Úvodná stránka / Main page
2022
Aktuality

03. 06. 2022: Aktualita

Ďakujeme všetkým priaznivcom festivalu za objednávky vstupeniek. Dnes sa spustil predpredaj vstupeniek, doterajšie objednávky sú už zrealizované. Dlhoroční návštevníci vedia, je to najefektívnejší spôsob získania vstupeniek, vrátane prednostného vstupu do kostola sv. Kataríny. 
 
Prístup na hrad odporúčame cez severnú bránu, je to najpohodlnejšia cesta bez schodov, priamo z centra cez Štefánikovo námestie a túto bránu
 
 

24. 05. 2022: Niekoľko týždňov pred začiatkom

Záver mája je doba, kedy sa zvyknú realizovať záverečné práce na festivale.Minulý týždeň boli dokončené bannery, ktoré budú onedlho inštalované na Mestskej bráne a na hradbách, aktuálne obrázky z 27.5 vám prinášame.
 
 
V týchto dňoch sa definitívne uzatvárajú programové koncepcie, festivalové programy sú uverejnené na podstránke Program. A treba jednoznačne povedať, že sú to programy pre tých milovníkov organového umenia, ktorí vyhľadávajú virtuóznu, štýlovo výraznú a zvukovo bohatú organovú hudbu. Veľké organové symfónie, diela Bacha, ale aj Liszta a napokon skvosty transkripcií, Albinoniho Adagio, Saint-Saënsovo Dance macabre a Wagnerova Liebestod znejú na kremnickom organe úžasne, predsa len,  gotické klenby chrámu a veľký zvukový potenciál organu robia svoje. Naviac, vždy sme zdôrazňovali, že aj keď je kremnický organ v sv. Kataríne neutrálne koncipovaný, francúzske diela ním tlmočené znejú v Kremnici veľmi dobre, temer autenticky ako na francúzskych organoch, záleží len na organistovi ako dielo naregistruje. A práve preto sme priložili akcent na francúzsku tvorbu, Francka, Widora či Vierna, ktorých diela patria do umeleckej klenotnice a tvoria súčasť francúzskeho kultúrneho dedičstva. Nikdy nezabúdame na našich návštevníkov a ich obľúbenú 6. symfóniu Ch.-M. Widora sme zaradili do dvoch programov, hrať ju bude Lisa Hummel a István Nagy, umelci, ktorých označujeme za špičkových organistov. Widor bude znieť v polovici júla a začiatkom augusta, aby si návštevníci vedeli naplánovať cestu do Kremnice.
 
Veríme, že festivalu už nič nebude stáť v ceste, aby sme vás mohli na festivalových koncertoch privítať. Nielen pozdravom, ale aj krátkym úvodom, aby sme predstavili organistu a jeho program. Festival Kremnický hradný organ prichádza už v 26. vydaní, nie je to festival začiatočník, je to podujatie, ktoré pozná veľa slovenských návštevníkov a zaujíma sa o neho veľa zahraničných organistov. Radi vás preto privítame najprv na nádvorí kremnického Mestského hradu a potom v samotnom interiéri kostola sv. Kataríny, v letnom centre organového umenia na Slovensku.

09. 01. 2022: Pricestuje vatikánsky Gianluca Libertucci

Je výsadou a cťou najvýznamnejších umeleckých inštitúcií udržiavať permanentne kontakty so špičkovými umelcami, bez rozdielu či sú to operné scény, filharmónie alebo festivaly, aj kremnického organového zamerania. Viedenská štátna opera, Covent Garden i MET v New Yorku pozývajú opakovane tých najvýznamnejších a najlepších, rovnako Viedenskí či Berlínski filharmonici sú miestom najlepších dirigentov a sólistov, a aj Kremnický hradný organ má tu česť, že jeho pozvanie opakovane prijali svätoštefanskí Peter Planyavsky, Ernst Wally, virtuóz Johannes Zeinler i László Deák z Budapešti. K najžiadanejším patrí aj Gianluca Libertucci, titulárny vatikánsky organista, zastávajúci jednu z najvýznamnejších pozícií v hierarchii určenej cirkevným organistom. Ak sme spomenuli aspoň príkladom špičkové umelecké inštitúcie, tak platí, že aj v jednom roku sa tí najlepší môžu vracať, pretože sú vždy žiadaní, vždy obohatia umelecké dianie a permanentne nastavujú interpretačné hodnoty čo najvyššie. V našom prípade tí najlepší k nám prichádzajú opakovane, pretože nielen my chceme neustále poznávať ich majstrovstvo, ale aj oni vždy radi zavítajú v podstate do malého mestečka, v organovom umení však do dôležitého organového centra. Gianluca Libertucci náš festival pozná, jeho organ je mu blízky a rozumie si s publikom. V archíve máme množstvo záberov ako nadšenému publiku dáva autogramy i ako na jeho koncert prišli priaznivci pôsobiaci v cirkevnej štruktúre. Nás môže len tešiť, že takáto obojstranná spriaznenosť nás spája s profesorom Libertuccim, že bez zaváhania prijal naše pozvanie, aby zachoval kontinuitu stretávania sa s umením tých najlepších. Vatikánsky organista Gianluca Libertucci bude hrať na festivale 30. júla a už teraz sa tešíme na stretnutie s ním.

22. 12. 2021: Pred sviatkami i pred 26. ročníkom festivalu

Vážení priatelia festivalu Kremnický hradný organ, ponajprv by sme sa chceli poďakovať za priazeň, ktorú ste festivalu venovali v jeho jubilejnom ročníku. 25 festivalových ročníkov nie je málo, stretli sme sa radosťami i strasťami, umeleckých úspechov bolo ale rozhodne najviac. Aj jubilejný ročník sa nimi môže pochváliť a povedzme si rovno, vystúpenie Lászloa Deáka bolo svetové, hodné Notre Dame či londýnskej katedrály St. Paul, nie ? Festival má svojich stálych návštevníkov, samozrejme prichádzajú aj noví, sledujeme generačné výmeny, festivalové publikum je ale tým elixírom, ktorý prináša vždy pozitívnu energiu, partnerstvo i spoluúčasť na umeleckej tvorbe. Veľká vďaka za toto všetko.
 
V týchto predsviatočných dňoch začíname predstavovať 26. festivalový ročník. Prinesie rad znamenitých interpretov, jeho mimoriadnosťou ale bude fakt, že programovo sa bude zameriavať na francúzsku tvorbu, na najvýznamnejšie opusy, ktoré sú stálymi klenotmi organovej literatúry. Každý festivalový večer prinesie jedno, dve organové diela, ktoré si zaslúžia osobitú pozornosť. Aj keď nemôžeme predstaviť celú klenotnicu francúzskej organovej literatúry, významný diel týchto skvostov bude predstavený nielen preto, že sú kompozičnými perlami, ale aj preto, aby sa prezentovali kvality kremnického organu, v posledných rokoch zásluhou našich organistov exceloval, ako ozajstný majstrovský inštrument, s paletou farieb a dynamických odtieňov.
 
Prijmite prosím prianie všetkého najlepšieho, k nastávajúcim Vianočným sviatkom i do ďalšieho roka. Veríme, že ťažkosti, s ktorými sa stretávame počas posledných mesiacov sa nám podarí lepšie zvládnuť s organovým umením, ktoré sa bude spájať s krásnou architektúrou kremnického kostola sv. Kataríny i domovského Mestského hradu. Budeme radi, keď občas zavítate na tieto festivalové stránky, tak ako vždy doteraz, nájdete tu najnovšie informácie o programe, interpretoch i samotnom festivale.     
 

15. 08. 2021: Kremnický hradný organ - Záver jubilejného 25. ročníka

Festival Kremnický hradný organ, jeho 25. ročník sa skončil. Istotne, založil tradíciu organového umenia v Kremnici, na ktorú hodno naväzovať, najvýznamnejšie osobnosti súčasného organového umenia (len námatkovo Ericcson, Fagius, Christie, Peretti, Planyavsky, Fassang, Szabó, Pálúr, Deák, Rogg, Scott, Veselá, Klinda, Sokol, Michalko a i) by do Kremnice asi neprišli, keby  necítili serióznosť a poctivosť prípravy každého festivalového ročníka. Títo veľkí majstri otvorili dvere ostatným, aj mladým nádejam z organových súťaží, aby sa zviditeľnili, aby sa  predstavili festivalovému publiku, aby krok za krokom aj s pomocou kremnického festivalu si budovali kariéru. Stačia len dva príklady, Vincent Dubois – v Kremnici ako študent, dnes organista v Notre Dame, no a náš István Nagy – na začiatku prišiel so skromným repertoárom, dnes disponuje s tak rozsiahlym, že mnohí starší by mu mohli závidieť. No a navyše ruka v ruke s repertoárovým potenciálom prišli Nagyovi pozvania na celé Slovensko a do zahraničia.
 
Kremnický hradný organ za dobu svojho trvania neodriekol ani jedno vystúpenie, náhradný program sa uskutočnil z dôvodu úrazu len raz a teraz z dôvodu nezaočkovania nemohol pricestovať zahraničný organista. Hodnotiť takéto festivalové dianie sú najkompetentnejší festivaloví návštevníci, naše publikum prichádza na Kremnický hrad do kostola sv. Kataríny rado, vie, že umelecky odíde vždy spokojné. Aj posledné dva roky, keď sa festival musel vysporiadavať s epidemiologickými opatreniami prichádzali návštevníci z diaľky, bežná vzdialenosť je Žilina, Liptovský Mikuláš, Rožňava, Košice. Festivalové publikum je najväčší poklad Kremnického hradného organu,  všetky strasti, ktoré prináša každoročná príprava sú kompenzované zadosťučinením, že návštevníci Kremnice toto mesto vnímajú už nielen ako slávne banícke a minciarske centrum, ale aj ako mesto, ktoré sa spája s organovým umením. Horemenovaní majstri si toto veľmi dobre uvedomovali a radi prichádzali do Kremnice, vediac, že sa tu stretnú s citlivým, skúseným a umelecky rozhľadeným publikom.
 
 
Jubilejný 25. ročník chcel priniesť tie hodnoty, ktoré naše publikum akceptuje, hodnoty, ktoré obohacujú a prinášajú pôžitok z umenia. Preto na prvom mieste stál mimoriadne starostlivo koncipovaný program. Taký, ktorý prináša tradičné organové opusy, ale aj menej tradičné, opusy v transkripcii, ktoré obohacujú silou skladateľských invencií. Preto zneli ucelene Widorova 6. sonáta, Guilmantova 1. sonáta či Lisztovo Ad nos, vzorce kompozičnej kvality, ktoré aj po vzniku množstva iných diel zostali vždy v popredí, ako najlepšie a najžiadanejšie. Popri týchto priniesol festival transkripcie,  z ktorých Obrázky z výstavy a Chačaturjanovo Adagio stoja temer na úrovni organových originálov. K citlivému programovému výberu festival rovnako citlivo vyberal interpretov. K excelentnej Widorovej 6. sonáte sa nehodil nik lepší ako László Deák, znalec francúzskej hudby, skvelý interpret, skúsený a zrelý organista, Ku Guilmantovi zase náš István Nagy, dnes už tiež skúsený a rozhľadený organista. Príležitosť dostali aj mladí, laureát zo St. Albans Christian Gross či  kutnohorský umelec Michal Hanuš.  Mozaika sa tak skompletizovala, veľký profesor, katedrálny organista, laureát medzinárodnej súťaže, všetky zložky boli zastúpené, programová zložka i zložka interpretov pôsobili bezpochyby kultivovane.
 
Festival medzinárodného rozmeru, akým Kremnický hradný organ istotne je potrebuje svojho registrátora. Je pravda, že Prof. Deák prišiel so svojou registrátorkou (doc. M. Kecskés) a aj Mag. Gross prišiel so svojou registrátorkou (Mag. L. Hummel). Je ale pravda, že obe registrátorky už na festivale koncertovali, takže organ poznali, vyznali sa v jeho špecifikách. O tých sme hovorili v úvode záverečného festivalového večera, spomenuli sme mimoriadne registrové dispozície nástroja, ako aj to, že špičkové interpretácie sa musia diať za pomoci jedného, optimálne dvoch asistentov, registrátorov. Tým hlavným festivalovým registrátorom je Mgr,art. Ján Bulla, okrem dvoch spomenutých registroval všetkým ostatným. Registroval aj v minulých rokoch, takže možno sa stotožniť s názorom, že ako jeden z mála slovenských organistov kremnickému organu rozumie,  vie upozorniť na jedinečnosti nástroja a upozorniť na akustické zvláštnosti vychádzajúce z rozloženia organových súčastí v priestore chrámu.
 
 
Ján Bulla na záverečnom koncerte vystupoval ako sólista, program francúzskej proveniencie oslovil publikum a bol dôstojnou bodkou za jubilejným ročníkom.
 
Tak ako po minulé roky, k festivalu sa ešte vrátime neskôr, v našich obvyklých codach.
 
 
Nateraz možno prijať záver, že Kostol sv. Kataríny v symbióze s organom Rieger-Kloss tvoria jedinečný akustický priestor, ktorý je základom výnimočných interpretácií. Svedkami tohto sme boli neraz v minulosti, tohoročné interpretácie Widorovej 6. sonáty a Guilmantovej 1. sonáty, ale aj Obrázkov z výstavy však boli tak závažné, že umeleckú latku kremnického festivalu možno označiť a porovnať s tými najvýznamnejšími podujatiami, ktoré sa konali v najväčších organových centrách, kdekoľvek v Európe.  

10. 08. 2021: Záver festivalu: hrať bude Ján Bulla

Jubilejný 25. ročník festivalu Kremnický hradný organ sa v sobotu skončí. Hrať bude organista, ktorý ako jeden z mála podobných hudobníkov videl do tvorivej kuchyne temer všetkých organistov, ktorí na našom festivale koncertovali. Ján Bulla je totiž našim hlavným registrátorom, asistoval skoro všetkým hosťujúcim organistom, radil im ako nastaviť registrové kombinácie, radil im ako sa zamerať na akustiku chrámu, spoznal ich prstovú i pedálovú techniku, spôsob registrovania a hrania a je jediný, kto počas koncertu stál pri nich. Častokrát bol ich psychickou oporou. Tentoraz bude hrať Ján Bulla sám, obľúbenú Gotickú suitu i dva Chorály Césara Francka. Dôverne pozná kremnický organ, jeho skryté zákutia, vie ako s takýmto veľkým nástrojom narábať.

 
Jubilejný ročník nášho festivalu priniesol viacero excelentných, priam svetových interpretácií, návštevníci istotne potvrdia, že interpretácie Lászloa Deáka alebo Obrázky z výstavy či Wagnerov Smútočný pochod Istvána Nagy stáli naozaj zato.
 
 
Ján Bulla  svojim recitálom uzavrie festival, ktorý je po 25 rokoch dôstojnou kapitolou v dejinách organového umenia na  Slovensku i kultúrnych dejinách samotnej  slobodnej kráľovskej banskej Kremnice.

08. 08. 2021: 6. festivalový koncert: Nagyova bravúra

Bravúrne interpretácie boli ozdobou šiesteho festivalového večera. Bez ohľadu na meno interpreta, artefakty, ktoré sme počuli by si našli miesto v ktorejkoľvek významnej svetovej katedrále. Že tvorcom interpretácií bol náš István Nagy je skutočnosť, ktorú nemôžeme brať ako
 
 
fakt ojedinelý alebo fakt náhody, ale ako fakt dlhoročnej systematickej práce a zdokonaľovania sa  v umení organovej interpretácie. Samotný program bol výsostne reprezentatívny, niesol romantizujúce prvky, nielen v súvislosti s dobou vzniku diela, ale aj myšlienkovo-obsahovým zameraním. Veľký francúzsky romantik, klasik organového umenia Alexandre Guilmant je tvorcom sonáty ( č.1 ), ktorá sa stala základným repertoárovým opusom, čo je nadnesene povedané snom každého skladateľa, nemecký skladateľ Richard Wagner je jedným z vrcholov epochy romantizmu, ktorý zásadne ovplyvnil vývoj opernej tvorby. No a nakoniec Aram Chačaturjan, žijúci síce v rokoch 20. storočia, svojim duchom ale úžasný romantik, tlmočiaci nielen nápevy svojho arménskeho národa, ale aj piesne a uspávanky svojej mamy, tak ako ich počúval. Program Istvána Nagya mal teda pôdorys čisto romantický a on mal vložiť doň svoj osobnostný vklad, svoju predstavu o charakterových obrazoch interpretovaných diel. Zvolil si prvok nerozlučne spájaný s romantizmom,  prvok virtuozity, technickej bravúry a excelencie. Prirodzene, virtuozita sa najviac prejavila  v Guilmantovej Jednotke, tretia časť je k technickej bravúre predurčená. Pridal ku nej aj prvú časť, kde výrazu maestoso nadradil brilanciu hráčskej techniky. Wagnerov Smútočný pochod, ani Chačaturjanovo Adagio v Nagyovej transkripcii
 
 
nevyžadovali technické nároky Guilmanta, tieto dve desaťminútové diela však niesli v sebe obrovský náboj napätia, obsahovú bohatosť, rozmanitosť a invenčnosť, a to si vyžadovalo plnú angažovanosť fantázie interpreta. Obe tieto interpretácie niesli v sebe krásne interpretačné gradačné oblúky, vyžarovala z nich majestátnosť i krehká chačaturjanovská lyrika, v každom prípade nad všetkým ale stál István Nagy ako suverén organovej hry, ako organista medzinárodného formátu,
 
 
ako umelec, ktorý mnohým ukázal ako im ušiel vlak. Jeho koncertná prax vyrástla a zdokonalila sa svojím dielom aj na festivale Kremnický hradný organ,  Nagy si s publikom rozumie, vie ho zaujať a osloviť. Sobotňajší Nagyov výstup mal však aj iné rozmery, akoby sme o nich tušili v našom predchádzajúcom príspevku. Písali sme o hĺbavých myšlienkach, ktoré nám ponúkajú Wagner a Chačaturjan, iste, vopred sme nemohli vedieť ako bude publikum reagovať, ako tvorcovia i Nagy zaujmú. Náš subjektívny pohľad a dojem z festivalového večera nám pripomína maximálnu sústredenosť publika, pokoj a aktívne vnímanie, keď i potlesk sa stáva rušivým prvkom. Áno, Guilmant končil potleskom, jeho tretia časť je strhujúca. Smútočný pochod a Adagio sú však iným obrazom, v týchto dielach sa naplno prejavila hĺbavosť, ponor do ľudských duší, osudov i nálad. Tu bol potlesk rušivý a po Smútočnom pochode sa ho naše maximálne citlivé a vnímavé publikum zdržalo. Aj Chačaturjan končil v krásnom piane, kde akékoľvek neumelecké zvuky by boli cudzie. Atmosféra a nálada tohto festivalového podujatia bola  výnimočná, inšpiratívna, mnohí si ani nevšimli, že pôsobivé chačaturjanovské Adagio znelo dva razy, aj ako prídavok.

02. 08. 2021: István Nagy bude hrať v sobotu 7. augusta program, ktorý osloví srdce každého

Veľká organová klasika - Guilmant
špičkové obsahovo-výrazové dielo - Wagner 
neopakovateľná lyrika - Chačaturjan
 
Pri predstavovaní druhého programu I. Nagya sme zámerne použili tak trochu emotívny nadpis,  pri podrobnejšom pohľade  zistíme, že tomu tak naozaj je. Guilmantova 1. sonáta Istvánovi Nagyovi charakterovo sedí, vo festivalovom kremnickom chráme ju už hral, má ju perfektne pripravenú a vie ju adaptovať na kremnické organové registrové a kombinačné špecifiká. Je to jedno z najznámejších diel organovej literatúry, často krát sa hrávajú jednotlivé časti osobitne. Nagy bude hrať túto sonátu v kompletnej forme, a teda úvodné monumentálne Largo a Allegro bude autentickým majestátnym vstupom do koncertu, koniec-koncov, časť má aj označenie Maestoso. Melodická, kantilénová druhá časť je akoby relaxom  po energickej prvej časti a súčasne prípravou k záverečnému Finále, časti, ktorá sa často hráva ako prídavok, je obľúbená organistami i publikom.
 
Druhé a tretie dielo koncertu Wagner (Smútočný pochod) a Chačaturjan (Adagio) pôsobia navonok nesúrodo, akoby za sebou nemohli stáť. Opak je však pravdou, Smútočný pochod je dielo evokujúce spomienky, úctu a pamiatku, je to jedno z najzákladnejších diel hudobnej literatúry, s väzbou na daný charakter hudby. Wagnerovo  dielo je hudobným obrazom vyjadrujúci clivotu a smútok a po takomto emotívnom precítení musí nasledovať pokoj, láska a pozitívna emócia. Chačaturjanovo Adagio takýmto je, je to časť z baletu Spartakus, emotívny tanečný výstup Spartaka a Phrygie, znovu jedno z najfrekventovanejších tanečných výstupov, u nás v transkripcii prenesený do kráľovského nástroja organu. Wagner a Chačaturjan teda na seba naväzujú, oslovujú citlivé a vnímavé publikum, každý svojim umeleckým jazykom, ponúkajú svoje hĺbavé myšlienky a vyzývajú k podobnému citovému zamysleniu.
 
Guilmantova 1. sonáta a dvojica diel Richarda Wagnera a Arama Chačaturjana tvoria jeden z najexpresívnejších programov, aké kedy na Kremnickom hradnom organe odzneli.




 © 1997-2022 Ars Consulting Bratislava