16. 07. 2019: Prof. Matteo Riboldi z Katedrály v Miláne-Monze

Cirkevní, v našom prípade skôr katedrálni organisti tvoria významnú súčasť hosťujúcich organistov organového festivalu v Kremnici. V histórii sme ich mali viacero, spomenúť treba Johna Scotta z Katedrály St. Paul v Londýne, Petra Planyavského a Ernsta Wallyho z Dómu sv. Štefana vo Viedni, István Barótiho z Katedrály v Ostrihome, Ludwiga Ruckdeschela z Katedrály v Passau, relatívne najvyššie postavenie má náš častý hosť Gianluca Libertucci, ktorý zastáva post organistu vo Vatikáne. Bolo ich samozrejme viac, treba len dodať, že katedrálni organisti požívajú v západnej Európe nemalú úctu a predovšetkým v Nemecku je zaužívané aj oslovenie „Domorganist“. Napriek rozsiahlym pracovným povinnostiam v chráme mávajú títo organisti aj iné záväzky, zvyčajne zastávajú profesorský post na vysokej škole a venujú sa koncertnej činnosti. V takomto pohľade významne vystupuje do popredia Kent Tritle (KHO 2011), ktorý okrem postu hudobného riaditeľa Katedrály St. John de Divine v New Yorku je profesorom na Juilliard School a organistom New York Philharmonic. Vždy ide teda o významné osobnosti umeleckého sveta s patričnou autoritou. V sobotu bude našim hosťom Prof. Matteo Riboldi, organista Dómu v Miláne-Monze. Taliansko ako predovšetkým katolícky orientovaná krajina má rad znamenitých organistov, väčšinou zo severnej časti krajiny.

Prof. Riboldi rozšíri naše poznanie talianskych cirkevných organistov, vo štvrtok priletí z Milána do Viedne a následne odcestuje autobusom do Kremnice.

14. 07. 2019: Bravó, István Nagy !

Festivalové vystúpenie Istvána Nagya sme aj my očakávali s nemalým napätím. Nie že by sme nemali nadhľad nad pripravovaným programom alebo že by sme nevedeli predpokladať interpretačný výkon,

naše napätie tkvelo v prvom uvedení nášho projektu trilógie transkripcií diel Richarda Wagnera. Iste, nemôžeme mať vedomosť o všetkých programoch v európskych organových metropolách, ale nepredpokladáme, že by takáto trilógia niekedy odznela niekde v európskom priestore, keď tak, možno niekde v USA. Mali sme viacero dôvodov, prečo Richarda Wagnera zaradiť do programu, bola to predovšetkým nová zvukovo-obsahová kvalita, ktorú tieto transkripcie prinášajú do tradičnej organovej literatúry, typická wagnerovská nekonečná myšlienka, bohatá akordická štruktúra a hlavne a predovšetkým nesmierne vnútorné gradácie, ktoré posúvajú vývin diela vpred. Naša trilógia, ktorú sme zostavili pozostávala z troch transkripcií a vytvárala akoby trojčasťový cyklický rad – predohra k Tannhäuserovi – Jazda valkýr – Tristan a Izolda. Navzájom išlo o kontrastné časti, mohutná predohra k Tannhäuserovi akoby skrývala v sebe veľkú bachovskú passacagliu, rozvíjanie a varírovanie hlavnej témy bolo priam ukážkovým príkladom vstupnej symfonickej časti, Jazda valkýr tvorila akoby rýchle scherzo a záverečná časť Tristan a Isolda svojou silou prinášala poslucháčom napätie, prekvapenia a pocitové vrenie, kedy sa len očakávalo, kedy a ako nekonečná wagnerovská myšlienka dospeje k záveru. Všetky tri diela patria v opernej verzii k základnej kmeňovej literatúre, naša organová verzia sa vo verzii trilógie postavila na jednu úroveň s najlepšími symfonickými opusmi Vierna, Widora alebo iných tvorcov veľkých organových symfónií. Projekt sme pripravovali tri roky, každý rok sme pribrali novú kontrastnú časť, aby sme teraz uviedli projekt v úplnosti, ako veľkú symfóniu výrazovo-virtuózneho zamerania. Z programového hľadiska ide o jeden z najvýznamnejších počinov v trvaní festivalu Kremnický hradný organ.

Organista István Nagy s pokorou prijímal našu úlohu pripraviť wagnerovské opusy, uplatnil sa ako skúsený hráč pri koncipovaní veľkých plôch, prekvapil brilantným stvárnením virtuóznych motívov valkýr, jasne formuloval množstvo technických behov a akordických sekvencií,

s istotou tvoril gradácie a dynamické zvraty a ubezpečil nie len nás, ale hlavne publikum, že ak pôjde naďalej cestou excelentných kremnických interpretácií, aj naďalej sa bude o ňom šíriť meno perfekného organového interpreta.

P.S. Program bol doplnený štandardným opusom Grande Piece Symphonique Césara Francka, ako prídavky odzneli Viernovo Carillon de Westminster a Nagyova widorovsky ladená Toccata.

11. 07. 2019: Ďakujeme

Iste, nemusíme podrobne vysvetľovať a dokazovať s akým zanietením pripravujeme festival, jednotlivé podujatia, programy i nominácie interpretov. Možným dôkazom je aj najbližší koncert Istvána Nagya, keď sa snažíme vysvetliť postup ako sme sa dopracovali k programovej kombinácii C. Franck – R. Wagner. Prakticky u všetkých interpretov sa snažíme mať dominantný vplyv na tvorbe programu a týka sa to aj Istvána Nagya, ktorý na Kremnickom hradnom organe odohral už rad brilantných recitálov. Všimli si to napríklad aj autori koncertného cyklu v Jezuitskom kostole v Brne, kde je inštalovaný nový koncertný organ firmy Mathis zo Švajčiarska a na naše odporúčanie pozvali I. Nagya odohrať koncert na novom organe. Náš festival vystupuje preto ako najbližší partner významných organistov, aby s nimi pripravil umelecky pútavé organové prezentácie a rovnako najbližší partner festivalových návštevníkov, ktorým sa snaží ponúknuť to najlepšie z organového umenia, rovnako zo sféry organovej literatúry ako aj zo sféry aktuálne vynikajúcich interpretov. Toto všetko si všímajú naši návštevníci a pri komunikácii s nami nám posielajú svoje názory, dojmy z našich festivalových koncertov, ale aj vyznania o našom festivale. Pred pár hodinami sme dostali mail od našej návštevníčky pani Zdenky P., ktorá píše: „...úprimne, bez Vášho festivalu si ani neviem leto predstaviť :-). Už niekoľko rokov si s mužom tento zážitok doprajeme. Aj keď musíme za ním vycestovať, ale oplatí sa.“

Za tieto slová naozaj ďakujeme.

10. 07. 2019: Pred koncertom I. Nagya

Je prirodzené, že väčšina textov na tejto stránke má subjektívny charakter, sú to naše vyjadrenia umeleckých postojov, názorov na interpretácie, na dianie v umení. Sú ale fakty, ktoré nijako neovplyvníme a môžeme ich len konštatovať. Jedným z takýchto je skutočnosť, že vystúpenia nášho organistu Istvána Nagya boli vždy určitým návštevníckym či poslucháčskym vrcholom festivalu. Je pravda, že o programovú koncepciu sme sa nemalým dielom zaslúžili my, ale interpretačný vklad bol vždy dielom I. Nagya. Aj teraz sa množstvo záujemcov zaujíma o program, vstupenky a iné detaily, ukazuje sa, že Nagyov festivalový koncert bude opäť v centre záujmu. Samotný interpret okrem prípravy vlastných interpretácií pripravuje aj iné prekvapenie, ktoré istotne obohatí festival a znásobí poslucháčske zážitky z jeho interpretácií.

09. 07. 2019: I. Nagy bude hrať C. Francka a R. Wagnera

Mgr. István Nagy uzavrie tohtoročným vystúpením trojročný projekt uvedenia významných transkripcií diel Richarda Wagnera. Tohto skladateľa sme vybrali predovšetkým preto, že v novororomantickom období priniesol rad operných reforiem, no čo nás najviac zaujíma, priniesol nový obsah hudby, novo koncipovanú hudobnú myšlienku, výrazné orchestrálne stvárnenia, a teda novú hudobnú zvukovosť, neobyčajné orchestrálne farby, nálady a rytmy. A práve tieto tri posledné charakteristiky nás zaujímajú najviac, pretože v organovej verzii znejú vynikajúco, pôsobivo, sú excelentnými partnermi organu, ktorý svoje registrové možnosti môže naplno uplatniť. Koho by zaujímal Wagner detailnejšie, môže si prečítať množstvo literatúry o tomto tvorcovi, aj samotná wikipedia prináša v stručnosti dobré vysvetlenia osobnostných protikladov tohto skutočne významného skladateľa. Dnes sa však už neberú do úvahy politicko-ideologické znaky tohto tvorcu, dnes sa Richard Wagner prezentuje predovšetkým ako v histórii výnimočný, umelecky osobitý, nesmierne cenný skladateľ. Jeho diela sa uvádzajú na celom svete a možno práve kríza hudby v 20. storočí napomohla k tomu, aby sa Wagnerova tvorba naplno vrátila do všetkých významných hudobných ustanovizní. Aj v našom festivale doteraz rezonujú prvé dve časti vybraných transkripcií, ktoré sme uviedli – Tristan a Isolda a Tannhäuser, sú to skvosty hudobnej literatúry

a teraz k nim pribudne virtuózne ladená Jazda valkýr. Považujeme si za povinnosť na našom európskom festivale fragmenty z tvorby R. Wagnera prezentovať, pretože Wagner neodmysliteľne patrí do európskej hudobnej kultúry a európsky festival túto skutočnosť musí reflektovať.

Okrem troch wagnerovských transkipcií bude István Nagy interpretovať kmeňové dielo svojho repertoáru Grande Piece Symphonique Césara Francka.

07. 07. 2019: Dr. A. Bednarik - ozajstné prekvapenie

Sprostredkovať reflexiu na festivalové vystúpenia Gabriele Marinoniho a debutujúcej Anasztázie Bednarik nie je jednoduché. K obom by prináležalo označenie výkonov s brilantnými interpretáciami, no napriek tomu boli obe od seba diametrálne odlišné. O Talianovi Marinonim už detaily písať nebudeme, zaznamenané sú pred niekoľkými dňami, pripomenieme len, že je to stálica nášho festivalu, odchovanec Vysokej školy v Stuttgarte. Časom sa v nás kryštalizuje názor, že popri hráčskom perfekcionizme pôsobí akademicky, uhľadene, s emóciami trochu zatlačenými do pozadia. Anasztázia Bednarik je tiež skvelá hráčka,

plne zapadá do rangu excelentnosti maďarských organistov, žije tak trochu v tieni budapeštianskych hviezd i organistov biskupských katedrál ďalších maďarských miest. Napriek tomu sa táto umelkyňa vypracovala do skvelej formy, disponuje úžasnou klavírnou technikou, ovláda nuansy organového registrovania a čo je najdôležitejšie, do svojich interpretácií vkladá nesmiernu emóciu, napätie, vnútorné kontrasty, všetko však na báze vysokého profesionalizmu a hráčskej suverenity. Jej program sme pripravovali pomerne dlho, organistka má svoje programové predstavy, autori festivalu zase svoje 23 ročné skúsenosti, podarilo sa však vypracovať reprezentatívny program, predstavujúci interpretovo umenie, súčasne však pútavú koncepciu, ktorá dokáže osloviť publikum. Lisztovo Ad nos, ad salutarem undam je akoby povinné číslo maďarských organistov, výsledná koncertná podoba býva však často krát veľmi odlišná. Nie náhodou sme spomenuli Bednarikovej klavírnu techniku, ňou prekonala všetky mimoriadne virtuózne požiadavky diela a mohla sa zamerať na väčšinou na zvučnú dynamiku, vlniacu sa agogiku a hlavne tempové členenie. Vo všeobecnosti Anasztázia Bednarik volí svižné tempá, jej hra má spád, prináša neustále kontrasty a tak oslovuje poslucháča. Nielen v Lisztovi, ale rovnako aj v 1 a 3. chorále C. Francka, ktoré dostali naozaj zreteľné napätie, bolo zážitkom počúvať zmeny nálad, farebných a registrových polôh, jej organový prejav bol výsostne plnokrvný, vrúcny, pôsobivý, emóciami naliehavý. Málokedy používame tieto výrazy, ale keď istá poslucháčka po koncerte spomenula označenie Bednarikovej hry ako balzam na dušu, tak aj my sa k takémuto charakterizovaniu plne pripájame.

K úplnosti treba dodať, že Bednarikovej prídavok – Viernove Carillon de Westminster – niesol také dokonalé znaky ilustratívnosti, že jej interpretáciu v tomto možno považovať za vzorovú a ukážkovú. Naozaj, kooperatívnosť fantázie organistky a poslucháča sa dostali teraz do takej výraznej symbiózy, že stačilo zavrieť oči a behom chvíle ste sa ocitli v Londýne pred Westminsterským palácom a počúvali známy hudobný prejav zvonov tejto architektúry. Nuž ale, takéto fantazíjne kúzla dokážu len najväčší majstri a k tým budeme Dr. Anasztáziu Bednarik po jej sobotňajšom kremnickom debute aj my priraďovať.

03. 07. 2019: Debut Dr. Anasztázie Bednarik

Náš festival predstavil doposiaľ 13 maďarských organistov, niektorých opakovane, pričom hlavným dôvodom bolo jedinečné majstrovstvo a bezkonkurenčný umelecký potenciál týchto umelcov. Väčšina týchto organistov sú absolventi budapeštianskej Akadémie F. Liszta, školy, ktorú pri našich kontaktoch s Maďarským inštitútom v Bratislave vždy označujeme za jednu z najlepších na svete. Predstavili sme profesorov, napríklad J. Pálúra či Istvána Rupperta, čerstvých absolventov, napríklad L. Fassanga, z ktorého je dnes profesor a vedúci organovej katedry. Snažíme sa podrobne mapovať maďarských organových interpretov, a preto medzi nimi nesmie chýbať nesmierne aktívna umelkyňa Dr. Anasztázia Bednarik, organistka farského kostola vo Váci a riaditeľka hudobného gymnázia. Poriada koncertné cykly vo Váci i Budapešti, predstavuje organovú literatúru v celej jej šírke a nezabúda ani na muzikologické aspekty umenia, doktorát z umenovedy si urobila práve na spomínanej Lisztovej akadémii. Dr. Bednarik bude hrať tri veľké, mimoriadne závažné opusy organovej literatúry Lisztovo Ad nos, ad salutarem undam a Chorály č. 1 a 3 Césara Francka. Sme radi, že môžeme predstaviť debutujúcu organistku, ktorá doplní veľmi bohatú mozaiku organového interpretačného umenia v Maďarsku, Dr. A. Bednarik je prísľubom zrelých interpretácií skúsenej umelkyne.

30. 06. 2019: G. Marinoni úvodom

Je bežnou praxou aj najvýznamnejších umeleckých ustanovizní, akými sú napríklad viedenský Musikverein, Carnegie Hall v New Yorku alebo lipský Gewandhaus, že opakovane pozývajú umelcov alebo umelecké telesá, aj niekoľko krát v sezóne, aby predviedli svoje umenie. Umeleckým intendantom nejde ani tak o nové interpretácie a nové diela, ide im skôr o nastavovanie umeleckých parametrov, aké podľa ich predpokladov by ich ustanovizeň mala prezentovať. Presne toto je prípad Gabriele Marinoniho, ktorého autori festivalu pozvali už štvrtý krát, pretože ho považujú za znamenitého organistu, s obrovským repertoárom, rozhľadom a skúsenosťami. Len takýto umelec dokáže byť vzorom pre ostatných alebo skôr vzorom pre publikum, ako má vystupovať umelec najvyššieho medzinárodného rangu. Už sme spomínali, že Marinoniho vystúpenia sú vždy starostlivo pripravené, s programovou štruktúrou, ktorá má v sebe historické súvislosti, dramaturgickú gradáciu a samozrejme stúpajúcu expozíciu hráčskej virtuozity. Gabriele Marinoni svojim úvodným vstupom nastavil umeleckú latku tohoročného festivalu nesmierne vysoko. V jeho monotematicky zameranom programe na motto „Hommage a J.S. Bach“ zneli rôzne diela, rôzne umelecké druhy, rôzne hudobné obrazy a nálady, dominovali však dve: Lisztovo B-A-C-H a Regerova Fantázia a fúga na B-A-C-H. Kým Marinoniho Liszt bol akoby trochu trochu strohejší, nadovšetko ale disciplinovaný a kompaktný, vyjadrujúci jeho nemecké vzdelanie, jeho virtuózny Reger bol doslova a nadovšetko bravúrny. Ak nechceme hľadať zvláštne slovné spojenia, tak napíšeme naozaj jednoducho, že sme mali radosť a tešili sme sa, že počujeme Marinoniho hrať Regera. Uvedomili sme si zároveň, že v žiadnej nemeckej, francúzskej alebo anglickej organovej destinácii nehrajú Regera lepšie, možno trochu inak, s iným osobnostným vkladom, ale v komplexe interpretačnej suverenity rovnako. Marinoni tak zaradil Kostol sv. Kataríny a tamojší festival medzi významné destinácie a významný organový festival, pretože práve tam možno počuť z organového umenia to najlepšie. Gabriele Marinoniho sme objavili v roku 2013 vo Vaduze na tamojšej organovej súťaži ako talentovaného, dobre erudovaného umelca, dnes je z neho výrazná osobnosť, zrelá, umelecky kultivovaná, s potenciálom byť vzorom pre iných.

Na vystúpenia G. Marinoniho návštevníci do Kremnice radi chodia, dokonca tak, že si vravia, že ideme na Marinoniho. Tento umelec tak svojim majstrovstvom ovplyvnil publikum, presvedčil ho, že moderná, vyspelá a virtuózna organová interpretácia je pútava, v spojení s čarovnou akustikou kremnického hradného kostola je zážitkom. Áno, jemné dozvuky organu boli úžasné, nešlo o bežnú kostolnú akustiku, zlievajúcu do seba tóny a akordy, všetky zvukové detaily kremnického organu boli teraz nadovšetko zreteľné, jasné a farebne diferencujúce sa. Samozrejme, publikum takéto umelecké prostredie ocenilo, Marinoniho hru, krásny organový zvuk i architektúru kostola. Prišlo nielen z Kremnice či blízkeho okolia, ale aj zo vzdialeného Liptova či Banskej Štiavnice. No to sa už ale pohybujeme v rovine vyspelých umeleckých podujatí európskych parametrov, kedy vzdialenosť nie je prekážkou a keď úvodné podujatie je prísľubom pre ostatné festivalové udalosti.