23. 07. 2024: Ágoston Gedai

Maďarský organista Ágoston Gedai to má z Budapešti do Kremnice relatívne najbližšie, prichádza ale z Mekky špičkového organového umenia.

Na Akadémii F. Liszta študoval u profesorov Lászlóa Fassanga, Balásza Szabóa, Jánosa Pálúra a Istvána Rupperta, najlepších, akých si mohol priať. Všetci boli aj u nás v Kremnici a patria k špičkám súčasného organového umenia. Prirodzená generačná výmena má za dôsledok, že aj Ágoston sa dostáva do popredia a dnes patrí medzi najvýraznejšie osobnosti strednej generácie organistov v Maďarsku.

Aj on už v Kremnici bol a jeho skutočne umelecky hodnotný kremnický debut je príčinou jeho opätovného pozvania. Kremnické prostredie, organ a poslucháčsku náročnosť pozná a preto pristupoval k tvorbe programu s rešpektom, jeho program vrcholiaci s Čajkovského Manfredom je pútavý, pre publikum vďačný. Ágoston Gedai pricestuje vo štvrtok večer z Budapešti, aby registračne náročné opusy pripravil pre festivalové publikum.

21. 07. 2024: Raimondo Mazzon - organový virtuóz

Krátko na úvod: Raimondo Mazzon ponúkol festivalovému publiku obrovskú dávku hráčskej virtuozity, množstvo invencií pri príprave farebných kombinácii organového zvuku a napokon hráčsku suverenitu a rozhľad, stáť nad interpretovaným dielom a formovať ho podľa vlastných predstáv.

Áno, je to už raz tak, sú organisti, ktorí sú otrokmi organu, otrokmi diel a sú organisti, ktorí sú pánmi organu a k samotnému dielu sú v partnerskom, nie poddanom vzťahu. Pravdu povediac, takýchto suverénnych organistov ako je Raimondo Mazzon je málo, nevravíme, že nie sú, treba ich hľadať a sú drahí. Raimonda Mazzona poznáme z Viedne, kde ho najprv učil profesor Pier Damiano Peretti a počas jeho voľna Johannes Zeinler. Tvrdíme, že s obrovským talentom už musel prísť do Viedne, kde ho profesor Peretti nasmeroval do správnych interpretačných koľají, postavil ho na začiatok dráhy úspešného umelca. Zrejme toto bola najdôležitejšia fáza štúdia vo Viedni, spoznať základné náležitosti vyspelej organovej hry, naučiť sa analyzovať dielo a formovať ho tak ako to robia tí najlepší. Zrejme tam sú počiatky jeho interpretačnej suverenity, prstovú a pedálovú zbehlosť má ako božský dar, postaviť sa ale profesionálne správnym smerom k dielu je vec štúdia.

Spomenieme dve dominantné diela jeho programu, Wagnerova transkripcia predohry k Blúdnemu Holanďanovi je je práca s veľkým orchestrálnym zvukom, s obrovskými gradáciami a vzhľadom na to, že ide o vyspelé neskororomantické orchestrálne dielo, tak je to práca s množstvom nôt, ktoré pôvodne patrili sláčikovým nástrojom či množstvu dychových inštrumentov. Prácu s touto matériou zvládal Mazzon bravúrne, nás ale ešte viac zaujalo zvládnutie wagnerovského štýlu, keď v priebehu minúty sa tri razy mení tempo, dynamika a motivická práca. Oceňujeme zvládnutie náročného wagnerovského myslenia o to viac, že Mazzon je ešte mladý človek a takáto interpretačná suverenita s Wagnerovym opusom nie je bežná. Podobná, ale v niečom predsa len odlišná bola interpretácia Widorovej 5. symfónie. Toto základné dielo organovej literatúry odznelo od svojho vzniku nespočetne krát, záverečná toccata je temer hitom, hitom ale nie je interpretácia kompletného diela v celosti, diferenciácii motivických úsekov, nálad a celkového zvukového obrazu, pretože samotný autor Charles Marie Widor bol excelentný organista a bol tým najpovolanejším, kto vedel autenticky modelovať organový zvuk kompozične i interpretačne. Životopis Widora je istým obrazom doby, stretnutí najlepších s najlepšími. A k tomuto sa Mazzon snažil priblížiť, na jeho vek veľmi úspešne, s dávkou porozumenia u publika. Prirodzeným zavŕšením Mazzonovej interpretačnej tvorby boli dva prídavky, znovu virtuózne ladené, výsostne efektná Jazda valkýr Richarda Wagnera a dielo, ktoré publikum nevedelo a nevidelo ako bolo hrané. Mozartovský fragment hraný priamo z partitúry, bez predošlej transkripcie do organovej dispozície.

Formulácia záveru tohto textu nie je zložitá: Raimondo Mazzon je typ vyspelého organistu, ktorý úroveň organovej interpretácie dáva na vysoký hodnotový stupeň, smelo nastavuje latku náročnosti do nie bežných výšin a to najdôležitejšie, je nesmierne cenný pre publikum, na vlastnom príklade ukazuje ako majú znieť umelecky cenné interpretácie, ktoré nás vzďaľujú od tak rozšírenej priemernosti k métam výnimočnosti.

16. 07. 2024: Raimondo Mazzon

Taliansky organista Raimondo Mazzon patril minulý rok k najväčším prekvapenia festivalu. Skvelými interpretácia si podmanil naše publikum a zožal naozaj veľké ovácie. Tohto roku bude hrať veľkú trankripciu predohry Blúdiaci Holanďan Richarda Wagnera a kompletnú 5. symfóniu Ch. M. Widora – program veľkolepý, prináležiaci veľkému medzinárodnému festivalu. „Dear Raimondo, welcome to Kremnica !“

14. 07. 2024: Mária Budáčová - koncert

Keď sme opakovane po festivalovom podujatí počuli vyjadrenia našich návštevníkov, že koncerty Kremnického hradného organu pôsobia pokojne, kultivovane, peknou hudbou a samozrejme úžasnými interpretačnými výkonmi, povedali sme si, že takéto poznanie treba zverejniť. Je to naozaj tak, že keď do Kostola sv. Kataríny sa v sobotu podvečer prichádzajú návštevníci bez akéhokoľvek stresu, bez akéhokoľvek invazívneho konania či správania sa, tak je to skutočne príjemné konštatovanie, že Kremnický hradný organ prináša návštevníkom pohodu, umelecké zážitky a do istej miery odpočinok.

Aj druhy festivalový koncert predstavil slovenského interpreta, Máriu Budáčovú, ktorá už niekoľko rokov umelecky pôsobí v Kanade. Hrala pekný program, Franckove Prelúdium, fúga a variácie nemožno inak nazvať než ľahodne pôsobiace melodické dielo, zaujímavý bol tiež opus kanadskej skladateľky Rachel Laurinovej, tak trochu widorovsky inšpirovaná 1. symfónia a na záver reprezentatívne dielo Césara Francka Grande Piece Symphonique. Opätovne musíme zdôrazniť príjemné plynutie programu s ďalším názorom návštevníka, ktorý síce na festivale už v minulosti bol, ale nie je pravidelným návštevníkom. Vyjadril sa o pôsobivom zvukovom prejave organu, a to nevedel, že pred letnou sezónou prešiel organ dosť náročnými organárskymi prácami, čo evidentne prispelo k jasnému, číremu zvuku nástroja.

Podčiarkujúc, organ Rieger-Kloss spolu so skvelou akustikou chrámového prostredia je tým najlepším miestom pre vysokoprofesionálne a umelecky excelentné interpretácie u nás na Slovensku. Je to tá najlepšia vizitka Kostola sv. Kataríny i samotného Múzea mincí a medailí, ktoré má chrám vo svojej správe.

Zdá sa, že Kremnický hradný organ veľmi intenzívne žije v mysliach milovníkov organového umenia, denno-denne sa zaujímajú o vstupenky a Zámocké námestie pri Severnej bráne je počas koncertov zaplnené autami z celého Slovenska. Podľa všetkého, nasledujúce podujatia s Raimondom Mazzonom, Ágostonom Gedaiom a našimi Pavlom Valáškom a Istvánom Nagyom, budú pod veľkým drobnohľadom festivalového publika.

10. 07. 2024: Počasie a doprava

Sú prírodné javy, ktoré akosi nevieme ovplyvniť. Už po minulé roky sme upozorňovali na vysoké teploty ovzdušia, ktorým sa nevie vyhnúť ani Kremnica. Chceli by sme preto požiadať našich ctených návštevníkov, aby si už teraz zaobstarali a na festivalové podujatie priniesli fľašu minerálky, predsa len, nápor na organizmus je v týchto dňoch enormný.

Vysoké teploty vzduchu prinášajú možnosť vzniku silných búrok. Ak by takýto jav nastal počas koncertu, prosíme vás, aby ste sa riadili pokynmi organizátorov. Najbezpečnejšie je počkať v chráme kým búrka odznie a až potom bezpečne odísť.

* * * * * *

V Kremnici je spustených niekoľko dopravných semaforov, možno to prispeje k upokojeniu tranzitnej, predovšetkým kamiónovej dopravy. Napriek tomu sme na našich návštevníkov mysleli a opätovne sme pre nich inštalovali smerové tabuľe, ktoré ich budú navigovať až pred Severnú bránu kremnického Mestského hradu. Tabule sú dostatočne veľké, len treba ísť pomalšie, aby ste ich v spleti ostatnej dopravy neprehliadli.

Navigujú na Továrenskú ulicu, priamo k bezbariérovému vchodu do hradu na Zámockom námestí.

Odbočka vpravo - v smere z Kremnice do Martina

Odbočka vľavo - v smere z Martina do Kremnice

Zámocké námestie - Kremnica - v pozadí vchod do hradu

08. 07. 2024: Koncertovať bude Mária Budáčová

Aj druhá festivalová úspešná slovenská organistka Mária Budáčová prichádza zo zahraničia, z Montrealu, kde vysokoškolské štúdiá absolvovala u prominentného profesora Hans-Ola Ericcsona. Jej umelecký rast sledujeme dlhé roky, od čias, kedy študovala na AMU v Prahe. Neskôr bola v rámci Erasmu vo Viedni u profesora Perettiho a napokon v Montreale. Odvtedy bola u nás v Kremnici niekoľko krát, pamätná je jej interpretácia organového partu v Mozartovom Rekviem, ktoré interpretovala spolu so zborom Adoremus. Momentálne pôsobí v Montreale a je úžasné koľko tam dostáva koncertných príležitostí. V konečnom dôsledku sa vieme dopátrať dôvodov jej úspešného pôsobenia v Kanade, vždy bola mimoriadne zdatná v organovej hráčskej technike, presvedčili sme sa o tom aj tu v Kremnici, keď koncertovala spolu so svojim profesorom Ericcsonom. Mária Budáčová má v Montreale veľmi dobrú povesť a možno aj preto zaradila do svojho programu dielo kanadskej skladateľky, organistky a profesorky Rachel Laurin, aby demonštrovala kanadskú tvorbu u nás, ale možno aj preto, aby domáca kanadská hudobná komunita vedela, že Budáčová chce byť platným členom vyspelej organovej spoločnosti, ktorá pôsobí v Montreale.

Mária Budáčová priletela minulý týždeň na Slovensko, do Kremnice príde vo štvrtok a už teraz sme presvedčení, že sa úspešne zaradí do radu úspešných slovenských organistov KHO 2024, ktorý otvoril minulý týždeň István Nagy.

07. 07. 2024: Mgr. István Nagy - otvárací koncert festivalu

Odpoveď na častokladené otázky, prečo je tohto roku kladený dôraz na úspešných slovenských organistov prinieslo z časti už úvodné podujatie Kremnického hradného organu. Samotný obsah odpovede je súčasne jednoduchý i zložitý, na Slovensku chýbajú celé generácie organistov, ktorí majú ambície okrem bežných bohoslužobných povinností byť koncertne činní. Hoci Kremnický hradný organ je tohto roku už v 28. vydaní, veľmi dlho sme museli čakať a trpezlivo selektovať, ktorí z našich budú sa vedieť zaradiť do radu excelentných organových virtuózov, ktorí vytvorili renomé nášmu festivalu. Hoci okolnosti, ktoré nevieme ovplyvniť zapríčinili, že väčšina našich skvelých organistov pôsobí v zahraničí, s mimoriadnou dávkou zadosťučinenia akceptujeme ochotu troch našich umelcov pricestovať na Slovensko a predstaviť nášmu publiku svoje umenie. Do hry teda vstúpili dva najvýznamnejšie faktory, dosiahnutá obdivuhodná interpretačná zdatnosť a skvelé repertoárové vybavenie našich troch umelcov.

Nateraz spomeňme Istvána Nagya, ktorý okrem pedagogického pôsobenia má významné koncertné aktivity na celom Slovensku i v zahraničí, pripravuje a vydáva CD, študuje stále nový repertoár a pre nás to najdôležitejšie, nesmierne umelecky dozrieva. Jeho program bol náročný, pre interpreta i publikum, a to program po úvodnej Lacrimose zreteľne gradoval. Už v Bachovi hľadal Nagy vnútornú dynamiku, temer neomylnú prstovú techniku podporil obrovskou dávkou fortissima na záver bachovskej fúgy. Bach BWV 552 nám dával tušiť, že KHO 2024 otvára zrelý umelec, vynikajúco technicky disponovaný, stojaci bez problémov nad dielom a dávajúci mu svoju interpretačnú predstavu. Nie že by sme všetko chválili, ale vyspelé osobnosti prinášajú nové umelecké pohľady na umenie, ktoré síce nemusíme vždy akceptovať, ale v každom prípade prijať ako osobnostný vklad umelca.

Aj následné Concerto A. Marcella cielilo k virtuóznej perfektnosti, využívajúc bohaté melodické ozdoby a temer konštatné metronomické tempo. Neraz sme zdôrazňovali, že predovšetkým mladá generácia výborných organistov smeruje k virtuózne zameraným interpretáciám, skutočným vrcholom Nagyovych úvodných festivalových interpretácií bola však Sonáta na 94. psalm Juliusa Reubkeho. Vzhľadom na to, že ide o dielo extrémne obsažné, doplnené konkrétnymi biblickými textami od interpreta sa žiada nielen technická suverénnosť interpretácie, ale predovšetkým intelektuálny vklad interpreta, ukážka umeleckých názorov ako sa ako organista vysporadúva s biblickými obrazmi, ako im dáva vážnosť a osvedčuje historickú pravdu. Nie, tu nás organista nemôže zmiasť, ak necítime myšlienkovú hĺbku umelca, ostávame vždy na polceste v pochopení interpretačnej suverenity interpreta.

István Nagy, v skratke povedané, presvedčil publikum i nás, že je zrelým, skúseným interpretom, ktorý nie náhodou býva magnetom našich festivalových koncertov.

P.S.: Odzneli dva prídavky - István Nagy: Scherzo a Ch. M.Widor: Symfónia č.5 - Toccata

04. 07. 2024: István Nagy otvorí festival Kremnický hradný organ 2024

Účinkovanie organistu Istvána Nagya na tohoročnom festivale začalo fakticky už 2. júla, keď Rádio Devín pripravilo prezentáciu nášho festivalu a Nagyove interpretácie ilustrovali organ inštalovaný v Kostole sv. Kataríny.

Slávnostné otvorenie sa však uskutoční teraz v sobotu o 19. hodine a veľa priaznivcov festivalu si už vyhradilo čas na toto podujatie, je to predsa len najväčšie hudobné podujatie v meste Kremnica, ktoré umeleckým dosahom ďaleko presahuje hranice našej krajiny. Možno práve preto sa častokrát hovorí, že v letných mesiacoch je Kremnica centrom organového umenia na Slovensku a tomu nasvedčuje aj programová skladba každého festivalového podujatia. Program Istvána Nagya bude zahrňovať veľkú grandióznu Sonátu na 94.žalm Juliusa Reubkeho, dielo nesmierne pôsobivé, tajomné i virtuózne. Aj ostatné diela budú výnimočné, Bachova Fúga BWV 552 a Concerto A. Marcella patria k veľmi obľúbeným opusom. Úvod bude patriť časti Lacrimosa z Rekviem, KV 626 W. A. Mozarta. Ide o dielo mimoriadne, zaujímace osobitné postavenie v hudobnej literatúre, opus, ktorý osloví každého poslucháča a privedie ho myšlienkami k najbližším. Možno by stálo za úvahu, nechať tento fragment z Rekviem doznieť bez potlesku, nech doznieva v mysli každého poslucháča, nerušene a v pokoji.

Kremnický hradný 2024 sa bude konať vždy v sobotu až do 10. augusta, podrobné programy sú na ďalšej podstránke a aktuálne informácie prinášame takmer denne.