Úvodná stránka / Main page
2021
Aktuality

15. 08. 2021: Kremnický hradný organ - Záver jubilejného 25. ročníka

Festival Kremnický hradný organ, jeho 25. ročník sa skončil. Istotne, založil tradíciu organového umenia v Kremnici, na ktorú hodno naväzovať, najvýznamnejšie osobnosti súčasného organového umenia (len námatkovo Ericcson, Fagius, Christie, Peretti, Planyavsky, Fassang, Szabó, Pálúr, Deák, Rogg, Scott, Veselá, Klinda, Sokol, Michalko a i) by do Kremnice asi neprišli, keby  necítili serióznosť a poctivosť prípravy každého festivalového ročníka. Títo veľkí majstri otvorili dvere ostatným, aj mladým nádejam z organových súťaží, aby sa zviditeľnili, aby sa  predstavili festivalovému publiku, aby krok za krokom aj s pomocou kremnického festivalu si budovali kariéru. Stačia len dva príklady, Vincent Dubois – v Kremnici ako študent, dnes organista v Notre Dame, no a náš István Nagy – na začiatku prišiel so skromným repertoárom, dnes disponuje s tak rozsiahlym, že mnohí starší by mu mohli závidieť. No a navyše ruka v ruke s repertoárovým potenciálom prišli Nagyovi pozvania na celé Slovensko a do zahraničia.
 
Kremnický hradný organ za dobu svojho trvania neodriekol ani jedno vystúpenie, náhradný program sa uskutočnil z dôvodu úrazu len raz a teraz z dôvodu nezaočkovania nemohol pricestovať zahraničný organista. Hodnotiť takéto festivalové dianie sú najkompetentnejší festivaloví návštevníci, naše publikum prichádza na Kremnický hrad do kostola sv. Kataríny rado, vie, že umelecky odíde vždy spokojné. Aj posledné dva roky, keď sa festival musel vysporiadavať s epidemiologickými opatreniami prichádzali návštevníci z diaľky, bežná vzdialenosť je Žilina, Liptovský Mikuláš, Rožňava, Košice. Festivalové publikum je najväčší poklad Kremnického hradného organu,  všetky strasti, ktoré prináša každoročná príprava sú kompenzované zadosťučinením, že návštevníci Kremnice toto mesto vnímajú už nielen ako slávne banícke a minciarske centrum, ale aj ako mesto, ktoré sa spája s organovým umením. Horemenovaní majstri si toto veľmi dobre uvedomovali a radi prichádzali do Kremnice, vediac, že sa tu stretnú s citlivým, skúseným a umelecky rozhľadeným publikom.
 
 
Jubilejný 25. ročník chcel priniesť tie hodnoty, ktoré naše publikum akceptuje, hodnoty, ktoré obohacujú a prinášajú pôžitok z umenia. Preto na prvom mieste stál mimoriadne starostlivo koncipovaný program. Taký, ktorý prináša tradičné organové opusy, ale aj menej tradičné, opusy v transkripcii, ktoré obohacujú silou skladateľských invencií. Preto zneli ucelene Widorova 6. sonáta, Guilmantova 1. sonáta či Lisztovo Ad nos, vzorce kompozičnej kvality, ktoré aj po vzniku množstva iných diel zostali vždy v popredí, ako najlepšie a najžiadanejšie. Popri týchto priniesol festival transkripcie,  z ktorých Obrázky z výstavy a Chačaturjanovo Adagio stoja temer na úrovni organových originálov. K citlivému programovému výberu festival rovnako citlivo vyberal interpretov. K excelentnej Widorovej 6. sonáte sa nehodil nik lepší ako László Deák, znalec francúzskej hudby, skvelý interpret, skúsený a zrelý organista, Ku Guilmantovi zase náš István Nagy, dnes už tiež skúsený a rozhľadený organista. Príležitosť dostali aj mladí, laureát zo St. Albans Christian Gross či  kutnohorský umelec Michal Hanuš.  Mozaika sa tak skompletizovala, veľký profesor, katedrálny organista, laureát medzinárodnej súťaže, všetky zložky boli zastúpené, programová zložka i zložka interpretov pôsobili bezpochyby kultivovane.
 
Festival medzinárodného rozmeru, akým Kremnický hradný organ istotne je potrebuje svojho registrátora. Je pravda, že Prof. Deák prišiel so svojou registrátorkou (doc. M. Kecskés) a aj Mag. Gross prišiel so svojou registrátorkou (Mag. L. Hummel). Je ale pravda, že obe registrátorky už na festivale koncertovali, takže organ poznali, vyznali sa v jeho špecifikách. O tých sme hovorili v úvode záverečného festivalového večera, spomenuli sme mimoriadne registrové dispozície nástroja, ako aj to, že špičkové interpretácie sa musia diať za pomoci jedného, optimálne dvoch asistentov, registrátorov. Tým hlavným festivalovým registrátorom je Mgr,art. Ján Bulla, okrem dvoch spomenutých registroval všetkým ostatným. Registroval aj v minulých rokoch, takže možno sa stotožniť s názorom, že ako jeden z mála slovenských organistov kremnickému organu rozumie,  vie upozorniť na jedinečnosti nástroja a upozorniť na akustické zvláštnosti vychádzajúce z rozloženia organových súčastí v priestore chrámu.
 
 
Ján Bulla na záverečnom koncerte vystupoval ako sólista, program francúzskej proveniencie oslovil publikum a bol dôstojnou bodkou za jubilejným ročníkom.
 
Tak ako po minulé roky, k festivalu sa ešte vrátime neskôr, v našich obvyklých codach.
 
 
Nateraz možno prijať záver, že Kostol sv. Kataríny v symbióze s organom Rieger-Kloss tvoria jedinečný akustický priestor, ktorý je základom výnimočných interpretácií. Svedkami tohto sme boli neraz v minulosti, tohoročné interpretácie Widorovej 6. sonáty a Guilmantovej 1. sonáty, ale aj Obrázkov z výstavy však boli tak závažné, že umeleckú latku kremnického festivalu možno označiť a porovnať s tými najvýznamnejšími podujatiami, ktoré sa konali v najväčších organových centrách, kdekoľvek v Európe.  

10. 08. 2021: Záver festivalu: hrať bude Ján Bulla

Jubilejný 25. ročník festivalu Kremnický hradný organ sa v sobotu skončí. Hrať bude organista, ktorý ako jeden z mála podobných hudobníkov videl do tvorivej kuchyne temer všetkých organistov, ktorí na našom festivale koncertovali. Ján Bulla je totiž našim hlavným registrátorom, asistoval skoro všetkým hosťujúcim organistom, radil im ako nastaviť registrové kombinácie, radil im ako sa zamerať na akustiku chrámu, spoznal ich prstovú i pedálovú techniku, spôsob registrovania a hrania a je jediný, kto počas koncertu stál pri nich. Častokrát bol ich psychickou oporou. Tentoraz bude hrať Ján Bulla sám, obľúbenú Gotickú suitu i dva Chorály Césara Francka. Dôverne pozná kremnický organ, jeho skryté zákutia, vie ako s takýmto veľkým nástrojom narábať.

 
Jubilejný ročník nášho festivalu priniesol viacero excelentných, priam svetových interpretácií, návštevníci istotne potvrdia, že interpretácie Lászloa Deáka alebo Obrázky z výstavy či Wagnerov Smútočný pochod Istvána Nagy stáli naozaj zato.
 
 
Ján Bulla  svojim recitálom uzavrie festival, ktorý je po 25 rokoch dôstojnou kapitolou v dejinách organového umenia na  Slovensku i kultúrnych dejinách samotnej  slobodnej kráľovskej banskej Kremnice.

08. 08. 2021: 6. festivalový koncert: Nagyova bravúra

Bravúrne interpretácie boli ozdobou šiesteho festivalového večera. Bez ohľadu na meno interpreta, artefakty, ktoré sme počuli by si našli miesto v ktorejkoľvek významnej svetovej katedrále. Že tvorcom interpretácií bol náš István Nagy je skutočnosť, ktorú nemôžeme brať ako
 
 
fakt ojedinelý alebo fakt náhody, ale ako fakt dlhoročnej systematickej práce a zdokonaľovania sa  v umení organovej interpretácie. Samotný program bol výsostne reprezentatívny, niesol romantizujúce prvky, nielen v súvislosti s dobou vzniku diela, ale aj myšlienkovo-obsahovým zameraním. Veľký francúzsky romantik, klasik organového umenia Alexandre Guilmant je tvorcom sonáty ( č.1 ), ktorá sa stala základným repertoárovým opusom, čo je nadnesene povedané snom každého skladateľa, nemecký skladateľ Richard Wagner je jedným z vrcholov epochy romantizmu, ktorý zásadne ovplyvnil vývoj opernej tvorby. No a nakoniec Aram Chačaturjan, žijúci síce v rokoch 20. storočia, svojim duchom ale úžasný romantik, tlmočiaci nielen nápevy svojho arménskeho národa, ale aj piesne a uspávanky svojej mamy, tak ako ich počúval. Program Istvána Nagya mal teda pôdorys čisto romantický a on mal vložiť doň svoj osobnostný vklad, svoju predstavu o charakterových obrazoch interpretovaných diel. Zvolil si prvok nerozlučne spájaný s romantizmom,  prvok virtuozity, technickej bravúry a excelencie. Prirodzene, virtuozita sa najviac prejavila  v Guilmantovej Jednotke, tretia časť je k technickej bravúre predurčená. Pridal ku nej aj prvú časť, kde výrazu maestoso nadradil brilanciu hráčskej techniky. Wagnerov Smútočný pochod, ani Chačaturjanovo Adagio v Nagyovej transkripcii
 
 
nevyžadovali technické nároky Guilmanta, tieto dve desaťminútové diela však niesli v sebe obrovský náboj napätia, obsahovú bohatosť, rozmanitosť a invenčnosť, a to si vyžadovalo plnú angažovanosť fantázie interpreta. Obe tieto interpretácie niesli v sebe krásne interpretačné gradačné oblúky, vyžarovala z nich majestátnosť i krehká chačaturjanovská lyrika, v každom prípade nad všetkým ale stál István Nagy ako suverén organovej hry, ako organista medzinárodného formátu,
 
 
ako umelec, ktorý mnohým ukázal ako im ušiel vlak. Jeho koncertná prax vyrástla a zdokonalila sa svojím dielom aj na festivale Kremnický hradný organ,  Nagy si s publikom rozumie, vie ho zaujať a osloviť. Sobotňajší Nagyov výstup mal však aj iné rozmery, akoby sme o nich tušili v našom predchádzajúcom príspevku. Písali sme o hĺbavých myšlienkach, ktoré nám ponúkajú Wagner a Chačaturjan, iste, vopred sme nemohli vedieť ako bude publikum reagovať, ako tvorcovia i Nagy zaujmú. Náš subjektívny pohľad a dojem z festivalového večera nám pripomína maximálnu sústredenosť publika, pokoj a aktívne vnímanie, keď i potlesk sa stáva rušivým prvkom. Áno, Guilmant končil potleskom, jeho tretia časť je strhujúca. Smútočný pochod a Adagio sú však iným obrazom, v týchto dielach sa naplno prejavila hĺbavosť, ponor do ľudských duší, osudov i nálad. Tu bol potlesk rušivý a po Smútočnom pochode sa ho naše maximálne citlivé a vnímavé publikum zdržalo. Aj Chačaturjan končil v krásnom piane, kde akékoľvek neumelecké zvuky by boli cudzie. Atmosféra a nálada tohto festivalového podujatia bola  výnimočná, inšpiratívna, mnohí si ani nevšimli, že pôsobivé chačaturjanovské Adagio znelo dva razy, aj ako prídavok.

02. 08. 2021: István Nagy bude hrať v sobotu 7. augusta program, ktorý osloví srdce každého

Veľká organová klasika - Guilmant
špičkové obsahovo-výrazové dielo - Wagner 
neopakovateľná lyrika - Chačaturjan
 
Pri predstavovaní druhého programu I. Nagya sme zámerne použili tak trochu emotívny nadpis,  pri podrobnejšom pohľade  zistíme, že tomu tak naozaj je. Guilmantova 1. sonáta Istvánovi Nagyovi charakterovo sedí, vo festivalovom kremnickom chráme ju už hral, má ju perfektne pripravenú a vie ju adaptovať na kremnické organové registrové a kombinačné špecifiká. Je to jedno z najznámejších diel organovej literatúry, často krát sa hrávajú jednotlivé časti osobitne. Nagy bude hrať túto sonátu v kompletnej forme, a teda úvodné monumentálne Largo a Allegro bude autentickým majestátnym vstupom do koncertu, koniec-koncov, časť má aj označenie Maestoso. Melodická, kantilénová druhá časť je akoby relaxom  po energickej prvej časti a súčasne prípravou k záverečnému Finále, časti, ktorá sa často hráva ako prídavok, je obľúbená organistami i publikom.
 
Druhé a tretie dielo koncertu Wagner (Smútočný pochod) a Chačaturjan (Adagio) pôsobia navonok nesúrodo, akoby za sebou nemohli stáť. Opak je však pravdou, Smútočný pochod je dielo evokujúce spomienky, úctu a pamiatku, je to jedno z najzákladnejších diel hudobnej literatúry, s väzbou na daný charakter hudby. Wagnerovo  dielo je hudobným obrazom vyjadrujúci clivotu a smútok a po takomto emotívnom precítení musí nasledovať pokoj, láska a pozitívna emócia. Chačaturjanovo Adagio takýmto je, je to časť z baletu Spartakus, emotívny tanečný výstup Spartaka a Phrygie, znovu jedno z najfrekventovanejších tanečných výstupov, u nás v transkripcii prenesený do kráľovského nástroja organu. Wagner a Chačaturjan teda na seba naväzujú, oslovujú citlivé a vnímavé publikum, každý svojim umeleckým jazykom, ponúkajú svoje hĺbavé myšlienky a vyzývajú k podobnému citovému zamysleniu.
 
Guilmantova 1. sonáta a dvojica diel Richarda Wagnera a Arama Chačaturjana tvoria jeden z najexpresívnejších programov, aké kedy na Kremnickom hradnom organe odzneli.

01. 08. 2021: Ch. Gross: program štyroch kontrastov

Veľkú nádej nemeckého organového umenia Christiana Grossa sme privítali ako umelca, ktorý popri klasickej organovej hre sa venuje výraznejšie organovej improvizácii, umeleckej disciplíne organistov, ktorá spája v sebe prvky klasickej organovej hry a kompozície. Grossov program bol rozvrstvený, akoby chcel upozorniť, že každá interpretácia diela jeho programu patrí do iného kúta, aby sme spoznali, čo širokospektrálny umelec dokáže. Grossov program mal teda v sebe štyri kontrasty, kontrasty kompozičné a následne interpretačné. Úprava Bachovej fantázie a fúgy znela naozaj sviežo, akoby bachovský barokový štýl bol zmodernizovaný do farebnejšieho zvukového ideálu 20. storočia. Bachovi Grossova úprava rozhodne nepoškodila, veľký barokový majster znel v pekných, kultivovaných farbách, interpretačne bezchybne. Mozartovo Andante pre malý organ, je drobučké dielo, ktoré Gross zasadil do vysokých polôh, tak, aby znelo ako na starodávnom organe. Istým hendikepom bol fakt, že teraz bol Mozart interpretovaný na veľkom kremnickom modernom organe, ktorého zvukové ideály sú inde, než mal v predstave Mozart. Jednoznačným interpretačným vrcholom boli interpretácie dvoch Regerových opusov, z ktorých hlavne Prelúdium d mol znelo skvelo, Gross ho hral úchvatne, s vypracovanými obrovskými gradáciami do mohutných regerovských akordov.

Pre nás to znamená poznanie, že Christian Gross, je perspektívny, talentovaný, umelecky bohato disponovaný organista, ktorý má šancu siahnuť na tradíciu veľkých nemeckých organistov. Záverečné organistovo improvizačné dielo Symfónia v štyroch častiach priniesla množstvo invencií, nálad, charakterových kontrastov jednotlivých častí, ktoré dokumentovali Grossovo kompozičné snaženie. Prevažovali lineárne postupy, dominovala melódia, vertikálne akordické štruktúru  boli v pozadí, sympatické ale boli charakteristické rytmické motívy. Mimoriadne pôsobivé bolo Scherzo, ktoré sa autorovi naozaj podarilo. Grossov programovo-interpretačný výstup mal teda v sebe štyri kontrasty, dá sa povedať, že veľmi výrazné, ktoré diela interpretačne od seba zreteľne oddeľovali.

Zložité registrové postupy,  ktoré počas hry mu pomáhala riešiť Lisa Hummel znamenali, že program bol registrovo  bohato štrukturovaný, koniec-koncov, nemeckí organisti sú na mnoho registrových a hlavne mnoho kombinačných organoch zvyknutí hrať.   Christian Gross zanechal v Kremnici jednoznačne dobrý dojem, v budúcnosti ho opätovne radi privítame, je to výborný organista, ktorý s programom napríklad z francúzskej literatúry obohatí náš festival.

26. 07. 2021: Christian Gross - majster improvizácie

V poslednú júlovú sobotu budú v Kremnici koncertovať mladí nemeckí umelci Christian Gross a Lisa Hummel. Christian je laureátom prestížnej organovej súťaže v St. Albans, jeho špecializáciou je improvizácia, registrovať mu bude u nás známa Lisa Hummel.
 
Organová improvizácia je odbor nesmierne náročný, venujú sa mu zvyčajne organisti študujúci cirkevnú hudbu, niektoré detaily k tejto téme si povieme priamo pred koncertom. Lisa Hummel už u nás hrala a podujala sa registrovať práve v improvizáciách Christianovi Grossovi. Je to zložitejšie, stáva sa spolutvorcom improvizačného diela, pretože text diela nie je zapísaný v notách, zvyčajne len úvodná téma, prípadne charakter skladby. Všetko ostatné sa deje ako živá tvorba počas interpretácie. Christian je distingvovaný umelec, vždy zachováva dekórum vážnosti, nadľudský výkon bolo získať od neho jeho civilnú fotografiu, kde je uvoľnený, kde ho spoznávame ako priateľského, otvoreného a úspešného človeka.
 
 
Lisa je plná temperamentu,  v minulosti sme to spoznali v Kremnici i Lipsku, je ctižiadostivá, vyhľadávajúca každú pracovnú príležitosť a rovnako úspešná ako Christian. Pripojený obrázok priam geniálne ilustruje Lisin profil.
 
 
Obaja, veľmi skromní umelci pricestovali do Kremnice vo štvrtok, autom z Nemecka.
 
 
Kremnický organ už poznajú, ale prispôsobovať mu svoje interpretácie je vždy nevyhnutné. Koncert aký pripravujú Christian Gross a Lisa Hummel, kde dominovať bude organová improvizácia sa uskutoční na kremnickom festivale po prvý raz. Improvizácie sme doteraz uvádzali sporadicky, ak však má hrať laureát veľkej organovej súťaže, dostáva na to patričný priestor.

25. 07. 2021: D. Mecchia nepricestoval. Nahradil ho I. Nagy – opäť bravúrne

S dôsledkami korona krízy sa náš festival stretol teraz po prvý raz. Minulý rok prešiel festival počas tejto krízy bezproblémovo, tento rok nemohol pricestovať Daniele Mecchia z Talianska, z dôvodu nezaočkovanosti. Nahradil ho náš Mgr. István Nagy.
 
O programe a interpretáciach I. Nagya sme už písali, tento program hral v rámci otváracieho. Vzhľadom na to, že od otváracieho koncertu uplynuli už tri týždne a do Kremnice zavítali iní hostia, program ako celok môžeme považovať za plnohodnotnú reprízu. Samotný interpretačný výkon I. Nagya bol  bravúrny, deň pred tým hral recitál v Budapešti s úplne iným programom, oprávnene môžeme tohto umelca považovať za skúseného, pohotového a interpretačne excelentného organistu. Ak by sme aj citovali prvé reakcie z publika, vyznievali nesmierne pozitívne a vyjadrovali úžas nad Nagyovým majstrovstvom.
 
 
Z programového hľadiska sme chceli priniesť niečo nové, Obrázky z výstavy sa u nás hrali pred mnohými rokmi a pred dvoma rokmi odznela len záverečná Veľká brána kyjevská, v štvorručnej verzii (hrali Lisa Hummel a Christian Gross z Nemecka).  Veľkou výzvou organovej transkripcie Obrázkov z výstavy je preklenutie dominantnej zvukovej predstavy,  ktorá vyplýva z inštrumentácie M. Ravela. Táto verzia je len ťažko prekonateľná a cestou k novej transkripcii je len hľadanie skúseného a zručného organistu, ktorý by pôvodnú klavírnu verziu, s ďalším poznaním orchestrálnej verzie pretransformoval do verzie pre organ. I. Nagy hral transkripciu britského organistu a aranžéra Iaina Farringtona, ktorá mimoriadne úspešne transponuje hudobné predstavy Musorgského a Ravela,  vrátane zažitých predstáv poslucháčov,  do verzie organovej. Táto transkripcia sa vyrovnala predovšetkým z inštrumentačnými postupmi, ktoré vytvoril M. Ravel a vyrovnala sa tiež s technickými nárokmi, ktoré plynú z transformácie pôvodnej klavírnej verzie na organovú. Do úvahy treba brať základný fakt, že množstvo preznievajúcich akordov,  ktoré na klavíri znejú len vďaka pravému pedálu prináša organistovi základný problém, že na organe tón a akord znejú len v prípade stlačenej klávesy, a teda prstová technika je tým nesmierne limitovaná. Samozrejme, ďalšími faktormi sú registrové dispozície použitého organu, špičková ravelovská inštrumentácia znela v Kremnici aj na našom organe senzačne a priniesla aj nám nové poznania o farebných možnostiach tohto nástroja. Naozaj,  v kontexte slovenských organov a istotne aj mnohých zahraničných ide o jeden z najvydarenejších nástrojov, ak berieme do úvahy symbiózu technickej dispozície organu a akustickú dispozíciu kremnického chrámu. Zrejme v budúcnosti budeme musieť čoraz viac brať do úvahy hodnotenie akustickej charakteristiky priestoru tak ako ju spomenul László Deák, a to či je chrám len prostredím s prirodzenými fyzikálnymi akustickými vlastnosťami kostola alebo či je daný chrám prostredím s akustickými vlastnosťami koncertnej sály. V tomto prípade svätokatarínsky chrám prináša nesmierne hodnotnú akustiku, obzvlášť, keď je publikom primerane obsadený. Pre terajšiu interpretáciu je ale výsostne najdôležitejšie, že farebné bohatstvo, ktoré prinášajú Obrázky z výstavy znelo na kremnickom organe excelentne a bolo ozajstným zážitkom.
 
Ako prídavok hral I. Nagy Toccatu Eugena Gigouta, vďačné poprogramové dielo, viacerých návštevníkov zaujalo, informovali sa na skladateľa a názov skladby.

19. 07. 2021: Mgr. Nagy s Ad nos, ad salutarem undam a Obrázkami z výstavy

Naši návštevníci, stáli či dlhoroční, alebo aj novoprichádzajúci si istotne všimli drobné detaily, ktoré vždy na začiatku festivalového večera v rámci tohto jubilejného ročníka spomíname. Medzi ne patrí napríklad fakt, že doterajších 24 ročníkov sa uskutočnilo vždy podľa plánu a ani jedno vystúpenie nemuselo byť z akejkoľvek príčiny odrieknuté. V umeleckom svete vždy prichádza k drobným zádrheľom, ale tie podstatné sa vždy vyriešili k všeobecnej spokojnosti. Nadchádzajúci festivalový koncert prináša podľa plánu meno mladého talianskeho organistu Daniele Mecchia, prísne pandemické opatrenia si ale vynútili zmenu, predpisy pri prechode hraníc nevedia tolerovať nezaočkovanosť akéhokoľvek cestujúceho. Pri našej poslednej návšteve Viedne a stretnutí s talianskym umelcom sme túto skutočnosť zistili a okamžite sme museli reagovať. Najbližšiu sobotu – 24. júla bude teda hrať Mgr. István Nagy úžasný program, Lisztovo Ad nos, ad salutarem undam a Musorgského Obrázky z výstavy. Ak iste je prirodzené, že aj autorov festivalu môže hriať pri srdci, keď minulú sobotu odznela vo všetkých interpretačných parametroch svetová interpretácia Widorovej 6. symfónie v podaní Lászloa Deáka a terajšiu sobotu odznie mimoriadne dobre prijatý program s Lisztom a Musorgskym. Magister Nagy bude mať tento týždeň koncert v Budapešti a odtiaľ pricestuje priamo do Kremnice.  




 © 1997-2021 Ars Consulting Bratislava