15. 03. 2014: Interludium III

Určite nie náhodou prinášame v Interludiu pohľad na vatikánskeho organistu Prof. Gianluca Libertucciho. Chceli by sme vyjadriť nie len uspokojenie, ale sa aj pochváliť, že organista angažovaný na tak vysokom poste opäť zavíta do Kremnice.

Po prvý raz sme sa Gianlucom stretli v nemeckej Fulde, kde v tamojšej katedrále mal recitál. Navzájom sme sa predstavili a predniesli svoje poslanie, Gianluca ako profesor a vatikánsky organista, my ako autori organového festivalu s ambíciou excelentnosti v poznaní známych katedrálnych i mladých perspektívnych organistov. Od času nášho prvého stretnutia vo Fulde vládne medzi nami úcta a vzájomný rešpekt. S Prof. Libertuccim sme už pripravili niekoľko koncertov a či už ide o naše stretnutia v Kremnici alebo bezpočetne krát v Ríme, vždy dominuje osobnostný rešpekt, Gianlucova charizma a z našej strany to najdôležitejšie – dôvera v Gianlucovo organové majstrovstvo.

Libertucciho umelecká kariéra nebola jednoduchá, popri bohoslužobných povinnostiach učil na viacerých vysokých školách, v sicílskej Catanii, Perugii a teraz aj vo Venezii. Kto si len vie predstaviť vzdialenosti týchto miest od Ríma, s tým, že Gianluca dochádzal do týchto miest týždenne, určite vysloví úprimné uznanie. Aj dnes pôsobí v Benátkach a každý pondelok ráno cestuje za svojimi študentmi a v utorok podvečer sa vracia do Ríma. A potom len hrá, konzultuje, koncertuje i radí a znovu cestuje. A vždy v dobrej nálade. Nie raz sme ho videli v Bazilike San Pietro, hoci nemal službu pri omši ako radil menej skúsenému organistovi s registráciou, ako konzultoval s duchovnými o hudobných fenoménoch omše, ale tiež pri spolupráci s predstavenými i veriacimi jeho domovskej Baziliky švajčiarskej gardy, ktorá sa nachádza na území Vatikánu.

Gianluca už dobre pozná cestu do Kremnice. Kedysi prichádzal priamo do Bratislavy, dnes je to výhodnejšie do Viedne a potom autobusom do Kremnice. V Kremnici už dôverne pozná to najdôležitejšie – hrad, organ a neopakovateľnú atmosféru. Pozná aj množstvo reštaurácií a vždy si pochvaľuje dobrú pizzu, ktorú pripravujú v jednej z reštaurácií na pešej zóne.

Náš taliansky hosť má už dávno zakúpený cestovný lístok do Kremnice, teraz len dolaďujeme detailný program. A azda to najdôležitejšie: Prof. Libertucci bude hrať v Kremnici 27. júla, teda v strede prázdnin a ak by sme nedodali, že Prof. Gianluca Libertucci je v súčasnosti najvýznamnejšia osobnosť organového umenia, ktorá pôsobí teraz vo Vatikáne – rozprávanie o tomto umelcovi by nebolo úplné.

19. 01. 2014: Interludium II

Prof. Josef Kšica je prvý organista, s ktorým sme urobili predfestivalový rozhovor. Uskutočnil sa ešte na sklonku minulého roka v Prahe, samozrejme že nie na inom mieste, než v blízkosti umelcovho pôsobiska Chrámu sv. Víta na Hradčanoch. V malej kaviarničke, pár metrov od chrámu sme spoznávali umelecký príbeh umelca, ktorý je hudobným riaditeľom svätovítskej Katedrály a umeleckým spolupracovníkom českého kardinála Dominika Duku. Akože inak, hľadali sme aj spoločné priesečníky, a tie sme našli v organistovi Kentovi Tritlovi z New Yorku, Kent hral najprv v Kremnici a potom po pár mesiacoch v chráme sv. Víta, vzájomné komunikácie sa istotne prelínali. Počúvať rozprávanie o umeleckých aktivitách Josefa Kšicu bolo zážitkom a vyžadovalo sústredenosť, aby sme množstvo osobností a skladieb, ktoré umelec interpretoval v Európe, Japonsku i USA vedeli okamžite zaradiť. Hľadali sme charakteristiku ako čo najadekvátnejšie predstaviť tohto umelca. Ide totiž o organistu, čembalistu, zbormajstra i skladateľa v jednej osobe, určite o jednu z najvýznamnejších osobností súčasného českého hudobného života. Asi najpriliehavejšie oslovenie by bol významný cirkevný hudobník, pretože väčšina umeleckých aktivít sa predsa len viaže k cirkevnému prostrediu. Kšica nielen organom sprevádza bohoslužby, ale aj interpretuje veľké vokálno-orchestrálne opusy, v chráme, na koncertných turné, vždy zanietene, so zmyslom pre historické súvislosti. Po spoznaní dispozície kremnického organu okamžite zareagoval programom, ktorý je aj pre náš festival nový, v českej časti programu nepoznaný. Prof. Josef Kšica šírkou svojho umeleckého pôsobenia bude patriť k najvýznamnejším hosťom tohoročného festivalu. Podobne zameraných umelcov sme v Kremnici poznali väčšinou z Nemecka, Rakúska, Talianska, Veľkej Británie a USA. Tentoraz to bude umelec českej proveniencie a svojimi interpretáciami bude pre mnohých festivalových návštevníkov objavný a inšpiratívny.

09. 01. 2014: Interludium I

Vážení priatelia festivalu Kremnický hradný organ, milí priaznivci organového umenia !

Ponajprv prijmite naše poďakovania za vianočné a novoročné pozdravy. Veríme, že festival Kremnický hradný organ 2014 bude tým najkrajším darčekom, ktorý môžeme vo sfére organového umenia na Slovensku pripraviť a venovať Vám, milovníkom organovej hudby a našim návštevníkom festivalu.

Určite prispejeme k zhodnoteniu statusu kultúrneho povedomia, aby všetci tí, ktorí hľadajú výrazné hudobno-umelecké hodnoty ich v Kremnici v júli a auguste našli. Ďakujeme aj za všetky ohlasy na umelecké výkony minuloročného festivalu, potešilo nás ako priaznivo bol prijatý festivalový debut slovenského organistu Mgr. Istvána Nagya.

Prijmite prianie všetkého najlepšieho do roku 2014, aby sa festival čo najlepšie vydaril a aby sme sa v Kremnici nanovo stretli.

Festival Kremnický hradný organ 2014 pripravujeme už niekoľko mesiacov. Aj keď všetky detaily nie sú ešte definitívne hotové, už teraz v januári môžeme predoslať, že festival bude profilovaný troma významnými charakteristikami. Prezentovaní budú organisti z významných katedrál, víťazi medzinárodných súťaží a reprezentanti slovenského umenia. Chrám sv. Víta v Prahe bude reprezentovať Prof. Josef Kšica, Baziliku v Ostrihome Péter Kováts, medzinárodnú organovú súťaž vo Vaduze budú zastupovať nositelia 1. a 2. ceny za rok 2013 Johannes Zeinler z Rakúska a Gabriele Marinoni z Talianska. Nové umelecké úlohy dostal István Nagy, hrať bude Gotickú suitu Léona Boëllmanna a grandióznu 5. sonátu Alexandre Guilmanta. Festival ako vždy doteraz bude stáť na silných hodnotových základoch, interpretačných i skladateľských. Teraz zverejnené veľké opusy francúzskej literatúry budú stáť vedľa rovnako cenných diel nemeckej tvorby. Vždy tak, aby kremnický organ a výrazné akustické prostredie chrámu mali dominantné postavenie.

Týmto prvým interludiom začíname všetkým priaznivcom kremnického festivalu približovať zrod nového festivalového ročníka, predstavovať interpretov, diela a príbehy spoznávania umelcov, ich naturelu, techniky a repertoáru, ktoré predchádzajú samotný festivalový večer. Prirodzene, tak ako po minulé roky, už teraz sme vám k dispozícii, ak by vás zaujímali ďalšie umelecké, programové alebo organizačné detaily, komunikácia prostredníctvom našej e-mailovej adresy sa osvedčila, určite k obojstrannej spokojnosti.

Mgr.art. Renata Košťálová - Mgr.art. Stanislav Kowalski - autori festivalu

************************************************************************************************

29. 08. 2013: Mónika Kecskés a László Deák + Coda

Prvých šesť festivalových koncertov bolo mimoriadne kultivovaných, umelecky, hráčsky, programovo, no rôznych. Písanie reflexie na siedmy, záverečný koncert bolo treba preto oddialiť, aby bohatosti dojmov sa navzájom neprekrývali, aby sme vyslovili triezvy umelecký úsudok, hoc subjektívny, no neovplyvnený inými umeleckými veličinami.

Koncert Móniky Kecskés a László Deáka vnímame ako ich spoločný koncert. Nie ako koncert organistu a registrátora, ale organistu, ktorý využíva manuály a pedály a druhého organistu, ktorého poľom realizácie sú ovládače farebných registrov.

Obaja vložili do interpretácií svoj osobnostný vklad v podobe majstrovstva, fantázie a schopnosti spolupracovať s partnerom. V tomto bol koncert naozaj výnimočný, pretože charakter takejto spolupráce sme doteraz na festivale nemali. Už v predchádzajúcich textoch sme písali, že Mónika je veľmi zručná organistka a zbormajsterka a László renomovaný, medzinárodne oceňovaný umelec. Program, ktorý si pripravila Mónika bol zameraný na Césara Francka, bol teda monoautorský. To prinášalo isté riziká, ktorým sa iní organisti snažia vyhýbať a vkladajú preto do programov kontrastných autorov. V tomto prípade to nebolo nutné, pretože Mónika Kecskés veľmi solídne zvládla štýlotvorné, artikulačné a dynamické požiadavky franckovského programu a samotnú tvorbu registrových kombinácií, a teda farebnej mozaiky prenechala Lászlovi Deákovi. No a tu, na druhom leveli tvorby interpretácií bol vo svojom živle László. V jednej ruke mal paletu farieb a v druhej veľký štetec. Akoby učeň čarodej miešal raz jemné odtiene, inokedy sýte zvukomalebné, z času načas slávnostné, španielskotrumpetovské, jednoducho fantáziu uvoľnil skutočne naplno. A miešal veľmi intenzívne, že niekedy veľká paleta farieb Móniku rozkývala, samozrejme, že všetko v medziach únosnosti. Vznikla tak situácia, ktorá v bežnej kremnickej organovej praxi je nezvyčajná, jeden organista zabezpečí interpretáciu notového textu, druhý registre, častokrát spontánne a improvizačne. V tomto vidíme jedinečnosť a výnimočnosť vystúpenia dvoch organových majstrov z Budapešti, umeleckých partnerov, manželov, ale aj veľkých priateľov a priaznivcov nášho festivalu.

Mónika Kecskés a László Deák výsostne umelecky a dôstojne uzavreli tohoročný festival, odprezentovali bohatú tradíciu maďarského organového umenia a odprezentovali seba, ako veľké umelecké osobnosti.

CODA

Európsky organový festival Kremnický hradný organ 2013, jeho 17. ročník sa skončil. Považujeme za potrebné hneď v úvode pripomenúť, že akákoľvek poznámka, pozitívna, či negatívna, je čisto subjektívna a týka sa špičkového organového umenia. Festival ako celok priniesol interpretácie vysokého medzinárodného štandardu a žiadna poznámka tento fakt nijako neovplyvní.

Štruktúra tvorby festivalu je veľmi komplikovaná a zahŕňa v sebe mnoho faktorov, koncepčných, umeleckých, organizačných, dopravných, finačných, ale aj zvláštnych a osobitých. Jednotlivé faktory sa navzájom prelínajú a za najdôležitejšie považujeme naplnenie koncepčného východiska, ktorým je prezentácia vyspelého, špičkového organového umenia, historicky overených skladieb, organistov veľkých katedrál, profesorov, mladých víťazov medzinárodných súťaží a slovenských organistov, medzinárodne konkurencie schopných. Tohto roku sme k tomu pridali atribút vynikajúceho cirkevného hudobníka.

Zdá sa, že tohto roku sa koncepčné ciele podarilo naplniť, Prof. Libertucci – hral ako katedrálny vatikánsky organista, Prof. Rauh – vystúpil ako nemecký diecézny organista a kantor, ako mladí ambiciózni cirkevní organisti hrali Espen Melbø, Corrado Cavalli, Peter Frisée, k nim možno smelo priradiť slovenského cirkevného organistu Istvána Nagya. Osobité miesto majú Mónika Kecskés a László Deák, ktorí svojím umeleckým a ľudským vkladom nesmierne obohatili festival. Iný, umelecko charakterový pohľad má tiež svoju zdôvodniteľnú hodnotu, mladí, virtuózne zameraní umelci Melbø, Frisée, Cavalli i Nagy tvoria jednu skupinu, druhú, umelecky skúsení organisti Libertucci, Rauh a Keckés Aj nároky organizačno-dopravného zabezpečenia majú svoj význam, takmer každý umelec prišiel z inej krajiny a potvrdilo sa, že nie vzdialená destinácia prináša komplikovanosť dopravného zapezpečenia, ale skôr relatívne blízka. Z nášho pohľadu to bol segment Ansbach – Kremnica, ktorý sa týkal Johannesa Rauha. Rovnako finančný faktor sa podarilo zvládnuť, vďaka sponzorským partnerom, ktorým patrí naša vďaka. Naša vďaka patrí aj Múzeu mincí a medailí a Mestskému úradu v Kremnici za excelentnú spoluprácu. To najdôležitejšie, garancia umeleckej kvality zostáva na autoroch projektu festivalu Kremnický hradný organ. Podpíšeme sa pod realizované festivalové podujatia, jeho priebeh a interpretácie ?

Citlivo vnímame reakcie publika, jeho umeleckú skúsenosť a sústredenosť. V tomto uhle pohľadu festival si našiel svojich adresátov. Vnímame aj kvantitu návštevnosti, a tu bez problémov vieme vysloviť názor, že festival ako umelecký projekt sa dostal do povedomia verejnosti a v korelácii so zahraničím dosahuje nadpriemernú návštevnosť, porovnávajúc významné centrá organového umenia ako sú St. Florian, Regensburg, Mníchov, Lübeck a podobné. Reflexie na samotné umelecké výkony sme popísali priamo po koncertoch, osobitne nás teší, že do radu medzinárodných osobností sme mohli priradiť slovenského organistu z Kolárova. V súhrne teda akceptujeme všetky umelecké výkony a bezchybný priebeh festivalu. Iste, posledné slovo má vždy návštevník, každému ďakujeme za partnerstvo, bez ktorého by umelecká tvorba nebola možná.

Festival Kremnický hradný organ sa skončil a určite naplnil víziu, že minimálne v mesiacoch júl a august je centrom organového umenia na Slovensku. Ak sa v budúcnosti podarí pripraviť podobný, bude to najdôstojnejšie rozvíjanie organovej tradície v Kremnici.

Perličky:

Najkomplikovanejšia doprava – J. Rauh z Ansbachu do Kremnice:

bicykel, vlak, metro, lietadlo, autobus, taxi

Najkratší čas na zástup za zraneného organistu R. Hausera: 5 dní – Peter Frisée

Najväčšia návštevnosť: Gianluca Libertucci - Vatikán

15. 08. 2013: Záverečný festivalový koncert - – M. Kecskés a L. Deák - prominentní organisti z Budapešti - nedeľa o 18.oo

V piatok pricestuje do Kremnice z Budapešti prominentná dvojica organistov – Mónika Kecskés a László Deák. Obaja pôsobia vo Františkánskom kostole v Budapešti a okrem toho učia na vysokej škole. László je víťazom viacerých organových súťaží vo Francúzsku, Mónika sa venuje aj zbormajstrovským aktivitám, vo svojom kostole predviedla už viacero veľmi náročných programov stredovekej zborovej tvorby. Obaja už v Kremnici hrali a považujeme ich za mimoriadne silný osobnostný tandem, svojimi skúsenosťami sa navzájom dopĺňajú, sú vzájomnou kontrolou i inšpiráciou. Tentoraz bude hrať Mónika Kecskés a László Deák bude registrovať. Ideálnejšiu dvojicu na spoluprácu si ani nevieme predstaviť, naviac, keď Mónika bude hrať čisto franckovský program a László študoval istý čas v Paríži, takže dôverne pozná jemné nuansy ako pripraviť registrovú dispozíciu Francka. Vzhľadom na to, že obaja spomenutí organisti tvoria aj životnú dvojicu, pricestujú spolu autom, v priebehu piatka. Ešte poobede by si chceli obnoviť svoje spomienky na kremnický organ, aby v sobotu definitívne vložili do organových partov poznámky, ako majú interpretované diela Césara Francka znieť, v možnostiach kremnického hradného kostola a organu. Oboch organistov považujeme za jedných z najvýznamnejších, ktorí doposiaľ pricestovali nielen z Maďarska, ale aj v širšom európskom porovnaní.

P.S.: 16.8.2013 - 11.45:

Organisti záverečného festivalového koncert Mónika Kecskés a László Deák odcestovali z Budapešti. Padlo nám milo, že pri odchode nám poslali fotografiu. My sa tešíme na stretnutie a pôsobivý franckovský program. A samozrejme Widorovu Toccatu. Takže prajeme šťastnú cestu !

12. 08. 2013: Úžasný nemecký cirkevný organista – Prof. Johannes Rauh

Akosi nie veľmi dávno sme sa na týchto stránkach, ale aj v kostole sv. Kataríny snažili nájsť vzorový umelecký typ cirkevného organistu. Hľadali sme na Slovensku, pretože umelecký obraz tejto aktivity nie je u nás tak profilovaný, než v okolitých štátoch, predovšetkým západnej Európy. Našli sme talentovaného organistu zo slovenského vidieka, ale bol to len zlomok toho, čo hľadáme, očakávame, čo by mohlo byť základom skutočného rozvoja organového umenia u nás. A tu prišiel organista z nemeckého Ansbachu, ktorý má na starosti výchovu cirkevných organistov, sám koncertuje a ako vysokoškolsky vzdelaný hudobník sa venuje aj kompozícii. Prof. Johannes Rauh, autentický cirkevný hudobník, je nesmierne pevnou tehličkou v monumente nemeckého organového umenia. Určite, takýchto majú v Nemecku viac, lenže všetkých nemôžeme poznať a ani pozvať. Keby ich nebolo naozaj viacero, nepretrvávala by nemecká organová tradícia tak dlho, pevne a hlavne s tak silným umeleckým nábojom. Johannes Rauh ctí nemeckú tradíciu, preto hral Regera, pretože dobrý nemecký hudobník nikdy neobíde najcennejšie zdroje svojho umenia. Hral aj vlastnú tvorbu, aby ukázal, že dobre vzdelaný cirkevný hudobník nielen interpretuje už napísané, ale má toľko hudobno-teoretických vedomostí, že svoje invencie vie dať aj na papier. No a hral tiež Vierna, pretože nemecký hudobník sa pozerá aj za hranice a hrá to, čo by možno bez Bacha nevzniklo, ale išlo trochu inou cestou. Rauh tomu pridal nemecké videnie umenia, precíznosť, nesmierny zmysel pre architektonickú výstavbu interpretácie a skutočné hráčske majstrovstvo, všetko k úžitku a umeleckému zadosťučineniu festivalových návštevníkov, poslucháčov. Ale aby sme neobišli to najdôležitejšie, Johannes Rauh hral naozaj dobre, s nesmiernou kultúrou tónu, kultivovanosťou, štýlovosťou v registrovaní, v adekvátnych tempách. Nezvykneme robiť rebríčky interpretov, všetci hosťujúci organisti podávajú vynikajúce interpretačné výkony, aj keď každý v inom uhle pohľadu. V prípade Johannesa Rauha by sme ale neváhali udeliť zlatú medailu, predovšetkým za nesmierny umelecký prínos. Podobne by sa zrejme rozhodlo aj publikum, ktoré si Rauh jednoznačne získal. Istotne neočakával také sústredené, no aj vďačné a spontánne publikum. Koniec-koncov, najzreteľnejšie to dokumentujú priložené zábery.

Podobných koncertov ako bol práve popisovaný sú v Nemecku na desiatky. Určite nie vždy tak umelecky excelentných ako bol náš kremnický, ale znamenajú vždy dôkaz nespochybniteľného faktu, zjavný, výrazný a podnetný level umenia, kde partnermi sú majestátne chrámové prostredie, technicky vyspelý organ a umelec, ktorý manažuje zrod umeleckých hodnôt. Naši hostia z Nemecka Prof. Ruckdeschel z Passau, Prof. Danksagmüller pôsobiaci v Lübecku, Lichtscheidel zo Sendenhorstu, ale aj Espen Melbø pôsobiaci v Lipsku nás doteraz vždy presvedčili, že sledovať, ale aj nasledovať línie pôsobenia nemeckého organového umenia má zmysel. No a Prof. Johannes Rauh nám to tiež potvrdil. Akoby historická, v minulosti s nemeckými kruhmi toľko spätá Kremnica symbolicky ukazovala ako sa má budovať hodnotné organové umenie, s príkladmi na pôdoryse festivalu Kremnický hradný organ.

06. 08. 2013: Prof. Johannes Rauh - privítame reprezentanta slávneho nemeckého organového umenia - nedeľa 11.8. o 18.oo

Nemecká cirkev, v nasledujúcom prípade katolícka, veľmi dbá, aby vo svojich chrámoch slúžili pri bohoslužbách a šírili svoje umenie excelentní organisti. Samozrejme vrátane faktu, že vo svojich kostoloch majú inštalované moderné organy, často krát s najnovšou technológou akú stavba organov ponúka. Stáva sa tak prirodzeným, že tam, kde sú kvalitné organy vyrastajú vynikajúci organisti a tam, kde sú vynikajúci organisti nastáva rozmach organového umenia. Tieto jednoduché porovnania sú základom toho, že nemecké organové umenie tvorí dlhé desaťročia svetovú špičku.

Vlastne storočia, pretože už J. S. Bach dal impulz k rastu a náročnosti organovej hry a organovej kompozície. A Nemci ako vyznávači tradície, a to predovšetkým nemeckej, bachovskú, pobachovskú i regerovskú tradíciu ctia a rozvíjajú. Vždy sa radi obraciame k týmto žriedlam organového umenia, pretože už v minulosti náš festival obohatili veľkí nemeckí organisti, Prof. Ruckdeschel z Dómu sv. Štefana v Passau, jeho asistentka B. Fruth, ale aj mladší, L. Stollhof, H. Rechenberg, no predovšetkým Winfried Lichtscheidel, ktorý úspešne nadviazal na svojich predchodcov a dnes už ako titulárny organista v Sendenhorste rozvíja slávu nemeckého organového umenia. Dosah nemeckého organového umenia je však omnoho väčší, prostredníctvom organového školstva hlavne v Stuttgarte a Lipsku sa šíria umelecké hodnoty a vedomosti takmer do celého sveta, pričom viacero našich hostí pricestovalo práve z miest týchto vysokých škôl. Spomenutou faktografiou chceme naznačiť, že aj festival Kremnický hradný organ ctí a prezentuje silu a umeleckú hodnotnu organového umenia Nemecka. Preto vítame každú príležitosť nadviazať na tieto umelecké tradície a využívame možnosť predstaviť organistu, ktorý svojou činnosťou nastavuje umelecké parametre, veličiny a hodnoty. Tento raz to bude organista Johannes Rauh z Ansbachu, kantor bambergskej diecézy, profesor a skladateľ, mimoriadne aktívny umelec, ktorý bezpochyby nadviaže na tie hodnoty, ktoré nemeckí umelci do Kremnice už priniesli. Pricestuje v piatok v obedňajších hodinách. Má pred sebou trochu komplikovanú cestu z Ansbachu do Kremnice, cez Norimberg, Viedeň, Bratislavu, Žiar nad Hronom, ale keďže dobré umenie sa rodí ťažko, predpokladáme, že koncert Johannesa Rauha bude sviatkom organového umenia. Prof. Rauha privítame v Bratislave a o jeho príchode budeme informovať.

Profesor Johannes Rauh pricestoval v piatok o pol desiatej do Bratislavy. Krátky rozhovor bol príležitosťou k objasneniu všetkých detailov ohľadne kremnického koncertu, ale napríklad sme tiež hovorili, že v Bavorsku sa len začiatkom augusta začali prázdniny, takže pedagogické povinnosti viazali doteraz Prof. Rauha na svojich študentov. Ale popri tom uskutočnil organový recitál, a tak si hráčsku kondíciu udržuje neustále na najvyššom stupni. Z rozhovoru sme vycítili veľkú skromnosť, ale aj rovnako veľkú zanietenosť do organového umenia. A to sú vždy sľubné znaky pred festivalovým vystúpením.

05. 08. 2013: Viedenskí organisti v Kremnici

Viedenskí organisti Roman Hauser a Peter Frisée sú najbližší umeleckí spolupracovníci. V minulých týždňoch dokončili a na viacerých koncertoch v Rakúsku a Nemecku uviedli vlastnú transkripciu 4. symfónie Antona Brucknera pre 4 ruky a 4 nohy, teda pre dvoch organistov. Svoju transkripciu hrali dokonca v slávnom kláštornom komplexe vo St. Florian pri Linzi, dlhoročnom pôsobisku A. Brucknera. Tu vyslovujeme naozaj úctu. Frisée v Kremnici už hral, teraz mal hrať Roman Hauser, lenže kvôli zraneniu ruky nemohol hrať. Pricestovali teda obaja, Roman Hauser registroval, Peter Frisée hral. Spolupráca aká má byť.

A teraz ku samotným kremnickým interpretáciám, k spätnej reflexii. Lenže kde začať, čo spomenúť prvé ? Pravdepodobne najvýraznejšie pôsobí charakteristika, že Frisée je umelec suverén. Jeho suverenitu organovej hry tvoria manuálne zručnosti, bravúrna prstová a pedálová technika. Druhou výraznou charakteristikou je, že vo svojom repertoári má len najhodnotnejšie diela organovej literatúry, ktoré je pripravený kdekoľvek a kedykoľvek zahrať. Aj v Kremnici hral známu Bachovu Fúgu BWV 548, Lisztovo B-A-C-H, k tomu nie je čo dodať a Widorovu fenomenálnu 6. symfóniu. Program od A do Z perfektný, pôsobivý, so zaručenou pozitívnou reakciou publika. A k tomu super známy prídavok Toccatu z 5. symfónie Ch.-M. Widora. Predpoklady úspešnosti koncertu teda takmer stopercentné. A teraz k samotnej umeleckej realizácii. Frisée sa spolieha, že ho jeho organová technika nesklame, využíva teda temperamentné, svižné tempá, s veľkou registráciou, spolieha sa rovnako na to, že diela už mnoho krát hral a je teda výrazne nad nimi. Popri suverenite však prináša takýto prístup isté riziká, prísny profesor organovej hry by mu určite povedal svoje. Ale o tom sa na verejnosti nepíše. Spomíname to len preto, že chceme dôsledne ustrážiť umeleckú kvalitu kremnického festivalu. S určitosťou možno ale napísať, že Frisée prináša vždy akýsi pozitívny náhľad na organové umenie, jeho organová hra vždy očarí a prináša uspokojenie návštevníkom. A to je zrejme to najdôležitejšie, odchádzať z koncertu umelecky emotívne naladený, s vedomím, že organové umenie žije a má svojich oddaných, naozaj kvalitných pokračovateľov.