. Treba dodať s úplnou jednoznačnosťou, že festival Kremnický hradný organ sa nesie v krásnej umeleckej atmosfére, s obdivuhodným komunikatívnym vzťahom umelca a poslucháča. A to by možno aj mohlo byť závideniahodné.

08. 08. 2012: Espen Melbø na Slovensku

Na Slovensko pricestoval druhý, z nami prezentovanej dvojice ambicióznych mladých organistov Lichtscheidel - Melbø. Espen Melbø pochádza z Lillehameru a vysokoškolské vzdelanie absolvoval v triede Prof. Boysena v Oslo. Teraz je postgraduálnym štipendistom na Vysokej škole hudby a divadla v Lipsku, v triede vynikajúceho profesora Engelsa. Melbø je v Lipsku nesmierne aktívny, okrem kantorskej funkcie veľa koncertuje a prezentuje vysoký status organového umenia svojej krajiny. Aj v Kremnici bude hrať náročné opusy J. G. Rheinbergera ( Sonatu-fantasiu H dur), M. Regera ( Symfonickú fantáziu a fugu) a populárnu transkripciu predohry opery Majstri speváci z Norimbergu R. Wagnera.

Espen Melbø sprevádzaný partnerkou pricestoval na Slovensko priamo z Lipska, jeho recitál je rovnako prísľubom ako to bolo v prípade excelentného W. Lichtscheidela.

06. 08. 2012: Lichtscheidel - excelentný suverén

Písať o koncerte Winfrieda Lichtscheidela je svojim spôsobom príjemné. Na začiatok totiž možno napísať, že hral nie dobre, ale veľmi dobre. Festival je živý organizmus, a preto počas mesiacov umeleckej prípravy festivalu, počas rozhovorov, diskusií, náštev koncertov a štúdia iných hudobných produkcii sme si vytvorili predpoklad, že tento koncert má šancu aby dopadol dobre, aby jeho umelecká hodnota bola blízka tomu najlepšiemu, čo sme v Kremnici na festivale počuli.. Po skutočnom, reálnom absolvovaní koncertu naše tvrdenie poopravíme tým, že koncert Winfrieda Lichtscheidela považujeme za prekvapivý, vynikajúci. Naviac, plne trváme na tvrdení, aj keď v prenesenom význame, že na kremnický festival prišli mladé organové tigre, ktoré si s plnou vervou strážia nadobudnuté majstrovstvo z vysokej školy, zveľaďujú ho a prinášajú nové, vlastné umelecké pohľady na organovú interpretáciu.

Naozaj, Lichtscheidel zúročuje svoje pôsobenie v Sendenhorste, kde ma k dispozícii výborný nástroj, možnosti umeleckej realizácie a rastu. Winfried Lichtscheidel dozrel ako víno a prekvapil osobitosťou, detailne vypracovanou organovou hrou, precíznosťou a obdivuhodnou registrovou fantáziou, z nášho pohľadu obzvlášť v mimoriadne delikátnych 4 skizzách R. Schumanna a monumentálnej 10. symfónii Ch.-M. Widora. Ako organista je dnes Lichtscheidel suverénny umelec, ktorý má brány do umeleckého sveta otvorené. My mu prajeme, aby jeho meno a interpretácie poznali vo vyspelom organovom prostredí a sme radi, že v jeho 32 rokoch sme mali možnosť počuť excelentné majstrovstvo a predstaviť ho nadšenému festivalovému publiku.

02. 08. 2012: Pricestujú organové tigre - Lichtscheidel, Melbö

Nasledujúce dve nedele budú hrať na festivale dvaja mladí, výrazne profilovaní mladí umelci Winfried Lichtscheidel z Nemecka a Espen Melbö z Nórska. Môžeme použiť v ich prípade prirovnanie uvedené v nadpise? V prenesenom význame a s istým nadsadením určite áno, veď toto prirovnanie sa používa aj v bežnom živote. Aké charakteristiky spájajú teda týchto umelcov? Pôjde o niekoľko prvkov, pričom za najdôležitejšie považujeme veľký talent, ctižiadostivosť, ochotu pracovať, cestovať a poznávať nové. Obaja majú excelentné vzdelanie, Lichtscheidel Vysokú školu v Stuttgarte a hviezdnych profesorov Haasa a Lohmanna, Melbö Vysokú školu v Oslo a Lipsku a rovnako vynikajúcich profesorov Boysena a Engelsa.

Lichtscheidel po absolvovaní vysokej školy sa zaujímal o post hudobného riaditeľa. Získal ho, a to v severonemeckom meste Sendenhorst, čo je mesto vzdialené 20 km od intelektuálne ladeného vysokoškolského mesta Münster. Pôsobí v dvoch chrámoch a v tamojšom farskom kostole nevykonáva len bežné organové povinnosti, ale pripravuje cirkevný zbor, pozýva excelentných organových hostí a prezentuje svoje interpretačné majstrovstvo. Ako organista disponuje bravúrnou prstovou a pedálovou technikou, má obrovský repertoár a prehľad v literatúre. Vo svojom domovskom chráme pripravil cyklus prevedení všetkých Viernových symfónií, pripravuje organové interpretácie k významným výročiam, buduje si kariéru, aby sa o jeho mene vedelo, aby jeho budúce pôsobisko bolo ešte významnejšie.

Vedľa seba má vynikajúcu organistku Agatu Augustyn, teraz Agatu Lichtscheidel, rovnako absolventku stuttgartskej školy. Do Kremnice pricestovali spolu, Winfried bude hrať a Agata bude asistovať a registrovať. Len organisti vedia oceniť, čo znamená mať pri sebe spoľahlivého registrátora, v tomto prípade aj veľkého kritika, no aj najbližšieho partnera. Podobne ako tandem Thomas a Corine Nipp aj naši najbližší hostia Winfried a Agata Lichtscheidel sú prísľubom veľmi hodnotného umeleckého večera.

30. 07. 2012: Kto počul recitál Prof. Nippa je spokojný, kto nie, môže ľutovať

Prof. Thomas Nipp je organista, ktorého si autori festivalu Kremnický hradný organ nesmierne vážia. Nie preto, že by koncertoval vo všetkých kútoch sveta, koniec-koncov, ani to nie je tá najsprávnejšia mierka ako hodnotiť umelca. Možno istým kritériom by mohol byť farský kostol v Balzers, kde Thomas Nipp pôsobí. Možno, lenže autorom festivalu je skôr blízka precíznosť a umelecká hodnota Nippových interpretácií.

Asi najdôležitejšie by bolo nájsť jedno slovo, ktoré by charakterizovalo jeho hru. Podľa nás je to slovo vážnosť, pretože od tohto sa odvíjajú všetky ďalšie charakteristiky. Vážnosť možno pozorovať už pri programovej koncepcii. Hoci jej výsledný tvar vzniká za priamej učasti autorov festivalu, Nipp v každom prípade zaraďuje do programu dielo svojho rodáka, Josepha Gabriela Rheinbergera. Festivaloví návštevníci už počuli viacero interpretácií, nadovšetko výborných, tohto skladateľa a vždy, keď Nipp hral Rheinbergera, vždy sme sa presvedčili ako špecializovane vedel Rheinberger komponovať pre organ a akú vážnosť dodal Nipp dielu Rheinbergera. Aj terajšej, tohtoročnej interpretácii 9. sonáty, čo je vlastne veľká, trojčasťová symfónia pre organ. Nedá nám konštatovať, Thomas Nipp je jedným z najvýraznejších propagátorov a fundovaným interpretom tvorby J. G. Rheinbergera. Píšeme to preto, aby keď bude tieto riadky čítať niekto zo zodpovedných kultúrnych osobností Lichtenštajnska, aby vedel, že v Balzers majú organistu európskeho formátu. Spomínanú 9. sonátu, meditatívnu, s množstvom hudobných myšlienok a nálad hral Nipp tak, že pre všetkých môže byť jeho hra poučením. Vážnosť programu Thomasa Nippa znásobuje skutočnosť, že hral nie jedno, ale hneď dve cyklické diela, teda skladby, do ktorých vkladá autor všetky svoje kompozičné schopnosti, diela, ktoré sú najrozmernejšie a najobsažnejšie. Aj druhé cyklické dielo, 5. sonáta F.- A. Guilmanta je veľká symfonická skladba pre organ, zahrňujúca štyri, navzájom naväzujúce kontrastné časti. Naplno naplnila naše avízo z 23. júla o bohatej invenčnosti, melodike i bohatom zvuku. Naozaj, dielo bolo plné krásnych uzavretých melodických línií, prekvapivých, ale logických harmonických modulácií i špecifických zvukovo-farebných prechodov. Guilmantova 5. sonáta je jedno z najvýznamnejších diel organovej literatúry, a túto vážnosť Nipp do svojej interpretácie vložil. Hral rozvážne, technicky spoľahlivo, aby v čo najväčšej miere vystihol vnútorné kontrasty diela, jeho bohatú formovú rôznorodosť a záverečnú gradáciu. Nipp nezaváhal ani na jednom mieste, vážnosť a precíznosť prípravy interpretácie naplno zúročoval v každom momente diela. Predeľom dvoch grandióznych sonát bola drobnejšia, na farebnosti založená skladba Salve Regina Naji Hakima. Súčasťou programu bol aj prídavok, ktorý je vopred pripravený spolu s autormi festivalu. Možno bude pre čitateľov zaujímavé, že Thomas Nipp hral efektné, virtuózne dielo Eugene Gigout Toccata.

Čo napísať na záver? Asi to, že nie ku každému programu si nájdu autori festivalu taký subjektívny, blízky vzťah ako je to v prípade programov Thomasa Nippa. Vážnosť programu a interpretácie Th. Nippa je blízka vážnosti, s akou autori pripravujú festival Kremnický hradný organ. Vážnosť, rozvážnosť, precíznosť a majstrovstvo nemajú nič spoločné s akýmkoľvek experimentovaním a hľadaním kompromisov na pôde umenia. V koncerte Thomasa Nippa dominovala umelecká vážnosť a všetky jej atribúty. A preto sme napísali v nadpise, že kto nepočul koncert Prof. Nippa, môže ľutovať. Máme totiž za sebou množstvo festivalových koncertov a koncertov, ktoré sme navštívili po celej Európe, a môžeme jednoznačne napísať, že nippovských koncertov nebýva veľa, treba ich hľadať, je ich ako šafránu.

25. 07. 2012: Prof. Thomas Nipp na Slovensku

Dnes pricestoval na Slovensko Prof. Thomas Nipp, sólista nedeľňajšieho koncertu. Th. Nippa poznáme ako nesmierne precízneho, umelecky fundovaného a nadovšetko disciplinovaného organistu. Hrať bude náročný, no pôsobivý program, veľké cyklické opusy J. G. Rheinbergera a F.- A. Guilmanta. Sprevádza ho jeho manželka Corine, švajčiarska zbormajsterka a organistka. Počas koncertu mu bude jeho pravou rukou, bude mu asistovať a registrovať.